Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/96/2025 6124436727 20. 05. 2026 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2026:6124436727.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu F. M., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX XX Š. S. XX, právne zast. N-advokát, s. r. o., Lovinského 4408/22, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 098 636, proti žalovanému ALN - Construct, s.r.o., Dyčka 261, 952 01 Vráble, IČO: 53 882 938, právne zast. JUDr. Štefan Mesároš, advokát Štefánikova 84, 949 01 Nitra, o zaplatenie 5.244,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. 58Cb/15/2025-128 zo dňa 13.6.2025, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra, č.k. 58Cb/15/2025-128 zo dňa 13.6.2025 potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.244,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 2.484,- EUR od 17.5.2024 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 13,50 % ročne zo sumy 2.760,-EUR od 1. 6. 2024 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a druhým výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy a zákonných úrokov z omeškania titulom dlžnej ceny diela. Uviedol, že dňa 9.1.2024 došlo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom k uzatvoreniu zmluvy označenej ako "ZMLUVA O DIELO", na základe ktorej sa, (a) žalobca zaviazal pre žalovaného v mene a na účet žalovaného uskutočňovať činnosť uvedenú v čl. I Zmluvy, ktorej podstatou v zmysle prejavenej vôle oboch strán pri uzavieraní takejto Zmluvy bolo uskutočňovanie zámočníckych prác, plastových a kovových potrubí podľa príslušnej dokumentácie a pokynov vedúceho montéra alebo žalovaného pre zadávateľa, nemeckej spoločnosti: Lenke GmbH (ďalej aj len "Činnosť"); a (b) žalovaný sa zaviazal voči žalobcovi zaplatiť žalobcovi odplatu (cenu) za vykonávanie takejto Činnosti podľa čl. III ods. 1 Zmluvy určenú na základe skutočne odpracovaných hodín, a to vo výške 23,- EUR bez DPH za každú odpracovanú hodinu. Zmluva nadviazala na predchádzajúcu obchodnú prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli už od roku 2021. Žalobca tak v súlade so Zmluvou, okrem iného aj riadne a včas vykonal činnosť pre žalovaného ,(a) za prvú polovicu apríla 2024 (od 1.4.2024 do 14.4.2024) spolu 118 hodín, z toho 10 hodín sa strany osobitne dohodli, že bude považovaných za nadprácu za zvýšenú hodinovú odplatu v sume 26,- EUR bez DPH za každú odpracovanú hodinu a zvyšok 108 hodín je za "bežnú" odplatu podľa Zmluvy, žalobcovi tak za prvú polovicu apríla 2024 vzniklo voči žalovanému
právo na zaplatenie odplaty spolu v sume 2 744,- EUR, ktorú žalobca fakturoval žalovanému faktúrou žalobcu č. 2024005, v sume 2.744,-EUR doručenou žalovanému dňa 16.4.2024, ktorá bola splatná do 16.5.2024. Žalovaný pohľadávku žalobcu doposiaľ neplnil ani len sčasti, a tak je žalovaný v omeškaní s jej zaplatením od 17.5.2024 až doposiaľ. Žalobca si však uplatňuje uvedenú pohľadávku žalobcu voči žalovanému len vo výške jej istiny 2 484,- EUR (za vyššie spomínanú tzv. "bežnú" odplatu-23,EUR/h) a k nej prislúchajúceho príslušenstva; a (b) za druhú polovicu apríla 2024 (od 15.4.2024 do 30.4.2024) spolu 120 hodín, za "bežnú" odplatu podľa zmluvy, žalobcovi tak vzniklo voči žalovanému právo na zaplatenie odplaty spolu v sume 2 760,-EUR, ktorú žalobca fakturoval žalovanému faktúrou žalobcu č. 2024006, v sume 2 760,-EUR, doručenou žalovanému dňa 1.5.2024, ktorá bola splatná do 31.5.2024. Žalovaný pohľadávku žalobcu spolu vo výške 5.244,-EUR doposiaľ neplnil ani len sčasti, a tak je žalovaný v omeškaní s jej zaplatením od 1.6.2024 až doposiaľ. 