Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Co/71/2026 6125201215 30. 09. 2026 JUDr. Miroslava Saxová ECLI:SK:KSBA:2026:6125201215.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Saxovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: R.. W. O., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Y. X, Z., zast. IVANOVIČ LEGAL s.r.o., IČO: 54 434 556, Štúrova 11, Bratislava, proti žalovanému: R.. W. K., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. I. Y.Ú. XX, Z., zast.: SODOMA VULGAN, spol. s.r.o., IČO: 47 254 084, Kominárska 2,4, Bratislava, o zaplatenie 51.300 eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 03.12.2025, č. k. 43C/4/2025-124 a uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25.05.2026, č. k. 43C/4/2025-172, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 51.300 eur ako neuhradenej časti kúpnej ceny spočívajúcej v rozdiele medzi kúpnou cenou nehnuteľnosti a uhradenou hodnotou vecného bremena po dobu 4,5 roka, a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.06.2018 medzi žalovaným a V. N.O., po ktorom je žalobkyňa jedinou zákonnou dedičkou. 2. V odôvodnení rozsudku pre zmeškanie s odkazom na ust. § 137 písm. a), § 278, § 279 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 51.300 eur a náhrady trov konania titulom neuhradenia celej kúpnej ceny za nehnuteľnosť ako jedinej dedičke po predávajúcom. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03.12.2025 o 10:00 hod., na ktoré predvolal sporové strany, resp. ich zástupcov. Po vyvolaní veci zistil, že na pojednávanie sa dostavil žalovaný a jeho právny zástupca, nedostavila sa žalobkyňa a ani jej právny zástupca, hoci bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a predvolanie na pojednávanie obsahovalo aj poučenie o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Poukázal na to, že žalobkyňa a ani jej právny zástupca svoju neprítomnosť na predmetnom pojednávaní neospravedlnili včas a vážnymi okolnosťami a právny zástupca žalovaného navrhol rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Nakoľko vo veci boli splnené všetky zákonné predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne, súd tomuto procesnému návrhu vyhovel a žalobu rozsudkom pre zmeškanie žalobkyne zamietol. Záverom k návrhu právneho zástupcu žalobkyne na odročenie pojednávania dodal, že tento bol do podateľne súdu doručený dňa 03.12.2025 o 11:00 hod., t. j. až po skončení pojednávania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. 3. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa pre nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a nariadenia pojednávania vo veci. Úvodom poukázala na kumulatívne podmienky vyplývajúce z ust. § 278 CSP, splnenie ktorých je nevyhnutné pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie s tým, že nesplnenie čo i len jednej má za následok nemožnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Pokiaľ súd napriek nesplneniu niektorej z kumulatívnych podmienok rozhodne na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie, takýto postup v priamom rozpore so zákonom má za následok znemožnenie realizácie procesných práv žalobkyne v takej miere, že tým dochádza k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. V danej veci bolo pojednávanie vytýčené na 03.12.2025 o 10:00 od., na ktoré mal právny zástupca žalobkyne naplánovanú účasť (pripravoval sa naň), avšak v skorých ranných hodinách dňa 03.12.2025 utrpel nečakaný úraz na parkovisku pri odchode z hotela v B., kde sa nachádzal v súvislosti s pracovnými povinnosťami od 01.12.2025. V dôsledku nešťastného pádu pri vstupe na podzemné parkovisko (na ceste na pojednávanie) utrpel vážny úraz nohy, ktorý si vyžiadal vyšetrenie na úrazovej ambulancii za účelom neodkladného ošetrenia. Vzhľadom na časovú tieseň a zdravotné obmedzenie nebolo v možnostiach právneho zástupcu žalobkyne dostaviť sa včas na vytýčené pojednávanie, nakoľko s ohľadom na charakter zranenia (úraz nohy) nebol schopný samostatne sa dopraviť z B. do Z. na svojom motorovom vozidle a bol odkázaný na zabezpečenie si alternatívneho odvozu do Z.. Vo vzťahu k prvoinštančným súdom vytknutej oneskorenosti doručenia návrhu na odročenie predmetného pojednávania uviedla, že tento vypracoval právny zástupca bezodkladne po tom, ako mu to možnosti dovoľovali, nakoľko sa od momentu úrazu v bolestiach zdržiaval v zdravotníckom pracovisku úrazovej chirurgie (v B.) bez svojich osobných a pracovných vecí (bez notebooku). V čase podania návrhu na odročenie vytýčeného termínu pojednávania dňa 03.12.2025 právny zástupca žalobkyne nedisponoval lekárskou správou (predložil aspoň fotografiu o úraze a doklad o pobyte v B.). Dodala, že zastúpenie substitútom v tejto veci vzhľadom na náhlosť situácie a krátkosť času nebolo možné. Náhly úraz a neočakávané zhoršenie zdravotného stavu označila za objektívnu skutočnosť, ktorá je ospravedlniteľným dôvodom neúčasti právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní, keďže nebolo v jeho silách sa dostaviť na pojednávanie (úraz nohy mu znemožňoval šoférovanie), vypracovať a zaslať ospravedlnenie neúčasti skôr (prítomnosť na úrazovej chirurgii bez osobných a pracovných vecí), ani zabezpečiť substitučné zastúpenie. Uviedla, že o pojednávanie jej právny zástupca záujem mal, aktívne sa naň pripravoval a nemal v úmysle mariť a spôsobovať prieťahy v konaní, avšak na jeho strane došlo pred pojednávaním k neočakávanej udalosti, v dôsledku ktorej zmeškal nariadené pojednávanie, a ktorá mu svojim charakterom (nutnosť ošetrenia odborníkom a vyhľadanie lekárskej pomoci v zdravotníckom pracovisku bez prístupu k pracovnému notebooku) zabránila, aby časovo skôr ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. V kontexte ust. § 281 ods. 1 CSP mala žalobkyňa za to, že príčina zmeškania pojednávania jej právnym zástupcom bola s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť a rozsah dôvodom zakladajúcim opodstatnenosť ospravedlnenia zmeškania procesného úkonu, v danom prípade pojednávania. Tento stav nastal náhle a neočakávane, bezprostredne pred pojednávaním a zabránil tak strane sporu v účasti na pojednávaní a realizácii skoršieho ospravedlnenia neúčasti, pričom právny zástupca žalobkyne nemohol jeho vznik predvídať. Zopakovala, že nemala a nemá dôvod byť neaktívna v súdnom konaní, nakoľko bola vzhľadom aj na jej predchádzajúcu procesnú aktivitu v konaní vždy aktívna a na písomnosti súdu vždy reagovala a rovnako je zreteľný jej záujem zúčastňovať sa súdneho konania. 4. Prvoinštančnému súdu žalobkyňa v ďalšom vytkla, že nesprávne vyložil zmysel aúčel inštitútu rozsudku pre zmeškanie a „zjednodušil“ si zákonnú povinnosť vec prejednať, vykonať dokazovanie a odôvodniť rozhodnutie vo veci samej. Žalobkyňa v konaní splnila povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť a uplatnila všetky prístupné prostriedky procesného útoku, bola dostatočne aktívna, neočakávaný úraz právneho zástupcu žalobkyne preto podľa nej nemožno posudzovať ako nezáujem o pojednávanie. Za danej situácie nemôže byť žalobkyňa sankcionovaná rozsudkom pre zmeškanie a jeho vydaním súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý súdny proces. Do pozornosti v tejto súvislosti dala právny názor ÚS ČR formulovaný v náleze zo dňa 07.05.2013, sp. zn. I. ÚS 2656/2012: „Pri rozhodovaní po prípadnom vydaní rozsudku pre zmeškanie, resp. pri rozhodovaní o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, by mal súd vziať do úvahy aj predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného, teda či sa vyjadril k podanej žalobe, či navrhol dôkazy na svoju obranu atď. Na vydanie rozsudku pre zmeškanie by súd mal pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút najmä v prípadoch, v ktorých
