Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/15/2025 6123398352 29. 09. 2026 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2026:6123398352.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Kamel Group s.r.o., Dolná ulica 170/28, 919 28 Bučany, IČO: 44 690 983, zastúpený: HALADA & PARTNERS s. r. o., Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, Palárikova 15, 811 04 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 42 174 856, o zaplatenie 1.147,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 23Cb/48/2024 - 88 zo dňa 8.10.2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 23Cb/48/2024 - 88 zo dňa 8.10.2024 potvrdzuje. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 23Cb/48/2024 - 88 zo dňa 8.10.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.147,43 eur spolu s úrokom z omeškania 8,50% ročne zo sumy 1.147,43 eur od 02.04.2023 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 1.147,43 eur s príslušenstvom a trovy konania. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 14.02.2023 došlo ku škodovej udalosti v podobe dopravnej nehody, zapríčinenej vodičom motorového vozidla zn. Renault, EČV: E.. Pri predmetnej škodovej udalosti vznikla škoda na motorovom vozidle žalobcu zn. Ford, EČV: R.. Na motorové vozidlo, ktoré predmetnú poistnú udalosť zapríčinilo (Renault, EČV: E.) bolo v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného ako poisťovni. Predmetná škodová udalosť bola u žalovaného zaregistrovaná ako poistná udalosť č. 9533413191. Následne dňa 03.03.2023 oznámil žalovaný žalobcovi, že predmetnou poistnou udalosťou bola na vozidle žalobcu spôsobená totálna škoda, t.j. že vozidlo žalobcu je neekonomické opravovať. Všeobecnú hodnotu vozidla žalobcu vyčíslil žalovaný na sumu 4.244,61 eur s DPH a hodnota predajných zvyškov vozidla bola určená na sumu 700,- eur s DPH, čo žalovaný oznámil žalobcovi listom dňa 15.03.2023. Listom zo dňa 20.03.2023 žalovaný žalobcovi oznámil, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi poskytne v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poistné plnenie vo výške 2.986,85 eur, ktoré bolo vypočítané tak, že od všeobecnej hodnoty vozidla žalobcu bez DPH vo výške 3.537,18 eur žalovaný odpočítal hodnotu predajných zvyškov 583,33 eur bez DPH a k tomu žalovaný pripočítal náhradu nákladov na
zaobstaranie nového vozidla (sumu správneho poplatku za prihlásenie nového vozidla do evidencie) v sume 33,- eur. Okrem vyššie uvedeného poistného plnenia žalovaný ešte dodatočne žalobcovi uhradil plnenie vo výške 95,- eur z titulu náhrady nákladov na odtiahnutie vozidla žalobcu a 11,67 eur z titulu náhrady nákladov na diaľničnú známku na vozidle žalobcu. Následne žalovaný dodatočne uhradil žalobcovi ešte plnenie vo výške 82,50 eur z titulu náhrady nákladov na zabezpečenie náhradného vozidla, a to bez akéhokoľvek vysvetlenia len za obdobie 3 dní (od 01.03.2023 do 03.03.2023), čo vyplýva z listu žalovaného zo dňa 03.05.2023. 3. Z odôvodnenia vyplýva, že žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že skutočnosť, že žalobca kúpil vozidlo bez DPH nie je sporná a žalobcovi nárok na výplatu DPH v rámci poistného plnenia nemohol vzniknúť. Nájomné za náhradné vozidlo považuje žalovaný za neúčelné v zmysle kritérií, tak ako ich vymedzila zaužívaná súdna prax. Žalobca stratil nárok na nájom náhradného vozidla krytý v rámci PZP dňom oznámenia o totálnej škode daného vozidla, nakoľko v zmysle tohto oznámenia žalobca dostal informáciu, že poškodené vozidlo nie je možné dať do stavu pred poistnou udalosťou a ďalší nájom náhradného vozidla nie je účelný, nakoľko žalobca si mohol už v ten deň kúpiť vozidlo nové. V rámci náhrady škody sa má uhrádzať skutočná škoda, nie to, na čo by poškodený hypoteticky mal nárok. V zmysle Kúpnej zmluvy bolo dané v čl. III. ods. 1 a 2, aká je výška kúpnej ceny a aj to, kedy sa k tejto kúpnej cene má pripočítať DPH. 4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom faktúry č. 5032300097, Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 12.12.2022, oznámenia o totálnej škode ku škodovej udalosti číslo 9533413191 z poistnej zmluvy č. 6622442556, oznámenia o poistnom plnení, prehľadu vozidiel vo vlastníctve alebo držbe žalobcu v období od 14.02.2023 do 21.03.2023, ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav: Z kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej medzi C. F. