Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/21/2026 6124456496 27. 05. 2026 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2026:6124456496.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu GREP SLOVAKIA spol. s r.o., Špitálska ul. 2905, 945 01 Komárno, IČO: 44 078 129, práv. zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému Obec Krškany, Krškany 115, 934 01 Krškany, IČO: 00 307 157, práv. zast. JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r. o., Zelinárska 8, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 941 815, v konaní o zaplatenie 102.491,86 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. 57Cb/14/2025-146 zo dňa 10.12.2025, jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra, č.k.: 57Cb/14/2025 - 146 zo dňa 10.12.2025 potvrdzuje. II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu žalobcu zamietol a druhým výrokom žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.12.2024 domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že dňa 8.7.2022 žalobca ako poskytovateľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o rekonštrukcii a modernizácii verejného osvetlenia v obci Krškany (Zmluva I) a Zmluvu o prevádzke a údržbe zariadení verejného osvetlenia v obci Krškany (Zmluva II). Zmluvné strany sa v čl. 10.3. Zmluvy I a čl. 8.3. Zmluvy II dohodli, že žalobca je oprávnený cenu za poskytované služby dohodnutú v zmluvách jednostranne upraviť, s účinnosťou od 1. januára v závislosti od zmeny 12-mesačného EURIBOR-u použitého na úročenie peňažných prostriedkov určených na financovanie projektu v prípade, ak sa EURIBOR zvýši o viac ako 5%. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že referenčnou hodnotou EURIBOR-u pre výpočet tejto jednostrannej úpravy bude jeho oficiálna hodnota v deň poskytnutia úveru, pričom táto úprava bude slúžiť výlučne iba pre pokrytie meniacich sa nákladov spojených s poskytnutím úveru. Uvedená situácia nastala k 31.12.2022, kedy hodnota 12-mesačného EURIBOR-u dosiahla úroveň 3,291%, čo v porovnaní s jeho hodnotou v čase uzatvárania zmlúv, kedy dosahovala zápornú úroveň mínus 0,319%, predstavovalo zvýšenie o viac ako 1000%. Nakoľko sa v dôsledku uvedeného žalobcovi zvýšili úverové náklady, v súlade s čl. 10.3. Zmluvy I a čl. 8.3 Zmluvy II, žalobca pristúpil k zvýšeniu mesačných cien za poskytnuté služby v rozsahu, v ktorom sa zvýšili úrokové náklady žalobcu. Žalovaný zmenenú cenu neakceptoval a faktúry vystavené žalobcom neuhradil, resp. uhradil čiastočne, čím sa dostal do omeškania s úhradou faktúr v celkovej sume 4.371,22 EUR. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s platbami o viac ako 60 dní a súčasne nemal záujem sa so žalobcom žiadnym spôsobom dohodnúť,
v zmysle čl. 10.6. Zmluvy I a čl. 8.6. Zmluvy II žalobca od zmlúv odstúpil listom zo dňa 27.9.2024. Zároveň si vyčíslil kompenzáciu dohodnutú pre prípad odstúpenia zmlúv vo výške sumy mesačných platieb, na ktoré by žalobcovi vznikol nárok v prípade, ak by k predčasnému ukončeniu zmlúv nedošlo. V súlade s čl. 10.6. Zmluvy I si žalobca vyčíslil kompenzáciu v celkovej sume 73.834,56EUR s DPH. V súlade 8.7. Zmluvy II si žalobca vyčíslil kompenzáciu v celkovej sume 25.004,16EUR s DPH. Celková dlžná suma predstavovala sumu 103.209,94EUR (73.834,56 + 25.004,16 + 4.371,22). Po odstúpení od zmlúv žalovaný žalobcovi čiastočne uhradil faktúru č. 2024/1034 vo výške 562,50EUR a faktúru č. 2024/1035 vo výške 155,58EUR. Žalobca si vyčíslil pohľadávku na sumu 102.491,86EUR, ktorú žalovaný do dnešného dňa neuhradil. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. 