Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Cob/67/2025 6124284682 21. 04. 2026 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2026:6124284682.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: TOANDE SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Trenčianska 57, 825 10 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 702 249, právne zast.: C&T Advokáti s.r.o., so sídlom Fedinova 3b, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 51 284 961, proti žalovanému: METROPOLITEJ, s.r.o., so sídlom Rastislavova 12, 949 01 Nitra, IČO: 36 544 019, právne zast.: JUDr. Peter Ďurmek, advokát, so sídlom Sládkovičova 1172/34, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 42 150 515, o zaplatenie 4.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti výroku II. a III. rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 57Cb/5/2025-128 zo dňa 28.04.2025, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 57Cb/5/2025-128 zo dňa 28.04.2025 v napadnutom výroku II. a III. potvrdzuje. II. Súd priznáva 100 %.
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 4.000 eur zastavil, výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 324 ods. 1, § 365 ods. 1 až 4, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1, § 554 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 144, § 145 ods. 1 a 2, § 146, § 255, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.000 eur s úrokom z omeškania 13,25 % ročne zo sumy 3.871,27 eur od 11.08.2023 do 19.04.2024, úrokom z omeškania 13,25 % ročne zo sumy 4.000 eur od 11.08.2023 do 15.05.2024 a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Žalobca nárok odôvodnil tým, že žalovaný si objednal u neho realizáciu prekládky pozemných sietí vo vlastníctve spoločnosti Slovak Telekom, a.s. v obci Malé Bielice s tým, že objednané práce žalobca riadne zhotovil a po dokončení prác faktúrou č. 7202307004 zo dňa 27.07.2023, splatnou dňa 10.08.2023, dofakturoval sumu 7871,27 eur. Faktúru č. 7202307004 žalovaný nikdy nerozporoval a ani nevrátil. Dňa 18.12.2023 žalovaný zaslal list, v ktorom uviedol, že údajne prekládka nebola doriešená a žiadal, aby daná faktúra žalobcu bola dobropisovaná. Žalobca reagoval listom zo dňa 12.01.2024, v ktorom predložil Protokol o odovzdaní danej prekládky zo strany Slovak Telekom, a.s., z čoho je zrejmé, že prekládka bola riadne zhotovená a prevzatá spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., čím je preukázané riadne zhotovenie diela. Žalovanému zaslal predžalobnú upomienku dňa 04.04.2024, pričom dňa 19.04.2024 žalovaný uhradil čiastočne faktúru č. 7202307004, a to vo výške 3871,27 eur. Žalobca uviedol, že čiastočnou úhradou zo dňa 19.04.2024
jednoznačne žalovaný plnil nárok vyplývajúci z faktúry č. 7202307004, čím sám žalovaný uznal aj zostávajúcu časť celého záväzku v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 OBZ. 3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že so žalobcom bola dohodnutá aj preložka optickej siete, ktorú žalobca zrealizoval ale inak, ako to bolo povolené v stavebnom povolení. Reklamoval, že preložka nebola zrealizovaná tak, aby sledovala základný dohodnutý zámer. a to možnosť výstavby čerpacej stanice spoločnosťou DALITRANS, s.r.o. Žalobca predložil žalovanému geodetické zameranie preložky, avšak bol zistený rozpor medzi týmto geodetickým zameraním a skutkovým stavom. Ďalej žalobca neumiestnil betónové žľaby podľa zápisu zo stretnutia pri stojane LPG, čo bola požiadavka spoločnosti Slovak Telekom. Dielo nebolo zhotovené v požadovanej kvalite a nesplnilo jeho základný účel, pre ktoré sa realizovalo a to výstavba čerpacej stanice. Žalovaný vytýkal vady diela a bol ochotný uhradiť fakturovanú sumu obratom po odovzdaní diela v požadovanej kvalite. Keďže vytýkanú vadu preložky žalobca neodstránil, zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 3.871,27 eur a ponechal si sumu 4.000 eur tak, ako to písomne uviedol žalobcovi. Žalobca zažaloval žalovaného o zaplatenie zvyšnej sumy 4.000 eur s príslušenstvom. Po vydaní platobného rozkazu žalobca odstránil vadu diela, o čom poslal dňa 14.05.2024 žalovanému fotografie. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol tak podaný predčasne a nedôvodne. Podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu zavinil žalobca vznik súdnych trov, ktoré žalovaný odmieta zaplatiť. Žalovaný hneď po tom, ako žalobca odstránil vady, t.j. dňa 15.05.2024, zaplatil žalobcovi zvyšnú časť faktúry, t.j. sumu 4.000 eur. 4. Žalobca namietal, že zhotovené dielo nemalo žiadnu vadu a umiestnenie a trasu optického kábla potvrdil a odsúhlasil jednak žalovaný a následne aj spoločnosť DALITRANS, s.r.o. Skutočnosť, že žalobca sa snažil vyjsť žalovanému následne v ústrety, nemožno vyhodnotiť na ťarchu žalobcu. Umiestnenie betónových žľabov boli naviac práce, ktoré sa realizovali až po samotnom zhotovení diela, žalovaný riadne vystavenú faktúru nikdy nerozporoval a istinu nároku žalobcu aj reálne po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu a po vydaní platobného rozkazu aj uhradil na základe danej faktúry, a teda nemôže byť sporný ani nárok žalobcu na požadované príslušenstvo. 5. Žalobca pred prvým pojednávaním vzal žalobcu v časti o zaplatenie sumy 4.000 eur späť. Predmetom konania tak zostáva výlučne príslušenstvo uplatnenej pohľadávky (t.j. úrok z omeškania 13,25 % ročne zo sumy 3.871,27 eur od 11.08.2023 do 19.04.2024, úrok z omeškania 13,25 % ročne zo sumy 4.000 eur od 11.08.2023 do 15.05.2024 a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 eur ako aj trovy konania, ktoré si žalobca uplatňuje. 6. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný si u žalobcu objednal dňa 24.08.2021 realizáciu prekládky pozemných sietí vo vlastníctve spoločnosti Slovak Telekom, a.s. v obci Malé Bielice, na základe čoho žalobca faktúrou č. 7202307004 zo dňa 27.07.2023 dofakturoval za vykonané práce sumu 7.871,27 eur. Uvedená faktúra bola splatná dňa 10.08.2023. Z e-mailu zo dňa 16.11.2023 vyplýva, že strany sporu sa dohodli: „1. Pán R. ako zástupca Dalioil zabezpečí vytýčenie polohy nádrže LPG a presnej hranice pozemku. 2. Pán U. ako realizátor preložky presunie vedenie v majetku spoločnosti Telekom na hranicu pozemku parc. č. 459/18 a v časti kde bude v kontakte s nádržami osadí betónové žľaby. 3. Pán P. ako zástupca Telekom vydá súhlasné stanovisko k stavbe čerpacej stanice za predpokladu splnenia bodu 1 a 2 tohto emailu.4. Pán U. ako realizátor stavby odovzdá pánovi R. projekt skutočného vyhotovenia preložky aj so zmenami opísanými v tomto emaily, tak aby mal podklad ku kolaudácií stavby.“ Dňa 18.12.2023 žalovaný zaslal žalobcovi list, v ktorom uviedol, že prekládka nie je doriešená tak, ako bolo zakreslené, firma DALITRANS ich urguje o ukončenie toho projektu. Stále evidujú neuhradenú faktúru č. 72023074004 a žiadajú preto o právoplatné kolaudačné rozhodnutie a vystavenie dobropisu na túto faktúru. Navrhujú, aby uvedené práce - prekládka pozemných sieti ST Malé Bielice bola vyfakturovaná až po doriešení prekládky. Žalobca reagoval listom zo dňa 12.01.2024, v ktorom predložil Protokol o odovzdaní danej prekládky zo strany Slovak Telekom, a.s. s tým, že vyzval žalovaného na úhradu faktúry č. 72023074004 v lehote 5 dní od doručenia tohto listu. Žalobca prostredníctvom advokátskej kancelárie zaslal žalovanému poslednú predžalobnú upomienku dňa 04.04.2024 na zaplatenie faktúry č. 72023074004 na sumu 7.871,27eur, úrokov z omeškania, paušálnej náhrady nákladov a trov právneho zastúpenia. Túto výzvu si žalovaný prevzal dňa 08.04.2024. V liste zo dňa 17.04.2024 žalovaný žalobcovi uviedol, že je ochotný uhradiť fakturovanú sumu obratom po odovzdaní diela v požadovanej kvalite, keďže je rozpor v tom, že nie je splnený zámer preložky a dielo bolo uskutočnené v rozpore so stavebným povolením ako aj v tom, že odovzdané geodetické zameranie nekorešponduje so skutkovým stavom. Žalovaný navrhol, aby žalobca odstránil vadu preložky do 48
