Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/14/2026 z 4. 8. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 14Co/14/2026 6124226322 04. 08. 2026 JUDr. Michaela Krajčová ECLI:SK:KSBA:2026:6124226322.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a členov senátu JUDr. Natálie Kollárikovej a Mgr. Zuzany Gašpírovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, 821 09 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 326,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 62C/36/2024-108 zo dňa 24.07.2025, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 62C/36/2024-108 zo dňa 24.07.2025, p o t v r d z u j e. II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 62C/36/2024-108 zo dňa 24.07.2025 zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 326,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 326,69 eur od 08.01.2024 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 21.07.2023 došlo v W. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bol poškodený T.., pričom táto škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Ďalej uviedol, že poškodený počas zotrvania jeho poškodeného motorového vozidla v autoservise odo dňa 30.10.2023 do 20.11.2023, teda do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, nemohol svoje poškodené motorové vozidlo užívať, a preto si od žalobcu prenajal vozidlo na základe zmluvy zo dňa 30.10.2023, T. Po ukončení doby nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 05.12.2023 na sumu výške 1.074,24 eur bez DPH za 22 dní, teda dobu užívania náhradného motorového vozidla, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla. Poškodený svoju pohľadávku na náhradu týchto účelne vynaložených nákladov voči žalovanému postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2023 a postúpenie pohľadávky poškodený oznámil žalovanému. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu zaplatil len časť pohľadávky, a to vo výške 747,55 eur dňa 22.12.2023. Žalovaný na základe vlastných výpočtov svojvoľne krátil poistné plnenie; šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 22.12.2023, pričom do 15 dní, teda najneskôr dňa 06.01.2024 bol povinný poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Počnúc dňom 08.01.2024 je preto v omeškaní s plnením neuhradenej časti poistného plnenia.

3. Žalovaný uviedol, že poistné plnenie krátil z dôvodu neprimeranej dĺžky opravy poškodeného motorového vozidla tvrdenej žalobcom, keď priznal žalobcovi náhradu len za 15 dní prenájmu náhradného motorového vozidla, čo považoval za dobu účelnú a nutnú na opravu poškodeného motorového vozidla. Opravné úkony boli fakturované v trvaní 6,2 hodiny a aj pri zohľadnení doby dodania náhradných dielov je zotrvanie vozidla v autoservise počas ďalších 7 dní neprimerane dlhé obdobie. Žalovaný odpočítal neprimerané náklady na náhradné motorové vozidlo za dobu ďalších 7 dní, kedy bolo motorové vozidlo umiestnené v autoservise. Poukázal aj na stanovisko D., podľa ktorého poškodený má nárok na zapožičanie náhradného vozidla za obdobie do ukončenia opravy poškodeného vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie opravy danej výrobcom vozidla a primeraným časom na objednanie potrebných náhradných dielov. V. podľa vystavenej faktúry ukončil opravu poškodeného motorového vozidla dňa 16.11.2023 a nemôže byť na jeho ťarchu, že poškodený si prevzal vozidlo až dňa 20.11.2023. Rozsah náhrady škody spočívajúcej v náhrade nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla je obmedzený z hľadiska účelnosti. Tiež namieta aj uplatnený nárok na úroky z omeškania, poukazujúc na ustanovenia § 11 ods. 6 a § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 381/2001 Z.z.). Keďže si splnil svoje povinnosti podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., nevznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 tohto zákona. 4. V následnom písomnom vyjadrení žalobca uviedol, že poškodený bol v dôsledku ním nezavinenej skutočnosti vylúčený z užívania svojho motorového vozidla. Oprava motorového vozidla predstavuje je reálne ukončená až momentom, kedy poškodený môže svoje motorové vozidlo užívať. Dĺžka prenájmu náhradného motorového vozidla nezávisela od poškodeného a nemôže ísť na jeho ťarchu, pretože práve on sa bez vlastného zavinenia ocitol v situácii, kedy nemohol užívať svoje vozidlo. Z vyjadrenia autoservisu vyplýva, že oprava prebehla štandardne. Poškodený si prevzal svoje vozidlo prvý pracovný deň po ukončení opravy a vystavení krycieho listu žalovaným, ktorý pripadol na dátum 20.11.2023. Stanovisko D., na ktoré žalovaný poukazuje, nemá žiadnu právnu relevanciu. Vo vzťahu k úrokom z omeškania žalobca poukázal na svoju žalobu. 5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 27.05.2024, v ktorom uviedol, že v ním uznanej dobe 15 dní na opravu motorového vozidla poškodeného je zahrnutý čas potrebný na opravu podľa technologických postupov výrobcu. Opravné úkony trvali 6,2 hodiny a zotrvanie vozidla v autoservisu po dobu 22 dní je neprimeraná doba. Za týmto účelom oslovil znalca na vypracovanie odborného vyjadrenia k primeranej dĺžke opravy poškodeného vozidla. Taktiež uviedol, že poškodený si neprevzal opravené vozidlo bezodkladne, keď si ho vyzdvihol až po 4 dňoch. 6. Žalovaný sa následne písomne vyjadril aj podaním zo dňa 26.05.2025, s ktorým predložil odborné vyjadrenie - znalecký úkon č. XXXXXXXXXXXX, XXX/XXXX, vypracovaný znalcom L.. U. M., podľa ktorého primeraná doba opravy motorového vozidla poškodeného je 6,2 hodín, teda 1-2 pracovné dni a pri vykonaní všetkých úkonov jedným pracovníkom je primeraná dĺžka opravy 9-12 dní. Túto dobu je možné skrátiť v prípade vykonávania úkonov v jedenom čase viacerými pracovníkmi. Upozornil aj na fakt, že poškodený mohol svoje poškodené motorové vozidlo po škodovej udalosti používať. Poškodený sa teda mohol dohodnúť s autoservisom ohľadom termínu pristavenia vozidla a trvania opravy, aby boli vylúčené prestoje. Poukázal aj na to, že nájom náhradného vozidla je neúčelný za dobu 17.11.2023 až 20.11.2023, kedy bolo vozidlo poškodeného opravené a mohol si ho prevziať. Žalovaný doručil servisu krycí list dňa 16.11.2023 a k tomuto dňu bola dokončená oprava. 7. Žalobca sa následne vyjadril podaním zo dňa 27.05.2025, v ktorom v nadväznosti na žalovaným predložené odborné vyjadrenie uviedol, že na toto nemožno prihliadnuť, už len z dôvodu vyjadrenia servisného technika, podľa ktorého oprava vozidla poškodeného prebehla v štandardnom režime. Je tiež irelevantné, že poškodené vozidlo bolo pojazdné po dopravnej nehode, pretože žalobca si uplatňuje nárok na náhradu nákladov za náhradné vozidlo len za dobu, kedy bolo poškodené vozidlo v autoservise. Na odborné vyjadrenie tiež nemožno prihliadnuť z dôvodu, že neobsahuje podstatné náležitosti, odhliadnuc od skutočnosti, že znalec vôbec neskúmal pomery v autoservise. Má pochybnosť, či je znalec vôbec oprávnený vyjadrovať sa k odbornej otázke, ktorú v odbornom vyjadrení riešil, a to posúdenie časového rozsahu opravy vozidla. Žalovaný autoservisu nevytkol neprimeranú dĺžku opravy v čase likvidácie poistnej udalosti, ale v súčasnosti ju pripisuje na jeho ťarchu. Poukázal na to, že krycí list bol žalovaným vydaný dňa 16.11.2023 o 13:26, teda v poobedňajších hodinách, pričom poškodený má

