Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/85/2025 7119213962 27. 05. 2026 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2026:7119213962.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu Dolphin Slovakia, s.r.o., Pod Furčou 7, 040 01 Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 35 784 776, práv. zast. Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Kupeckého 320/33, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, proti žalovanému Dolphin Central Europe, s.r.o., Nádražná 1958, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 50 046 586, práv. zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA HUBOCKÁ & PARTNERS s. r. o., Panenská 7, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 411 491, o určenie vlastníckeho práva a vydanie podniku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/124/2020-1122 zo dňa 13.11.2024 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 26Cb/124/2020-1122 zo dňa 13.11.2024 p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom určil, že žalobca je vlastníkom celého podniku spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o., Pod Furčou 7, 040 01 Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 35 784 776, ktorý je špecifikovaný v zmluve o predaji podniku, uzavretej dňa 30.8.2019, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.9.2019, a vo všetkých jej prílohách. Druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia vydať žalobcovi podnik spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o., Pod Furčou 7, 040 01 Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 35 784 776, ktorý je špecifikovaný v zmluve o predaji podniku, uzavretej dňa 30.8.2019, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.9.2019, a vo všetkých jej prílohách a tretím výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 22.11.2019, postúpenou dňa 8.6.2020 Okresnému súdu Bratislava III, po zmene žaloby pripustenej uznesením súdu č.k. 26Cb/124/2020-714 zo dňa 22.11.2023, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že žalobca je vlastníkom celého podniku spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o., Pod Furčou 7, 040 01 Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 35 784 776, ktorý je špecifikovaný v zmluve o predaji podniku, uzavretej dňa 30.08.2019, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.9.2019, a vo všetkých jej prílohách. Zároveň sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia vydať žalobcovi podnik spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o., Pod Furčou 7, 040 01 Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 35 784 776, ktorý je špecifikovaný v zmluve o predaji podniku, uzavretej dňa 30.8.2019, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.9.2019, a vo všetkých jej prílohách; ako aj uloženia povinnosti žalovanému na náhradu trov konania
žalobcovi v rozsahu 100%. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný neplatne previedol podnik na seba, má v držbe a užívaní jednotlivé zložky tohto podniku a odmieta ich vydať späť žalobcovi, hoci ten je skutočným vlastníkom tohto podniku. Uviedol, že jediným spoločníkom žalobcu je spoločnosť AQUA PRO EUROPE, a.s., ktorý odvolal R. D.-F. z funkcie konateľa spoločnosti žalobcu a do funkcie vymenoval nového konateľa C.. E. V.. K zápisom týchto zmien v obchodnom registri v priebehu mesiaca september 2019 aj došlo, avšak následne R. D.-F. dosiahol zmenu zápisu v obchodnom registri, kedy od 14.9.2019 je opäť ako konateľ Dolphin Slovakia, s.r.o. zapísaný R. D.-F. a C.. V. bol vymazaný z obchodného registra z funkcie konateľa. K náprave tohto nezákonného zápisu došlo až 1.11.2019, kedy bol ako konateľ žalobcu opäť zapísaný C.. V. s dátumom vzniku funkcie od 16.9.2019 a zároveň bol vymazaný nesprávne uvedený konateľ R. D.-F., ktorý bol odvolaný z funkcie konateľa žalobcu. V zmysle Obchodného zákonníka je odvolanie z funkcie konateľa a vymenovanie nového konateľa účinné odo dňa prijatia, teda od 16.9.2019. Z uvedeného je zrejmé, že od 16.9.2019 spätný zápis R. D.-F., ako konateľa spoločnosti žalobcu je neplatný, lebo bol vykonaný na základe rozhodnutia osoby, ktorá nie je spoločníkom spoločnosti žalobcu a teda nie je oprávnená menovať a odvolávať konateľov žalobcu. Napriek vyššie uvedenému p. D.-F. previedol celý podnik žalobcu na spoločnosť Yellow Fish Investment s.r.o., IČO: 50 046 586 (t.j. na žalovaného), za ktorú koná ako konateľ tiež R. D.-F.. Žalobca namieta neplatnosť predaja z dôvodu, že R. D.