3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu nerozporoval uzatvorenie sporných zmlúv so žalobcom. Uviedol však, že žalobca si svojvoľne a neoprávnene v rozpore so zmluvami zvýšil ceny za poskytované služby a namietal ničím nepodložený výpočet zvýšených cien. Z uvedeného dôvodu žalovaný zvýšené ceny nezaplatil a žalobca odstúpil od oboch zmlúv bez toho, aby boli splnené hmotnoprávne podmienky odstúpenia od zmlúv. Žalovaný poukázal na článok 10 ods. 10.3. Zmluvy I a článok 8 ods. 8.3. Zmluvy II a namietal, že žalobcovi nárok na zvýšenie cien za služby podľa zmlúv nevznikol, nakoľko sadzba EURIBOR sa nezvýšila o viac ako 5%, žalobca nepreukázal meniace sa náklady spojené s poskytnutím úveru a tiež nepredložil podklad na zvýšenie ceny od financujúcej banky. Uviedol, že žalobca v zlej viere zneužil matematicky nepresné ustanovenia zmlúv, ktoré sám vypracoval, pričom žalobca identické znenie zmlúv využíva pre minimálne ďalších 20 obcí, od ktorých sa takisto neoprávnene domáha zvýšenej ceny za služby. Podľa názoru žalovaného sporové strany mali na mysli nárast EURIBOR o 5 percent a nie 5 percentuálnych bodov. Žalovaný sa tiež bránil tým, že financujúca banka vystavila potvrdenie, že sadzba 12M EURIBOR sa v roku 2022 zvýšila o 3,745 %, čím nie sú splnené podmienky pre zvýšenie ceny za službu. Mal za to, že žalobca nesplnil podmienky, ktorých kumulatívne splnenie vyžadujú zmluvy na zvýšenie cien za služby, v čoho dôsledku mu nárok na zvýšenie cien nevznikol. Žalovaný považoval odstúpenie od zmlúv za neplatné, nakoľko neexistuje hmotnoprávny dôvod na odstúpenie. Žalobcom uvádzaný dôvod (neuhrádzanie ceny za poskytované služby) považoval za neexistujúci, pretože zvýšenie ceny vykonané žalobcom sa uskutočnilo v rozpore s uzatvorenými zmluvami. Nakoľko odstúpenie od zmlúv bolo neplatné, žalobca nemá nárok ani na kompenzáciu. Žalovaný navrhol súdu prvej inštancie, aby žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 8.7.2022 strany sporu uzatvorili Zmluvu o rekonštrukcii a modernizácii verejného osvetlenia v obci Krškany (Zmluva I.) a Zmluvu o prevádzke a údržbe zariadení verejného osvetlenia v obci Krškany (Zmluva II.). Ustálil, že ide o obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, pričom Zmluvu I. posúdil podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka a Zmluvu II. ako inominátnu uzatvorenú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď takáto zmluva nezodpovedá žiadnemu zmluvnému typu upravenému v Obchodnom zákonníku alebo Občianskom zákonníku. Žalobca jednostranným oznámením žalovanému zvýšil cenu poskytovaných služieb podľa čl. 10.3. Zmluvy I. z ceny 468,75EUR bez DPH mesačne na sumu 512,74EUR bez DPH mesačne a podľa čl. 8.3 Zmluvy II. z ceny 129,65EUR bez DPH mesačne na sumu 173,64EUR bez DPH mesačne, s čím žalovaný nesúhlasil. Medzi stranami bol sporný výklad uvedených ustanovení zmluvy, či došlo k naplneniu podmienok v zmysle uvedených článkov, či postup žalobcu pri jednostrannom navýšení ceny bol správny, či bolo účinné odstúpenie od oboch zmlúv žalobcom a či si žalobca dôvodne uplatňuje nárok na kompenzáciu v dôsledku odstúpenia od oboch zmlúv. 5. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 1 ods. 2, § 261 ods. 1 - 4, § 536 ods. 1 a 2, § 344, § 302, § 351 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 18 ods. 1 písm. a), § 18 ods. 3 písm. b) zákona č. 343/2015 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Dospel k záveru, že žalobca nepreukázal opodstatnenie jednostranného pristúpenia k zvýšeniu mesačných platieb, a preto nebolo možné zistiť, či k jednostrannému zvýšeniu mesačných platieb došlo v súlade so spornými zmluvami. Z výpisu zo splátky úveru žalobcu vyplynulo, že k zmene splátky úveru nedošlo, splátka úveru žalobcu v ČSOB banke, a.s. bola v decembri 2022 v rovnakej výške ako v decembri 2023. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca zvýšenie splátky úveru v konaní ničím nepreukázal, a nebolo teda preukázané, že došlo k naplneniu podmienok uvedených v článkoch 10 ods. 10.3 Zmluvy o rekonštrukcii a čl. 8 ods. 8.3 Zmluvy o prevádzke, t.j. že došlo k dôvodnému navýšeniu ceny poskytovaných služieb zo strany žalobcu (v podrobnostiach body 40. - 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Vo vzťahu