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim zistil, že predávajúci predal kupujúcemu motorové vozidlo značky FORD FOCUS, VIN: Y., rok výroby 2011, pričom kupujúci sa zaviazal zaplatiť predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu vo výške 4.400,- eur. Z oznámenia o totálnej škode ku škodovej udalosti 9533413191 z poistnej zmluvy č. 6622442556 adresovaného žalovaným žalobcovi vyplýva, že keďže vypočítané náklady na opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla, poisťovňa posúdila škodu na vozidle ako totálnu škodu - neekonomickú opravu. Pre výpočet poistného plnenia bola ku dňu vzniku škody na vozidle vypočítaná všeobecná hodnota vozidla v sume 4.244,61 eur s DPH. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20.03.2023 adresovanom žalobcovi vyplýva, že dňa 17.03.2023 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti. Z vyjadrenia likvidátora vyplýva, že predmetom plnenia je reprodukčná obstarávacia hodnota, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty vozidla a nákladov na zaobstaranie vozidla s odpočítaním hodnoty predajných zvyškov. Subjekty registrované ako platiteľ DPH si môžu od 01.01.2010 uplatniť odpočet DPH aj pri nadobudnutí osobného automobilu kategórie M1. Náhrada škody sa nemôže týkať zmenšenia hodnôt ako je majetok poškodeného. Pre platiteľov DPH vozidlo vstupuje do jeho majetku v hodnote bez DPH teda pri určení škody je potrebné vychádzať z ceny bez DPH. Poistné plnenie predstavuje na základe predložených dokladov 2.986,85 eur. Z prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení vyplýva nasledujúci výpočet výšky plnenia: Všeobecná hodnota vozidla bez DPH 3.537,18 eur - hodnota predajných zvyškov vozidla bez DPH 583,33 eur + náklady na zaobstaranie vozidla 33,- eur, spolu priznané 2.986,85 eur. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 03.05.2023 adresovaného žalobcovi vyplýva, že mu bola priznaná primeraná doba zapožičania náhradného vozidla 3 dni, v ktorej je zahrnutý čas od 01.03.2023 do 03.03.2023 (oznámenie o totálnej škode). Poistné plnenie bolo poukázané na základe predložených dokladov vo výške 82,50 eur. 5. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa podľa § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP“) a podľa § 443 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 6. Podľa súdu prvej inštancie v konaní nebolo sporné, že dňa 14.02.2023 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle žalobcu zn. FORD EČV: R.. Dňa 03.03.2023 oznámil žalovaný žalobcovi, že predmetnou poistnou udalosťou bola na vozidle žalobcu spôsobená totálna škoda, keďže vypočítané náklady na opravu vozidla presiahli hodnotu ekonomickej opraviteľnosti, pričom všeobecnú hodnotu vozidla vyčíslil na 4.244,61 eur s DPH a hodnotu predajných zvyškov vozidla na sumu 700,- eur s DPH. Zároveň nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 2.986,85 eur, ktoré bolo vypočítané odpočítaním DPH od všeobecnej hodnoty vozidla
a tiež hodnoty predajných zvyškov bez DPH. Žalovaný uhradil žalobcovi tiež náklady na zabezpečenie náhradného vozidla za obdobie 3 dní vo výške 82,50 eur. Žalobca v konaní namietal výpočet náhrady škody za poškodenie vozidla žalobcu žalovaným, ktorý neuznal tento nárok žalobcu v časti DPH a tiež namietal žalovaným priznanú výšku náhrady nákladov na zabezpečenie náhradného vozidla za obdobie troch dní a preto bolo potrebné tieto sporné skutočnosti posúdiť. 7. Súd uviedol, že žalovaný pre výpočet poistného plnenia stanovil tzv. totálnu škodu, ktorá prichádza do úvahy, ak náklady na opravu motorového vozidla presiahnu všeobecnú hodnotu motorového vozidla pred dopravnou nehodou, čo bolo aj v tomto prípade a uvedenie do predchádzajúceho stavu by nebolo rentabilné. Totálna škoda sa určuje tak, že od časovej ceny motorového vozidla sa odpočíta hodnota tzv. použitých (predajných) zvyškov motorového vozidla. Pre výpočet časovej ceny vozidla je nevyhnutné zistiť všeobecnú hodnotu vozidla. Súdna prax ustálila, že pre určenie východiskovej ceny vozidla nie je rozhodujúce, za akú cenu nadobudol vozidlo jeho majiteľ. Všeobecná hodnota vozidla je hodnota vozidla v danom mieste a čase v eurách, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyvy trhu. Vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému dátumu. Na všeobecnú hodnotu vozidla vplývajú viaceré faktory (technický stav vozidla, výbava vozidla, poškodenie vozidla, aktuálny stav na trhu s autami). Od určenia výšky všeobecnej hodnoty motorového vozidla bude závisieť výška poistného plnenia. Všeobecnú hodnotu vozidla určuje poisťovňa. Totálna škoda neznamená, že nastáva vždy úplná majetková strata. Poškodenému zostanú zvyšky motorového vozidla. 