hodín a že žalovaný obratom uhradí celú faktúru. Druhý návrh, ktorý žalovaný žalobcovi predložil, bol ten, že žalobcovi hneď zaplatí sumu 3.871,27 eur a žalovaný si ponechá sumu 4.000 eur ako dodatočnú zľavu z ceny diela, ktorú použije na odstránenie vád diela prostredníctvom tretej osoby. Dňa 19.04.2024 žalovaný uhradil čiastočne faktúru č. 7202307004 vo výške 3.871,27 eur, zostávajúcu sumu istiny 4.000 eur žalovaný neuhradil. Po vydaní platobného rozkazu žalobca poslal dňa 14.05.2024 žalovanému fotografie diela, z ktorých je vidieť, že optický kábel bol uložený do chráničky, k zrealizovaniu betónových žľabov žalobca zaslal žalovanému e-mailom zo dňa 20.12.2023 a následne zo dňa 25.03.2024 o tom taktiež fotodokumentáciu. Žalovaný dňa 15.05.2024 zaplatil žalobcovi zvyšnú časť faktúry - sumu 4.000 eur. 7. Z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom pred začatím pojednávania súd prvej inštancie konanie v časti žalovanej istiny v sume 4.000 eur zastavil. 8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, keď nebolo preukázané, že dielo bolo žalobcom riadne zrealizované a dokončené ku dňu vystavenia predmetnej faktúry na sumu 7.871,27 eur (t.j. ku dňu 27.07.2023), resp. ani ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 4.000 eur s prísl. (t.j. 22.04.2024). Medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá aj preložka optickej siete, ktorú žalobca zrealizoval. Žalovaný však u žalobcu reklamoval, že preložka nie je zrealizovaná tak, aby sledovala dohodnutý zámer, a to možnosť výstavby čerpacej stanice spoločnosťou DALITRANS, s.r.o. Po vydaní platobného rozkazu žalobca odstránil vadu diela. Podľa názoru súdu prvej inštancie návrh na vydanie platobného rozkazu bol žalobcom podaný predčasne a nedôvodne, nakoľko ak by žalobca odstránil vadu tak, ako ju odstránil po vydaní platobného rozkazu, žalovaný by mu obratom faktúru uhradil, ako to urobil následne po vydaní platobného rozkazu po odstránení vady diela žalobcom, kedy ihneď sumu 4.000 eur žalobcovi dňa 15.05.2024 uhradil. V zmysle ustanovenia § 365 ods. 4 OBZ dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Omeškanie veriteľa teda vylučuje omeškanie dlžníka, žalovaný nebol v omeškaní s plnením svojho záväzku, keď nemohol splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania žalobcu s odstránením reklamovanej vady. V zmysle vyššie uvedeného žalobca podal žalobu predčasne, preto žalobcovi nevznikol ani nárok na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako si ich uplatnil podanou žalobou, preto súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol. 9. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku II. a III. podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP. Vo vzťahu k zamietajúcemu výroku namieta, že záver súdu prvej inštancie sa zakladá výlučne na emailovej komunikácii, ktorú predložil žalovaný, avšak absolútne opomína dôkazy a fakty preukázané zo strany žalobcu. Faktom je, že medzi žalovaným a žalobcom bola uzatvorená zmluva o dielo na prekládku podzemných sietí ST na základe objednávky zo dňa 24.08.2021, ktorá sa odvoláva na cenovú ponuku žalobcu zo dňa 17.08.2021. Žalovaný sa rozhodol vykonávať zemné práce sám a tieto v zmysle cenovej ponuky žalobcu mal zabezpečiť on, čo sa aj v prvej fáze stalo. Žalobca si so žalovaným vopred nechal odsúhlasiť trasu prekládky a následne po zrealizovaní tejto prekládky a prevzatí diela od vlastníka siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. vystavil faktúru č. 7202307004 dňa 27.07.2023, splatnú dňa 10.08.2023. Túto faktúru žalovaný nespochybňoval a aj v zmysle emailovej komunikácie ju evidoval vo svojom účtovníctve. Tieto fakty boli podporené aj listinnými dôkazmi, konkrétne odovzdanie diela po jeho zrealizovaní bolo preukázané protokolom zo dňa 25.07.2023, v ktorom bola odovzdaná vlastníkovi sieti projektová dokumentácia skutočného vyhotovenia, ako aj súhlasné stanoviská žalovaného a spoločnosti DALITRANS, s.r.o. Tento protokol bol súdu predložený na pojednávaní dňa 31.01.2025, pričom zrealizovanie prekládky potvrdil aj poverený zamestnanec žalovaného, ktorý potvrdil, že preložka bola zakopaná v zemi dávno predtým, ako v novembri 2023 namietal žalovaný nejaké vady danej preložky z dôvodu jej kolízie s LPG stojanom. Napriek všetkým týmto skutočnostiam, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uvádza, že dielo nebolo zo strany žalobcu