-F. realizoval predaj podniku bez súhlasu jediného spoločníka spoločnosti žalobcu, v čase, kedy bol odvolaný z funkcie konateľa, za nulovú kúpnu cenu; hoci v zmluve je formálne uvedená suma odplaty, tak zároveň zmluva definuje mechanizmus zníženia odplaty o všetky záväzky spoločnosti žalobcu, ktoré majú byť predmetom predaja podniku na žalovaného. Tým je de facto odplata nulová a prevedením podniku, teda všetkého majetku, vrátane zamestnancov na úplne neznámy subjekt - žalovaného, ktorý je zjavne ovládaný pánom F., ktorý je konateľom tejto spoločnosti žalovaného, prevedením podniku (t.j. všetkých hmotných, nehmotných a osobných zložiek podnikania) na inú osobu, došlo k tomu, že v súčasnosti nemá obchodný podiel spoločnosti žalobcu žiadnu hodnotu, lebo R. D.-F. všetky majetkové hodnoty previedol na spoločnosť žalovaného. Uvedeným postupom zároveň došlo k poškodeniu spoločnosti AQUA PRO EUROPE, a.s. o sumu prinajmenšom kúpnej ceny, ktorú AQUA PRO EUROPE, a.s. z časti už uhradila a naďalej uhrádza za nadobudnutie obchodného podielu v spoločnosti žalobcu vo výške 377.441,46 EUR a súvisiacich pohľadávok o ďalšiu sumu vo výške 309.468,- EUR. V ďalšom žalobca poukázal na konania R. D.F. s cieľom poškodiť nielen samotného žalobcu ale aj jediného spoločníka žalobcu. Okresným súdom Bratislava III uznesením sp. zn. 23Cb2212019 zo dňa 9.10.2019 bolo vydané neodkladné opatrenie, ktoré ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa všetkých právnych úkonov, ktorými by disponoval s podnikom spoločnosti žalobcu a žalovaný je povinný nenakladať s vecami a právami podniku spoločnosti žalobcu, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1, prílohe č. 2, prílohe č. 10, prílohe č. 11 a prílohe č. 12 zmluvy o predaji podniku, uzavretej dňa 30.8.2019, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.9.2019. Žalovaný však toto neodkladné opatrenie nerešpektoval, s uvedenými vecami tvoriacimi podnik naďalej disponuje, dáva ich do nájmu tretím osobám pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. V súvislosti s týmto sporom súvisia aj iné spory vedené na Okresnom súde Košice I. 3. Žalovaný sa v rámci svojej procesnej obrany vo svojom vyjadrení nestotožnil so skutkovými tvrdeniami uvedenými žalobcom a žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že tento spor nie je možné posudzovať bez kontextu sporu o vlastníctvo akcií AQUA PRO EUROPE medzi spoločnosťou Liquid Spirit Slovakia, s. r. o., IČO: 51 309 033, a spoločnosťou AOW Partnership B.V., so sídlom Hurksestraat 43, 5652AH Eindhoven, Holandské kráľovstvo, RSIN: 860295151. Tvrdenie žalobcu, že v čase podpisu zmluvy o predaji podniku bol R. D.-F. odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti žalobcu považuje žalovaný za zavádzajúce a k uvedenému poskytol vlastné skutkové tvrdenia. Rovnako za zavádzajúce považuje aj tvrdenie žalobcu v rozsahu, že podnik bol predaný za de facto nulovú hodnotu. Argumentoval tým, že suma 324.472,- EUR predstavuje sumu 4-násobku hrubého zisku spoločnosti za posledné účtovné obdobie roku 2018. K tejto sume sa pripočítava hotovosť, ktorou spoločnosť disponuje ku dňu účinnosti zmluvy ako aj pohľadávky, ktoré v rámci univerzálnej sukcesie práv prechádzajú na kupujúceho (žalovaného). Keďže však na žalovaného prešli aj všetky záväzky prevádzaného podniku v celkovej výške 896.573,68 EUR, je výsledný záväzok žalovaného voči žalobcovi titulom úhrady kúpnej ceny záporný. K okolnostiam uzatvorenia Zmluvy o predaji podniku žalovaný uviedol, že dôvodom odloženia účinnosti prechodu práv a povinností zo Zmluvy o predaji podniku k 30.9.2019, resp. k 1.10.2019 bola najmä skutočnosť, že prevzatiu všetkých hmotných a nehmotných zložiek podniku Dolphin Slovakia predchádzala príprava softwarového vybavenia a potrebná migrácia dát vo vzťahu k zákazníckemu portfóliu pri plnej prevádzke podniku, a k faktického protokolárnemu odovzdaniu a začatí prevádzky podniku žalovaným došlo až k 1.10.2019. Žalovanému nie sú známe okolnosti a dôvody
prečo žalobca v svojom súčasnom sídle v Košiciach predmetnou zmluvou nedisponuje. Žalovaný má za to, že konateľ spoločnosti žalobcu disponoval v čase podpisu Zmluvy o predaji podniku potrebným súhlasom jediného spoločníka žalobcu, vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti. Uviedol, že konateľom spoločnosti žalobcu bol k 30.8.2019 R. D.-F., oprávnený konať za spoločnosť žalobcu bez limitácie. Kúpna cena za predaj podniku bola určená na základe valuácie a formy kalkulácie výslednej kúpnej ceny, ktorý je obvyklý pri obdobných akvizíciách a cena bola s ohľadom na výšku aktív a pasív prevádzaného podniku určená korektne. Zmluva o predaji podniku súčasne spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, prechod záväzkov podniku bol veriteľom riadne a včas oznámený zákonom predpísanou formou, predaj podniku bol zapísaný do obchodného registra a zmluva bola súčasne uložená v zbierke listín, vedenej Okresným súdom Bratislava I. Skutočnosť, že súčasný štatutárny orgán spoločnosti žalobcu považuje podmienky uzatvorenej Zmluvy o predaji podniku za ekonomicky nevýhodné pre žalobcu nezakladá právo na určenie jej relatívnej ani absolútnej neplatnosti. Žalobcovi ostávajú v tejto situácii aj iné právne nástroje domáhania sa svojich nárokov, ak sa domnieva, že štatutárny orgán porušil svoje povinnosti stanovené § 135a Obch. zák.. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že pokiaľ ide o posúdenie platnosti predmetnej zmluvy, žalobca namietal viaceré dôvody neplatnosti. Podľa žalobcu sa predaj realizoval bez súhlasu jediného spoločníka spoločnosti žalobcu, teda bez súhlasu AQUA PRO EUROPE, a.s., pričom p. D.-F. uvedenú zmluvu uzatvoril v čase, kedy bol odvolaný z funkcie konateľa predávajúceho. Žalobca tiež namietal, že predaj podniku bol realizovaný za nulovú kúpnu cenu v prospech neznámeho subjektu, ktorý je zjavne ovládaný p. D.-F. v pozícii konateľa žalovaného. Žalobca tiež uviedol, že prevedením podniku došlo k tomu, že v súčasnosti nemá obchodný podiel žalobcu žiadnu hodnotu, čím došlo k poškodeniu jediného spoločníka žalovaného o sumu prinajmenšom kúpnej ceny, ktorú jediný spoločník žalobcu z časti už uhradil a naďalej uhrádza za nadobudnutie obchodného podielu v spoločnosti žalovaného a súvisiacich pohľadávok. Sporným a zároveň pre spor určujúcim ostalo posúdenie platnosti Zmluvy o predaji podniku zo dňa 30.8.2019 uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim (predtým Yellow Fish Investments s.r.o.), ktorú v mene žalobcu ako predávajúceho podpísal R. D.-F.. 5. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 137 písm. c) C.s.p., § 34 ods. 1 a 2 zák. č. 162/1995 Z.z., § 476 ods. 1 a 2, § 13 ods. 1 - 4, § 125 ods. 1 písm. f) a j), § 133 ods. 1 - 4, § 132 ods. 1 a 2, § 191 ods. 1 a 2 Obch. zák., § 39 Obč. zák. a dospel k záveru, že v zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 písm. j) Obchodného zákonníka, rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia. Z gramatického, vecného a systematického výkladu vyplýva, že je potrebné, aby valné zhromaždenie dostalo na prerokovanie a schválenie konkrétnu zmluvu. Nie je možné automaticky vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti uvedenej zmluvy o predaji podniku ak absentuje predchádzajúci súhlas. Súd prvej inštancie sa prikláňa k právnemu názoru, že uvedené ustanovenie nie je podmienkou platnosti právneho úkonu v rámci procesu kreácie vôle spoločnosti a platnosti právneho úkonu uzavretej zmluvy o prevode podniku. Žalobca predložil súdu rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti žalobcu zo dňa 29.7.2019 a zo dňa 26.8.2019. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplynulo, že R. D.-F. bol zapísaný a vymazaný z funkcie konateľa nasledovne: vznik funkcie 12.2.2014 - skončenie funkcie 19.8.2019, vznik funkcie 19.8.2019 - skončenie funkcie 6.9.2019, vznik funkcie 6.9.2019 - skončenie funkcie 16.9.2019. Žalobca odôvodnil dve rozhodnutia o odvolaní R. D.-F. z funkcie konateľa tým, že R. D.-F. sa neplatne ustanovil do funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti AQUA PRO EUROPE, a.s. a v jej mene sa následne spätne menoval do funkcie konateľa spoločnosti žalobcu potom čo bol z tejto funkcie odvolaný. R. D.-F. nikdy nebol oprávnený konať v mene spoločnosti AQUA PRO EUROPE, a.s. bol totiž menovaný za predsedu predstavenstva AQUA PRO EUROPE, a.s. rozhodnutím jediného akcionára, spoločnosťou Liquid Spirit Slovakia, s.r.o. zo dňa 9.8.2019 vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti AQUA PRO EUROPE, a.s.. Všetky uznesenia obsiahnuté v predmetnom rozhodnutí jediného spoločníka Liquid Spirit Slovakia, s.r.o. sú neplatné, čo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 29Cb/130/2019 zo dňa 24.6.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.8.2021 a vykonateľnosť dňa 14.8.2021. Po prvom odvolaní z funkcie konateľa účinnom dňa 29.7.2019 nebol R. D.-F. oprávnený konať v mene žalobcu. V súvislosti s obranou žalovaného ohľadom materiálnej publicity zápisu v obchodnom registri súd prvej inštancie ustálil, že výmaz konateľa z obchodného registra má len deklaratórne účinky. Ak sa teda konateľ na valnom zhromaždení odvolá z funkcie s okamžitou účinnosťou, nie je oprávnený ďalej konať menom spoločnosti, a to bez ohľadu na to, že v obchodnom registri ešte zapísaný stále bude. O odvolaní z funkcie konateľa mal R. D.-F. vedomosť, čo vyplýva z e-mailovej komunikácie dňa 15.8.2019,