8. Súd konštatoval, že žalovaný znížil všeobecnú hodnotu vozidla žalobcu o sumu zodpovedajúcu sadzbe DPH argumentujúc, že pri platiteľovi DPH vozidlo vstupuje do jeho majetku v hodnote bez DPH. Z bodu 22 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že na všeobecnú hodnotu vozidla nemá vplyv to, či je žalobca platiteľ DPH alebo nie a či žalobca kúpil vozidlo s alebo bez DPH. Všeobecná hodnota vozidla v určitom mieste a čase je objektívne daná trhom, pričom je rovnaká pre každého vlastníka tohto vozidla. Žalobca si podľa žalovaného nárokuje čiastku, ktorú nikdy neuhradil a ktorú si ako platca DPH odpočítal, resp. mohol odpočítať a vyplatením tohto plnenia by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu na úkor žalovaného. Dokazovaním však bolo preukázané, že žalobca DPH uplatniť nemohol, keďže vozidlo kúpil od fyzickej osoby - neplatiteľa DPH, ktorý pri predaji nemôže k cene uplatňovať DPH, a teda neboli splnené zákonné podmienky na to, aby si mohol ako kupujúci platiteľ uplatniť odpočet na vstupe. Nákladom žalobcu na obstaranie predmetného vozidla tak bola celá suma 4.400,- eur, z ktorej si žalobca nemohol odpočítať žiadnu sumu DPH. Naopak, v prípade predajných zvyškov vozidla, ktoré sa žalobca rozhodol predať, je žalobca ako platiteľ DPH, povinný odviesť z kúpnej ceny sumu zodpovedajúcu DPH bez ohľadu na to, že pri kúpe motorového vozidla si nemohol uplatniť odpočet DPH. Súd má za to, že všeobecná hodnota vozidla 4.244,61 eur vrátane nákladov na zaobstaranie vozidla 33,- eur mala byť znížená o hodnotu predajných zvyškov motorového vozidla 583,33 eur (bez DPH), nie však o sumu zodpovedajúcu sadzbe DPH ako to urobil žalobca. S poukazom na uvedené súd žalobe žalobcu v časti uplatnenej istiny 707,43 eur (4.244,61 eur + 33,- eur - 583,33 eur = 3.694,28 eur; 3.694,28 eur - 2.986,85 eur (vyplatené poistné plnenie) = 707,43 eur) vyhovel a túto mu priznal ako dôvodnú. 9. Súd poukázal na to, že ohľadom nároku na zaplatenie poistného plnenia v podobe náhrady nákladov vynaložených žalobcom na zaobstaranie si náhradného vozidla v období od 04.03.2023 do 21.03.2023, žalovaný argumentoval, že náhradné vozidlo si žalobca zaobstaral až po 15 dňoch od poistnej udalosti, a teda že 15 dní žaloba mal využívať iné vozidlo a tiež, že nie je zrejmé, koľko iných vozidiel žalobca má vo svojom obchodnom majetku a či nemohol využívať na svoju prepravu iné zo svojich vozidiel. Podľa súdu neobstojí argumentácia žalovaného, že žalobca mohol využívať na prepravu iné zo svojich vozidiel, pričom dokazovaním z evidenčnej karty vozidla žalobcu ako aj z Dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti bolo preukázané, že žalobca nebol vlastníkom/držiteľom iného motorového vozidla, okrem toho, ktoré bolo v dôsledku škodovej udalosti poškodené. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že nárok na náhradu škody uplatniteľný voči žalovanému zanikol odo dňa oznámenia žalovaného o riešení škodovej udalosti ako totálnej škody a teda od tohto okamihu bolo na slobodnej vôli žalobcu, aké vhodné riešenie využije na zabezpečenie svojich potrieb, keďže až po poskytnutí príslušnej náhrady škody/ poistného plnenia, si žalobca môže z týchto prostriedkov reálne zaobstarať nové vozidlo nahrádzajúce jeho pôvodné zničené vozidlo a zaniká dôvod zaobstarania si dočasného náhradného vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené má tak žalobca nárok aj na zvyšnú sumu vo výške 440,- eur (suma fakturovaná za zapožičanie vozidla 522,50 eur bez DPH - priznané plnenie 82,50 eur = 440,- eur), ktorá bola vynaložená na úhradu náhradného vozidla, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy.
10. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto podľa § 255 ods. 1 CSP priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. 11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Podľa žalovaného, konajúci súd akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcom bez toho, aby ich konfrontoval s argumentami žalovaného a zároveň má za to, že súd nesprávne právne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok. Rozhodnutie považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko nespĺňa zákonné podmienky a požiadavky na jeho odôvodnenie. 12. Žalovaný zastáva názor, že vyplatenie plnenia za poškodené motorové vozidlo spoločne s hodnotou DPH by bolo možné iba v tom prípade, kedy by túto hodnotu zaplatil aj sám žalobca. Žalobca však nadobudol dané poškodené motorové vozidlo bez DPH. Je toho názoru, že konajúci súd vec nesprávne právne posúdil, pretože priznaním tohto nároku vzniká bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. 13. Má za to, že súd sa v súvislosti s vypožičaným náhradným motorovým vozidlom odklonil od zaužívanej súdnej praxe a nesprávne priznal žalobcovi náhradu za vypožičanie náhradného motorového vozidla v celom rozsahu. Žalobca v konaní nepreukázal, že nájom náhradného vozidla bol nutný a účelný. V tomto kontexte poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 3 MCdo/3/2015. Je toho názoru, že od momentu oznámenia o posúdení poškodenia ako totálnej škody, nie je možné považovať náklady spojené s nájmom náhradného vozidla za účelné a nutné. V tejto spojitosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2019, sp. zn, 4Obdo/90/2019, na závery rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.04.2019, sp. zn. 3Cob/47/2019 a rovnako aj zo dňa 21.03.2024, sp. zn. 6Cob/45/2024, kedy súdy nepovažovali za účelné náklady spojené s nájmom náhradného motorového vozidla za obdobie po oznámení skutočnosti poisťovateľa, že na poškodenom motorom vozidle vznikla totálna škoda. Konajúci súd sa teda v tejto časti odklonil od zaužívanej súdnej praxe v obdobných právnych veciach, pričom svoj odklon žiadnym spôsobom v napadnutom rozsudku nezdôvodnil. Má za to, že doba nájmu náhradného motorového vozidla nad rámec žalovaným potvrdeného riešenia škodovej udalosti, tzv. totálnou škodou nie je v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá poškodenému vznikla v dôsledku poistnej udalosti a nespĺňa ani kritérium nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla, pričom je nelogické aby za takéto užívanie náhradného motorového vozidla zodpovedal a uhrádzal žalovaný, pretože tento nárok žalobcu popiera aj samotný zmysel povinného zmluvného poistenia. 14. Podľa žalovaného konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia. Zastáva názor, že prvostupňový súd v rozpore so zákonom neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je teda nepreskúmateľné. 15. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava zmenil tak, že žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamieta. Zároveň žiada o priznanie trov odvolacieho konania žalovanému, alternatívne v napadnutých výrokoch zrušiť rozsudok Okresného súdu Trnava a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný napriek tomu, že formálne uplatňuje tri odvolacie dôvody, vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP neoznačuje žiadne skutkové zistenia súdu, ktoré by mali byť podľa názoru žalovaného nesprávne. Podľa jeho názoru žalovaný vo svojom odvolaní opakuje zjavne nesprávne tvrdenie o tom, že na výšku všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla má vplyv to, aká bola nadobúdacia cena vozidla u poškodeného, alebo v akom daňovom režime poškodený vozidlo nadobudol. Toto tvrdenie je v priamom rozpore so skorším (správnym) záverom žalovaného o nemennosti všeobecnej hodnoty vozidla. Má za to, že všeobecná hodnota určitého vozidla je rovnaká pre osobu, ktorá nadobudla vozidlo kúpou ako aj pre osobu, ktorá by nadobudla rovnaké vozidlo bezodplatne, napr. darom. Pri určení všeobecnej hodnoty určitého poškodeného vozidla je úplne bezpredmetné, akým spôsobom poškodený toto vozidlo nadobudol a akú daň pri jeho kúpe zaplatil alebo nezaplatil. Závery súdu vo vzťahu k predmetnej otázke sú preto celkom správne a korešpondujú s ustálenou judikatúrou.