sídlo vo R. a autoservis v A.. Od poškodeného nebolo možné požadovať, aby si takto v deň vystavenia krycieho listu išiel bezodkladne prevziať svoje vozidlo, pričom nasledujúci deň 17.11.2023 bol štátny sviatok, po ktorom nasledoval víkend. Poškodený si prevzal svoje vozidlo bezprostredne nasledujúci pracovný deň po dni doručenia krycieho listu, teda v prvý deň, kedy si vozidlo mohol objektívne prevziať. 8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 2 písm. b), c), § 11 ods. 6 písm. a), b), § 11 ods. 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 442 ods. 1, § 524 ods. 1,2 § 151s ods. 1, § 151v, § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 a § 822 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. 9. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a aplikujúc vyššie uvedené relevantné ustanovenia právneho poriadku, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná. Keďže motorové vozidlo, ktorého prevádzkou došlo k poškodeniu motorového vozidla poškodeného, bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, je žalovaný povinný podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. nahradiť za jeho poisteného (škodcu) poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu, nemohol v dôsledku škodovej udalosti svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto sú dôvodné aj nutne a účelne vynaložené náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla. Žalobca ako právny nástupca poškodeného, ktorého aktívnu legitimáciu mal súd za preukázanú tým, že došlo k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodeným a žalobcom, ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávky, uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného podľa § 15 ods. 1 veta druhá zákona č. 381/2001 Z.z. spočívajúci vo vynaložených nákladoch jeho právneho predchodcu na prenájom náhradného vozidla počas obdobia, kedy tento nemohol poškodené vozidlo užívať. Žalovaný rozporoval výlučne dobu účelného prenájmu náhradného motorového vozidla, nie však samotný právny základ nároku žalobcu. Je nepochybné, že pôvod nároku žalobcu, ktorý je uplatnený v tomto konaní, vyplýva z nároku poškodeného voči škodcovi na náhradu nákladov na užívanie náhradného vozidla, ako skutočnej škody, ktorá predstavovala nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, čo bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, ktoré bol poškodený povinný zaplatiť žalobcovi ako prenajímateľovi, a to vo forme započítania. Je nepochybné, že poškodený v rozhodnom čase užíval motorové vozidlo tretej osoby (žalobcu), za ktoré bol povinný zaplatiť dohodnuté nájomné. Medzi stranami nebola sporná jednotková cena nájmu, ani prenajatý typ vozidla. Sporným medzi stranami bolo výlučne trvanie nájmu z hľadiska jeho nevyhnutnosti a účelnosti. Žalovaný poistné plnenie na základe uplatneného nároku žalobcu zaplatil žalobcovi len čiastočne. Krátenie poistného plnenia zdôvodnil tým, že ním poskytnuté poistné plnenie je primerané vzhľadom na potrebný čas opravy vozidla. Súd prvej inštancie uviedol, že z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu vyplýva, že celková doba nájmu zodpovedala dobe, po ktorú bolo vozidlo poškodeného v autoservise. Doba, po ktorú bolo predmetné vozidlo v autoservise, bola zároveň dobou nájmu podľa zmluvy o nájme a vozidlo bolo odovzdané autoservisom jeho držiteľovi až dňa 20.11.2023. Uvedená doba bola preukázaná v dĺžke 22 dní. Za účelnú dobu nájmu bolo teda potrebné považovať dobu, keď bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, resp. do momentu, kedy sa opravené vozidlo mohlo dostať do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Je potrebné pripomenúť, že hoci vozidlo bolo opravené už dňa 16.11.2023, podnikateľské subjekty vykonávajúce autoservis v bežnej praxi uplatňujú právo zadržať motorové vozidlo až do času, kým nie je uhradená faktúra za vykonanie autoservisu, alebo aspoň poskytnutá záruka úhrady formou krycieho listu, na čo majú zákonné zádržné právo v zmysle § 151s Občianskeho zákonníka. Zádržné právo oprávňuje autoservis odmietnuť vydanie motorového vozidla jeho vlastníkovi až do momentu úhrady faktúry, alebo dostatočnej záruky úhrady za vykonanie opravy motorového vozidla. Ide o právo, ktoré vzniká autoservisu ex lege zo zákona (§ 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka) a zaniká v zmysle § 151v Občianskeho zákonníka až momentom uspokojenia pohľadávky autoservisu. Zároveň je aj obvyklou praxou, že autoservis vydáva svojim zákazníkom opravené motorové vozidlá až po úhrade faktúry, resp. až v prípade poskytnutia dostatočnej záruky, že cena opravy bude autoservisu uhradená (t.j. vystavenia krycieho listu). Dĺžka samotnej opravy motorového vozidla je v tomto smere irelevantnou, ale relevantným údajom je čas, počas ktorého poškodený nemohol svoje motorové vozidlo v dôsledku poistnej udalosti používať, pričom tento čas nemusí byť totožný s časom samotnej opravy motorového vozidla. Ak totiž je už vozidlo opravené,