nezáujem na strane žalovaného je zrejmý, kedy je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese, či úmyselne súdne konanie preťahuje... V prípadoch, kedy inak aktívny účastník neúmyselne pre svoj omyl zmešká pojednávanie súdu, ale je zreteľný jeho záujem zúčastniť sa súdneho konania a brániť sa, nie je namieste vydanie rozsudku pre zmeškanie. Prioritou v súdnom konaní v takom prípade musí zostať ochrana práv účastníkov konania, ktorí sa na súdnom konaní chcú aktívne zúčastňovať. Hlavným poslaním súdneho konania je zabezpečovať spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov. Podmienky vydania kontumačného rozsudku musia byť posudzované uvážlivo a zdržanlivo, v sporných a hraničných prípadoch nie je jeho vydanie namieste“. V danej veci súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie rozhodol aj napriek procesnej aktivite žalobkyne, čím jej znemožnil uplatňovanie jej procesných práv. Vyslovila právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko tento procesný inštitút slúži na sankcionovanie tých strán sporu, ktoré o spor nejavia žiadny záujem, čo nie je prípad žalobkyne. S ohľadom na uvedené žalobkyňa zdôraznila potrebu pred vydaním rozsudku skúmať, či v priebehu celého doposiaľ vedeného konania bola strana, v neprospech ktorej sa má rozsudok vydať, skutočne procesne aktívna, a či takýto postup bude voči nej v konečnom dôsledku spravodlivý. Je totiž rozdiel posudzovať náležitosti tohto efektívneho nástroja v prípade, ak sa jedná o žalobkyňu, ktorá sa iba svojim obštrukčným konaním in fraudem legis snaží oddialiť rozhodnutie vo veci samej, v porovnaní s prípadom, keď skutočne aktívna žalobkyňa sa iba z nejakého, nechceného a neočakávaného dôvodu vzniknutého na strane jej právneho zástupcu, výnimočne nedostaví na pojednávanie. ÚS ČR v náleze z 23.02.2016, sp. zn. IV. ÚS 3143/2015 sa k rozsudku pre zmeškanie vyjadril tak, že ho opísal ako procesne- sankčný nástroj chrániaci poctivého žalobcu pred nepoctivým žalovaným (alebo naopak poctivého žalovaného pred nepoctivým žalobcom), ktorý nemá záujem o aktívnu účasť v konaní- často v snahe oddialiť konečné rozhodnutie. Do pozornosti dala aj uznesenie ÚS SR zo dňa 04.06.2019, sp. zn. I. ÚS 233/2019, v ktorom sa uvádza: „Vydanie rozsudku pre zmeškanie je potrebné vždy posudzovať vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam sporu, pretože pri čisto gramatickom výklade zákona (pri lipnutí na formálnych podmienkach vydania rozsudku pre zmeškanie) by mohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces.“ Uvedené právne závery sú podľa žalobkyne aplikovateľné aj v opačnej situácii, kedy v konaní inak aktívna žalobkyňa sa nedostaví na pojednávanie a z dosiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že žaloba je dôvodná. Z prezentovaného právneho názoru tak vyplýva, že ani v prípade, ak by aj boli kumulatívne splnené všetky formálne zákonné predpoklady (čo v danom prípade nie sú), súd nemusí vydať rozsudok pre zmeškanie, ak by jeho vydanie bolo zjavne nespravodlivé. Formalistický výklad zákona vedie k tomu, že súdy redukujú rozsah svojho vlastného rozhodovania (a spôsobu akým vykonávajú spravodlivosť) na vydanie rozhodnutia, ktoré akceptuje v plnom rozsahu to, čo požaduje žalovaný. V danom prípade je vydanie kontumačného rozsudku neprimeraným a príliš prísnym procesným dôsledkom postihujúcim žalobkyňu (vo vzťahu k namietanému formalistickému postupu viď nález ÚS SR zo dňa 31.08.2017, sp. zn. I. ÚS 155/2017, rozsudok NS SR zo dňa 29.02.2012, sp. zn. 1Cdo/48/2010, nález ÚS SR zo dňa 19.12.2024, sp. zn. I. ÚS 523/2024). Prvoinštančný súd preto v zmysle už uvedeného pochybil, keď pri vydaní rozsudku pre zmeškanie formalisticky prihliadal na gramatický výklad zákona bez toho, aby zobral do úvahy účel predmetného inštitútu, zásady civilného sporového konania, zachovanie procesných práv žalobkyne a povinnosť súdu rozhodovať v súlade s korektívom spravodlivosti. Záverom vyslovila požiadavku, aby súd zvážil vážne a náhle dôvody nedostavenia sa jej právneho zástupcu na pojednávanie, aby v prospech žalobkyne vyhodnotil, že žalobkyňa uviedla a preukázala také skutkové okolnosti, ktoré sú ospravedlniteľným dôvodom na zmeškanie pojednávania vo veci a uplatnil korektív spravodlivosti. 5. Žalovaný vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania. Odvolanie označil za nedôvodné majúc za to, že podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 CSP boli splnené v celom rozsahu, keď žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila, vôbec sa neospravedlnila (ani pred pojednávaním ani po ňom), návrh právneho zástupcu žalobkyne na odročenie pojednávania bol doručený až po jeho skončení, a nie bezodkladne po tom, čo sa dozvedel o dôvode, ako to predpokladá ust. § 183 ods. 3 CSP, zároveň nepreukázal, že by sa pokúsil o iný spôsob informovania súdu (napr. telefonicky alebo mailom), ospravedlnenie nebolo ani pri podaní odvolania preukázané hodnoverným spôsobom (právny zástupca nedoložil lekársku správu ani iné listiny preukazujúce jeho tvrdenia), nebolo tvrdené, že žalobkyňa preukázateľne trvala na osobnom zastúpení týmto advokátom, pričom v jeho tíme sú aj iní advokáti a koncipienti, tvrdenia právneho zástupcu sú rozporné a fakticky neudržateľné. Za potrebné označil striktne oddeliť osobu právneho zástupcu a samotnú žalobkyňu. Žalobkyňa svoju neprítomnosť ani pred pojednávaním, ani počas neho či po jeho skončení neospravedlnila. Jej procesná aktivita je