k posúdeniu správnosti postupu žalobcu pri jednostrannom navýšení ceny súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda zmluvných strán umožňujúca jednostranné zvýšenie ceny prevádzkovateľom, „ak sa EURIBOR zvýši o viac ako 5%“ pripúšťa rôzny výklad. Mal za to, že na jednej strane je možné symbol % vykladať v súlade s jeho jazykovým vyjadrením tak ako to uvádza žalobca, že ide o matematické vyjadrenie 5%, a že EURIBOR bol v tomto prípade zvýšený o viac ako 1000% (z mínus 0,329% na 3,291%). Na druhej strane takéto dojednanie je možné vykladať aj tak ako to uvádza žalovaný v rozsahu, že k zvýšeniu cien malo dôjsť ak sa EURIBOR zvýši o viac ako 5 percentuálnych bodov, nie o viac ako 5%. Takáto interpretácia použitá žalovaným vyplýva aj z Potvrdenia od ČSOB banky, a.s., z ktorého vyplynulo, že sadzba 12 mesačného EURIBOR sa v roku 2022 zvýšila o 3,745%. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovanému v čase uzatvárania zmluvy nebol úmysel žalobcu pristúpiť k jednostrannému zvýšeniu mesačných platieb ak sa EURIBOR zvýši o 5% známy, ale toto dojednanie chápal tak, že symbol % v danom prípade reprezentuje zvýšenie EURIBORU o 5 percentuálnych bodov, v opačnom prípade by žalobca mohol pristúpiť k jednostrannému zvýšeniu mesačných platieb už pri nepatrnej zmene sadzby EURIBOR-u. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvu vyhotovoval žalobca (pričom obdobné zmluvy uzatváral s viacerými obcami) a nebolo preukázané, že pri uzatváraní zmluvy bol úmysel žalobcu žalovanému známy, zo žiadnych okolnosti súd nezistil, že by tento úmysel žalovanému musel byť známy, je potrebné vykladať sporné ustanovenia v neprospech žalobcu, ktorý ho ako prvý v zmluve použil. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že nedošlo k dôvodnému navýšeniu ceny poskytovaných služieb zo strany žalobcu, preto žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie sumy 4.371,22EUR (bližšie body 40. - 45. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Vo vzťahu k posúdeniu platnosti odstúpenia od zmlúv žalobcom súd prvej inštancie uzavrel, že odstúpenie od sporných zmlúv žalobcom je neplatné s odôvodnením, že žalobca nepreukázal dôvodnosť pristúpenia k zvýšeniu mesačných platieb, a nepreukázal, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením mesačných platieb o viac ako 60 dní (v podrobnostiach body 47. - 48. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Vo vzťahu k uplatnenému nároku na kompenzáciu v dôsledku odstúpenia od zmlúv súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neplatne odstúpil od sporných zmlúv, a pretože sú naďalej platné, nedošlo k ich predčasnému zániku, a preto žalobcovi nevznikol ani nárok na kompenzáciu vyčíslenú v odstúpení od Zmluvy I. sumou 73.834,56EUR a od Zmluvy II. sumou 25.004,16EUR (v podrobnostiach body 49.-52. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). 6. Súd prvej inštancie nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný, a preto ho nepriznal (výrok I.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, CSP a vzhľadom na dosiahnutý plný procesný úspech žalovaného vo veci samej, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, v rozsahu 100% (výrok II.). 7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100%. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu uvedeným v bode 42. odôvodnenia o výklade článkov 10.3 Zmluvy I a 8.3 Zmluvy II. Podľa názoru žalobcu dotknuté ustanovenia sporných zmlúv sú formulované zrozumiteľne a jednoznačne, a ich výklad je nesporný. Žalobca trvá na tom, že spornosť týchto ustanovení vznikla len na základe účelového a ex post výkladu žalovaného. Dotknuté ustanovenia zmlúv totiž jednoznačne uvádzajú pojem „5%“, pričom tomuto znaku sa v obchodnom styku spravidla a prakticky bez výnimky prikladá význam percento, teda stotina celku, a nemožno ho bez ďalšieho zamieňať s pojmom percentuálny bod, ktorý predstavuje rozdiel medzi dvoma percentuálnymi hodnotami. Žalobca má za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď sa s výkladom žalovaného stotožnil bez toho, aby v konaní boli vykonané relevantné dôkazy. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neprimerane zvýhodnil postavenie žalovaného, čím okrem iného konal v rozpore s princípom rovnosti zbraní a princípom kontradiktórnosti sporového konania. Žalobca zároveň vytýkal súdu, že v bode 44. odôvodnenia rozsudku bližšie neuviedol ani nešpecifikoval, z akých konkrétnych dôkazov alebo vyjadrení strán sporu vyvodil záver, že žalovanému v čase uzatvárania zmlúv nebol známy úmysel žalobcu jednostranne zvyšovať mesačné platby v prípade nárastu EURIBOR-u o 5%. V tejto časti považoval napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, a teda aj nepreskúmateľné. Zdôraznil, že žalovaný nie je spotrebiteľom ani inou slabšou stranou právneho vzťahu, a neexistuje preto dôvod poskytovať mu ochranu vo forme akceptácie jeho nesprávneho pochopenia zmluvného dojednania. Podľa názoru žalovaného bolo preukázané, že zakotvenie mechanizmu umožňujúceho jednostranné navýšenie cien za poskytované služby žalobcom v prípade, ak dôjde k zvýšeniu EURIBOR-u o viac ako 5%, bolo spoločným zámerom zmluvných strán. Tento spoločný zámer pritom vyplýval z podstaty
financovania predmetného „projektu“ ako takého, keďže jeho účelom bolo zabezpečiť žalobcovi možnosť pokrytia zvýšenia nákladov spojených s jeho financovaním prostredníctvom úverových zdrojov. Poukázal na to, že tento úmysel žalovanému bol známy práve vzhľadom na povahu predmetného obchodného vzťahu. V rámci tohto vzťahu sa totiž žalobca zaviazal uskutočniť výmenu verejného osvetlenia v obci a následne zabezpečovať jeho údržbu s tým, že financovanie celého projektu bude zabezpečené prostredníctvom úveru od financujúcej banky s tým, že žalovaný bude tento projekt priebežne splácať prostredníctvom pravidelných mesačných platieb fakturovaných žalobcom. Žalovanému muselo byť zrejmé, že náklady žalobcu budú v čase ovplyvňované vývojom úrokovej sadzby EURIBOR. Preto sa zmluvné strany výslovne dohodli na tom, že v prípade, ak dôjde k nárastu 12-mesačného EURIBORu o viac ako 5 %, a dôjde zároveň aj k reálnemu zvýšeniu nákladov žalobcu na financovanie, vznikne žalobcovi právo jednostranne navýšiť cenu za poskytované služby v takom rozsahu, v akom sa mu úverové náklady reálne zvýšili, pričom žalovaný bude povinný takto upravenú cenu akceptovať. Žalobca sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie v bode 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a uviedol, že z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že jeho úverové náklady sa v dôsledku zmeny hodnoty EURIBOR-u navýšili, a zároveň aj to, akým spôsobom a v akej výške k tomuto navýšeniu došlo. Zotrval na svojich skutkových tvrdeniach predložených v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca si splnil všetky podmienky potrebné pre jednostranné navýšenie mesačných platieb, keďže došlo k zvýšeniu sadzby EURIBOR-u o viac než 5 % a zároveň mu financujúca banka vydala potrebné potvrdenie. Žalobca postupoval v súlade so zmluvnými ustanoveniami a záver súdu, podľa ktorého nebol na jednostranné navýšenie ceny oprávnený, považuje za dôsledok nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k záverom súdu o odstúpení od sporných zmlúv žalobca uviedol, že súd prvej inštancie dospel chybnému záveru, že žalobca neoprávnene pristúpil k jednostrannému navýšeniu mesačných platieb za poskytované služby, nesprávne posúdil aj samotné odstúpenie žalobcu od zmlúv, a v nadväznosti na to nesprávne uzavrel, že žalobcovi nárok na kompenzáciu nevznikol. 8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalovaný v reakcii na obsah odvolania sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými závermi a právnym hodnotením veci vykonaným súdom prvej inštancie. V reakcii na odvolacie námietky sa žalovaný bránil tým, že predložil v priebehu konania na súde prvej inštancie potvrdenie vystavené Československou obchodnou bankou, a.s. dňa 9.3.2023, ktoré je dôkazom toho, že nielen každý priemerný človek, ale aj profesionálna finančná inštitúcia tomu rozumie tak, že sadzba 12 mesačného EURIBOR sa v roku 2022 nezvýšila o 5 %, ale len o 3,745 %, hoci išlo o percentuálne body. Žalovaný toto potvrdenie považuje za dôkaz, ktorý jednoznačne a bez najmenších pochybností hovorí o náraste sadzby 12M EURIBOR v rozhodnom období (3.1.2022 a 31.12.2022) o menej ako 5%. K tvrdeniu žalobcu o neprimeranému zvýhodneniu postavenia žalovaného uviedol, že obe sporové strany mali v konaní na súde prvej inštancie v rovnakej miere možnosť uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany a mal za to, že princíp kontradiktórnosti sporového konania bol plne zachovaný. Podľa názoru žalovaného z bodov 42. až 44. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa zaoberal možnosťami výkladu sporných ustanovení zmlúv, pričom pripustil oba výklady, avšak v prospech žalovaného sa priklonil aj z dôvodu ako dané ustanovenie interpretovala financujúca banka žalobcu, ktorá potvrdila, že sadzba 12 mesačného EURIBOR sa v roku 2022 zvýšila o 3,745 %. Rozsudok aj v tejto časti považuje za riadne a dostatočne odôvodnený. K odvolacím námietkam týkajúcim sa výkladu prejavu vôle uviedol, že súd prvej inštancie posúdil znak „%“ v kontexte s ostatnými dôkazmi založenými v súdnom spise, ako aj so skutočnosťou, že znak „%“ v zmluvách chápu vo význame percentuálneho bodu aj ďalšie obce, s ktorými žalobca uzavrel obdobné zmluvy. Vo vzťahu k právnemu záveru o úmysle sporových strán pri uzatváraní sporných zmlúv uviedol, že úmyslom sporových strán pri uzatváraní zmlúv síce bola možnosť zvýšenia ceny v zmluvách, ale len v prípade nárastu sadzby EURIBOR-u o 5 percentuálnych bodov a za dodržania ostatných podmienok. Podľa žalovaného žalobca svoje tvrdenia nepreukázal. K zvýšeným úverovým nákladom uviedol, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobcovi sa náklady na financovanie nezmenili, a preto ani nevznikol dôvod na zvýšenie ceny za poskytované služby, bez ohľadu na to, ako sa bude interpretovať znak „%“ v zmluvách. Zdôraznil, že žalobca si ustanovenia zmlúv, ktoré sám pripravil, vykladá tendenčne podľa toho, ako sa mu to hodí. Žalobca nepredložil v spore žiadny doklad preukazujúci poskytnutie úveru na financovanie obnovy osvetlenia u žalovaného, z ktorého by bolo možné určiť, kedy bol žalovanému poskytnutý úver a takto nepriamo aj výšku 12M EURIBORU v čase poskytnutia úveru. Mal za to, že bez tohto dokladu nie je možné určiť oprávnenosť aplikácie článku 10 ods. 10.3 Zmluvy I a článku 8 ods. 8.3 Zmluvy II, keďže dátum poskytnutia úveru na financovanie obnovy osvetlenia u žalovaného pozná len žalobca a jeho financujúca banka. Za irelevantnú označil argumentáciu žalobcu, že žalobca „opakovane
požadoval od banky aj ďalšie podklady, avšak banka mu žiadne ďalšie dokumenty nevydala“, pretože žalobca sám zapracoval do zmlúv sporné ustanovenia článku 10 ods. 10.3 a článku 8 ods. 8.3, vrátane povinnosti preukázať zvýšené náklady na financovanie dokladom od jeho banky a pokiaľ sa v priebehu plnenia zmlúv preukazuje splnenie tejto povinnosti ako obtiažne, ide na ťarchu žalobcu. 9. Žalobca vo svojej odvolacej replike zotrval na svojich argumentoch v podanom odvolaní a nestotožnil sa s vyjadrením žalovaného v reakcii na podané odvolanie. Uviedol, že žalobca vo svojich vyjadreniach ničím nespochybnil dôvodnosť jeho odvolacích dôvodov. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca pri aplikácii sporných ustanovení zmlúv použil nesprávnu porovnávaciu metódu, žalobca namietol, že ide o novú námietku, ktorú žalovaný neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie a ktorá nebola ani dôvodom napadnutého rozsudku. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd na túto námietku neprihliadal. 10. Žalovaný vo svojej odvolacej duplike zotrval na svojich argumentoch, rovnako sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu a odkázal na svoje predchádzajúce podania v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 19.5.