3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu neuznal žalobou uplatnený nárok. Uviedol, že zmluva o dielo bola uzatvorená na dobu určitú od 8.1.2024 do 31.12.2024. Zadávateľom prác, ktoré mal žalobca realizovať podľa čl. I. bod 5 bola spoločnosť Lenke GmbH. Cena za práce bola dohodnutá v zmysle čl. III. vo výške 23,-EUR/hodinu. Žalobca čo sa týka faktúry č. 2024005 bol upozornený a faktúra mu bola vrátená s tým, že si neoprávnene fakturoval sumu 26,-EUR za hodinu vykonanej práce čo nebolo v súlade so zmluvou. Následne žalobca doručil žalovanému sms správu, že od uzatvorenej zmluvy odstupuje a ukončuje spoluprácu z dôvodu, že nebola uhradená práve faktúra 2024005. Žalobca síce od zmluvy odstúpil a prestal pre žalovaného vykonávať práce, ale stále zostal pracovať na tom istom pracovisku, len cez iného sprostredkovateľa resp. subjektu, s ktorým uzatvoril iný druh zmluvy. Listom právneho zástupcu zo dňa 2.7.2024 žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, na ktorej úhradu sa zaviazal v zmluve o dielo a to v čl. VII. bod 4 s odkazom na čl. VI. bod 8 zmluvy. Dôvodom pre uplatnenie tejto zmluvnej pokuty bolo, že žalobca stále zostal pracovať v spoločnosti Lenke GmBh a to i napriek tomu, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným skončil. Keďže žalobca si uplatňuje peňažnú pohľadávku vo výške 5.244,- EUR s prísl., žalovaný si na započítanie uplatňuje pohľadávku vo výške 20 000,-EUR. Bol toho názoru, že započítaním týchto pohľadávok dochádza k zániku nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Poukázal na rozvrhy práce, ktoré mali preukázať práce žalobcu pre spoločnosť Lenke GmbH. 4. Žalobca v rámci vyjadrenia o.i uviedol, že nezostal pracovať v spoločnosti Lenke GmBh a tiež mu nie je známe ako mohlo dôjsť k porušeniu zmluvy podľa čl. VI. bod 8, podľa ktorého „nesmie zhotoviteľ využiť kontakty so spoločnosťami, s ktorými prišiel do styku pri plnení predmetu tejto zmluvy za účelom uzavretia zmluvného vzťahu, vynímajúc objednávateľa". Uvedená povinnosť teda bola v Zmluve formulovaná odlišne, pričom to bol žalovaný, kto predložil návrh Zmluvy žalobcovi v uvedenom znení. Žalobca zdôraznil, že dojednanie zmluvnej pokuty podľa čl. VII. bod 4 zmluvy zánikom zmluvy zaniklo. Tiež uviedol, že dojednanie zmluvnej pokuty podľa čl. VII bod 4 Zmluvy je neplatné z viacerých dôvodov. Predovšetkým uvedené dojednanie nie je určité, keď ním nie je možné určiť konkrétnu výšku údajnej zmluvnej pokuty. V predmetnom dojednaní sa totiž spomína zmluvná pokuta až do výšky 20 000,-EUR, teda od 0 po 20 000,- EUR, nie je však určený konkrétny spôsob určenia konkrétnej výšky zmluvnej pokuty. Predmetné dojednanie je s ohľadom na v ňom spomínanú až sumu 20 000,- EUR neplatné aj pre rozpor s dobrými mravmi, teda neplatné podľa § 39 OZ a je tiež v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Navyše dojednanie zmluvnej pokuty podľa čl. VII bod 4 Zmluvy je aj neprimerane vysoké v zmysle § 301 Obch. zák., pričom k žiadnemu porušeniu povinnosti podľa čl. VI bod 8 Zmluvy zo strany žalobcu nedošlo ani po zániku Zmluvy. 5. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 536 ods. 1 a 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 2,§ 672a ods.1 a 2, § 369 ods. 1 a 2 Obch. zák., § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a dospel k záveru, že žalobca dostatočne hodnoverne preukázal dôvodnosť svojho nároku. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca ako zhotoviteľ pre žalovaného ako objednávateľa vykonával dohodnuté práce podľa zmluvy o dielo, pričom žalobca odstúpil od zmluvy pre nezaplatenie fa č. 2024005 a žalovaný takéto odstúpenie akceptoval. V konaní nebolo podľa súdu preukázané vrátenie fa č. 2024005 žalovaným žalobcovi na opravu / žalobca fakturoval 26,- EUR/h namiesto 23,-EUR /h/, preto považoval faktúry za riadne žalovanému doručené a nedošlo k prerušeniu splatnosti faktúr. Žalobca platne odstúpil od zmluvy o dielo pre omeškanie objednávateľa, preto má žalobca nárok na zaplatenie ceny podľa zmluvy za vykonané dielo. Medzi stranami nebolo tiež sporné, že žalobca dielo dohodnuté v zmluve riadne vykonal, preto patrí žalobcovi ako zhotoviteľovi cena, na ktorú ma nárok na základe zmluvy. V zmluve mali strany dohodnutú cenu diela 23 EUR/hod. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca odpracoval 238 hodín, avšak žalobca si v tomto konaní uplatňuje len nárok na zaplatenie