úplná a tvrdené dôvody sa týkajú výlučne jej právneho zástupcu, hoci v odvolaní je uvedené, že žalobkyňa nemala dôvod byť neaktívna a je zreteľný jej záujem zúčastňovať sa súdneho konania. Za rozhodujúci v súvislosti s ospravedlnením právneho zástupcu označil stav v čase pojednávania, keď pred napadnutým rozhodnutím prvoinštančný súd nemal k dispozícii jeho ospravedlnenie a tak nie je splnená podmienka včasného ospravedlnenia. Žalovaný je toho názoru, že tvrdený úraz nezakladá splnenie podmienky „včas“. Uviedol, že ak by aj bol úraz pravdivý, zákon vyžaduje kumulatívne preukázanie vážnej okolnosti a včasného ospravedlnenia. Z tvrdení a dôkazov predložených právnym zástupcom žalobkyne však takéto skutočnosti preukázateľne nevyplynuli. Tvrdenia právneho zástupcu žalobkyne označil za problematické aj z toho pohľadu, že netvrdil, že by bol v bezvedomí, bez možnosti komunikácie cez mobilný telefón a argument, že „nemal notebook“ je právne irelevantný, a to aj vo vzťahu ku skutočnosti personálneho zázemia jeho kancelárie. Za spornú označil aj časovú možnosť účasti na pojednávaní aj bez úrazu. Vzdialenosť B.- Z. je cca 321 km, obvyklým časom jazdy minimálne 2 hodiny a 50 minút. Tvrdí, že úraz sa stal o 6:50 hod. a pojednávanie bolo vytýčené na 10:00 hod. Aj bez úrazu by sa na pojednávanie reálne nemohol podľa neho dostaviť včas, ak sa v čase 6:50 nachádzal v B.. Už samotná prítomnosť právneho zástupcu v B. ráno v deň pojednávania vytvárala objektívne riziko zmeškania a tvrdený úraz nie je príčinou zmeškania, ale sekundárnou okolnosťou. K hodnovernosti predložených dôkazov uviedol, že hotelový účet je zo dňa 01.12.2025 a nepreukazuje, že právny zástupca sa v B. nachádzal 03.12.2025 ráno, nepreukazuje jeho osobnú prítomnosť, nie je zrejmé ani o aký hotel ide. Fotografia nohy neobsahuje dátum, miesto, nepreukazuje identitu osoby, čas vzniku zranenia a napokon nejde o lekársky doklad. S odkazom na oprávnenie advokáta dať sa zastúpiť iným advokátom podľa § 16 zák. o advokácii v ďalšom uviedol, že z webovej stránky právneho zástupcu žalobkyne (www.ivanoviclegal.sk) vyplýva, že disponuje inými advokátmi a koncipientmi, pričom nebolo preukázané, že by žalobkyňa preukázateľne trvala na osobnom zastúpení týmto advokátom. Pojednávanie bolo pritom známe v dostatočnom predstihu a pobyt mimo územia SR v deň pojednávania bol vlastným rozhodnutím právneho zástupcu. Procesné riziko z toho vyplývajúce preto nemožno prenášať na súd ani na žalovaného. Mimo rámca § 356 písm. b) CSP je rozsiahla polemika s účelom rozsudku pre zmeškanie. Ak boli splnené zákonné podmienky, je súd oprávnený rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorý nie je sankciou za „nepoctivosť“, ale zákonným procesným následkom zmeškania pojednávania. Rozhodnutie prvoinštančného súdu tak označil za zákonné a správne, keď žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila a ani sa neospravedlnila. Tvrdené dôvody sú nedostatočne preukázané a procesné podmienky podľa § 278 CSP boli splnené. 6. Uznesením zo dňa 25.05.2026, č. k. 43C/4/2025-172 súd prvej inštancie zamietol návrh na zrušenie rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 03.12.2025, č. k. 43C/4/2025-124, ktorý bol obsahovou súčasťou odvolania žalobkyne. 7. Zamietnutie návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku prvoinštančný súd odôvodnil s odkazom na ust. § 281 ods. 1 CSP tým, že nezhliadol existenciu ospravedlniteľného dôvodu na zmeškanie pojednávania, na ktorom bol vydaný kontumačný rozsudok v neprospech žalobkyne. Úvodom poukázal na pokyn odvolacieho súdu, ktorý po predložení veci na rozhodnutie o odvolaní voči kontumačnému rozsudku spis vrátil prvoinštančnému súdu z dôvodu, že súčasťou žalobkyňou podaného odvolania je okrem námietky nesplnenia podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku celkom nepochybne aj existencia tvrdeného ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý právny zástupca žalobkyne zmeškal pojednávanie, na ktorom bol vydaný rozsudok pre zmeškanie. Pri posúdení dôvodnosti tohto procesného návrhu poukázal na časovú os jednotlivých podaní, úkonov právneho zástupcu žalobkyne. Dňa 20.10.2025 bolo nariadené pojednávanie na termín 03.12.2025, právnemu zástupcovi žalobkyne bolo predvolanie doručené dňa 06.11.2025 uplynutím úložnej doby (rovnako ako aj rozsudok pre zmeškanie). Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že pojednávanie sa začalo o 10:05 hod. a skončilo sa o 10:25 hod. Až o 11:05 hod. bol súdu doručený návrh právneho zástupcu žalobkyne na odročenie (!) pojednávania. Právny zástupca v návrhu na odročenie pojednávania v bode 1.2 uviedol, že pojednávanie bolo nariadené na 03.12.2025 o 10:00 hod., v bode 2.2 však uviedol, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie so začiatkom o 12:30 hod. Z tohto možno podľa prvoinštančného súdu vyvodiť, že právny zástupca sa zrejme domnieval, že pojednávanie sa v daný deň malo začať o 12:30 hod. (nie o 10:00 hod.), inak by o 11:05 hod. nezasielal súdu návrh na odročenie pojednávania. Navyše, ak podľa jeho tvrdenia utrpel úraz dňa 03.12.2025 o 06:50 hod. pri vstupe na podzemné parkovisko pri odchode z hotela v B., a nebol spôsobilý sám šoférovať auto do Z., tak musel rátať s tým, že pojednávanie sa začína o 12:30 hod., nie o 10:00 hod. V návrhu na odročenie pojednávania síce neuviedol konkrétny hotel, v ktorom mal byť ubytovaný, podľa údajov rôznych navigačných aplikácií cesta z B. do sídla W. M. O.
Z. netrvá menej ako 3 hodiny. Ak by teda aj vyrazil z B. tesne pred 07:00 hod. (napr. 06:50 hod. kedy mal utrpieť úraz) nemohol podľa prvoinštančného súdu stihnúť pojednávanie o 10:00 hod. Je preto namieste vyvodiť záver, že právny zástupca žalobkyne sa nemienil zúčastniť pojednávania v predmetnej veci dňa 03.12.2025 o 10:00 hod. V ďalšom prvoinštančný súd upozornil na rozpor v tvrdení právneho zástupcu žalobkyne v návrhu na odročenie pojednávania a v odvolaní, kedy v bode 2.4 žiadosti o odročenie pojednávania uvádzal, že skúšal kontaktovať spolupracujúcich advokátov avšak pre kolízie iných pojednávaní neúspešne, v odvolaní uvádzal, že náhly úraz bol objektívnou skutočnosťou, pre ktorú nemohol vypracovať a zaslať ospravedlnenie neúčasti skôr, ani zabezpečiť substitučné zastúpenie (!). Z návrhu na odročenie pojednávania vyplynulo, že spolupracujúcich advokátov kontaktoval, avšak pre kolízie iných pojednávaní neúspešne; z odvolania už vyplýva, že spolupracujúcich advokátov kontaktovať nemohol z dôvodu prítomnosti na úrazovej chirurgii bez osobných a pracovných vecí. Vôbec neuviedol, prečo sa na pojednávanie nemohla dostaviť napríklad koncipientka advokátskej kancelárie, ktorá je uvedená na stránke Slovenskej advokátskej komory; na stránke advokátskej kancelárie je okrem iného uvedené, že „Tím advokátskej kancelárie IVANOVIČ LEGAL tvorí tím viacerých erudovaných advokátov a koncipientov, a tak sa dokážeme venovať rôznym právnym oblastiam na vysokej úrovni.“ Poukázal tiež na to, že žalobkyňa s návrhom na odročenie pojednávania a rovnako ani s podaným odvolaním nepredložila žiaden dokument, ktorý by relevantne preukazoval existenciu úrazu a čas jeho vzniku. Nepredložila lekársku správu ani iný dokument, z ktorého by vyplývalo, že jej právny zástupca dňa 03.12.2025 navštívil pohotovosť. V návrhu na odročenie pojednávania uviedol, že nedisponuje lekárskou správou, v odvolaní sa o lekárskej správe nezmienil, aj keď práve náhly úraz a v tej súvislosti prítomnosť na úrazovej chirurgii bez osobných a pracovných vecí má byť ospravedlniteľným dôvodom jeho neúčasti na pojednávaní. Fotografia nohy s dlahou a barla nepredstavuje podľa prvoinštančného súdu dostatočný dôkaz. Rovnako zo žiadneho dôkazu (vyhlásenia) nevyplýva, že by sa právny zástupca vôbec dňa 03.12.2025 nachádzal v B., keď potvrdenie o ubytovaní priložené k návrhu na odročenie pojednávania je vystavené dňa 01.12.2025 a v rovnaký deň je uvedená aj jeho splatnosť. 