Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8CoCsp/13/2025 6124215752 27. 01. 2026 JUDr. Jana Vlčková ECLI:SK:KSBA:2026:6124215752.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: BENCONT FINANCE, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 648 892, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, G., zastúpený: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokátom so sídlom Nezábudková 22, Bratislava, o zaplatenie 480,06 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 18. novembra 2024, č. k. 8Csp/16/2024-91, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudok súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 480,06 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 5,60 eur od 14.12.2022 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 35,- eur od 14.01.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 35,- eur od 14.02.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 26,46,- eur od 15.03.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 18,- eur od 15.04.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 18,- eur od 13.05.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 342,- eur od 13.06.2023 do zaplatenia, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vychádzal zo zistenia, že postupca uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 11.11.2022 na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb, kde žalovaný sa zaviazal za poskytovanie verejných služieb platiť podľa Cenníka. Toho istého dňa bola medzi stranami uzavretá Kúpna zmluva č. 2421133592 predmetom ktorej bol záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu telekomunikačné zariadenia za kúpnu cenu 540 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť časť kúpnej ceny vo výške 108 eur v hotovosti pri prevzatí tovaru, zvyšnú časť za zaviazal uhradiť vo forme 24 mesačných poplatkov v súlade splátkového kalendára. Zo splátkového kalendára vyplýva, že od 14.01.2023 do 14.10.2024 sa žalovaný zaviazal splácať za telekomunikačné zariadenie v splátkach po 18 eur mesačne. Postupca vystavil žalovanému faktúry: faktúra zo dňa 28.11.2022 uvedená pod VS 1491213881 vo výške 5,60 eur s lehotou splatnosti 13.12.2022, faktúra zo dňa 30.12.2022 uvedená pod VS 1331176290 vo výške 35,00 eur s lehotou splatnosti 13.01.2023, faktúra zo dňa 27.01.2023 uvedená pod VS 1431220644 vo výške 35,00 eur s lehotou splatnosti 13.02.2023, faktúra zo dňa 28.02.2023 uvedená pod VS 1541309408 vo výške 26,46 eur s lehotou splatnosti 14.03.2023, faktúra zo dňa 29.03.2023 uvedená pod VS 1431265390 vo výške 18,00 eur s lehotou splatnosti 14.04.2023, faktúra zo dňa 27.04.2023 uvedená pod VS 1321263422 vo výške 18,00 eur s lehotou splatnosti 12.05.2023, faktúra zo dňa 26.05.2023 uvedená pod VS 1361272850 vo výške 342,00 eur s lehotou splatnosti 12.06.2023. Postúpenie pohľadávky vo výške 480,06 eur na žalobcu oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému listom zo dňa 16.11.2023. Upomienkou zo dňa 23.06.2023 upozornil právny predchodca žalobcu žalovaného na neuhradené čiastky po lehote splatnosti. Skutkovo ustálil, že žalovaný riadne a včas nezaplatil postupcovi a ani žalobcovi cenu za poskytnutie služieb, čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle zmluvy o pripojení. Po právnej stránke
vec posúdil podľa § 51, § 52 ods.1, § 488, § 491 ods.1, § 544, § 524, § 517 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b), § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu bol podaný dôvodne. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú z pohľadu právnej kvalifikácie treba považovať za zmluvu uzavretú v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. a zároveň za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu si riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a poskytol žalovanému služby špecifikované v zmluvne dohodnutom rozsahu. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté služby, za ktoré nezaplatil riadne a včas (v lehotách splatnosti uvedených vo faktúrach), porušil svoje zmluvné povinnosti. Žalobca si v konaní uplatnil pohľadávku v celkovej výške 480,06 eura s príslušenstvom. Pokiaľ žalovaný uviedol, že pri uzatváraní zmluvy žiadal, aby mu faktúry boli posielané na jemu uvedenú korešpondenčnú adresu, nakoľko faktúry neboli riadne doručené, nezavinil daný stav, poukázal na to, že žalovaný pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní služieb v bode 6 uviedol zasielanie faktúr na svoju emailovú adresu, taktiež v bode 11 uviedol, že súhlasí so zasielaním elektronickej faktúry. Nebolo povinnosťou žalobcu zasielať faktúry na korešpondenčnú adresu, ale zasielaním elektronickej faktúry. Mal za nesporné, že žalovaný faktúry žalobcovi neuhradil, žalovaný ani vo vyjadrení nerozporoval výšku uplatňovanej istiny, taktiež nepreukázal, že by pohľadávku žalobcovi uhradil. Nakoľko žalovaný neuhradil zmluvne dohodnuté záväzky, nereagoval ani na upomienky žalobcu, k úhrade pohľadávky nedošlo, a preto žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného na uhradenie sumy 480,06 eur, ktorú považoval v celom rozsahu za dôvodnú. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 255 ods. 1 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že konajúci súd rozhodol v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi. Potvrdil, že v rámci uzavretej dohody uviedol svoju emailovú adresu, na ktorú mu budú doručovať aj riadne vystavené faktúry, ale nebolo na ňu nič doručené. Sám žalobca neuviedol dôkaz o tom, že mu v elektronickej forme faktúry doručil. Navrhol preto žalobu zamietnuť. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami a skutočnosťami žalovaného uvedenými v podanom odvolaní a odvolanie považoval za nedôvodné a účelové. Súd správne rozhodol, keď vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na uhradenie žalovanej istiny. V danej veci bola relevantná existencia záväzku, ktorý vznikol medzi žalovaným a postupcom pohľadávky, na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb resp. kúpnej zmluvy. Žalovaný sa zaviazal pravidelne splácať poskytované služby, za ktoré mu boli zo strany postupcu vystavené faktúry. Mal za to, že neobstojí argument žalobcu, ktorý sa očividne účelovo snaží vyhnúť splateniu pohľadávky spolu s príslušenstvom, pričom argumentuje len tým, že žalobca nepreukázal doručovanie faktúr mailovou komunikáciou. Žalobca pritom pôvodne namietal, len to, že mu neboli faktúry doručované písomne na jeho korešpondenčnú adresu, a následne po vynesení rozsudku zmenil argumentáciu o nepreukázaní doručovania faktúr elektronickou formou. Pre súd prvej inštancie bola relevantná existencia záväzku, ktorá bola riadne preukázaná a fakt, že zo strany žalovaného nedošlo k uhradeniu dlžnej sumy, a to aj napriek viacerým výzvam zo strany postupcu. Žalovaný vedome opomenul zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré využíval a bol si vedomí svojej povinnosti za tieto poskytnúť odplatu, preto ak by mu aj neboli faktúry z akéhokoľvek dôvodu doručované, mal možnosť si tieto vyžiadať. Pre vznik záväzku nie je relevantné doručenie faktúry, ale skutočnosť, že došlo k poskytnutiu služieb, za ktoré žalovaný nezaplatil a dostal sa tým do omeškania. Sám žalovaný ani len nepoprel existenciu záväzku v žalovanej výške, avšak sa snaží vyhnúť zaplateniu príslušenstva, ktoré nepochybne žalobcovi prináleží. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za zákonné a správne a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, že žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu a ani žalobcovi cenu za poskytnutie služieb a splátky kúpnej ceny za predaj mobilného zariadenia v lehote splatnosti tak, ako boli fakturované žalovanému vystavenými faktúrami: faktúra zo dňa 28.11.2022 uvedená pod VS 1491213881 vo výške 5,60 eur s lehotou splatnosti
13.12.2022, faktúra zo dňa 30.12.2022 uvedená pod VS 1331176290 vo výške 35 eur s lehotou splatnosti 13.01.2023, faktúra zo dňa 27.01.2023 uvedená pod VS 1431220644 vo výške 35 eur s lehotou splatnosti 13.02.2023, faktúra zo dňa 28.02.2023 uvedená pod VS 1541309408 vo výške 26,46 eur s lehotou splatnosti 14.03.2023, faktúra zo dňa 29.03.2023 uvedená pod VS 1431265390 vo výške 18 eur s lehotou splatnosti 14.04.2023, faktúra zo dňa 27.04.2023 uvedená pod VS 1321263422 vo výške 18 eur s lehotou splatnosti 12.05.2023, faktúra zo dňa 26.05.2023 uvedená pod VS 1361272850 vo výške 342 eur s lehotou splatnosti 12.06.2023. 6. V posudzovanej veci bolo medzi stranami sporné doručenie týchto faktúr žalovanému. Posúdenie uvedenej skutočnosti totiž bolo podstatné pre záver, či žalovaný porušil zmluvné povinnosti v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb, a to zaplatiť fakturovanú cenu za dodané plnenia v stanovenej lehote splatnosti. 7. Ako na to správne poukázal súd prvej inštancie, v Zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 11.11.2022 bolo dohodnuté zasielanie elektronickej faktúry na žalovaným uvedenú emailovú adresu. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie poprel, že mu právny predchodca žalobcu faktúry na jeho emailovú adresu doručoval. 8. Súd prvej inštancie sa však žiadnym spôsobom nezaoberal podstatou obrany žalovaného, že mu nebolo na emailovú adresu zo strany právneho predchodcu žalobcu nič doručované. Pokiaľ súd prvej inštancie vôbec nereagoval na toto relevantné tvrdenie žalovaného, porušil právo žalovaného na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces (fair process). 9. Súd prvej inštancie uprel žalovanému procesné právo na riadne odôvodnenie rozsudku, keď mu neumožnil dozvedieť sa o príčinách, pre ktoré nepovažoval jeho argumenty, na ktorých postavil svoju obranu v konaní, za dôvodné. Tento nedostatok však nemožno napraviť v odvolacom konaní, nakoľko rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by za tohto stavu v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa nimi opomenul zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je rovnako súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. 10. Úlohou súdu prvej inštancie bude zaoberať sa účinnosťou hmotnoprávneho úkonu doručenia faktúr žalovanému z hľadiska aplikácie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho režim doručovania hmotnoprávnych úkonov. V zmysle uvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade sa jedná o takzvanú teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie "dostane do jeho dispozičnej sféry" nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2011 sp. zn. 5Cdo/129/2010). Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napríklad vhodenie listu do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti možno posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát
mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia prejavu vôle ďalej platí, že prejav vôle musí dôjsť adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých okolností mohol s obsahom prejavu vôle oboznámiť; záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol predpokladať prijatie prejavu. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať. 11. Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať. 12. V zmysle vyššie uvedeného bude v ďalšom konaní dôkaznou povinnosťou žalobcu hodnoverne preukázať, že email, ktorým jeho právny predchodca doručoval žalovanému faktúry na ním označenú emailovú adresu, bol uložený do jeho e-mailovej schránky. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa v danom prípade rozumie dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ktorý dal v zmluve súhlas, že písomnosti možno posielať aj elektronicky. 13. S poukazom na vyššie uvedené nedostatky dospel odvolací súd k záveru, že výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o doručení faktúr nemá dostatočnú oporu v odôvodnení rozhodnutia, ktoré tak pre nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý a presvedčivý podklad pre opodstatnenosť právnych záverov vyslovených v jeho výrokovej časti. Z tohto pohľadu dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, v dôsledku čoho bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom súd prvej inštancie odstráni vytknuté nedostatky vo vyššie naznačovanom smere a svoje skutkové a na ne nadväzujúce právne závery v odôvodnení svojho rozhodnutia patričným spôsobom rozvedie a v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).