ceny diela za 228 odpracovaných hodín, t.j. vo výške 5 244,-EUR (228 hodín x 23,- EUR). K uplatnenej kompenzačnej námietke žalovaného súd uviedol, že dojednanie v čl. VI. bod 8 zmluvy svojím obsahom upravuje zákaz konkurencie, ktorý je upravený výlučne len pri zmluve o obchodnom zastúpení v § 672a Obch. zák.. Podľa ustálenej súdnej praxe nie je vylúčené, aby si podnikatelia v rámci zmluvnej voľnosti dojednali konkurenčnú doložku v uzatváraných zmluvných vzťahoch. Ust. § 672a Obch. zák. je ustanovením kogentným, to znamená, že ak aj bola konkurenčná doložka medzi stranami dohodnutá aj v inom zmluvnom type ako v zmluve o obchodnom zastúpení, tak ako je tomu v tomto prípade, musia zostať zachované podstatné náležitosti tak ako sú definované v § 672a Obch. zák.. 6. Súd prvej inštancie ku konkurenčnej doložke uviedol, že žalobca sa zaviazal po dobu trvania zmluvného vzťahu a 60 mesiacov (t. j. 5 rokov) po jeho ukončení, že nevyužije kontakty so spoločnosťami, s ktorými prišiel do styku pri plnení predmetu tejto zmluvy za účelom uzavretia zmluvného vzťahu, vyjmúc objednávateľa. Porušenie tejto povinnosti je sankcionované zmluvnou pokutou až do výšky 20 000,-EUR. Podľa súdu prvej inštancie takto formulovaná konkurenčná doložka nezodpovedá zákonnému ust. § 672a Obch. Konkurenčná doložka v danom prípade neobsahovala špecifické vymedzenie činnosti, ktorá by mala byť zakázaná a predstavovať konkurenciu-ohrozenie záujmov žalovaného. Zákaz využívania kontaktov, s ktorými žalobca prišiel do styku pri plnení predmetu zmluvy podľa súdu predstavuje neprimerané obmedzenie žalobcu pri výkone jeho slobodnej podnikateľskej činnosti. Doložka taktiež neobsahovala ani teritoriálne ani personálne vymedzenie svojej platnosti, čo tiež neprimerane obmedzuje výkon podnikateľskej činnosti žalobcu. Časové obmedzenie trvania konkurenčnej doložky bolo nad rámec zákonom stanoveného limitu 2 rokov. Takéto príliš všeobecné dojednanie konkurenčnej doložky predstavuje neprimeraný zásah do práva žalobcu na podnikanie, navyše bez primeraného protiplnenia, tak ako napríklad keď existencia konkurenčnej doložky je zohľadnená pri nároku zástupcu na odstupné podľa § 669 ods. 1 Obch. zák.. Z uvedeného považoval súd takto dojednanú konkurenčnú doložku za neplatnú, preto ani nevznikla žalobcovi povinnosť po zániku zmluvy túto rešpektovať. Pokiaľ by žalobca po zániku zmluvného vzťahu so žalovaným, uzatvoril nový zmluvný vzťah s osobou, s ktorou mohol prísť do styku počas plnenia predmetu zmluvy o dielo, nedošlo by k porušeniu konkurenčnej doložky, a preto žalovaný nemôže porušenie tejto povinnosti sankcionovať zmluvnou pokutou vo výške 20.000,- EUR. Súd ustálil, že kompenzačná námietka žalovaného nebola uplatnená dôvodne. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi okrem istiny aj úrok z omeškania, keďže bol v omeškaní s so zaplatením ceny diela, pričom počiatok omeškania stanovil odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti fa č. 2024005, ktorá bola splatná 16.5.2024 a fa č. 2024006, ktorá bola splatná 31.5.2024. Súd mal za to, že nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že žalobcovi vrátil faktúru č. 2024005 na opravu, pretože si neoprávnene fakturoval sumu 26,-EUR za hod a že by práve z tohto dôvodu nebol v omeškaní so zaplatením faktúry č. 2024005. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., keďže žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný súd mu proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne v celom rozsahu a žalovanému prizná proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný tvrdil, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená zmluva o dielo, pričom zadávateľom prác, ktoré mal žalobca realizovať spoločnosť žalovaného podľa čl. I. bod 5 zmluvy bola spoločnosť Lenke GmbH. Zároveň bolo podľa čl.I. bod 6 miesto uskutočnenia prác In Wolfsgraben 2, Unternreizbach. Cena práce bola dohodnutá vo