8. Proti uvedenému uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), d) a h) CSP žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedla, že jej právny zástupca si bol vedomý, že pojednávanie sa má konať dňa 03.12.2025 o 10:00 hod., nakoľko to aj explicitne uviedol v návrhu na odročenie pojednávania v bode 1.1. Je evidentné, že právny zástupca žalobkyne vypracovával návrh na odročenie pojednávania zo dňa 03.12.2025 v časovom a poúrazovom strese a z iného vzorového návrhu, o čom svedčí preklep v bode 2.2. v súvislosti s časom pojednávania 12:30 hod., ako aj v bode 2.3. v súvislosti so špecifikovaním klienta ako štatutárneho zástupcu žalovaného. Napriek chybám v prepisovaní mal vedomosť a plánoval sa zúčastniť pojednávania o 10:00 hod. Rovnako súdu vysvetlil, že vypracoval a odoslal návrh na odročenie pojednávania z dôvodu náhleho úrazu bezodkladne, ako mu to možnosti dovoľovali, nakoľko sa od momentu úrazu v bolestiach zdržiaval v zdravotníckom pracovisku úrazovej chirurgie (v B.) bez svojich osobných a pracovných vecí (bez notebooku). Nestotožnila sa s názorom súdu, že ak by právny zástupca žalobkyne „vyrazil z B. tesne pred 07:00 hod. (napr. o 06:50 hod. kedy mal utrpieť úraz) nemohol stihnúť pojednávanie o 10:00 hod.“. Právny zástupca žalobkyne navštevuje B. kvôli pracovným povinnostiam pravidelne a veľmi často, pričom cesta mu trvá do 3 hodín (bez zastávok). Uviedla, že jej právny zástupca mal v pláne vyraziť z B. o 06:30 hod., pričom v približnom čase 06:50 hod. sa stal úraz (aj uvedený čas 06:50 hod. je približný a zaokrúhlený). Skutočnosť, že cesta z B. do Z. je zvládnuteľná za 3 hodiny preukazuje aj vyhľadávač ciest Rome2Rio, ktorý zobrazuje rôzne možnosti dopravy (lietadiel, vlakov, autobusov, áut...)., dĺžku trasy ako aj približný časový interval príchodu do destinácie. Podľa vyhľadávača cesta z B. do Z. autom trvá 3 hod. a 5 minút, čo vyplýva z priloženého screenshotu z uvedenej webovej stránky. Ak by teda právny zástupca vyrazil z B. o 07:00 hod. a cestoval by bez prestávok (tak, ako bol zvyknutý), pojednávanie o 10:00 hod. by stihol. Prvoinštančný súd preto vyvodil nesprávne závery, že právny zástupca žalobkyne sa nemienil predmetného pojednávania zúčastniť, a že by ho ani nestihol. Absolútne nezohľadnil, že právny zástupca pri vyhotovovaní návrhu na odročenie pojednávania konal pod akútnym stresom, v panike, v časovej tiesni a pod váhou zdravotných obmedzení a v bolestiach, na základe čoho došlo k chybám v písaní. Záver o tom, že právny zástupca sa nemienil pojednávania zúčastniť, prvoinštančný súd založil výlučne na vlastných domnienkach a na výpočte času jazdy z navigačných aplikácií, bez akéhokoľvek dôkazu preukazujúceho takýto úmysel. Negatívny skutkový záver o vnútornom postoji (úmysle) strany pritom nemožno vyvodiť špekuláciou, jedná sa o skutkové zistenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Zo spisu naopak nesporne vyplýva, že právny zástupca žalobkyne o termíne pojednávania o 10:00 hod. preukázateľne vedel, a že v deň pojednávania bezodkladne podal
návrh na jeho odročenie, t. j. konal spôsobom, ktorý je v logickom rozpore s tvrdeným nezáujmom o účasť na pojednávaní. Ak by sa predmetného pojednávania právny zástupca nemienil zúčastniť, nepodával by vôbec návrh na jeho odročenie a na pojednávanie by sa nepripravoval. Zopakovala, že o pojednávanie právny zástupca mal záujem, aktívne sa naň pripravoval, avšak pred pojednávaním došlo u neho k neočakávanej udalosti, v dôsledku ktorej zmeškal nariadené pojednávanie, a ktorá svojim charakterom zabránila, aby časovo skôr ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a rovnako zdôraznila aj jej predchádzajúcu aktivitu v konaní. K tvrdeniu prvoinštančného súdu, že neuviedol, prečo sa na pojednávanie nemohla dostaviť napríklad advokátska koncipientka uvedená na stránke Slovenskej advokátskej komory uviedla, že v samotnom návrhu na odročenie pojednávania právny zástupca poukázal na to, že sa pokúšal kontaktovať spolupracujúcich advokátov, o ktorých sa domnieval, že by s ohľadom na svoje dlhoročné odborné skúsenosti zvládli zastupovať žalobkyňu bez adekvátnej a zodpovedajúcej prípravy, no vzhľadom na krátkosť času do pojednávania, avšak neúspešne. Tiež v návrhu na odročenie pojednávania uznal, že pre krátkosť času a aktuálne bolesti nie je spôsobilý vyriešiť situáciu iným náhradným zastúpením (a teda ani v podobe advokátskeho koncipienta, ktorého by za tak krátky čas oboznámil s právnou vecou). Na uvedené žalobkyňa poukázala aj v podanom odvolaní. Vyslovila právny názor, že vo veci bola splnená podmienka ospravedlnenia neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami v zmysle § 278 CSP, nakoľko návrh na odročenie pojednávania právny zástupca z dôvodu náhleho úrazu zaslal bezodkladne, ako mu to možnosti dovoľovali a svoju neprítomnosť ospravedlnil vážnymi okolnosťami (náhlym úrazom nohy). Prvoinštančný súd konštatovaním opaku vec nesprávne právne posúdil, resp. nesprávne vyložil právnu normu zúžením pojmu „ospravedlniteľný dôvod“. Naviac odôvodneniu napadnutého rozhodnutia vytkla, že neobsahuje dôvody, pre ktoré prvoinštančný súd nezhliadol ospravedlniteľný dôvod a neprihliadal na tvrdenia a argumenty právneho zástupcu žalobkyne a s týmito sa relevantne nevysporiadal (jeho závery sú nepresvedčivé), a rozhodnutie preto označila aj za arbitrárne a ústavne neakceptovateľné. Podporne v súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti poukázala na rozhodnutia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 119/2003, sp. zn. I. ÚS 327/2010, sp. zn. II. ÚS 250/2011, v kontexte ktorých napadnuté rozhodnutie nenapĺňa atribúty riadneho a presvedčivého rozhodnutia. Záverom zhrnula, že jej právny zástupca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami v zmysle § 278 CSP, avšak posúdenie ospravedlniteľného dôvodu sa neodrazilo v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo relevantných otázok, resp. právne posúdenie je nesprávne a odôvodnenie nepreskúmateľné. Prvoinštančný súd tie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko právny zástupca žalobkyne sa mienil dotknutého pojednávania zúčastniť, toto pojednávanie konané o 10:00 hod. mohol stihnúť a situáciu sa pokúšal riešiť náhradným zastúpením. 9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia súdu prvej inštancie, prejednal odvolania žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o ich nedôvodnosti. 10. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. 11. § 278 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v znení účinnom v čase rozhodovania prvoinštančného súdu na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 12. Podľa § 281 ods. 1 CSP ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie poučí. 13. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia. 14. Podľa § 380 ods. 1, 2 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvoalcí súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uvedené.