v ktorom uvádza, že berie na vedomie prijaté rozhodnutie jediného spoločníka o odvolaní. V mene jediného spoločníka žalobcu koná štatutárny zástupca, v tom čase p. E. G., teda nie je rozhodujúce kto bol akcionárom. Pokiaľ nie je podľa § 131 Obch. zák. vyslovená neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, má sa za to, že ide o rozhodnutie platné. R. D.-F. ako konateľ nepodal žalobu o vyslovenie neplatnosti valného zhromaždenia. Súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 29.7.2019 je platné. 6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvu o predaji podniku zo dňa 30.8.2019 v mene predávajúceho podpisovala osoba ktorá nebola oprávnená v mene žalobcu konať. Absencia konania štatutárneho orgánu v mene predávajúceho má za následok nedostatok relevantného subjektu uzavrieť zmluvu a následok absolútnej neplatnosti zmluvy (§ 39 Obč. zák.). Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom podniku predmetom ktorého sú aj nehnuteľnosti a v katastri nehnuteľností je zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Zmluva o predaji podniku bola podpísaná dňa 30.8.2019 a dňom 1.9.2019 nastala účinnosť. Z predloženého výpisu z obchodného registra spoločnosti žalobcu je zrejmé, že vo verejne dostupnom obchodnom registri je evidovaný stav, ktorý nezodpovedá skutočnému stavu vecí. Od 5.10.2019 je evidovaný zápis predaja celého podniku žalobcu na žalovaného na základe Zmluvy o predaji podniku, ktorá mala nadobudnúť účinnosť dňa 1.9.2019. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je spolu 16 príloh. Žalovaný nepreukázal, že žalobca uvedenými prílohami disponuje, a teda nebola predložená celá zmluva vrátane príloh. Uvedený zápis môže byť zmenený výlučne na základe rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie má za to, že podkladom zápisu do obchodného registra je rozhodnutie súdu o tom, že vlastníkom podniku je žalobca, preto má naliehavý právny záujem na uvedenom výroku. Z uvedeného dôvodu súd považoval za potrebné uložiť žalovanému povinnosť vydať uvedený podnik v prospech žalobcu, ktorý nadobudol na základe absolútne neplatnej Zmluvy o predaji podniku. 7. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný, a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p.. Žalovaný v podanom odvolaní rozsiahlo a detailne opisuje skutkový stav veci, citujúc skutočnosti prezentované sporovými stranami v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj jednotlivé časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa nestotožnil a zároveň k nim pripája vlastné skutkové tvrdenia. Svoje odvolacie argumenty doplnil aj o judikatúru v obdobných právnych veciach, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje. Žalovaný vytýka súdu prvej inštancie najmä, že postupoval nesprávne, keď v rámci vykonaného dokazovania zohľadnil ako dôkaz e-mailovú správu R. D.-F., ako aj tú skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s druhým a tretím dôvodom neplatnosti spornej zmluvy o predaji podniku. Mal za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia použil nesprávnu terminológiu a nesprávny dátum odoslania e-mailu. Zotrval na svojej dobromyseľnosti pri podpise spornej zmluvy a tiež na tvrdení, že žalobca v danom spore nedisponuje naliehavým právnym záujmom pre podanie žaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p.. Vytýkal tiež materiálnu nevykonateľnosť žalobného nároku, ktorý bol premietnutý do výroku I. a II. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalovaný na strane 46 obsahovo rozsiahleho odvolania (časť XVIII.) uvádza zhrnutie, v ktorom vytýka súdu prvej inštancie, že dôkazy navrhované stranami sporu, resp. je zjavné, že ani všetky listiny, resp. dôkazy predložené žalovaným súd neposudzoval a nevykonal, avšak zo samotného skutkového stavu je zrejmé, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to aj z dôvodu, že obidva posudzované nároky žalobcu súd posúdil totožne, čo zapríčinilo aj nesprávne právne závery, pričom neuplatnil zásadu, v zmysle ktorej sa dôkazy posudzujú nie len samostatne, ale aj v ich vzájomnej súvislosti. Zdôraznil, že napriek okolností vzniku nárokov žalobcu sa konajúci súd s týmito vysporiadal svojvoľne, pričom žiadnym spôsobom neuviedol, v čom videl odlišnosti, na základe ktorých vyhodnotil takmer totožné dôkazy odlišne. Rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 29.7.2019 vyhodnotil ako platné, teda tento jeden dôkaz považoval za relevantný a zásadný pre posúdenie nároku žalobcu, avšak posúdenie totožnej listiny, t.j. Rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 26.8.2019 nevyhodnotil a ani neposúdil vôbec, pričom oba dôkazy majú rovnakú silu a váhu, t.j. po obsahovej ako aj vecnej stránky išlo o totožne listiny, avšak ich posúdil odlišne, resp. súd posúdil len jeden z nich. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie neposúdil vo vzťahu k svojmu právnemu záveru, že Rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 29.7.2019 je platné a R. D.F. bol z funkcie odvolaný ani vo vzťahu k ďalším dôkazom, napríklad vo vzťahu k žalobe žalobcu o