ale poškodený bez svojho zavinenia stále nemá možnosť ho prevziať a užívať, nájom náhradného motorového vozidla je stále nevyhnutným a účelným. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovaný vystavil krycí list vystavil dňa 16.11.2023 o 13:26, teda v poobedňajším hodinách. Až týmto momentom poškodenému reálne vznikla možnosť prevziať si opravené motorové vozidlo. V danom prípade sa však súd stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že od poškodeného nemožno spravodlivo požadovať, aby v tej sekunde, kedy sa dozvie o možnosti prevziať si svoje motorové vozidlo, zanechal všetky svoje ostatné záležitosti a išiel si svoje motorové vozidlo prevziať. Ak teda poškodený, ktorý sa dňa 16.11.2023 v poobedňajších hodinách dozvedel, že svoje motorové vozidlo si môže ísť prevziať, pričom poškodený má sídlo vo R. a autoservis mal sídlo v A., prevzal svoje motorové vozidlo až nasledujúci pracovný deň, teda dňa 20.11.2023, jedná sa zo strany poškodeného o bezodkladné a objektívne najskoršie možné prevzatie opraveného motorového vozidla. Pre určenie účelnosti a primeranosti doby trvania prenájmu náhradného motorového vozidla nie je rozhodujúce obdobie, kedy bolo motorové vozidlo poškodeného fakticky opravované, teda boli na ňom vykonávané servisné práce v autoservise, ale rozhodujúce je obdobie, počas ktorého v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou poškodený nemohol svoje motorové vozidlo (hoci už aj opravené) užívať. Z tohto dôvodu ani znalecký úkon predložený žalovaným nemohol nič zmeniť na záveroch súdu prvej inštancie, keďže týmto žalovaný preukazoval primeranú dobu trvania opravy motorového vozidla poškodeného, avšak táto primeraná dĺžka opravy žiadnym spôsobom nespochybňuje skutočnosť, kedy poškodený objektívne mohol svoje motorové vozidlo užívať. Súd preto považoval za účelnú celú dobu trvania nájmu náhradného vozidla v trvaní 22 dní, teda odo dňa 30.10.2023, kedy bolo vozidlo poškodeného odovzdané autoservisu, až do dňa 20.11.2023, kedy si poškodený objektívne mohol svoje vozidlo prevziať na ďalšie užívanie. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že náklady na prenájom náhradného vozidla boli vynaložené účelne v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, pričom žalovaný nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia, žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanému sumu predstavujúcu rozdiel medzi žalovaným poskytnutým poistným plnením a skutočne vynaloženými nákladmi na prenájom náhradného motorového vozidla, a to v sume 326,69 eur. Žalovaný sa nezaplatením poistného plnenia v sume 326,69 eur dostal podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania, a preto je žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný zaplatiť úrok z omeškania v sadzbe podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Za prvý deň omeškania súd prvej inštancie v súlade so žalobou určil prvý deň nasledujúci po uplynutí 15-dňovej lehoty od skončenia prešetrovania poistnej udalosti, ktoré bolo skončené dňa 22.12.2023, teda odo dňa 08.01.2024, preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal tento nárok od tohto dátumu. V súvislosti s argumentáciou žalovaného o tom, že poškodenému je možné priznať nárok na úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. len v prípade nesplnenia povinností podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. a poukazom na vybrané súdne rozhodnutia poukázal súd prvej inštancie na to, že v súčasnosti je súdna prax už stabilizovaná (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.02.2022 a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/225/2021 zo dňa 27.04.2022), pričom v prípade neoprávneného krátenia poistného plnenia má poškodený nárok aj na úroky z omeškania z neoprávnene nevyplateného poistného plnenia. Opačný výklad by mohol viesť k situácii, kedy by poisťovne mohli odmietať poistné plnenia z dôvodov, že by sa im ekonomicky viac oplatilo viesť o zaplatenie poistného plnenia súdne spory, počas ktorých by nominálna výška poistného plnenia ostávala nezmenená, teda reálna výška poistného plnenia by s prihliadnutím na infláciu spravidla klesala. Výklad, podľa ktorého ak poisťovňa síce neoprávnené nezaplatí poškodenému poistné plnenie, ale v zákonnej lehote si "riadne splní" povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. poskytnúť poškodenému "písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť alebo pre ktoré znížila poistné plnenie" a tým vylúči svoju povinnosť zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. vedie k absurdným záverom a takýto výklad nie je z hľadiska zmyslu a účelu zákona prípustný. Zmyslom a účelom inštitútu úrokov z omeškania je motivovať dlžníka aby si riadne a včas plnil svoje peňažné záväzky a zároveň ho za ich riadne a včasné nesplnenie sankcionovať, nie motivovať dlžníka, aby sa riadne a včas "vyhovoril", že svoje peňažné záväzky nemieni plniť, hoci aj s odôvodnením, ktoré nemá žiaden zákonný podklad. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku) určil súd prvej inštancie v súlade s ustanovením podľa § 232 ods. 3 CSP, pretože žiadna zo strán sporu nežiadala určenie dlhšej lehoty

a na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd z tvrdení strán sporu ani vykonaných dôkazov nezistil žiadne dôvody.

z

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu proti neúspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný priznal žalobcovi náhradu nájomného za 15 dní trvania nájmu, pričom poistné plnenie bolo znížené o neprimeranú dĺžku nájmu v rozsahu 7 dní, ktorú žalobca požadoval. Žalovaný určil dĺžku prenájmu v primeranej dobe s ohľadom na potrebný rozsah vykonaných prác; teda na čas opravy poškodeného vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun poškodeného vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany žalovaného pri poskytovaní súčinnosti. 12. Žalovaný v predmetnej súvislosti uvádza, že nijako nerozporuje rozsah škôd vzniknutých na motorovom vozidle, avšak s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov je neprimerané, aby oprava motorového vozidla trvala neúmerne dlhú dobu, a tým sa zvyšovali náklady na poskytovanie náhradného vozidla poškodenému. Žalovaný vyžaduje, aby výška tejto náhrady bola určená v súlade so zákonom a ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Z tohto dôvodu žalovaný priznal žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, náhradu za 15 dní trvania prenájmu náhradného vozidla (por. rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/131/2019, rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn. 52C/36/2024 zo dňa 03.10.2024). Skutočnosť, že bola potrebná oprava poškodeného vozidla, nie je v rozpore s faktom, že táto oprava trvala nepomerne dlho. Opravné úkony boli fakturované v trvaní 6,2 normohodín opravárenských prác (faktúra autoservisu PK V., spol. s r.o. č. XXXXXXXXX). Aj pri zohľadnení dôb obstarania náhradných dielov a vykonania obhliadok vozidla, je ďalších 7 dní neprimerane dlhé obdobie, v ktorom bolo vozidlo umiestnené v servise. V konaní žiadnym spôsobom neboli preukázané dôvody, ktoré by opodstatňovali uvedenú dĺžku opravy poškodeného vozidla. Z predložených dôkazov nesporne vyplynulo, že autoservis uskutočňoval opravu poškodeného vozidla neprimerane dlhú dobu. Pokiaľ servis nevie vykonať opravu vozidla vo výrobcom stanovených termínoch, či už z kapacitných alebo akýchkoľvek iných dôvodov a v súvislosti s jeho činnosťou vzniknú na jeho strane neodôvodnené prestoje, nemôže byť škoda, ktorý vznikne následne z týchto dôvodov prenesená automaticky na žalovaného. Nejde v danom prípade o príčinnú súvislosť takejto škody so škodovou udalosťou zo dňa 21.07.2023. Za takú škodu, ktorá týmto spôsobom vznikne, má zodpovedať autoservis. Žalovaný vždy uvažuje pri priznaní primeranej doby nájmu o dĺžke opravy, ktorá je objektívne daná výrobcom, pričom do uvedenej doby zahŕňa navyše aj nevyhnutné (avšak nie neodôvodnené) prestoje ako je čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Žalovanému je tiež zrejmé, že autoservis nemá na sklade náhradné diely na všetky motorové vozidlá, preto pri priznaní primeranej doby nájmu tento čas na objednanie náhradných dielov zohľadňuje. V uvedenej otázke prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil. Bremeno zodpovednosti za postup servisu nemôže byť presunuté na žalovaného, ktorý uvedenú skutočnosť nijako nevedel ovplyvniť. A to ani v prípade, ak ide o jeho „zmluvný servis“, pretože nie je v kapacitných možnostiach žalovaného sledovať dĺžku každej jednej opravy a túto priebežne voči autoservisu namietať. Zároveň v čase vykonávania a dokončenia opravy ani nie je známa výška škody titulom nájmu náhradného vozidla. Na základe primeranej dĺžky potrebnej na opravu vozidla a zaobstaranie náhradných dielov, pri zohľadnení technologických postupov udávaných výrobcom pre daný typ vozidiel, čas potrebný na presun poškodeného vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany žalovaného pri poskytovaní súčinnosti žalovaný uhradil poškodenému náklady za nájom náhradného vozidla za obdobie 15 dní trvania prenájmu. V predmetnej veci opätovne namieta, že dĺžka opravy bola aj vzhľadom na vyššie uvedené argumenty neprimeraná a on nemôže zodpovedať za neprimerane dlhú opravu, pretože v takom prípade má niesť za takto vzniknutú škodu zodpovednosť autoservis. Má za to, že vyššie uvedenou argumentáciou dostatočne preukázal, že dĺžka opravy motorového vozidla poškodeného bola neúmerne dlhá. A zároveň s poukazom na predložené stanovisko D. (v Odpovedi a poskytnutí informácií D. zo dňa 11.03.2019) nie je povinný nahradiť poškodenému neprimerane dlhé obdobie využívania náhradného