15. Právna teória ako aj súdna prax považuje rozsudok pre zmeškanie za osobitný druh súdneho rozhodnutia predstavujúci sankciu za procesnú pasivitu niektorej zo sporových strán v súdnom konaní. Jeho účelom je zrýchlenie súdneho konania v prípadoch, ak niektorá z procesných strán je v konaní nečinná. Práve hrozba vydania rozsudku pre zmeškanie by mala sporové strany motivovať k procesnej aktivite a odradiť ich od možných obštrukcií v spore. Pre vydanie kontumačného rozsudku na pojednávaní podľa § 278 CSP musia byť kumulatívne splnené všetky vyššie citované podmienky uvedené v predmetnom ustanovení. Za včasné ospravedlnenie neprítomnosti žalobcu na pojednávaní súdna prax konštantne považuje len ospravedlnenie, ktoré je súdu doručené najneskôr do začiatku pojednávania. ÚS SR vo svojej rozhodovacej činnosti upozorňuje na potrebu kontaktovať súd v deň zmeškaného pojednávania (telefonicky alebo elektronicky) alebo čo najskôr po ňom a ospravedlniť sa z neúčasti na pojednávaní (II. ÚS 456/2021), čo má zároveň zabrániť špekulatívnemu a účelovému dodatočnému produkovaniu dôvodov neúčasti na pojednávaní ex post. Nemožno považovať za neprimerané, keď aj inak ospravedlniteľný dôvod nebude súdom uznaný, lebo mal byť oznámený pred pojednávaním, nie až ex post (viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha.: C.H. Beck, 2022, str. 1125). Pri posúdení ospravedlniteľnosti dôvodov neúčasti na pojednávaní súd musí starostlivo zvážiť, či žalobca mal skutočnú vôľu sa na pojednávaní zúčastniť alebo sa z jeho strany jedná o účelové a obštruktívne konanie. Rovnako aj ospravedlniteľnosť dôvodov zmeškania pojednávania je potrebné posudzovať vo svetle doterajšej procesnej aktivity sporovej strany. 16. Doslovný gramatický výklad ust. § 278 CSP v znení účinnom do 14.07.2026 (t. j. v čase rozhodovania prvoinštančného súdu) naznačuje, že v prípade splnenia formálnych podmienok na vydanie kontumačného rozsudku, je súd automaticky a bez akejkoľvek ďalšej úvahy povinný na návrh sporovej strany takýto rozsudok vydať (na rozdiel od ust. § 273 CSP formulovaného zákonodarcom fakultatívne). Uvedený výklad dlho prevládal v rozhodovacej činnosti súdov pri posudzovaní splnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. V súčasnosti predovšetkým v rozhodovacej činnosti ÚS SR badať výrazný odklon od formalistického prístupu k inštitútu kontumačného rozsudku a uprednostnenie materialistického poňatia a zdržanlivého prístupu k nemu (viď napr. sp. zn. I. ÚS 233/2019, sp. zn. III. ÚS 373/2020, sp. zn. III. ÚS 121/2021, sp. zn. III. ÚS 354/2021, sp. zn. III. ÚS 288/2021, sp. zn. III. ÚS 89/2021). Na rozhodovaciu činnosť ÚS SR a ústup od formalistického a doslovného výkladu ust. § 274 CSP nadviazal vo svojich rozhodnutiach aj NS SR (napr. sp. zn. 2Cdo/10/2021, sp. zn. 2Obdo/6/2023 a iné). Vzhľadom na ústavné limity práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, do kolízie s ktorými sa dostáva automatické vydanie kontumačného rozsudku založené na zjednodušenom s formalistickom výklade ust. CSP, sa ÚS SR v aktuálnej rozhodovacej činnosti prikláňa k potrebe zvážiť jednotlivé okolnosti prípadu, predovšetkým procesnú aktivitu sporových strán a až na základe ich posúdenia rozhodnúť o vydaní/nevydaní rozsudku pre zmeškanie, t. j. bezpodmienečne netrvať na zdanlivom príkaze zákonodarcu vyjadrenom v ust. § 274 a § 278 CSP. V zmysle jeho právnych záverov musí všeobecný súd veľmi starostlivo zvážiť s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci, či použitie tohto sankčného nástroja nebude neprimerane zasahovať do procesných práv žalovaného a v prípade pochybností rozsudok pre zmeškanie nevydať. V označených rozhodnutiach ÚS SR súčasne konštatoval, že materiálnou podmienku vydania kontumačného rozsudku podľa § 278 CSP je neprítomnosť procesnej aktivity. Ak preto dôjde k zmeškaniu pojednávania neúmyselne a žalobca je v konaní procesne aktívny (riadne sa vyjadril k žalobe, zúčastnil sa predchádzajúcich pojednávaní atď.), rozsudok pre zmeškanie by súd nemal vydať. Z rozhodovacej činnosti ÚS SR tak možno vyvodiť, že kontumačný rozsudok by vzhľadom na závažnosť zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces mal predstavovať ultima ratio a svoje využitie by mal mať v situáciách, ak nemá k dispozícii iné nástroje na zabezpečenie efektívneho priebehu konania alebo ak tieto nástroje zlyhali, t. j. v prípade preukázanej pasivity a obštrukcií žalovaného a jeho nezáujmu o konanie. Na aplikačné problémy ust. § 278 CSP nakoniec reagoval aj zákonodarca, keď v zhode s rozhodovacou praxou novelou CSP vykonanou zák. č. 148/2026 Z. z. zmenil režim ust. § 278 CSP na fakultatívny, t. j. s účinnosťou od 15.07.2026 je vydanie/ nevydanie rozsudku pre zmeškanie aj pri splnení zákonných podmienok v diskrečnej právomoci súdu. 17. V prípade, ak u sporovej strany, v neprospech ktorej bol kontumačný rozsudok vydaný, boli okolnosti, ktoré jej bránili dostaviť sa na pojednávanie, a ktoré nemohli byť súdu v čase pojednávania objektívne známe, súd môže na návrh dotknutej sporovej strany sám rozsudok pre zmeškanie zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie (§ 281 CSP). Pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
súd nie je oprávnený skúmať splnenie zákonných podmienok pre vydanie takéhoto rozsudku, ktoré môže byť len predmetom odvolania voči kontumačnému rozsudku (§ 356 písm. b) CSP). Jedná sa tak o situáciu, kedy boli splnené podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku, ale dodatočne vyšli najavo ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa žalovaný nemohol pojednávania zúčastniť a ani sa nemohol včas ospravedlniť. Posúdenie vážnosti okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, je na úvahe súdu. Malo by sa jednať o okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré objektívne znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní, a ktoré nastali nepredvídateľne (náhla choroba, úraz, úmrtie v rodine, meškanie dopravného prostriedku či technická závada na motorovom vozidle pri ceste na pojednávanie a pod.). Súdna prax ako ospravedlniteľné akceptuje aj okolnosti zavinené stranou sporu, prípadne jej právnym zástupcom, ak je ich v danej situácii so zreteľom na okolnosti prípadu a pomery strany sporu možné považovať za ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania. Pre úspešné uplatnenie tohto procesného návrhu je strana sporu povinná preukázať, že sa nemohla dostaviť na súdne pojednávanie a ani včas ospravedlniť svoju neúčasť na ňom. 18. Procesnou možnosťou zvrátenia účinkov kontumačného rozsudku je aj podanie odvolania, ktoré je zákonodarcom v ust. § 356 písm. b) CSP obmedzené len na nesplnenie podmienok pre vydanie tejto formy rozsudku. Pod nesplnením podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku je potrebné rozumieť jednak nesplnenie podmienok osobitne zakotvených pre tento druh rozsudku, ako aj všeobecných procesných podmienok konania platných pre každé súdne konanie, za splnenia ktorých súd môže vec meritórne prejednať. V súdnej praxi je celkom bežné, že dotknutá strana sporu uplatní okrem odvolania aj návrh na zrušenie kontumačného rozsudku, a to bez ohľadu na rozdielne procesné podmienky pre uplatnenie týchto prostriedkov, a to či už z dôvodov opatrnosti alebo legitímnej pochybnosti o vhodnosti prostriedku nápravy. Na ťarchu strany snažiacej sa o zrušenie kontumačného rozsudku by nemala byť skutočnosť, že súd nezdieľa jej názor o tom, ktorý z opravných prostriedkov je v konkrétnej situácii vhodnejší (viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha.: C.H. Beck, 2022, str. 1130). Obdobne ÚS SR v uznesení zo dňa 3.6.2021, sp. zn. III. ÚS 354/2021 vyhodnotil akceptáciu odvolaní tak voči kontumačnému rozsudku ako aj voči uzneseniu, ktorým súd zamietol návrh na zrušenie kontumačného rozsudku, a teda kedy sťažovateľ využil oba aj keď obsahovo rozdielne inštitúty možnej nápravy vydania rozsudku pre zmeškanie, zo strany odvolacieho súdu ako ústavne konformnú. 19. V prejednávanej veci odvolací súd považuje úvodom za potrebné uviesť, že žalobkyňa podala voči rozsudku pre zmeškanie vydanému prvoinštančným súdom podľa § 278 CSP odvolanie, posúdiac obsah ktorého odvolací súd zistil, že jeho súčasťou je aj procesný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 281 CSP. Z obsahu odvolania totiž celkom nepochybne vyplýva, že žalobkyňa namieta jednak nesplnenie materiálnej podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie s poukazom na jej doterajšiu procesnú aktivitu v spore (odvolací dôvod uvedený v § 356 písm. b) CSP) a tiež existenciu ospravedlniteľného dôvodu neúčasti jej právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 03.12.2025 (náhly a neočakávaný úraz), pre ktorý žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie (návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 281 CSP). Vzhľadom na rozdielny argumentačný základ žalobkyňou využitých procesných prostriedkov nápravy vydania kontumačného rozsudku je potrebné akceptovať ich súbežné uplatnenie. Uvedené má nakoniec význam aj z hľadiska postupu podľa § 373 a nasl. CSP, keď žalovaný sa vo vyjadrení zo dňa 13.02.2026 (č. l. 157), vyjadroval len k žalobkyňou tvrdenému ospravedlniteľnému dôvodu zmeškania pojednávania, t. j. k návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku, rozhodnutie o ktorom nie je meritórne a vo vzťahu k odvolaniu voči takémuto rozhodnutiu súd protistranu nevyzýva na vyjadrenie, a k splneniu podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie pre namietanú procesnú aktivitu žalobkyne, t. j. k odvolaniu žalobkyne voči rozsudku pre zmeškanie, sa žalovaný nevyjadroval. 20. Vo vzťahu k žalobkyňou podanému odvolaniu voči rozsudku pre zmeškanie a tej časti odvolacej argumentácie, v ktorej žalobkyňa namietala neslnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (prípustný odvolací dôvod podľa § 356 písm. b) CSP) odvolací súd uvádza, že v danom prípade boli splnené všetky formálne predpoklady podľa § 278 CSP a vydanie kontumačného rozsudku sa nedostalo do kolízie s účelom tohto ustanovenia a ani jeho materiálnym poňatím a u žalobkyne, u ktorej možno dôvodne predvídať osobitný záujem o konanie a zvýšenú mieru diligencie (zodpovednosti) za priebeh sporu, nezaložilo porušenie práva na spravodlivý súdny proces a s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci nemožno ani konštatovať, že by k znemožneniu realizácie procesných práv došlo v dôsledku nezákonného či striktne formalistického postupu prvoinštančného súdu. Ako už odvolací
súd v ods. 16. tohto odôvodnenia uviedol, materiálnou podmienkou vydania rozsudku pre zmeškanie je predchádzajúca procesná aktivita strany v spore. Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na to, že doposiaľ bola v konaní aktívna, keď podala žalobu, vyjadrila sa k odporu proti platobnému rozkazu a podala návrh na pokračovanie v konaní, v dôsledku čoho má sankcia v podobe rozsudku pre zmeškanie pôsobiť voči nej neprimerane prísne, nespravodlivo a formalisticky. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobou podľa § 137 písm. a) CSP, vo vzťahu ku ktorej zákonodarca umožňuje použitie sankčného nástroja v podobe rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 CSP, sa žalobkyňa voči žalovanému domáha splnenia peňažnej povinnosti titulom neuhradenia celej kúpnej ceny zo zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Po podaní žaloby dňa 30.12.2024, ktorou žalobkyňa iniciovala súdne konanie voči žalovanému, a vydaní platobného rozkazu v upomínacom konaní dňa 13.01.2025, bol súdu doručený odpor žalovaného, ku ktorému sa žalobkyňa vyjadrila podaním zo dňa 26.02.2025, súčasťou ktorého bol aj návrh na pokračovanie v konaní. V ďalšom postupe súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na termín 24.09.2025, ktorý následne bol zo zdravotných dôvodov na strane zákonného sudcu zrušený a vo veci bol nariadený nový termín pojednávania na 03.12.2025, na ktorý bola žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu riadne predvolaná a bola podľa § 278 CSP poučená o následku nedostavenia sa na pojednávanie vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (podmienka pre vydanie kontumačného rozsudku podľa § 278 písm. a) CSP). Jedinou procesnou aktivitou žalobkyne do vydania kontumačného rozsudku tak bolo len doručenie vyjadrenia k odporu, žalobkyňa, príp. jej právny zástupca sa nedostavila na prvé vo veci konané pojednávanie, t. j. v danej veci sa nejedná o prípad, kedy by vo veci boli konané viaceré pojednávania, ktorých by sa žalobkyňa, resp. jej právny zástupca zúčastnil a vo veci nebolo vykonávané žiadne dokazovanie. Argumentácia žalobkyne založená na jej výraznej procesnej aktivite spočívajúcej v doručení jedného vyjadrenia a ani okolnosti prejednávanej veci (prvé pojednávanie vo veci, v ktorej do vydania kontumačného rozsudku nebolo vykonávané žiadne dokazovanie), nepredstavujú podľa názoru odvolacieho súdu tie okolnosti a tie situácie, za ktorých by bolo vyhovenie požiadavke žalovaného na vydanie rozsudku pre zmeškanie neprimerane prísne, nezodpovedajúce účelu ust. § 278 CSP a vedúce k zjavnej nespravodlivosti, ako namieta žalobkyňa v odvolaní. Naopak ak by opísaný procesný priebeh prvoinštančného konania do vydania rozsudku pre zmeškanie mal byť dôvodom vylučujúcim postup podľa § 278 CSP, bolo by predmetné ustanovenie prakticky nevyužiteľné. Odvolaciemu súdu známe rozhodnutia súdov vyšších súdnych inštancií, na ktoré v odvolaní v súvislosti s argumentáciou o uprednostnení materiálneho prístupu k ust. § 278 CSP, žalobkyňa poukazovala, a v ktorých bolo vydanie rozsudku pre zmeškanie vyhodnotené ako neprimerane prísna sankcia, nedopadajú na zistené okolnosti prejednávanej veci. Podporne odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na dôvodovú správu k zák. č. 148/2026 Z. z., v ktorej zákonodarca zmenu znenia ust. § 278 CSP, podľa ktorého v rozhodnom čase postupoval aj prvoinštančný súd, odôvodnil jeho neprimeranou prísnosťou najmä v situáciách, kedy sa vo veci uskutočnilo viacero pojednávaní, na ktoré sa žalobca riadne dostavil a aktívne sa ich zúčastnil a k jeho neúčasti došlo len na jednom z viacerých nariadených pojednávaní. 