17. Podľa žalobcu je tvrdenie žalovaného o neúčelnosti nákladov žalobcu na obstaranie si náhradného vozidla v celom rozsahu nesprávne. Plnením žalovaného má byť pokrytá skutočná škoda žalobcu. Žalobca si v priamej súvislosti so vznikom škody na svojom vozidle zaobstaral náhradné vozidlo. Obdobie, na ktoré si žalobca mohol dôvodne zaobstarať náhradné vozidlo je obdobím od vzniku škody až po okamih, kedy si mohol obstarať nové vozidlo, ktorým nahradí svoje zničené vozidlo. Toto obdobie sa tak končí až okamihom, kedy je žalobcovi poskytnuté poistné plnenie, ktoré plne pokrýva náhradu škody spôsobenej na vozidle žalobcu. Až týmto okamihom, kedy žalobca nadobudne príslušnú náhradu škody, si môže prostredníctvom tejto náhrady zaobstarať nové vozidlo, a teda odpadá dôvod zaobstarania si dočasného náhradného vozidla formou prenájmu. Podľa jeho názoru neexistuje logický dôvod, pre ktorý by okamihom oznámenia o totálnej škode na vozidle mal žalobca ako poškodený stratiť potrebu užívania náhradného vozidla, ak v danom čase ešte žalobca nedisponoval poistným plnením, ktoré by mohlo byť použité na obstaranie si nového vozidla, ktoré trvale nahradí stratu poškodeného vozidla. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na relevantný judikát Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 3831/17 zo dňa 24.07.2018, ktorý sa výslovne zaoberá otázkou obdobia, ktoré možno v súvislosti s obstaraním náhradného vozidla pri totálnej škode na vozidle považovať za účelné, a teda kryté poistným plnením z povinného poistenia zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla. 18. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený. Žalovaný v tomto smere v odvolaní nekonkretizoval, ku akým konkrétnym otázkam sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku mal vyjadriť nedostatočne, len všeobecne uvádza, že podľa jeho názoru sa súd dostatočne nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, a to bez toho, aby uviedol konkrétne argumenty, s ktorými sa súd nemal vysporiadať. 19. Žalobca má tak za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci, je riadne odôvodnený, odôvodnenie je dostatočne zrozumiteľné a presvedčivé, obsahuje ustanovenia právnych predpisov, ktoré súd prvej inštancie aplikoval, pričom ich aplikácia a výklad je správna. Postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom ani k žiadnej inej vade, ktorá by mala za výsledok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania. 20. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 14.9.2026 (t.j. v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením). Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. 21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Dospel k správnemu záveru, že všeobecná hodnota vozidla 4.244,61 eur vrátane nákladov na zaobstaranie vozidla 33,- eur mala byť znížená o hodnotu predajných zvyškov motorového vozidla 583,33 eur (bez DPH), nie však o sumu zodpovedajúcu sadzbe DPH, čo odôvodnil v odseku 26 napadnutého rozsudku a správne posúdil ako nedôvodnú aj obranu žalovaného, že nárok na náhradu škody uplatniteľný voči žalovanému zanikol odo dňa oznámenia žalovaného o riešení škodovej udalosti ako totálnej škody, čo odôvodnil v odseku 28 napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody:
23. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že vyplatenie plnenia za poškodené motorové vozidlo spoločne s hodnotou DPH by bolo možné iba v tom prípade, keby túto hodnotu zaplatil aj sám žalobca. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie uvádza, že všeobecná hodnota vozidla v určitom mieste a čase je objektívne daná trhom, pričom je rovnaká pre každého vlastníka tohto vozidla, a to bez ohľadu na spôsob nadobudnutia vozidla. Skutočnosť, že všeobecná hodnota motorového vozidla je nemenná nespochybňuje ani samotný odvolateľ, má však za to, že je potrebné prihliadať na nadobúdaciu cenu motorového vozidla, nakoľko tá sa v súvislosti od daňového režimu mení. Nákladom žalobcu na obstaranie motorového vozidla však bola celá suma, keďže žalobca nadobudol vozidlo od fyzickej osoby, mimo režimu DPH a teda nemohol pri vstupe uplatňovať odpočet DPH. Kúpna cena vozidla teda bola žalobcov plný náklad (bez možnosti jeho zníženia o odpočet dane). 24. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, podľa ktorej sa súd prvej inštancie v súvislosti s vypožičaným náhradným motorovým vozidlom odklonil od zaužívanej súdnej praxe a nesprávne priznal žalobcovi náhradu za vypožičanie náhradného motorového vozidla v celom rozsahu. Podľa jeho názoru žalobca v konaní nepreukázal, že nájom náhradného vozidla bol nutný a účelný. Odvolací súd súhlasí so závermi citovaného Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 3 MCdo/3/2015, podľa ktorého: „Skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej.“ Podľa odvolacieho súdu však žalovaný nesprávne vykladá kritérium nutnosti nájmu náhradného vozidla. Z ustálenej judikatúry skutočne vyplýva, že poškodený (žalobca) má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné, nemožno však súhlasiť so žalovaným, že od momentu oznámenia o posúdení poškodenia ako totálnej škody, nie je možné považovať náklady spojené s nájmom náhradného vozidla za účelné a nutné. 25. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na novšiu judikatúru, konkrétne Nález Ústavného súdu SR zo 16. februára 2023 č. k. III. ÚS 602/2022-34, ktorý pri posudzovaní totožnej právnej otázky uviedol, že „v prípade totálnej škody dospel krajský súd k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď je objektívne zistiteľné, že oprava poškodeného je neúčelná, a v prípade sťažovateľky tento moment nastal, keď jej žalovaná oznámila spôsob likvidácie škodovej udalosti (neúčelnosť opravy vozidla). Tento záver však ústavný súd považuje za ústavne neudržateľný. ... Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej je nútený užívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti nie je možné považovať predbežné oznámenie o rozsahu poškodenia vozidla, t. j. oznámenie o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti postupovať. Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.” 26. Z uvedeného vyplýva, že neexistuje logický dôvod, pre ktorý by okamihom oznámenia o totálnej škode na vozidle mal žalobca ako poškodený stratiť potrebu užívania náhradného vozidla, ak v danom čase ešte žalobca nedisponoval poistným plnením, ktoré by mohlo byť použité na obstaranie si nového vozidla, ktoré trvale nahradí stratu poškodeného vozidla. Plnením žalovaného má byť pokrytá skutočná škoda žalobcu a žalobca si v priamej súvislosti so vznikom škody na svojom vozidle zaobstaral náhradné vozidlo. Obdobie, na ktoré si žalobca mohol dôvodne zaobstarať náhradné vozidlo je obdobím od vzniku škody až po okamih, kedy si mohol obstarať nové vozidlo, ktorým nahradí svoje zničené vozidlo. Až týmto
okamihom, kedy žalobca nadobudne príslušnú náhradu škody, si môže prostredníctvom tejto náhrady zaobstarať nové vozidlo, a teda odpadá dôvod zaobstarania si dočasného náhradného vozidla formou prenájmu. 27. Odvolací súd záverom uvádza, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). 28. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý, keďže súd reagoval na argumentáciu žalovaného a vysporiadal sa s ňou. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 29. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).