vozidla. Zároveň má žalovaný za to, že nemôže niesť zodpovednosť za predlžovanie vybavenia poistnej udalosti z dôvodov na strane autoservisu, a to neúmerne dlhou dobou vykonávania opravy. Na preukázanie tvrdených skutočností predložil súdu prvej inštancie Odborné vyjadrenie, znalecký úkon č. XXXXXXXXXXXX,. znalcom z odboru doprava cestná, ktoré si nechal vypracovať. V posudkovej časti znalec na str. 8 uvádza: „Poškodenia z pohľadu posúdenia spôsobilosti prevádzky je možné hodnotiť ako ľahké chyby, z vykonanej dokumentácie nie je zrejmé, že by poškodenie ohrozovalo bezpečnosť cestnej premávky a z poškodení tak nevychádza, že by vozidlo malo byť z nejakého dôvodu okamžite vyradené s cestnej premávky.“ V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.11.2024, sp. zn. 11Co/38/2024-135, ktorým tento súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, pričom zároveň uviedol: „Nemožno namietať, že poškodený má právo výberu autoservisu, ani skutočnosť, keď objektívne nemôže ovplyvniť dĺžku opravy vozidla, avšak v prípade, že je vozidlo pojazdné a zároveň schopné prevádzky na pozemných komunikáciách, nie je podľa názoru odvolacieho súdu nutné a účelné nechať vozidlo v autoservise čakať na dodanie náhradných dielov a na to, kedy servis začne s opravou vozidla. Avšak okolnosť, či v tomto konkrétnom prípade bolo objektívne nutné a účelné prenajímať si náhradné vozidlo po tak dlhú dobu, nebola dôsledne zhodnotená a presvedčivo zdôvodnená.“ Skutočnosť, že poškodené motorové vozidlo bolo po nehode pojazdné vyplýva aj z Dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti, kde poškodený potvrdil, že vozidlo po nehode využíval a najazdil ešte približne 300 km. Žalovaný má za to, že pokiaľ bolo poškodené motorové vozidlo po škodovej udalosti plne pojazdné, nič nebránilo poškodenému a autoservisu, aby sa dohodli na takom termíne opravy, aby boli vylúčené neodôvodnené prestoje na strane autoservisu. Znalec v závere odborného vyjadrenia uviedol: „Na základe preštudovania predložených podkladových materiálov je možné konštatovať, že samotná oprava vozidla H. A. (I. R v súvise s poistnou udalosťou zo dňa 21.07.2023 zohľadňujúca technologické postupy udávané výrobcom, v rozsahu, ako bolo predmetné vozidlo poškodené trvá 6,2 hod čo sú približne 1 - 2 pracovné dni. Vzhľadom k celkovému priebehu procesu opravy predmetného vozidla H. A. v autoopravovni (k času opravy je nutné pripočítať čas na prijatie vozidla, obhliadku vozidla, nepojazdnosť vozidla a pod.) je možné z technického hľadiska predpokladať maximálnu dĺžku opravy predmetného vozidla v úrovni približne 9 až 12 pracovných dní. Vzhľadom na reálnu dĺžku samotnej opravy je v uvedenom čase aj výrazná časová rezerva na dálšie úkony popisované v texte odborného vyjadrenia aj s prijatím vozidla do servisu. “Znalec na str. 8 Odborného vyjadrenia tiež uviedol: „ Súčasne je potrebné uviesť, že pri vyššie uvedených časoch sa uvažuje s využitím jedného pracovníka servisu pre všetky vyššie popísané úkony, ale viaceré úkony je možné vykonávať v jednom čase viacerými pracovníkmi servisu samostatne a nezávisle od seba, čím by sa mohol uvedený časový rozsah opravy skrátiť. Zároveň je možné vykonávať viaceré popísané úkony súbežne. Ďalej napríklad pre prijatie vozidla do autoopravovne, zabezpečenie, resp. vykonanie obhliadky vozidla v súvislosti so spracovaním škodovej udalosti v príslušnej poisťovni vyššie uvádzam 1-2 pracovné dni, avšak v skutočnosti sa jedná o úkony, ktorých časová náročnosť je výrazne nižšia a to vzhľadom k rozsahu poškodenia max. 1-2 hodiny aj s dostatočnou časovou rezervou). “ Odborné vyjadrenie L.. M. obsahuje znaleckú doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP. Vzhľadom na vyššie uvedený záver znalca má žalovaný za to, že správne posúdil neprimeranosť dĺžky opravy poškodeného motorového vozidla a na ňu nadväzujúcu neprimeranú dĺžku doby nájmu náhradného vozidla. Žalovaný priznal nárok na zapožičanie náhradného vozidla na dobu 15 dní, pričom znalec uviedol ako maximálnu dĺžku doby opravy 9 -12 dní, v ktorých je už zahrnutá aj výrazná časová rezerva na ďalšie úkony autoopravovne. Súd prvej inštancie sa však s predloženým odborným vyjadrením vysporiadal nedostatočne, a to aj vzhľadom na to, že toto vyjadrenie obsahuje znaleckú doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP. K uvedenému zároveň uvádza, že znalec pri stanovení dĺžky doby opravy 9-12 dni počítal už aj s výraznou časovou rezervou, nakoľko samotná oprava vzniknutého poškodenia na motorovom vozidla mala trvať iba 6,2 hodiny (čo predstavuje cca 1-2 pracovné dni), pričom v uvedenej časovej rezerve sú zahrnuté aj všetky eventuality, ktoré môžu počas vykonávania opravy nastať. Naďalej preto zastáva názor, že žalobca nepreukázal dôvodnosť a účelnosť vypožičania náhradného motorového vozidla voči žalovanému po dobu dlhšiu, ako je doba, za ktorú mu žalovaný poskytol plnenie. Žalovaný v priebehu konania namietal, že náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla po dátume ukončenia opravy, teda po dátume 16.11.2023, nie je možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. K doručeniu tzv. krycieho listu došlo zo strany žalovaného už dňa 16.11.2023, teda k rovnakému dňu, ako bola ukončená oprava. Žalovaný doručoval krycí list prostredníctvom svojho webportálu autoservisu, pričom túto skutočnosť aj žalovaný náležíte preukázal listinou označenou ako „Detail dokumentu - vloženie likvidačnej správy zo dňa 16.11.2023 “.V prvom rade žalovaný poukazuje na to, že nemôže byť na jeho úkor, že si poškodený dal opraviť svoje