výške 23,-EUR/hodinu. Žalobca síce od zmluvy odstúpil, ale stále zostal pracovať na tom istom pracovisku In Wolfsgraben 2, Unternreizbach, pre toho istého zadávateľa, ktorým bola v tom čase spoločnosť Lenke GmbH, teda obchodný partner žalovaného. V zmluve o dielo si zmluvné strany dohodli v čl. VI. bod 8 zmluvnú pokutu a to v prípade ak žalobca využije pri svojej ďalšej podnikateľskej činnosti kontakty a vzťahy so subjektami, s ktorými prišiel do kontaktu počas trvania zmluvného vzťahu založený zmluvou o dielo 8.1.2024. Keďže k takejto situácii nepochybne došlo, vyzval žalovaný žalobcu listom právneho zástupcu zo dňa 2.7.2024 o úhradu sumy dohodnutej v zmluve ako zmluvná pokuta a to vo výške 20.000,- EUR. 8. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a vyhodnotil. Keďže konkurenčná doložka bola súčasťou zmluvy o dielo je teda zrejmé že bola naplnená obligatórna forma tejto doložky a to forma písomná. Podľa konkurenčnej doložky sa žalobca zaviazal, že po dobu trvania zmluvného vzťahu a 60 mesiacov /t.j. 5 rokov/ po jeho skončení nevyužije kontakty so spoločnosťami, s ktorými prišiel do styku pri plnení predmetu tejto zmluvy za účelom uzatvorenia zmluvného vzťahu vyjmúc objednávateľa teda žalovaného. Predmet zmluvy sa vykonával v Nemecku pre zmluvného partnera Lenke GmbH. Podľa názoru žalovaného z takejto formulácie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že konkurenčná doložka bola územne ohraničená. Čo sa týka časovej pôsobnosti konkurenčnej
doložky je síce pravdou, že § 627a Obch. zák. obmedzuje konkurenčnú doložku obdobím 2 rokov , ale v tomto smere žalovaný zastáva názor, že minimálne v čase 2 rokov od podpísania konkurenčná doložka spĺňala zákonné podmienky pre jej platnosť, pričom porušenie povinnosti zo strany žalobcu došlo v lehote 2 rokov a nie po jej uplynutí. Žalovaný považuje zmluvnú pokutu, ktorú si voči žalobcovi uplatnil za dôvodne uplatnenú a primeranú, na základe čoho žalobcovi nemožno priznať nárok na úhradu sumy, ktorú si uplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie. 9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považoval odvolacie dôvody žalovaného za nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnil sa s tvrdeniami, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní a poukázal na závery dokazovania pred súdom prvej inštancie. Podľa žalobcu k vzniku subjektívneho práva na zaplatenie zmluvnej pokuty sa nevyhnutne vyžaduje posúdenie veci cez viacero krokov. Prvý krok, vyžaduje sa platný vznik a trvanie dojednania, ktoré upravuje hlavný zabezpečený záväzok, ktorý zabezpečuje takáto zmluvná pokuta. Z tohto hľadiska nedošlo k platnému dojednaniu takéhoto zabezpečeného záväzku uvedeného v článku VII bod 4 Zmluvy, čo správne uviedol aj súd prvej inštancie. Druhý krok, vyžaduje sa, aby na základe takéhoto hlavného zabezpečeného záväzku vznikla a trvala (nepremlčaná) subjektívna povinnosť na strane povinného zo zmluvnej pokuty a aby takáto povinnosť bola porušená povinným zo zmluvnej pokuty. Tretí krok, vyžaduje sa existencia a platnosť samotného dojednania o zmluvnej pokute v čase porušenia zabezpečenej povinnosť, pričom z dojednania o zmluvnej pokute podľa článku VII bod 4 Zmluvy nevyplýva, že by toto dojednanie malo trvať aj po zániku Zmluvy v dôsledku jej odstúpenia, a tak odstúpením od Zmluvy aj takéto dojednanie zaniklo, teda už aj z tohto dôvodu táto podmienka splnená nie je. Štvrtý krok, vyžaduje sa určenie konkrétnej výšky zmluvnej pokuty, rozsahu jej uplatnenia v súdnom konaní a splnenia podmienok na jej moderáciu podľa § 301 Obchodného zákonníka. Piaty krok, vyžaduje sa posúdenie súladu zmluvnej pokuty so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného zákonníka. Žalobca zdôraznil, že žiadna z uvedených podmienok nebola v prejednávanej veci splnená. 