náhradu škody, v ktorej tej istý žalobca však tvrdí a svoj nárok založil na tom, že R. D.-F. bol v čase podpísania zmluvy o predaji podniku konateľ a jeho legitimáciu v konaní založil teda na tom, že v čase podpisu zmluvy o predaji podniku bol R. D.-F. konateľom spoločnosti, pričom žalobca v konaní o náhradu škody žiadnym spôsobom netvrdí, že bol konateľ odvolaný, naopak preukázateľne tvrdil a uvádza, že konateľ spoločnosti bol v spoločnosti žalobcu konateľom nepretržite od roku 2014 do 16.6.2019, teda aj v čase uzavretia zmluvy o predaji podniku. Učinené zistenia súdu preto nemajú vecné ani logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je žiadnym spôsobom zrejmé ako sa súd vysporiadal s predloženými dôkazmi preukazujúcimi údajné odvolanie konateľa z funkcie konateľa vo vzájomnej súvislosti a ani ako vyhodnotil súd dôkazy preukazujúce údajné odvolanie z funkcie konateľa vo vzťahu k žalobe žalobcu o náhradu škody, ktorú si uplatňuje v konaní na Mestskom súde Košice, s ktorým obsahom sa súd mohol, resp. mal náležite oboznámiť. Tak isto nie je žalovanému z odôvodnenia rozsudku zrejmé, ako vyhodnotil súd prvej inštancie aj ďalšie dôkazy predložené do konania a či ich vôbec hodnotil, ktoré vyhodnotil za relevantné a nepovažoval za relevantné. Mal za to, že v tejto právnej veci prvostupňový súd posudzovaním nárokov žalobcu s danými skutkovými okolnosťami značne zasiahol do princípu právnej istoty vyjadreného v Článku 1 ods. 1 Ústavy SR, keď zjavne v rozpore s princípom logiky dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že svojím odôvodnením rozsudku porušil pravidlá formálnej logiky. Nesprávnosť skutkových zistení vidí žalovaný aj v tom, že súd vo svojom odôvodnení žiadnym spôsobom ani nekonštatuje a ani nie je z neho zrejmé, aký skutkový stav v prejednávanej veci mal súd za ustálený alebo preukázaný. V odôvodnení rozsudku zjavne absentuje posúdenie zisteného skutkového stavu, a nie je možné vyvodiť záver, či súd poukazuje len na tvrdenia sporových strán, a ak áno, tak ktorej presne, nakoľko je preukázané, že súd nesprávne pripisuje tvrdenia žalovanému, ktoré ani v konaní nevzniesol, nie je zrejmé, či sú to tvrdenia žalobcu alebo právne závery súdu. Aj z vyššie uvedeného je nesporné, že v danom prípade nie je možné ani zistiť, aký skutkový stav mal súd za ustálený, preukázaný a základe akého skutkového stavu prejednávanú vec právne posúdil. Podľa názoru žalovaného odôvodnenie rozhodnutia, ktoré vykazuje pri hodnotení dôkazov a pri posudzovaní danej právnej veci zjavný vnútorný rozpor, nenapĺňa zákonné požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 posledná veta C.s.p., v zmysle ktorého má súd dbať, aby bolo odôvodnenie rozsudku presvedčivé. Konajúci súd v prípade posudzovania nároku žalobcu (I. výrok) a pri posúdení nároku žalobcu (II. výrok) žiadnym spôsobom neozrejmil, z akého dôvodu pri posudzovaní týchto nárokov, zvolil rovnaký postup, napriek tomu, že išlo o dva úplne rôzne nároky, založené na úplne rôznych právnych predpisov, a ani ich právne neposúdil, z akého dôvodu považoval v tomto prípade za dôvodné obom nárokom žalobcu vyhovieť v celom rozsahu. Absencia posúdenia týchto nárokov zo strany súdu nielen po skutkovej, ale aj po právnej stránke zakladá nezákonnosť vydaného rozsudku prvostupňového súdu. Podľa žalovaného je nesporné, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku nedostatočne vyhodnotil skutkový stav, napriek tomu, že z listinných dôkazov je nesporné a nespochybniteľné, že nároky žalobcu nie sú dôvodné. Má za to, že konajúci súd nevykonal dôkazy navrhované žalovaným, čím znemožnil žalovanému mať v konaní rovnaké postavenie ako žalobca spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Konajúci súd tak porušil jedno zo základných princípov, resp. pilierov, na ktorých je založený princíp civilného sporového konania. Nevykonanie dôkazov, ktoré žalovaný riadne navrhol a do konania predložil, je súd povinný náležite odôvodniť v rozsudku. Konajúci súd dôkazy navrhnuté žalovaným nevykonal a v napadnutom rozhodnutí sa vôbec nevysporiadal s nevykonaním dôkazov. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie súdu preto považuje za svojvoľné, arbitrárne a nezákonné. Žalovaný preukázateľne do konania predložil dôkazy, napríklad vo Vyjadrení zo dňa 14.2.2024 v počte 13 dôkazov. Uvedené dôkazy sa nenachádzajú ani v odôvodnení, že by ich súd vôbec posudzoval, a ak áno, ako ich vo vzťahu k prejednávanej veci súdil. Súd prvej inštancie totiž odôvodnenie výroku I. založil iba na formálnom opise, pričom vyjadrenia žalovaného zásadným spôsobom zovšeobecnil, záverečné vyjadrenie žalovaného úplne absentovalo v opise žalobe, tak isto aj mnohé žalovaným predložené listinné dôkazy absentovali, absentovali jednotlivé zákonné ustanovenia na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov týkajúce sa I. výroku a II. výroku vo vzťahu ich posúdeniu, teda úplne absentuje právne posúdenie súdu na základe akých právnych predpisov posúdil súd I. výrok a II. výrok rozsudku, pričom vlastnému právnemu odôvodneniu svojich záverov v napadnutom rozhodnutí venoval pozornosť v minimálnom rozsahu, pričom vo vzťahu k I. a II. výroku úplne absentuje právne odôvodnenie záveru súdu, čím postihol prvostupňový súd rozsudok deficitom nepreskúmateľnosti. Postup súdu prvej inštancie, v ktorom sa súd odmietne zaoberať argumentáciou dotknutej strany konania treba považovať za popretie podstavy a zmyslu základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Žalovaný v nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje aj na povinnosť súdu vyrovnať sa so súdnymi rozhodnutiami, na ktoré poukazoval počas súdneho konania žalovaný. Je pritom nesporné, že týmto postupom sa prvostupňový súd vôbec neriadil. Podľa žalovaného nie je prípustné, aby sa súd vyrovnal s argumentáciou žalovaného poukazujúcim na súdne rozhodnutia súdov tak, že súd odkáže na inú judikatúru. Žalovaný je toho názoru, že požiadavka spravodlivého procesu v podobe náležitej odpovede tak prvostupňový súd nesplnil, a to navyše za okolností, keď žalovaný svoju obranu opieral aj o súdne rozhodnutia podporujúce právne závery žalovaného uvádzané v jeho vyjadreniach počas súdneho konania. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 402/08 a uviedol, že závery konštatované v tomto náleze sú totožné s konaním súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku odignoroval argumentáciu žalovaného, tak isto sa prvostupňový súd nevysporiadal ani so súdnymi rozhodnutiami, na ktoré poukazoval žalovaný, napríklad vo vyjadrení zo dňa 14.2.2024 alebo v záverečnej reči 7.11.2024, ako ani s ďalšími námietkami uvádzanými žalovanými prezentovanými v jeho vyjadreniach. 9. Vo vzťahu k meritu veci má žalovaný za to, že súd prvej inštancie nemohol v žiadnom prípade dospieť presvedčivým spôsobom k záveru, že žalobca preukázal dôvodnosť uplatneného nároku vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k podniku, ako aj dôvodnosť uplatneného nároku vo vzťahu k vydaniu. Záverom navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť tak, že žalobu žalobcu zamietne v celom rozsahu ako nedôvodnú a žalobcu zaviaže na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prípade zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie žalovaný vymedzil v časti XVIII. v bode 57. až 59. odvolania rozsah úloh súdu prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom. 10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považoval odvolacie dôvody žalovaného za nedôvodné. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, v súlade so skutkovým a právnym stavom prejednávanej veci a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal žalobcovi nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania. Uviedol, že postup súdu prvej inštancie, ktorým vzhliadol neplatnosť zmluvy o predaji podniku zo dňa 30.8.2019 možno považovať za správny, a to pre rozpor so zákonom, pretože predaj podniku bol realizovaný v čase kedy bol R. D.-F. odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti žalobcu, a teda nebol oprávnený za spoločnosť žalobcu uzatvárať zmluvu o predaji podniku. Túto skutočnosť žalobca súdu podrobne preukázal podaním zo dňa 4.9.2024 a zároveň na pojednávaní dňa 16.9.2024. Nakoľko zo strany žalovaného boli na pojednávaní dňa 16.9.2024 prezentované pochybnosti a výhrady k otázke vedomosti R. D.-F. o tom, že bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti žalobcu, žalobca predložil súdu emailovú správu zo dňa 14.8.2019 o 13:46 hod., ktorou R. D.-F. oznamuje konateľovi spoločnosti AQUA PRO EUROPE, a.s., nasledovné: „Týmto potvrdzujem, že beriem na vedomie prijaté rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o., ktorým ma odvoláva z funkcie konateľa a chcem Vás ubezpečiť, že od dnešného dňa, kedy som mal možnosť sa dozvedieť o skutočnosti môjho pozastavenia výkon funkcie, nevykonávam v mene spoločnosti žiadne právne úkony.“ Predmetnú správu zaslal R. D.-F. zo svojho e-mailového účtu R..sk, ktorý používal ako konateľ spoločnosti žalobcu. Neskôr dňa 30.8.2019 R. D.