motorové vozidlo až v A. keď má sídlo vo R. Každý, teda aj poškodený, je povinný postupovať tak, aby sa rozsah škody nezväčšoval. Žalovaný teda poukazuje na to, že nemôže byť v žiadnom prípade na úkor škodcu, resp. jeho poisťovateľa, že sa poškodený rozhodne opraviť si svoje motorové vozidlo viac ako 200 km od svojho sídla. Navyše v konaní zo strany žalobcu nebolo vôbec preukázané, že by si poškodený objektívne nemohol prevziať motorové vozidlo v deň, keď došlo k doručeniu krycieho listu Pokiaľ súd uvádza, že od poškodeného nemožno spravodlivo požadovať „aby v tej sekunde, kedy sa dozvie o možnosti prevziať si svoje motorové vozidlo, zanechal všetky svoje ostatné záležitosti a išiel si svoje motorové vozidlo prevziať“ je nutné, aby bolo preukázané, že poškodený takéto záležitosti, ktoré mu bránili objektívne prevziať motorové vozidlo, aj skutočne mal. Inak je takéto odôvodnenie súdu len nedostatočné, arbitrárne a nepreukázané. Tiež uvádza, že čas 13:26 nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako „poobedňajšie hodiny“. Podľa názoru žalovaného z uvedeného času vyplýva ešte dostatočný časový priestor pre poškodeného na prevzatie vozidla v uvedený deň v čase otváracích hodín autoservisu. Pričom zároveň opätovne žalovaný pripomína, že nemôže byť na jeho úkor, ak si poškodený vyberie autoservis viac ako 200 km od svojho sídla a z tohto dôvodu znášať náklady nájmu náhradného vozidla za ďalšie štyri dni. Zároveň uvádza, že v prípade poškodeného išlo o podnikateľa. Z Čestného prehlásenia predloženého žalobcom zo dňa 20.11.2023 malo vyplynúť, že prenájom náhradného vozidla bol pre poškodeného nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Nájom za dni 17.11.-19.11.2023, ktorý súd vyhodnotil ako účelný, pripadol na štátny sviatok a víkend, kedy podľa názoru žalovaného poškodený podnikateľské aktivity nemohol vykonávať. Žalovaný teda má za to, že aj z tohto dôvodu nemôže byť predmetný nájom náhradného vozidla vyhodnotený ako účelný. V predmetnej veci nemožno súhlasiť ani s aplikáciou ustanovenia § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka na uvedený prípad. Čas sa spravidla uplatňuje ako časové obdobie určené právom, ktoré je vymedzené presne určeným začiatkom a koncom (lehota). Lehoty sú právne relevantné časové úseky, pri ktorých je určený, resp. určiteľný prvý a posledný deň ich trvania. resp. pre začiatok počítania lehoty je rozhodný deň, od ktorého sa lehota počíta (dies a quo) a deň, v ktorom lehota uplynie (dies ad quem).Lehota má význam napr. v prípade splatnosti (zročnosti) dlhu (§ 563 OZ), zániku práva uplynutím lehoty obmedzujúcej jeho trvanie (§ 578), premlčania (§ 100 a nasl. OZ) a vydržania (§ 134 QZ). V tomto pevne stanovenom časovom úseku je treba niečo vykonať (resp. nekonať), aby boli spôsobené určité právne následky alebo aby nenastali niektoré právne následky. Ak lehota uplynie, právo sa buď premlčí, alebo zanikne. Žalovanému nie je zrejmé, aká konkrétna lehota má poškodenému plynúť odo dňa nasledujúceho po dni doručenia krycieho listu autoservisu a z čoho túto lehotu žalobca odvodzuje, resp. kde je táto lehota zakotvená. Žalovanému nie je zrejmé, aký je posledný deň trvania tejto lehoty. Poukazuje aj na to, že dátum dodania tovaru alebo služby je na faktúre č. XXXXXXXXX autoservisu uvedený úplne jasne ku dňu 16.11.2023. Vo faktúre nie je uvedená žiadna lehota na prevzatie vozidla a deň dodania služby (resp. deň doručenia krycieho listu) nepredstavuje právne významnú skutočnosť, od ktorej možno počítať ešte nejakú ďalšiu lehotu na prevzatie vozidla. Dátum dodania služby, resp. deň ukončenia opravy je ohraničený uvedeným dňom, t.j. dňom 16.11.2023. Žalobca nepreukázal, že by medzi jeho právnym predchodcom a servisom existovalo nejaké osobitné dojednanie, ktorým by si dohodli nejakú lehotu na vyzdvihnutie vozidla. Takáto dohoda by však aj tak bola bez významu v súvislosti s účelnosťou nájmu náhradného vozidla. Nájom za dni po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného rozhodne nie je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou tak, ako k tomu dospel súd vo svojom rozhodnutí. V konaní žiadnym spôsobom nebola preukázaná účelnosť nájmu náhradného vozidla za tieto dni. Súd dospel v tomto ohľade k nesprávnym skutkovým zisteniam. 13. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vo veci sám rozhodol, tak, že žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania; alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. 14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne zistený skutkový stav s poukazom na žalovaným vznesenú námietku neprimeranej dĺžky opravy vozidla poškodeného uvedenú aj v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 22.12.2023 a preukazovanú Odborným vyjadrením vypracovaným L.. H. M.. Žalovaný osobitne namieta neúčelnosť nájmu náhradného vozidla od 17.11.2023 do 20.11.2023, nakoľko vozidlo poškodeného bolo opravené ku dňu 16.11.2023 a v rovnaký deň žalovaný doručil