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 8.7.2022 uzatvoril žalobca ako poskytovateľ so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o rekonštrukcii a modernizácii verejného osvetlenia (Zmluva I) a Zmluvu o prevádzke a údržbe zariadení verejného osvetlenia (Zmluva II.) v obci Krškany. Strany si v sporných zmluvách dohodli možnosť jednostranne navýšiť cenu za poskytované služby zo strany poskytovateľa v prípade splnenia zmluvne dohodnutých podmienok. Nakoľko žalobca mal za to, že boli splnené podmienky, ktoré predpokladajú sporné zmluvy, pristúpil k jednostrannej úprave ceny za poskytované služby. Žalobca jednostranným oznámením žalovanému zvýšil cenu poskytovaných služieb podľa čl. 10.3. Zmluvy I. z ceny 468,75 EUR bez DPH mesačne na sumu 512,74 EUR bez DPH mesačne a podľa čl. 8.3 Zmluvy II. z ceny 129,65 EUR bez DPH mesačne na sumu 173,64 EUR bez DPH mesačne. Takto upravenú sumu žalovaný neakceptoval. Listom zo dňa 27.9.2024 žalobca odstúpil od sporných zmlúv a zároveň vyčíslil žalovanému kompenzáciu dohodnutú pre prípad odstúpenia od zmlúv. V súlade s čl. 10.6. Zmluvy I si žalobca vyčíslil kompenzáciu v celkovej sume 73.834,56EUR s DPH. V súlade 8.7. Zmluvy II si žalobca vyčíslil kompenzáciu v celkovej sume 25.004,16EUR s DPH. Po odstúpení od zmlúv žalovaný čiastočne plnil na účet žalobcu sumou 718,08EUR. Predmetom sporu je žalobný nárok v celkovej sume 102.491,86 EUR, ktorú žalovaný do dnešného dňa neuhradil. Medzi stranami bol sporný výklad uvedených ustanovení zmluvy, či došlo k naplneniu podmienok v zmysle uvedených článkov, či postup žalobcu pri jednostrannom navýšení ceny bol správny, či bolo účinné odstúpenie od oboch zmlúv žalobcom a či si žalobca dôvodne uplatňuje nárok na kompenzáciu v dôsledku odstúpenia od oboch zmlúv.
16. V reakcii na odvolacie námietky žalobcu viažuce sa k spornému výkladu článku 10 ods. 10.3. Zmluvy I a článku 8 ods. 8.3. Zmluvy II odvolací súd konštatuje, že dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne na základe vykonaných dôkazov ustálil v bodoch 42.-45. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že žalovaný v čase uzatvárania zmluvy chápal zmluvnú podmienku „ak sa EURIBOR zvýši o viac ako 5%“ vo význame 5 percentuálnych bodov. Tento záver súdu prvej inštancie vyplynul z listinných dôkazov a skutkových tvrdení sporových strán, ktoré sú sporovým stranám známe. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu a mal za to, že súd prvej inštancie aplikoval ust. § 266 ods. 1 - 4 Obchodného zákonníka bez toho, aby neprimerane zvýhodnil postavenie žalovaného v prejednávanom spore. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zmluvu vyhotovoval žalobca, v spore nebolo preukázané, že pri zatváraní zmluvy bol úmysel žalobcu žalovanému známy, zároveň za žiadnych nezistil, že by tento úmysel žalovanému musel byť známy. Vzhľadom na uvedené závery súd prvej inštancie správne ustálil, že zmluvnú podmienku uvedenú v článku 10 ods. 10.3. Zmluvy I a článku 8 ods. 8.3. Zmluvy II, v znení „ak sa EURIBOR zvýši o viac ako 5%“, bolo potrebné vykladať v neprospech žalobcu. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý uzavrel, že žalobcovi nárok na zaplatenie sumy v dôsledku zmeny ceny za poskytované služby nevznikol, zvýšenie mesačných platieb žalobcom bolo nedôvodné. V rozsahu ďalších odvolacích námietok žalobcu týkajúcich sa posúdenia platnosti odstúpenia od sporných zmlúv a otázke uplatneného nároku žalobcu na kompenzáciu, odvolací súd sa stotožňuje s vecne správnym odôvodnením napadnutého rozsudku a v ďalšom naň odkazuje. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu smerujúce proti napadnutému výroku I. rozhodnutia ako nedôvodné. Vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetom odvolacieho prieskumu bol aj výrok II. týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, tento vyhodnotil odvolací súd ako súvisiaci. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne vzhľadom na správnosť výroku I. napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2, CSP potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, CSP tak, že súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2, CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá, CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).