21. Napokon ako splnenú správne súd prvej inštancie vyhodnotil aj podmienku vyplývajúcu z § 278 písm. b) CSP s poukazom na to, že žiadosť o odročenie pojednávania konaného dňa 03.12.2025 o 10:00 hod. bola právnym zástupcom žalobkyne prvoinštančnému súdu doručená mailom o 11:05 hod., t. j. po skončení predmetného pojednávania, ktoré podľa zápisnice prebiehalo od 10:05 do 10:25 hod. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní vyslovila právny názor, že s poukazom na nepredvídateľné okolnosti a časovú tieseň je nesprávny záver prvoinštančného údu o tom, že žalobkyňa neospravedlnila neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie posudzuje splnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie v čase, keď žalovaný na pojednávaní prednesie procesný návrh na postup podľa § 278 CSP. V čase rozhodovania súdu o tomto návrhu (v čase pojednávania začatého dňa 03.12.2025 o 10:05 hod.) a ani v čase vyhlásenia rozsudku pre zmeškanie (§ 217 ods. 1 CSP) celkom nepochybne prvoinštančný súd nedisponoval ospravedlnením žalobkyne, ktoré bolo doručené 30 minút po vyhlásení rozsudku pre zmeškanie. Naviac súdna prax za včasné ospravedlnenie neprítomnosti sporovej strany na pojednávaní považuje len také ospravedlnenie, ktoré je doručené súdu najneskôr do začatia pojednávania. Potrebné je tiež dodať, že vydanie kontumačného rozsudku prvoinštančným súdom a posudzovanie splnenia materiálnych podmienok pre tento procesný postup prvoinštančného súdu nemožno vnímať ako nespravodlivé v kontexte žalobkyňou tvrdenej nepredvídateľnej okolnosti, ktorá postihla jej právneho zástupcu pred nariadeným pojednávaním, a ktorá ako už odvolací súd uviedol, by mohla podľa § 281 CSP zakladať ospravedlniteľný dôvod na jeho zrušenie (nie dôvod na podanie odvolania).
22. Zhrnúc uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, pre vydanie ktorého boli splnené tak formálne (§ 278 CSP) ako i súdnou praxou vyvodené materiálne predpoklady, za situácie kedy ex offo nezistil prítomnosť žiadnej vady v procesných podmienkach konania (§ 380 CSP), podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pokiaľ ide o spôsob rozhodnutia o podanom odvolaní, odvolací súd poukazuje na závery uznesenia NS SR zo dňa 08.11.2023, sp. zn. 1VCdo/2/2023, v ktorom veľký senát vyslovil právny názor, že vzhľadom na povinnosť odvolacieho súdu z úradnej povinnosti prihliadať na vady spočívajúce v procesných podmienkach (§ 380 ods. 2 CSP), a to aj v prípade blanketového odvolania, nie je možné aplikovať postup podľa § 386 CSP (odmietnutie odvolania), ale napadnuté prvoinštančné rozhodnutie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Uvedené závery podľa odvolacieho súdu sú plne aplikovateľné aj v danom prípade, keď do rozhodnutia veľkého senátu súdy pri nenaplnení odvolacieho dôvodu uvedeného v § 356 písm. b) CSP odvolanie voči kontumačnému rozsudku odmietali. 23. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalobkyne voči uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na zrušenie kontumačného rozsudku podaný podľa § 281 CSP. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že záver prvoinštančného súdu o nezistení ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania konaného dňa 03.12.2025 o 10:00 hod., na ktorom bolo rozhodnuté kontumačne v neprospech žalobkyne, je založený na nesprávnych skutkových a právnych záveroch a nezodpovedá požiadavkám riadneho a preskúmateľného odôvodnenia. Žalobkyňa žiadala rozsudok pre zmeškanie zrušiť z dôvodu existencie ospravedlniteľného dôvodu pre zmeškanie predmetného pojednávania v zmysle § 281 CSP, ktorým mal byť náhly a neočakávaný úraz jej právneho zástupcu, ku ktorému malo dôjsť v deň pojednávania v B. o cca 06:50 hod. V návrhu (obsiahnutom v odvolaní voči rozsudku pre zmeškanie) uviedla, že jej právny zástupca sa na pojednávanie riadne pripravoval, mienil sa ho zúčastniť, avšak v skorých ranných hodinách utrpel nečakaný úraz na parkovisku pri odchode z hotela v B., kde sa nachádzal v súvislosti s pracovnými povinnosťami od 01.12.2025. V dôsledku nešťastného pádu utrpel úraz nohy, ktorý si vyžiadal ošetrenie na úrazovej ambulancii za účelom neodkladného ošetrenia. Vzhľadom na časovú tieseň a zdravotné obmedzenie tak nebolo možné sa dostaviť včas na vytýčené pojednávanie. Nakoľko v čase podania návrhu na odročenie pojednávania nedisponoval lekárskou správou, priložil k návrhu fotografiu o úraze a doklad o pobyte v B.. Súčasne dodala, že pre krátkosť času nebolo možné zastúpenie substitútom. Prvoinštančný súd v zamietajúcom rozhodnutí uviedol, že vo veci nezhliadol dôvod, pre ktorý by v zmysle § 281 ods. 1 CSP kontumačný rozsudok mohol zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie. Z časových súvislostí (zohľadniac dĺžku cesty z B. X. Z. a čas úrazu, nesprávne uvedený okamih začiatku pojednávania) vyvodil nezáujem právneho zástupcu žalobkyne sa predmetného pojednávania o 10:00 hod. zúčastniť. Poukázal aj na rozpor v tvrdeniach o kontaktovaní spolupracujúcich advokátov v žiadosti o odročenie pojednávania a v odvolaní voči kontumačnému rozsudku. V ďalšom žalobkyni vytkol, že relevantne nepreukázala existenciu úrazu a čas jeho vzniku, nepredložila lekársku správu a ani iný dokument, z ktorého by vyplývalo, že jej právny zástupca navštívil dňa 03.12.2025 pohotovosť, a to ani spolu s podaným odvolaním voči kontumačnému rozsudku, pričom samotnú fotografiu nohy s barlou nepovažoval za dostatočný dôkaz. Za nepreukázanú považoval aj skutočnosť, že právny zástupca žalobkyne sa v daný čas nachádzal v B.. 24. Úvodom odvolací súd zdôrazňuje, že posúdenie vážnosti okolností, v ktorých žalobkyňa identifikovala ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania, je na úvahe prvoinštančného súdu. Zákonodarca pre rôznorodosť situácií, ktoré by mohli zakladať hypotézu § 278 CSP, legálne nedefinuje ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania. Vždy je potrebné zo strany konajúceho súdu starostlivo zvážiť intenzitu, závažnosť a preukázanosť okolností, ktoré mali sporovej strane objektívne znemožniť účasť na pojednávaní a včas