autoservisu aj krycí list, pričom dňa 17.11.2023 bol štátny sviatok a po ňom v dňoch 17.11.-19.11.2023 nasledoval víkend. Odvolanie žalovaného považuje v celom rozsahu za nedôvodné. V prvom rade dáva do pozornosti ust. § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka o nemožnosti dodatočnej zmeny dôvodu krátenia poistného plnenia uvedeného v oznámení o poistnom plnení. Žalovaný až v konaní pred súdom prvej inštancie (konkrétne vo vyjadrení zo dňa 26.05.2025) uvádzal, že nájom náhradného vozidla po 16.11.2023 nebol dôvodný, nakoľko šlo o užívanie náhradného vozidla po vykonaní opravy poškodeného vozidla ku dňu 16.11.2023. Argumentáciu ohľadom nemožnosti vykonávania podnikateľských aktivít poškodeným počas štátneho sviatku a víkendu prvýkrát žalovaný uplatnil až v podanom odvolaní. Vzhľadom na dikciu ust. § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka súd nemôže prihliadať na iné dôvody krátenia poistného plnenia, než ktoré boli uvedené v oznámení o poistnom plnení, a teda nemôže prihliadať ani na procesnú obranu žalovaného v súdnom konaní založenú na argumentácii, ktorá nevyplýva z oznámenia o poistnom plnení. Pokiaľ žalovaný v konaní nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia podľa oznámenia o poistnom plnení, potom nemôže byť v konaní úspešný. V predmetnej veci žalovaný neobhájil dôvodnosť krátenia poistného plnenia pre neprimeranú dĺžku opravy vozidla poškodeného. Súd prvej inštancie správne ustálil, že pre určenie účelnosti a primeranosti doby trvania prenájmu náhradného motorového vozidla nie je rozhodujúce obdobie, kedy bolo motorové vozidlo poškodeného fakticky opravované, teda boli na ňom vykonávané servisné práce v autoservise, ale rozhodujúce je obdobie, počas ktorého v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou poškodený nemohol svoje motorové vozidlo (hoci už aj opravené) užívať. Žalobca podotýka, že žalovaný krátil poistné plnenie o 7 dní trvania nájmu náhradného vozidla, tzn. poskytol poistné plnenie za nájom náhradného vozidla od 30.10.2023 do 13.11.2023, t.j. do času, kedy vozidlo poškodeného reálne ani nebolo opravené. Žalobca v tejto súvislosti považuje za zásadné uviesť, že v intenciách nižšie rozoberaného nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 06.08.2025, sp. zn. I. ÚS 291/2025-56, obrana žalovaného založená na tvrdeniach, či dôkazoch, o neprimeranej dĺžke opravy, resp. prestojoch autoservisu, nie je spôsobilá k vyvráteniu žalobcom uplatneného nároku na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla počas celej doby zotrvania poškodeného vozidla v autoservise za účelom vykonania jeho opravy v dôsledku dopravnej nehody zavinenej poistencom žalovaného. Čo sa týka záverov Krajského súdu v Trenčíne citovaných žalovaným z jeho uznesenia zo dňa 20.11.2024, sp. zn. 11Co/38/2024-135, je nutné uviesť, že šlo o zrušujúce uznesenie, pričom v predmetnom spore bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.03.2025, sp. zn. 14C/60/2023-161 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.06.2025, sp. zn. 11Co/21/2025-191, ktorými bol žalobcovi priznaný uplatnený nárok v celom rozsahu, a to s odôvodnením, že poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku opravy a z dôvodov, ktoré nezavinil, nemohol svoje vozidlo ani užívať. Vlastnícke právo poškodeného k motorovému vozidlu bolo bez jeho zavinenia a v priamej príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovanej obmedzené, keď v dôsledku ním nezavinenej dopravnej nehody nemohol užívať vlastné motorové vozidlo od 05.12.2022, kedy vozidlo odovzdal do autoservisu, do 10.01.2023, kedy bol ukončený nájom náhradného vozidla, t.j. počas celej doby trvania opravy. V predmetnom spore sa Krajský súd v Trenčíne pre nesprávnosť jedného z výrokov Okresného súdu Prievidza meritórne vysporiadal aj s otázkou dôvodnosti nájmu náhradného vozidla počas sviatkov, pričom poukázal na to, že samotná skutočnosť, že poškodené vozidlo bolo služobným vozidlom poškodeného ako podnikateľského subjektu, bez ďalšieho neodôvodňuje záver, že podnikateľ v dňoch pracovného pokoja nevykonáva žiadnu činnosť v rámci podnikania, na ktorú vozidlo nepotrebuje. Do úvahy prichádza aj tá možnosť, že poškodený subjekt nemusí nevyhnutne vozidlo počas sviatkov použiť, avšak pre nepredvídateľné okolnosti ho potrebuje mať minimálne k dispozícii. Súd prvej inštancie sa s prostriedkami procesnej obrany uplatnenými žalovaným v konaní vysporiadal správne a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou súdov v obdobných sporoch. Žalovaným produkovaná odvolacia argumentácia je v rozpore s Ústavným súdom Slovenskej republiky definovaným účelom náhradného vozidla, a to eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Poškodený bol vylúčený z možnosti užívania jeho opravovaného vozidla po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise, ktoré sa dostalo do jeho dispozičnej sféry až po vystavení tzv. krycieho listu žalovaným. Dobu, po ktorú bolo vozidlo poškodeného v autoservise, poškodený nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť. Žalobca poukazuje na aktuálny záver Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v náleze zo dňa 06.08.2025, sp. zn. I. ÚS 291/2025-56, ktorý sa týkal nepriznania náhrady nákladov na nájom náhradného vozidla nad rámec nevyhnutnej doby opravy ustálenej odborným vyjadrením predloženým žalovaným, a to rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 15.01.2025, sp. zn. 7Co/143/2024. Ústavný súd SR v ňom konštatoval, že skutočnosť

objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného Ústavný súd SR ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Krajský súd podľa názoru Ústavného súdu SR pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla, a to na podklade žalovanou stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so žalovanou predloženým odborným vyjadrením. Uvedené odôvodnenie krajského súdu tak bolo v protirečení s Ústavným súdom SR konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného motorového vozidla, ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla a v neposlednom rade aj primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené sa žalovaný domáha rozhodnutia odvolacieho súdu s použitím argumentácie, ktorá je ústavne neudržateľná, nakoľko nie je prípustné, aby bola zo strany poisťovne, byť aj na podklade odborného posúdenia, ex post krátená doba, po ktorú vozidlo poškodeného zotrvalo v autoservise za účelom jeho opravy, nakoľko túto ani v posudzovanej veci nebolo možné zo strany poškodeného nijakým spôsobom ovplyvniť, pričom až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostalo do dispozície poškodeného pretrvávala potreba užívania náhradného vozidla z dôvodov uvedených v čestnom prehlásení poškodeného. Obrana žalovaného, že nájom trval aj počas sviatku, či víkendu a poškodený bol podnikateľským subjektom, je s poukazom na bod 4. tohto vyjadrenia rovnako irelevantná. V zmysle argumentácie žalovaného by musel byť nájom náhradného vozidla nedôvodný počas všetkých dní pracovného pokoja v rámci celej doby trvania nájmu, čo by viedlo k povinnosti poškodeného znášať náklady na nájom náhradného vozidla za tieto dni, takýto postup je však v priamom rozpore s účelom náhradného vozidla a povinného zmluvného poistenia pri prevádzke motorových vozidiel. Žalobca má za to, že nájom náhradného vozidla po celú dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise bol dôvodný, poškodený nemal možnosť opravované vozidlo reálne užívať, čo nevyhnutne a účelne viedlo k nájmu náhradného vozidla, preto sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, z ktorých vyplýva, že pre poskytnutie náhrady nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla je potrebné zohľadňovať celkovú dobu, počas ktorej bol poškodený vylúčený z užívania motorového vozidla z dôvodu jeho opravy. Súd prvej inštancie preto správne považoval za účelnú celú dobu trvania nájmu náhradného vozidla v trvaní 22 dní, teda odo dňa 30.10.2023, kedy bolo vozidlo poškodeného odovzdané autoservisu, až do dňa 20.11.2023, kedy si poškodený objektívne mohol svoje vozidlo prevziať z autoservisu na ďalšie užívanie. Zároveň nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného Ústavným súdom SR. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovaného, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne (žalovaného), až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Postup autoservisu, ktorý je partnerom žalovaného, pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Náhrada nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla, resp. vystavenie krycieho listu, je povinnosťou poisťovne. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidla súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu škody. Žalovaný v konaní nepreukázal, že poškodený mohol reálne užívať v ním namietanej dobe jeho poškodené motorové vozidlo. Zaťaženie poisťovne dôkazným bremenom o predmetných skutočnostiach

vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 17.07.2025, sp. zn. III. ÚS 322/2025, v ktorom uviedol, že pri posúdení otázky rozsahu náhrady škody spôsobenej nemožnosťou užívania poškodeného vozidla dochádza k stretu záujmov poisťovní zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na strane jednej a podnikania, ktoré je založené na prenájme vozidiel poškodeným osobám, na strane druhej. V centre týchto podnikateľských záujmov je však poškodený, ktorý nemôže užívať poškodené vozidlo a ktorý je poisťovňami usmerňovaný k opravám vozidiel v ich zmluvných servisoch. Pre úplnosť vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa neúčelnosti nájmu po 16.11.2023, aj keď by na ne v zmysle bodu 2. tohto vyjadrenia nemalo byť prihliadané, uvádza, že žalovaný v konaní nepreukázal, že poškodený bol už dňa 16.11.2023 autoservisom vyzvaný na prevzatie opraveného motorového vozidla, pričom z potvrdenia autoservisu zo dňa 20.11.2023 vyplýva, že doručenie krycieho listu evidoval až ku dňu 17.11.2023 (jeho vloženie do systému ku dňu 16.11.2023 o 13:26 nemusel registrovať), preto s najväčšou pravdepodobnosťou poškodeného o prevzatie opraveného vozidla žiadal až najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. dňa 20.11.2023. Žalobca skutočnosť ohľadom toho, kedy sa poškodený dozvedel o možnosti prevzatia svojho opraveného vozidla neprodukoval skutkové tvrdenia, argumentoval však, že ak by sa aj poškodený o tejto možnosti dozvedel hneď, keď bol autoservisu doručený krycí list, t.j. dňa 16.11.2023 o 13:26, nebolo objektívne možné, aby si v autoservise svoje opravené vozidlo ešte v tento deň vyzdvihol. Uvedenú argumentáciu považoval za relevantnú aj súd prvej inštancie v zmysle bodu 27. odôvodnenia rozsudku. Nájom náhradného vozidla až do nasledujúceho pracovného dňa po doručení krycieho listu (vrátane víkendu) za dôvodný považoval aj Krajský súd v Žiline v zmysle rozsudku zo dňa 15.04.2025, sp. zn. 9Co/8/2025, v ktorom uviedol, že nie je objektívne možné ani spravodlivé pričítať poškodenému na ťarchu skoršie vystavenie, resp. uhradenie faktúry, o ktorej poškodený ani len nemal vedomosť. Obdobne sa s prevzatím opraveného vozidla až nasledujúci pracovný deň vysporiadal Krajský súd v Žiline v rozsudku zo dňa 25.03.2025, sp. zn. 9Co/7/2025, v ktorom konštatoval správnosť záveru súdu prvej inštancie, že od poškodeného nemožno spravodlivo žiadať, aby mal svoje osobné a pracovné povinnosti zosúladené tak, aby si vozidlo prevzal ihneď, ako mu je táto skutočnosť oznámená servisom, t.j. v danom prípade v deň vykonania opravy. Poškodený nájom bezdôvodne nepredlžoval. Nájom náhradného vozidla trval len nevyhnutný čas a náklady na nájomné boli nevyhnutnými a účelne vynaloženými nákladmi súvisiacimi so škodou spôsobenou na motorovom vozidle. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje rozsudok pre jeho vecnú správnosť v celom rozsahu v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a žalobcovi priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 16. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 17. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku a jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť; naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. 18. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd, v nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného, považuje za potrebné doplniť ešte nasledovné.

19. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca (ako postupník pohľadávky poškodeného) sa žalobou domáhal od žalovanej ako poisťovne zaplatenia žalovaného sumy vo výške 326,69 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 Občianskeho zákonníka (z celkovej škody 1.074,24 eur bez DPH z; ako rozdiel medzi priznaným a uplatneným poistným plnením) na tom skutkovom základe, že dňa 21.07.2023 došlo v W. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bol poškodený F. B.-RG-parket, L.: XXXXXXXX, so sídlom U. cesta XXXX/XX, XXXXX R., v dôsledku čoho nebolo možné poškodené motorové vozidlo užívať v čase jeho opravy (22 dní) a počas doby nevyhnutnej na opravu poškodeného motorového vozidla poškodený na základe Zmluvy o nájme vozidla užíval náhradné motorové vozidlo žalobcu za nájomné, pričom k zániku záväzku poškodeného došlo započítaním pohľadávok dohodou v Zmluve o postúpení pohľadávky (pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny nájmu náhradného motorového vozidla poškodeným). Vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným ako náhradu škody žalovaný čiastočne neuznal a neposkytol v tejto časti poistné plnenie. 20. Nakoľko žalovaný namietal, že po vykonaní opravy vozidla už nebol žiaden dôvod na vypožičanie náhradného vozidla a náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla po tomto dní, najneskôr však po dni doručenia krycieho listu, nemožno považovať za účelné a nutné, vynaložené v príčinnej súvislosti so vznikom škody, bolo v prejednávanej veci zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) vzniká nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla do vykonania opravy poškodeného vozidla, ktorá bola spôsobená klientom žalovanej, alebo až do doby, po ktorú poškodený nemohol predmetné vozidlo užívať. 21. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí porušením právnej povinnosti. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody a) na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 22. Z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je tak aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo. V konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť (poistná udalosť) spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody (poistnej udalosti) a v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné poškodené motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a bol povinný uhradiť cenu za jeho nájom po dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla. Právny nástupca poškodeného si na základe platnej Zmluvy o postúpení pohľadávky v konaní uplatňoval žalovanou (poisťovňou) nevyplatenú sumu, ktorá zodpovedala nákladom, ktoré poškodenému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikli a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo. Stav, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovanej. 23. Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie následkov pre poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. Vzhľadom na uvedené je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže poškodený toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že, cit.: „...Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok...“. V kontexte uvedeného je potom v prejednávanej veci nevyhnutné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) vzniká nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného motorového vozidla do ukončenia vykonania opravy poškodeného motorového vozidla, ktorá bola spôsobená škodcom (poisteným) alebo do doby, po ktorú poškodený nemohol predmetné motorové vozidlo užívať. 24. Odvolací súd za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. 25. Je bežnou obvyklou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo v prípade platného PZP po vydaní krycieho listu poisťovňou škodcu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Odvolací súd nesúhlasí s obranou žalovaného, že uvedené svedčí o neoprávnenom zadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ). Je potrebné mať na pamäti, že okrem prípadov, keď vzájomná

podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo zákona (napr. § 457 OZ) ide v občiansko-právnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov. Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený ako spotrebiteľ by si bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území SR vyhľadal autoservis, ktorý si takéto bežnej obchodnej praxi zodpovedajúce dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade, aby sa škoda nenavyšovala). 26. V prejednávanej veci nebolo ani preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému, či nedbanlivostnému konaniu poškodeného alebo tretieho subjektu (napr. servisu). Iná by bola situácia, ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu (teda by došlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa tak, aby škoda nevznikla/škoda sa nenavyšovala) alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení ceny opravy, resp. doručení krycieho listu (neoprávnené konanie servisu), atď. 27. Odvolací súd opakovane v danej súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023, v ktorom sa ústavný súd priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Ústavný súd na podporu svojich záverov v danej veci v bode 23. nálezu uviedol: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu“. 28. Obdobné závery sú obsiahnuté aj v rozhodnutí ústavného súdu SR sp. zn.: I. ÚS 291/2025, cit.: „Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024). 29. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je preto potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že motorové vozidlo poškodeného bolo v servise od 30.10.2023 do 20.11.2023, kedy po doručení krycieho listu bolo servisom poškodenému vrátené. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou (dopravnou nehodou) a škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu možno považovať za dobu, po ktorú boli náklady za nájom náhradného vozidla vynaložené účelne. 30. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu nahliadať na proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho predpokladá zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu, a že splnomocní príslušný servis na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve to, že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako

objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná úhradu. Napriek tomu, že žalovaný sa v prejednávanom spore snaží navodiť dojem, že on nijakým spôsobom nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon č. 381/2001 Z.z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom. 31. Odvolací súd má za to, že práve „partnerský“ vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením (okrem iného) je aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi - partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného vozidla. Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Servis je (vo všeobecnosti) oprávnený, či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy. 32. Rovnako považoval odvolací súd vo vzťahu k nároku poškodeného za nedôvodné námietky žalovaného týkajúce sa dĺžky trvania opravy v autoservise s odkazom na závery vyplývajúce z predloženého odborného vyjadrenia znalca. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že prenájom náhradného vozidla trvajúci 22 dní zodpovedá dobe, pokým sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise. Poškodený totiž nemal žiadnu možnosť ovplyvniť dĺžku opravy jeho poškodeného vozidla. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že nebyť škodovej udalosti, uplatnené nároky by poškodenému nikdy neboli vznikli, pričom poškodený nemôže ovplyvniť, ako dlho bude motorové vozidlo v autoservise. Prípadná nečinnosť autoservisu v danom období nemôže byť vyhodnotená na ťarchu žalobcu, ktorý nijakým spôsobom nemá možnosť ovplyvňovať priebeh a časové trvanie opravárenských prác. Náklady vynaložené na prenájom náhradného motorového vozidla za uvedenú dobu nevyplývajú z účelového či nepoctivého navyšovania nákladov poškodeným, ako sa to snaží preukazovať žalovaný (por. napr. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 2043/17). Odvolací súd považuje za neprijateľné, aby poškodený po prijatí jeho poškodeného motorového vozidla do autoservisu zisťoval čas, kedy autoservis pristúpi k vykonávaniu opravy a v závislosti od toho poškodené motorové vozidlo dočasne preberal späť do svojej dispozície. 33. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa neúčelnosti nájmu po dátume 16.11.2023, odvolací súd túto považuje, aj s odkazom na vyššie citované rozhodnutia Ústavného súdu SR, za nedôvodnú a zároveň sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že to, aké časové obdobie nájmu vozidla je potrené považovať za primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. V tejto súvislosti je naviac potrebné uviesť, že žalovaný v konaní nepreukázal, že poškodený bol už dňa 16.11.2023 autoservisom vyzvaný na prevzatie opraveného motorového vozidla. Z predloženého potvrdenia autoservisu zo dňa 20.11.2023 vyplýva, že servis doručenie krycieho listu evidoval až ku dňu 17.11.2023 (jeho vloženie do systému ku dňu 16.11.2023 o 13:26 nemuselo byť v daný deň zaregistrované). Vychádzajúc z tejto skutočnosti, je preto možné predpokladať, že poškodeného na prevzatie opraveného vozidla vyzval až najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. dňa 20.11.2023 (deň 17.11.2023 bol sviatok a za ním nasledovali dva dni víkendu). Avšak aj keby sa poškodený o tejto možnosti dozvedel ihneď, keď bol autoservisu doručený krycí list, t.j. dňa 16.11.2023 o 13:26 hod., nie je možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby si v autoservise svoje opravené vozidlo ešte v tento deň vyzdvihol. Uvedenú argumentáciu považoval za relevantnú aj súd prvej inštancie. Správne uzavrel, že od poškodeného, ktorý navyše vykonáva podnikateľskú činnosť, nemožno spravodlivo požadovať, aby mal svoje osobné a pracovné povinnosti zosúladené tak, aby si opravené vozidlo prevzal ihneď, ako

mu je táto skutočnosť oznámená servisom. Poškodený nájom bezdôvodne nepredlžoval, tento trval len nevyhnutný čas a náklady na nájomné boli nevyhnutnými a účelne vynaloženými nákladmi súvisiacimi so škodou spôsobenou na motorovom vozidle. 34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom podľa názoru odvolacieho súdu existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou) a vznikom súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla za celé žalobcom požadované obdobie daná. 35. Odvolací súd ďalej uvádza, že v súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolací súd v konaní ani nevzhliadol taký nesprávny procesný postup, ktorý by bol spôsobilý znemožniť žalovanému ako sporovej strane, aby uplatňoval svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces; v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. 36. Záverom odvolací súd zdôrazňuje (vychádzajúc aj z judikatúry ÚS SR), že skutočnosť, keď sa strana sporu s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1Cdo/213/2019, 2Cdo/190/2019, 3Cdo/168/2018, 4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 6Cdo/33/2020, 7Cdo/308/2019, 8Cdo/152/2018). 37. Ďalej odvolací súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“. 38. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods.1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie a v jeho rozhodnutí vzhliadnuté nebolo. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne právne posúdil nárok žalobcu (ako postupníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky) na náhradu škody vo výške 326,69 eur podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 Občianskeho zákonníka, ktorej náhrady vo výške žalovanej sumy sa domáhal žalobca od žalovanej ako poisťovne, ktorá skutočná škoda - nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla - vznikla poškodenému (ako postupcovi) v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou (dopravnou nehodou

spôsobenou prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovanej ako poisťovni) tým, že poškodený užíval po dobu, po ktorú bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, prenajaté náhradné motorové vozidlo na základe zmluvy o nájme vozidla uzavretej so žalobcom. 39. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 40. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil. 41. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).