10. Žalobca tiež uviedol, že súd prvej inštancie správne právne posúdil dojednanie podľa článku VI bodu 8 Zmluvy (hlavný zabezpečený záväzok) ako neplatné. Pri posudzovaní dojednania podľa článku VI bodu 8 Zmluvy, ktoré je konkurenčnou doložkou, je z hľadiska jeho ne/súladu s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) a so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka) potrebné vychádzať aj z kritérií, ktoré právna úprava už upravuje pre konkurenčnú doložku pri obchodnom zastúpení podľa § 672a Obch. zák., pretože § 672a Obch. zák. sa do vnútroštátneho právneho poriadku premieta nielen smernica 86/653/EHS, ale aj obmedzenia vyplývajúce zo základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. Uvedené kritéria podľa § 672a Obch. zák. dojednanie podľa článku VI bodu 8 Zmluvy nespĺňa, a tak je, okrem iného, aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, teda je neplatné. Žalobca poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj na rozhodnutia NS SR. Na zdôraznenie žalobca uviedol, že samotné dojednanie podľa článku VI bodu 8 zmluvy, je tiež neurčité a nezrozumiteľné, teda je neplatné aj podľa § 37 ods. 1 OZ. Dojednanie je skrátka tak široko koncipované, že žalobca v ňom nenachádza hranice kam až z neho vyplývajúce obmedzenie môže siahať (čo má byť tým využitím kontaktov so spoločnosťami, s ktorými prišiel do styku zhotoviteľ pri plnení predmetu zmluvy, za účelom uzatvorenia zmluvného vzťahu, vynímajúc objednávateľa. 11. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich argumentoch uvedených v podanom odvolaní a uviedol, že nebola nikdy vyslovená neplatnosť zmluvy o dielo a teda nemohlo dôjsť ani k neplatnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute. Okrem toho by sa neplatnosť nemohla vzťahovať na celú zmluvu, ale iba na jej konkrétny článok. Poukázal na to, že zmluva bola uzatvorené za slobodnej vôle účastníkov, určite a vážne bez skutkového a právneho omylu, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. 12. Žalobca vo svojej odvolacej duplike zotrval na svojich argumentoch, rovnako sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného a odkázal na svoje predchádzajúce podania v odvolacom konaní. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok / ďalej len C.s.p./ prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 13.5.2026. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť. 14. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Podľa § 672a ods. 1 Obch. zák. v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného. 17. Podľa § 672a ods. 2 Obch. zák. v prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú. 18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 19. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 20. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia odplaty za realizáciu činností t.j. zámočníckych prác, plastových a kovových potrubí podľa príslušnej dokumentácie a pokynov vedúceho montéra v zmysle písomnej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi sporovými stranami. Žalobca poskytol žalovanému práce v rozsahu 238 hodín (žalobca si v konaní uplatnil 228 hodín za cenu 23,-Eur/h) a vystavil žalovanému faktúru č. 20240005 na sumu 2.744,- EUR splatnú dňa 16.5.2024 a faktúru č. 2024006 na sumu 2.760,-EUR splatnú dňa 31.5.2024.Žalobca si však v konaní uplatnil práce v rozsahu 228 hodín/ nie 238/ za cenu 23,- EUR za hodinu, t.j. spolu 5.244,- EUR. Žalovaný namietal neoprávnene fakturovanú sumu 26,- EUR za hodinu miesto 23,-EUR a mal za to, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním pohľadávky žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti žalobcu vyplývajúcej z čl. VI. bod 8 zmluvy z dôvodu, že žalobca po ukončení zmluvného vzťahu so žalovaným začal pracovať v spoločnosti Lenke GmbH. Sporným zostalo, či žalovanému vznikol nárok titulom zmluvnej pokuty, ktorú si ako obranu započítal voči žalovanej istine. Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. 21. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne na základe listinných dôkazov ustálil, že žalobcom uplatnený nárok je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný v právnom postavení objednávateľa a žalobca v právnom postavení zhotoviteľa uzatvorili zmluvu o dielo, v zmysle ktorej si v čl. VII. bod 4 dojednali zmluvnú pokutu až do výšky 20.000,-EUR za porušenie ustanovenia v čl. VI bod 8 zmluvy. Podľa čl. VI. bod 8 zmluvy po dobu trvania zmluvného vzťahu založeného touto zmluvou a 60 mesiacov po jeho ukončené nesmie zhotoviteľ využiť kontakty so spoločnosťami, s ktorými prišiel do styku pri plnení predmetu tejto zmluvy za účelom uzavretia zmluvného vzťahu vyjmúc objednávateľa. Tiež nesmie podávať informácie v súvislosti so zahraničným partnerom objednávateľa tretím osobám a zachovávať mlčanlivosť o týchto skutočnostiach. V reakcii na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne na základe vykonaných dôkazov ustálil a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne zdôvodnil, že žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá je svojou povahou konkurenčnou doložkou, z dôvodu neplatnosti jej dojednania nevznikol. Súd prvej inštancie správne v bode 30 napadnutého rozhodnutia konštatoval,
že takto formulovaná konkurenčná doložka nezodpovedá zákonnému ust. § 672a Obch. zák., pričom zdôraznil, že konkurenčná doložka v danom prípade neobsahovala špecifické vymedzenie činnosti, ktorá by mala byť zakázaná a predstavovať konkurenciu - ohrozenie záujmov žalovaného. Zákaz využívania kontaktov, s ktorými žalobca prišiel do styku pri plnení predmetu zmluvy navyše predstavuje neprimerané obmedzenie žalobcu pri výkone jeho slobodnej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil, že doložka neobsahovala ani teritoriálne ani personálne vymedzenie svojej platnosti a časové obmedzenie trvania konkurenčnej doložky bolo nad rámec zákonom stanoveného limitu 2 rokov. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie posúdil konkurenčnú doložku dohodnutú v čl. VI. bod 8 zmluvy ako neplatnú, preto nemohol žalovaný údajné porušenie povinnosti žalobcu sankcionovať zmluvnou pokuto vo výške 20.000 EUR a nemohlo dôjsť ani k zániku pohľadávky žalobcu započítaním pohľadávky žalovaného. Z uvedeným názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje a v ostatom odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia konajúceho súdu v bodoch 28-31 rozhodnutia. 22. K odvolaciemu argumentu žalovaného, že zo zmluvy vyplývalo, kde sa má predmet zmluvy vykonávať a tým, že sa vykonával v Nemecku pre zmluvného partnera Lenke GmbH, je možné z takejto formulácie vyvodiť záver, že konkurenčná doložka bola územne ohraničená, odvolací súd uvádza, že sa s uvedeným tvrdením nestotožňuje. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetná konkurenčná doložka upravená v čl. VI. bod 8 zmluvy vymedzenie určitého a presne ohraničeného územia, na ktorom má doložka pôsobiť neobsahuje. Zo znenia čl. VI. bod 8 zmluvy totiž nevyplýva, že by sa doložka mala vzťahovať na nejaké určité územie /Nemecko/ alebo na okruh osôb. Znenie tejto doložky „...nesmie zhotoviteľ využiť kontakty so spoločnosťami, s ktorými prišiel do styku pri plnení tejto zmluvy za účelom uzavretia zmluvného vzťahu...“ považuje odvolací súd za neurčité, veľmi široko vymedzené a naopak územne neurčené. Naviac je potrebné zdôrazniť, že konkurenčná doložka by nemala brániť v slobodnom podnikaní žalobcu, na druhej strane musí tiež chrániť právo podnikateľa na nerušené podnikanie v podniku, t.j. mala by byť vyvážená a primeraná. Odvolací súd preto posúdil odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej trval na zániku pohľadávky žalobcu započítacím úkonom žalovaného ako aj na platnosti konkurenčnej doložky v zmysle zmluvy o dielo čl. VI. bod 8 ako nedôvodnú. 23. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 24. Odvolací súd zdôrazňuje, že je v zmysle ust. § 380 ods.1 C.s.p. rozsahom odvolania viazaný a preto prejednal odvolanie žalovaného len v rozsahu podaného odvolania. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 25. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).