riadne dodané, a že žaloba bola podaná nedôvodne, čím nesprávne vec právne posúdil. Žalobca si splnil všetky svoje zákonné povinnosti a dielo v zmysle cenovej ponuky a objednávky žalovaného aj dodal, čo aj v rámci súdneho konania preukázal. Až po riadnom zhotovení diela začal žalovaný voči žalobcovi vznášať nové námietky vo vzťahu k umiestneniu a k trase prekládky, ktorú on, ako aj spoločnosť DALITRANS, s.r.o. predtým odsúhlasili. Tvrdenie povereného zamestnanca žalovaného, že predmetný súhlas žalovaného je nerelevantný, nakoľko bol podpísaný p. Z. C., ktorý nie je konateľom žalovaného, je nepravdivý, nakoľko v čase podpisu daného súhlasu dňa 20.07.2021 bol p. Z. C. prokuristom žalovaného zapísaným v obchodnom registri, a teda za
žalovaného aj záväzne odsúhlasil projekt a umiestnenie trasy. Napokon danú trasu potom sám žalovaný aj kopal, keďže zemné práce realizoval vo svojej réžii, preto je absolútne nepochopiteľné, že následne sám namietal spôsob vykonania diela, aj keď to bolo ním vopred odsúhlasené, dielo bolo vykonané v zmysle jeho pokynov a dokonca bolo ním aj čiastočne realizované. Žalobca poukazuje na § 551 ods. 2 OBZ a dodáva, že napriek tomu žalobca bol súčinný a snažil sa vec vyriešiť na vlastné náklady naviac prácami v podobe posunutia trasy, doplnenia nikdy predtým nepožadovaných betónových žľabov, aby mu žalobca riadne vystavenú faktúru uhradil. K úplnej úhrade faktúry však došlo až po podaní žaloby a iba preto žalobca zobral podanú žalobu späť, ale trval na príslušenstve, ktoré by mu aspoň sčasti pokryli vzniknuté naviac náklady. Okresný súd sa však vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný úhradou žalovanej sumy potvrdil oprávnenosť pohľadávky žalobcu a napriek tomu súd v napadnutom rozsudku tvrdí, že žalobca podal žalobu predčasne. Žaloba bola podaná po uplynutí lehoty splatnosti faktúry č. 7202307004, ktorá bola splatná dňa 10.08.2023. Žalovaný faktúru nikdy formálne nerozporoval, prijal ju do svojho účtovníctva a čiastočne ju uhradil ešte pred podaním žaloby, čím došlo k čiastočnému uznaniu záväzku podľa § 407 ods. 3 OBZ. Zvyšná časť bola uhradená až dňa 15.05.2024, po podaní návrhu a vydaní platobného rozkazu, a teda nemôže obstáť záver súdu prvej inštancie, že by žalobca podal žalobu predčasne. Žaloba bola podaná ako oprávnený prostriedok na vymoženie pohľadávky. Ak by žalobca nepodal žalobu, žalovaný by nikdy vystavenú faktúru neuhradil. V 31. odseku súd prvej inštancie dokonca tvrdí, že: „po vydaní platobného rozkazu žalobca odstránil vadu diela, o čom poslal dňa 14.05.2024 žalovanému fotografie, ktoré žalovaný predložil ako dôkaz.“ Toto tvrdenie okresného súdu je zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko žalobca žiadne fotografie nezasielal žalovanému, ale daný email zasielal žalovaný svojmu právnemu zástupcovi, a teda aj v tomto je zrejmé, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca popiera, že by jeho pohľadávka bola uplatnená predčasne, pôvodne objednané dielo bolo riadne vykonané, preložka optickej siete bola riadne zrealizovaná, pričom neskoršie úpravy a zmeny požadované žalovaným vykonal žalobca ako naviac práce. Dôkazom toho je, že žalobca bol nútený pri úprave pôvodnej trasy sám zabezpečiť výkopové práce, aj keď je zrejmé, že tieto práce mal v celom rozsahu zabezpečovať v zmysle pôvodnej objednávky žalovaný. Už len z tohto dôvodu sa nemohlo jednať o opravu nejakých vád, ale boli to naviac práce, ktoré doposiaľ žalobca žalovanému nefakturoval. K odovzdaniu objednaného diela v zmysle cenovej ponuky a pôvodného projektu došlo dňa 25.07.2023 a až následne bola vystavená faktúru, preto bola žaloba podaná dôvodne. Podľa § 554 OBZ je dielo vykonané riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi. Žalobca odovzdal dielo a dokumentáciu spoločnosti Slovak Telekom (vlastník infraštruktúry), pričom žalovaný nikdy formálne prevzatie neodmietol ani nevyužil zákonné prostriedky podľa § 436 a nasl. OBZ. Skutočnosť, že následne došlo k úprave diela zo strany žalobcu nad rámec zmluvy (napriek tomu, že práce navyše neboli zatiaľ fakturované), nemožno vykladať v jeho neprospech. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so žalobcom predloženými dôkazmi. Nevysvetlil, prečo nepovažoval dielo za dodané dňa 25.07.2023 a mechanicky prevzal argumentáciu žalovaného a emailovú komunikáciu zo dňa 16.11.2024, aj keď z výpovede zamestnanca žalovaného na pojednávaní dňa 31.01.2025 je zrejmé, že v danom čase už bola prekládka zakopaná a uložená v zemi. To, že sa strany sporu v emaily dohodli na ďalšom postupe, neznamená, že dielo nebolo dokončené a odovzdané a že by žalobca si nesplnil svoje zákonné povinnosti. V objednávke a ani z predchádzajúcej komunikácie strán sporu vôbec nebol deklarovaný akýsi zámer preložky, dielo bolo zhotovené a nacenené podľa projektovej dokumentácie a trasa preložky bola vopred odsúhlasená, preto následné výhrady žalovaného sú právne irelevantné. Okresný súd sa však k uvedeným rozporom v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nevyjadruje, a preto toto rozhodnutie považuje žalobca za arbitrárne. 10. Vo vzťahu k výroku II. žalobca v rámci odvolacej argumentácie uviedol, že zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, lebo žalovaný žalovanú sumu uhradil. Žalobca má za to, že žalovaný, ktorý plnil až po podaní žaloby, zavinil zastavenie konania. Žalobca argumentuje, že v konaní mal úspech minimálne v časti týkajúcej sa žalovanej istiny, keďže žalovaný ju po podaní žaloby zaplatil, pričom výšku pohľadávky žalobcu žiadnym spôsobom nerozporoval. Bez podania žaloby, by nikdy zo strany žalovaného nedošlo k úhrade žalovanej sumy. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie vo výroku III. rozhodol arbitrárne a v rozpore s právnymi predpismi, keďže nemôže byť sporené, že k späťvzatiu žaloby došlo výlučne iba v dôsledku úhrady istiny žalovanej sumy. Ak okresný súd zamietol zvyšnú časť žaloby týkajúcej sa príslušenstva, žalovaný mohol mať procesný úspech výlučne vo vzťahu k tejto časti a nie k celému predmetu konania. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v časti II. a III. výroku zmenil tak, že zaviaže žalovaného k úhrade úroku z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 3.871,27 eur od 11.08.2023 do 19.04.2024, úroku z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 4.000 eur od 11.08.2023 do 15.05.2024, nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj prizná žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu. Dielo nebolo dokončené a nebolo odovzdané. Podpísanie protokolu s vlastníkom siete je irelevantné, nakoľko vlastník siete nebol objednávateľom a tento nefinancoval dielo. Faktúru žalobca neposielal vlastníkovi siete, ale žalovanému, ktorý bol objednávateľom a zároveň investorom. Žalovaný odkazuje na § 554 ods. 1 OBZ. Zdôraznil, že dielo nebolo dokončené tak, ako bolo medzi stranami dohodnuté, aby bol dosiahnutý základný dohodnutý zámer, a to možnosť výstavby čerpacej stanice spoločnosťou DALITRANS, s.r.o. Dielo sa malo odovzdať po jeho úplnom dokončení. Medzi stranami však nedošlo k podpísaniu protokolu o odovzdaní a prevzatí diela. Predtým, než bolo dielo riadne dokončené, žalobca poslal žalovanému faktúru a následne hrozil podaním žaloby. Žalovaný síce nevrátil žalobcovi vystavenú faktúru, no neznamenalo to, že tým považoval dielo za dokončené a odovzdané a že by faktúru nepovažoval za vystavenú predčasne. Z komunikácie medzi stranami sporu vyplýva, že žalovaný dielo nepovažoval za dokončené a opakovane sa domáhal dokončenia diela, aby bolo možné realizovať výstavbu čerpacej stanice. Po komunikácii medzi žalobcom a žalovaným po vydaní platobného rozkazu žalobca odstránil vadu diela (optický kábel bol daný do chráničky), o čom svedčia fotografie zo dňa 14.05.2024 predložené v spise. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní tvrdí, že tvrdenie súdu prvej inštancie, že po vydaní platobného rozkazu žalobca odstránil vadu diela, o čom poslal dňa 14.05.2024 žalovanému fotografie, ktoré žalovaný predložil ako dôkaz, je zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko žalobca žiadne fotografie nezasielal žalovanému, žalovaný uvádza, že žalobca túto vec nespochybňoval pred súdom prvej inštancie, a preto súd z tejto skutočnosti vychádzal ako z nerozporovanej. Pokiaľ ide o dokončenie diela, žalobca oznámil žalovanému, že sa ide dať kábel do chráničky dňa 14.05.2024. Za žalovaného bol v ten deň na mieste p. N. E., ktorý zrejme urobil predmetné fotografie a poslal ich p. C., že dielo je dokončené a že sa môže zvyšná fakturovaná suma zaplatiť. Na základe toho žalovaný žalobcovi obratom ešte v ten deň zaplatil zvyšnú zadržanú časť fakturovanej sumy 4.000 eur. Faktom však je, že k vyhotoveniu fotografií došlo 14.05.2024. Na základe uvedeného žalovaný považuje fakturovanie zo strany žalobcu za predčasné. Omeškanie veriteľa vylučuje omeškanie dlžníka. Keby žalobca dokončil a odovzdal dielo, nemuselo dôjsť k vzniku súdneho konania. Podaním predčasnej žaloby zavinil žalobca vznik trov súdneho konania. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 12. Žalobca sa v odvolacej replike pridržiava svojej predchádzajúcej argumentácie uvedenej v podanom odvolaní zo dňa 16.05.2025. Všetky uvedené skutkové aj právne dôvody považuje za opodstatnené a plne relevantné. Podľa názoru žalovaného nedošlo k riadnemu odovzdaniu diela, najmä z dôvodu jeho údajných vád a tým si podľa jeho názoru žalobca uplatnil svoj nárok na súde predčasne. Takéto tvrdenie je účelové, pričom žalovaný vôbec nereagoval na kľúčové tvrdenia žalobcu v rámci odvolania. Žalovaný si dielo prevzal do faktického užívania, prijal faktúru do účtovníctva a postupne ju aj uhrádzal, čím uznal, že dielo bolo vykonané a odovzdané. Skutočnosť, že k zaplateniu zvyšnej sumy došlo až po podaní žaloby, svedčí skôr o účelovom zadržiavaní platby ako o nedokončení diela. Nie je možné akceptovať, aby sa žalovaný na jednej strane domáhal uplatňovania zmluvných práv v súvislosti s výkonom diela a súčasne tvrdil, že mu dielo nikdy nebolo odovzdané. Odovzdanie diela prebehlo v súlade so zmluvou, projektovou dokumentáciou aj faktickým stavom, pričom žiadna námietka voči tejto skutočnosti nebola predložená v čase vystavenia ani splatnosti faktúry. Skutočnosť, že žalovaný vystavenú faktúru nevrátil, nijakým spôsobom ju nerozporoval a zaradil ju do svojho účtovníctva ako záväzok, má významné dôsledky pre posúdenie nároku žalobcu. Ak faktúra nie je vrátená, považuje sa to za akceptáciu jej obsahu, vrátane jej dôvodu plnenia. Preto nie je na mieste, aby žalovaný po prijatí a uhradení faktúry konštatoval, že dielo bolo nedokončené a neodovzdané. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdí, že práce realizované po vystavení faktúry predstavovali odstránenie vád diela je zrejmé, že ide o zavádzajúcu informáciu. Žalobca považuje dodatočné uloženie chráničky ako dobrovoľné práce naviac, ktoré presahovali rámec pôvodne odsúhlasenej projektovej dokumentácie, v zmysle ktorej bolo dielo vykonané. Žiadna zo žalovaným uvádzaných zmien, ktoré boli zrealizované neskôr, neboli predmetom pôvodnej objednávky a neboli premietnuté do cenovej ponuky predloženej žalovanému. Žalobca ich vykonal výlučne ako snahu vyjsť v ústrety následným a dodatočným požiadavkám žalobcu po tom ako bolo dielo podľa dohody dokončené, aby sa vyhli možnému súdnemu sporu. Žalobca zdôrazňuje
aj tú skutočnosť, že súd nemal žalovanému priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže v dôsledku jeho konania došlo k plneniu zvyšnej časti záväzku a tým nemôže byť dané zo strany súdu prvej inštancie na ťarchu žalobcu zastavenie konania. Žaloba bola zo strany žalobcu podaná až po splatnosti riadne vystavenej faktúry, pričom predchádzala jej doručeniu aj predžalobná výzva. V čase podania žaloby bola istina neuhradená, a teda žalobca sa domáhal uplatnenia svojho nároku legitímnym spôsobom. Skutočnosť, že žalovaný uhradil predmetnú sumu až po doručení platobného rozkazu, potvrdzuje, že k dobrovoľnému plneniu zo strany žalovaného došlo až pod tlakom súdneho konania, a nie z jeho vlastnej iniciatívy. Súd sa v napadnutom rozsudku nezaoberal podstatným aspektom právneho posúdenia, konkrétne tým, že k plneniu záväzku zo strany žalovaného došlo až po začatí súdneho konania. V zmysle § 256 CSP mal preto súd hodnotiť rozsah úspechu u oboch stranách konania a nepriznať žalovanému trovy v celom rozsahu. Tým, že súd žalobcovi nepriznal ani len pomernú časť trov, hoci k uhrádzaniu záväzku došlo až po podaní žaloby, došlo k porušeniu princípu rovnosti strán a práva žalobcu na spravodlivý proces. Záver o plnom procesnom úspechu žalovaného je tak zjavne neudržateľný. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku II. a III. vecne správny a odvolacie dôvody neboli naplnené. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd zverejnil dňa 13.04.2026 termín vyhlásenia rozsudku na deň 21.04.2026 na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. 14. Podľa § 407 ods. 3 OBZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. 15. Podľa § 536 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 16. Podľa § 546 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 17. Podľa § 548 OBZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 18. Podľa § 554 OBZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. 19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu dôvodov odvolania žalobcu a konania, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, odvolaním, vyjadreniami v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku v odvolaním napadnutom výroku II. a III. s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery, svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil a jeho závery nie sú arbitrárne. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil
žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, na odôvodnenie napadnutého rozsudku odkazuje, nakoľko sa s ním stotožňuje. Na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné: 22. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žaloba nebola podaná dôvodne, keďže v konaní nebolo preukázané, že dielo bolo žalobcom riadne zrealizované a dokončené ku dňu vystavenia predmetnej faktúry dňa 27.07.2023, resp. ani ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 4.000 eur s príslušenstvom na súd, t.j. ku dňu 22.04.2024. Žalobcom namietaný protokol o odovzdaní diela zo dňa 25.07.2023, podpísaný s tretím subjektom (Slovak Telekom, a.s.), je pre posúdenie splnenia záväzku medzi účastníkmi tohto konania právne irelevantný, nakoľko vlastník siete nebol objednávateľom diela, nerealizoval objednávku a dielo nefinancoval. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka sa dielo odovzdáva objednávateľovi, pričom medzi žalobcom a žalovaným k podpísaniu odovzdávacieho protokolu nikdy nedošlo. 23. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol žalobcom podaný predčasne a nedôvodne. Žalobca nepreukázal riadne, skoršie vykonanie diela. Žalovaný u žalobcu reklamoval, že prekládka optických káblov ako súčasť objednávky nie je zrealizovaná tak, aby sledovala základný dohodnutý zmluvný zámer, ktorým bola možnosť výstavby čerpacej stanice spoločnosťou DALITRANS, s.r.o. Pokiaľ optický kábel vykazoval kolíziu s LPG stojanom a nebol uložený v ochrannej chráničke, dielo vykazovalo zásadnú vadu brániacu jeho bezpečnému a zmluvne predpokladanému užívaniu. Žalobca v odvolaní tvrdil, že uloženie optického kábla do chráničky dňa 14.05.2024 predstavovalo iba dobrovoľné „práce navyše“ realizované v rámci obchodnej ústretovosti. Z listinných dôkazov a časových súvislostí však vyplýva opačný záver. Bez uloženia kábla do chráničky nebolo dielo plne funkčné pre sledovaný zámer výstavby čerpacej stanice. Tvrdenie žalobcu, že následné požiadavky na uloženie chráničky boli len „prácami navyše“, preto neobstojí. K prácam navyše okrem toho nebola predložená žiadna zmluva a celá komunikácia medzi stranami smerovala k dokončeniu prekládky optickej siete, k čomu došlo až následne po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. 24. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že faktúru žalovaný nespochybňoval a evidoval ju v účtovníctve, a jej čiastočnou úhradou zo dňa 19.04.2024 jednoznačne plnil nárok vyplývajúci z predmetnej faktúry, čím sám žalovaný uznal aj zostávajúcu časť celého dlhu v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 OBZ, odvolací súd uvádza, že čiastočná úhrada faktúry dňa 19.04.2024 neznamená uznanie celého dlhu v zmysle Obchodného zákonníka. Išlo o čiastočné plnenie žalovaným za dovtedy čiastočne zhotovené dielo. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný urgoval doriešenie prekládky pozemných sietí u žalobcu listom zo dňa 18.12.2023, kde zároveň žiadal o vystavenie dobropisu na predmetnú faktúru a navrhoval, aby uvedené práce - prekládka pozemných sietí bola vyfakturovaná až po doriešení prekládky. Uvedené znamená, že vzhľadom na nedokončenie diela v tom čase fakturovanú sumu neuznával. Žalovaný vytýkal vady diela a bol ochotný uhradiť fakturovanú sumu po odovzdaní diela v požadovanej kvalite. Keďže vytýkanú vadu preložky žalobca neodstránil, zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 3.871,27 eur a ponechal si sumu 4.000 eur tak, ako to písomne uviedol žalobcovi. Po vydaní platobného rozkazu žalovaný dňa 15.05.2024 zaplatil žalobcovi zvyšnú časť faktúry - sumu 4.000 eur, vzhľadom na dokončenie prekládky. 25. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný sa v dôsledku omeškania zhotoviteľa (žalobcu) nemohol dostať do omeškania so zaplatením predmetnej faktúry, ktorá mohla byť vystavená a splatná až po úplnom a riadnom zhotovení diela bez vád, t.j. v stave vyhovujúcom zámeru realizácie projektu čerpacej stanice. Samotné zaradenie faktúry do účtovníctva bez jej formálneho vrátenia neznamená implicitné uznanie záväzku ani konštatovanie, že dielo bolo prebraté bez výhrad, najmä ak z predloženej e-mailovej komunikácie jasne vyplýva, že žalovaný dokončenie diela opakovane požadoval. V zmysle § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka dlžník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania zvyšku dlhu len vtedy, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu (§ 407 ods. 3 OBZ). V posudzovanom prípade však žalovaný mal výhrady k vykonaným prácam a neuznával zaplatením časti prác celý dlh. Od odstránenia vád dňa 14.05.2024, kedy došlo k vloženiu optického kábla do chráničky, považoval žalovaný dielo za dokončené. Táto skutočnosť bola pred súdom prvej inštancie jednoznačne
preukázaná fotografiami s dátumom 14.05.2024, ktoré vyhotovil poverený zamestnanec žalovaného (p. E.) priamo na mieste. Na základe tohto reálneho dokončenia prác dal žalovaný pokyn na úhradu a hneď nasledujúci deň (dňa 15.05.2024) zaplatil žalobcovi zvyšnú sumu 4.000 eur. Žalovaný sa tak nemohol dostať do omeškania s plnením peňažného záväzku skôr, ako bolo dielo riadne zhotovené a odovzdané. Z tohto dôvodu je v celom rozsahu nedôvodný aj nárok žalobcu na zaplatenie príslušenstva k nedôvodne a predčasne uplatnenej istine. 26. Rovnako správne je rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, a to aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené. Nakoľko žaloba bola podaná predčasne a nedôvodne, pričom žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť sumu 4.000 eur až po podaní žaloby v nadväznosti na odstránenie vád diela, vznik súdneho konania a s ním spojených trov plne zavinil žalobca. Procesné zastavenie konania v zmysle § 256 CSP preto zavinil žalobca, ktorý inicioval súdne konanie nedôvodne predčasným procesným postupom, pričom vo výroku II. bol neúspešný a teda povinný nahradiť žalovanému trovy konania podľa § 255 CSP. Súd prvej inštancie preto správne priznal plnú náhradu trov konania žalovanému a preto odvolací súd v tomto smere námietku žalobcu, že mu súd prvej inštancie nemal uložiť povinnosť nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %, pretože žalovaný zaplatil istinu až po podaní žaloby, vyhodnotil ako nedôvodnú. 27. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 28. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom. 29. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o trovách konania, nakoľko súd prvej inštancie správne v súlade s § 255, § 256 ods. 1 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zásadou úspechu v konaní a zásadou procesného zavinenia (v časti istiny). 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. Zákonné predpoklady pre rozhodnutie podľa § 257 CSP neboli splnené. 31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).