svoju neúčasť ospravedlniť. V danom prípade sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o relevantnom nepreukázaní existencie tvrdeného ospravedlniteľného dôvodu. Náhla a neočakávaná udalosť v podobe úrazu právneho zástupcu žalobkyne niekoľko hodín pred vytýčeným pojednávaním, by vo všeobecnosti mohla byť objektívnou prekážkou v účasti na nariadenom pojednávaní predpokladanou ust. § 281 ods. 1 CSP. V danom prípade však žalobkyňa za účelom preukázania ňou tvrdených skutočností (o tom, že jej právny zástupca sa nachádzal dňa 03.12.2025 v B., a že utrpel úraz nohy) predložila iba jednu fotografiu zafixovanej nohy s barlou, ktorá nepreukazuje ani identitu osoby, ani dátum a čas vyhotovenia fotografie a fotokópiu dokladu hotelového účtu vystaveného dňa 01.12.2025 so splatnosťou v rovnaký deň na meno IVANOVIČ LEGAL s.r.o. Ani jeden z označených dôkazov dôveryhodne nepreukazuje, že právny zástupca žalobcu dňa 03.12.2025 o cca 06:50 hod. utrpel úraz nohy. Správne súd prvej inštancie uvedené dôkazy vyhodnotil ako nedostatočné na preukázanie žalobkyňou tvrdených skutočností a rovnako správne poukázal na to, že žalobkyňa súdu ani dodatočne (s odvolaním voči kontumačnému
rozsudku) nepredložila lekársku správu preukazujúcu ošetrenie právneho zástupcu žalobcu v daný deň a čas na úrazovej ambulancii v B., ako to tvrdil v žiadosti o odročenie pojednávania. Je pochopiteľné, že právny zástupca nemusel lekárskou správou (potvrdením) disponovať v čase, kedy mailom odosielal súdu žiadosť o odročenie pojednávania. Avšak pokiaľ túto nedoložil ani s odvolaním podaným v januári 2026 (pozn. odvolacieho súdu a ani s neskôr podaným odvolaním voči uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na zrušenie kontumačného rozsudku), nemožno mať za preukázané žalobkyňou tvrdené skutočnosti, ktoré by v prípade unesenia dôkazného bremena mohli zakladať dôvod na zrušenie kontumačného rozsudku podľa § 281 ods. 1 CSP. Ako zásadnú a právne významnú odvolací súd nepovažuje polemiku o tom, či právny zástupca žalobkyne mal alebo nemal skutočný záujem zúčastniť sa predmetného pojednávania. Rovnako pokiaľ žalobkyňa nepreukázala skutočnosť, že jej právny zástupca utrpel v deň pojednávania po ceste z B. úraz, ktorý mu znemožňoval účasť na predmetnom pojednávaní, je bezpredmetné sa zaoberať tým, či jej právny zástupca mohol alebo nemohol včas zabezpečiť za seba náhradu na predmetnom pojednávaní, a to či už prostredníctvom advokátskeho koncipienta alebo substitúta. 25. Odvolací súd tiež dodáva, že nad ospravedlniteľnosťou žalobkyňou tvrdeného dôvodu by sa bolo možné zamýšľať aj z hľadiska prvoinštančným súdom naznačených časových súvislostí, kedy právny zástupca žalobkyne mal predvolanie na pojednávanie doručené ešte dňa 06.11.2025, t. j. v dostatočnom časovom predstihu pred tvrdeným plánovaným pracovným pobytom v B., podľa nespochybnených tvrdení mal v danom čase aj advokátsku koncipientku a úraz sa mu mal stať podľa jeho vlastných tvrdení v B. o cca 06:50 hod. s tým, že pojednávanie sa malo konať v Z. o 10:00 hod. Pokiaľ sa za opísaných okolností právny zástupca žalobkyne spoliehal na to, že cesta z B. bude ako obvykle prebiehať tri hodiny, počas ktorých si nespraví prestávku, a počas ktorých nedôjde k žiadnej vopred nepredvídateľnej okolnosti (napr. dopravná nehoda, zápcha, problém s parkovaním pri súde...), a teda vychádzajúc z časovej organizácie dňa (kedy cca o 06:50 hod. sa mu mal stať úraz v B.) nerátal so žiadnou časovou rezervou, prevzal na seba objektívne a nie malé riziko zmeškania nariadeného pojednávania a s tým spojených procesných následkov. Na atribút ospravedlnitosti naráža aj skutočnosť, že pokiaľ mal právny zástupca žalobkyne skutočnú vedomosť a záujem dostaviť sa na pojednávanie, nemožno konštatovať, že by charakter tvrdeného úrazu (zlomenina nohy) či ponechanie notebooku v hoteli, mu bránili v intervale cca 3 hodín, ktorý mal medzi časom úrazu a začiatkom pojednávania, telefonicky pred pojednávaním kontaktovať súd a požiadať o odročenie pojednávania, čím by s najväčšou pravdepodobnosťou zabránil vydaniu kontumačného rozsudku. Uvedené skutočnosti dáva odvolací súd do pozornosti práve v súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobkyne, v ktorej namietala, že k znemožneniu realizácie jej procesných práv a riadnemu prejednaniu veci došlo v dôsledku postupu prvoinštančného súdu, ktorý si tým mal „zjednodušiť“ zákonnú povinnosť prejednať vec. 26. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukazoval na potrebu oddeliť osobu žalobkyne a jej právneho zástupcu s tým, že žalobkyňa svoju neúčasť na pojednávaní vôbec neospravedlnila, odvolací súd uvádza, že žalobkyňa na pojednávanie konané dňa 03.12.2025 súdom prvej inštancie predvolávaná nebola a rovnako ani v predvolaní jej právneho zástupcu si prvoinštančný súd nevyžiadal zabezpečenie jej účasti na predmetnom pojednávaní. Neúčasť samotnej žalobkyne na pojednávaní tak nie je spôsobilá vyvolať následky predpokladané ust. § 278 CSP. 27. Napokon ako dôvodnú odvolací súd nevyhodnotil ani odvolaciu argumentáciu žalobkyne, v ktorej namietala arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia a jeho nesúlad s požiadavkami súdnej praxe. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom spadajúcim pod ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (nie § 365 ods. 1 písm. d) ako uviedla v odvolaní žalobkyňa) je potrebné zdôrazniť, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Žalobkyňa preto celkom nedôvodne nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia stotožňuje aj s tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil ospravedlniteľný dôvod v zmysle § 281 CSP, a že sa nestotožnil s jej argumentáciou v tomto smere. Nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia nie
je daná ani tým, že súd prvej inštancie neprihliadal na tvrdenia a argumenty žalobkyne, keď z jeho odôvodnenia zreteľne a nepochybne vyplýva, že pre nepredloženie relevantných dôkazov prvoinštančný súd neuveril jej tvrdeniam a tieto vyhodnotil ako nepreukazujúce existenciu ospravedlniteľného dôvodu v zmysle § 281 ods. 1 CSP, s čím sa odvolací súd plne stotožnil. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie riadne uviedol skutkovú a právnu argumentáciu, ktorou žalobkyňa odôvodňovala procesný návrh na zrušenie kontumačného rozsudku, dôkazy, ktoré za týmto účelom priložila a svoje závery a úvahy, pre ktoré nepovažoval za naplnenú dikciu ust. § 281 CSP, aj riadne odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto odvolací súd vyhodnotil ako náležité, presvedčivé a umožňujúce prieskum jeho vecnej správnosti. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na zrušenie kontumačného rozsudku. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).