-F. podpísal spornú zmluvu o predaji podniku, ktorou celý podnik spoločnosti žalobcu previedol bezodplatne na svoju spoločnosť, t.j. do vlastníctva žalovaného. K e-mailovej správe zo dňa 14.8.2019 žalobca uviedol, že žalovaný do skončenia dokazovania a do vydania rozsudku súdu prvej inštancie nijako nespochybňoval predmetný e-mail. V rámci konania pred súdom prvej inštancie, právna zástupkyňa žalovaného, po oboznámení sa s týmto dôkazom neuvádzala žiadne námietky, ani nespochybňovala jeho vierohodnosť a pravosť. Ak žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia, nespochybňuje obsah listín, tak súd prvej inštancie vychádzal z obsahu týchto listín, bez potreby uvádzať akékoľvek odôvodnenie. Ak žalovaný neuniesol ani bremeno tvrdenia, a ani bremeno dôkazu o tom, že by mal byť e-mail zo dňa 14.08.2019 akokoľvek nedôveryhodný, tak tieto novoty už nie je možné zo strany žalovaného prednášať v podanom odvolaní. Navyše na pojednávaní dňa 13.11.2024 sa zákonná sudkyňa vyslovene pýtala právnej zástupkyne žalovaného, či bude trvať na výsluchu strán sporu. Právna zástupkyňa žalovaného potvrdila, že na vykonaní takého dôkazu už netrvá, nepožaduje jeho vykonanie. Teda žalovaný nielenže nespochybňoval pravosť e-mailu zo dňa 14.8.2019, ale ani nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy, ktoré preukazovali akékoľvek pochybnosti o pravosti e-mailu. Teda je zjavné, že hoci sa žalovaný oboznámil s podaním žalobcu zo dňa 7.11.2024 a s jeho prílohami (vrátane e-mailu zo dňa 14.8.2019), tak právna zástupkyňa
žalovaného spochybňovala iba znalecký posudok vyhotoviteľa Znalecká organizácia TMKV, s.r.o. ale k druhému listinnému dôkazu, t.j. e-mailu zo dňa 14.8.2019, sa právna zástupkyňa žalovaného nijako nevyjadrovala. K odvolacím námietkam smerujúcim k odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie poskytlo stranám odpoveď na podstatné otázky, ktoré mali pre meritum veci relevanciu. Žalovaný však vo svojich písomných podaniach vo veľkom rozsahu poukazoval na množstvo skutočností, ktoré v prejednávanej veci neboli podstatné. Poukázal na ustálenú judikatúru z ktorej vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného, ktorými vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s druhým a tretím dôvodom neplatnosti zmluvy o predaji podniku, žalobca uviedol, že nakoľko súd prvej inštancie mal neplatnosť spornej zmluvy o predaji podniku za danú v zmysle druhého dôvodu neplatnosti v zmysle podanej žaloby, zostávajúcimi dôvodmi neplatnosti nebolo potrebné sa zaoberať, a to aj s poukazom na zásadu hospodárnosti konania. Pre výsledok konania je irelevantné, či zmluva o predaji podniku je neplatná z jedného dôvodu, alebo či neplatnosť spôsobujú viaceré, samostatné dôvody. V bode VII. ods. 9 a nasl. odvolania ďalej žalovaný opätovne špecifikuje svoje vyfabulované tvrdenia o údajnej nepravosti dôkazu (e-mailovej komunikácie v zmysle ktorej mal R. D.-F. vedomosť o odvolaní svojej osoby z funkcie konateľa). Jedná sa o novoty, ktoré v odvolacom konaní nie sú prípustné. Ďalej uviedol, že z chronológie a obsahu jednotlivých bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že v bodoch 39. až 48. odôvodnenia súd prvej inštancie uvádza svoje skutkové a právne posúdenie veci. V bode 49. odôvodnenia rozhodnutia súd uviedol, že strany sporu netrvali na vykonaní výsluchom navrhovaných svedkov a že žalovaný netrval na prerušení konania. Tým je podľa názoru žalobcu zodpovedné, prečo súd prvej inštancie ani nerozhodoval o návrhu na prerušenie a tiež je zodpovedané, prečo súd prvej inštancie nemusel rozhodovať o zamietnutí návrhov na vykonanie výsluchov, pretože strany sporu už na týchto návrhoch netrvali. V bode 51. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol dôvody a zákonné ustanovenia, pre ktoré priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Podľa žalobcu neobstojí ani argumentácia žalovaného rozhodnutím Krajského súdu Košice zo dňa 29.11.2023, sp. zn. 2Cob/49/2023. V konaní pod sp. zn. 2Cob/49/2023 sa totiž jednalo o odlišný skutkový stav, kedy bola chránená dobromyseľnosť tretej strany, uzatvárajúcej zmluvu o predaji podniku, pričom táto tretia strana bola s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľná v tom, že taká zmluva o predaji podniku je podpisovaná oprávnenou osobou za druhú zmluvnú stranu, a že bolo platne rozhodnuté o schválení zmluvy o predaji podniku. Avšak v tejto veci bola sporná zmluva o predaji podniku zo dňa 30.8.2019 uzavretá jednou a tou istou osobou /R. D.-F./, ktorá si musela byť vedomá toho, že nie je oprávnená za žalobcu konať ako konateľ spoločnosti. R. D.-F. uzavrel spornú zmluvu „sám so sebou“, a tak sa nemôže dovolávať dobromyseľnosti o tom, že údajne ako osoba konajúca za kupujúceho, nemal vedomosť o tom, že predávajúci /Dolphin Slovakia, s.r.o., za ktorého konal tiež/ nebol oprávnený platne previesť daný podnik na spoločnosť Dolphin Central Europe, s.r.o.. Zároveň je nesporné, že Rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 29Cb/130/2019 zo dňa 24.6.2021 mal vplyv práve na poslednú vetu bodu 41. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to z dôvodu, že R. D.-F. nikdy nebol oprávnený konať v mene jediného spoločníka žalobcu, a teda nikdy nebol v jej mene oprávnený podpísať rozhodnutie jediného spoločníka, ktorým vymenoval svoju osobu za konateľa žalobcu. Žalobca zotrval na tvrdení, že disponuje naliehavým právnym záujmom na podaní žaloby. V konaní bolo preukázané, že stav vo verejne dostupnom Obchodnom registri je v rozpore so skutočným stavom veci. Podľa výpisu spoločnosti žalobcu je od 5.10.2019 evidovaný zápis predaja celého podniku žalobcu na žalovaného na základe zmluvy o predaji podniku, ktorá mala nadobudnúť účinnosť dňa 1.9.2019. Takýto zápis môže byť zmenený výlučne na základe rozhodnutia súdu v nadväznosti na žalobu podanú v tomto konaní. Žalobca sa nemôže domôcť inak ochrany svojho vlastníckeho práva, ako súdnou cestou, a preto je naliehavý právny záujem daný. K údajnej dobromyseľnosti žalovaného pri podpise spornej zmluvy o predaji podniku žalobca uviedol, že R. D.-F. vystupoval ako štatutárny orgán tak predávajúceho ako aj kupujúceho ,pre žalobcu je absolútne nemožné predstaviť si akékoľvek logické zdôvodnenie stavu, v ktorom by žalovaný (konajúci tou istou fyzickou osobou) predmetný podnik nadobúdal v dobrej viere. Žalovaný síce v podanom odvolaní poukazuje na značné množstvo rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, avšak k týmto je spoločne nutné uviesť, že žiadne z daných rozhodnutí nepojednáva o takej situácii, kedy by tá istá fyzická osoba ako štatutárny orgán jednej obchodnej spoločnosti v dobrej viere nadobudla vlastnícke právo od inej spoločnosti, v mene ktorej koná tá istá osoba, t.j. v totožnom skutkovom stave ako je v tejto právnej veci, keďže de facto totožné konanie tej istej fyzickej osoby v mene dvoch právnických osôb (predávajúceho ako aj kupujúceho) absolútne vylučuje akúkoľvek, čo i len teoretickú, dobromyseľnosť kupujúceho. V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery uznesenia veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1VObdo/2/2020 a mal za to, že rozhodovaciu prax, na ktorú
vo svojom odvolaní poukazuje žalovaný je možné označiť za prekonanú, a právna prax v súčasnosti v tejto otázke zastáva jednoznačný záver v prospech zásady nemo plus iuris. K námietke žalovaného o údajnej materiálnej nevykonateľnosti výroku I. a II. v prejednávanej veci po zmene žalobného petitu uviedol, že dňa 23.1.2023 sa konalo pojednávanie, na ktorom súd uložil žalovanému povinnosť, aby žalovaný najneskôr 10 dní pred termínom pojednávania doložil Zmluvu o predaji podniku spolu s prílohami. Žalovaný túto povinnosť nesplnil. Následne sa dňa 12.4.2023 konalo ďalšie pojednávanie, na ktorom súd opätovne uložil žalovanému povinnosť, aby vydal zmluvu o predaji podniku vrátane všetkých príloh v lehote 10 dní. Žalovaný túto povinnosť nesplnil ani na opätovnú výzvu súdu. Skutočnosť, že súd a žalobca počas celého konania nedisponovali potrebnými prílohami predmetnej zmluvy o predaji podniku, tak bola zapríčinená výslovným ignorovaním procesných povinností žalovaným. Uvedené preto žalobca pripisuje výslovne na ťarchu žalovaného a považuje takto vzniknutý právny stav za výslovné zneužitie procesných práv žalovaného. Podľa názoru žalobcu následná argumentácia žalovaného, ktorej podkladom je prvotné zneužívanie procesných práv a procesného postavenia žalovaného, nemôže požívať súdnu ochranu, a preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby na takto rozpornú argumentáciu aj s poukazom na ustanovenie článku 5 C.s.p. neprihliadal. K časti odvolania žalovaného týkajúcej sa údajnej nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti vydania podniku žalobca uviedol, že samotná neplatnosť zmluvy o predaji podniku (konštatovaná ako predbežná otázka v rámci rozhodovania o určení vlastníckeho práva k podniku) nezabezpečí pre žalobcu úspešné urovnanie z titulu absolútnej neplatnosti zmluvy o predaji podniku. Takýto výrok rozhodnutia súdu by žalobcovi neumožňoval domáhať sa v rámci exekučného konania navrátenia vlastníckeho práva k jednotlivým majetkovým zložkám podniku, a preto žalobca okrem výroku I. žaloby požadoval zároveň aj rozhodnutie o výroku II., ktorým sa domáhal vrátenia vlastníckeho práva k jednotlivým veciam. K odvolacím námietkam žalovaného smerujúcim k vykonávaniu dokazovania uviedol, že návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov navrhol žalobca a nie žalovaný. Keďže žalobca následne na vykonaní výsluchu netrval, súd prvej inštancie postupoval správne, keď taký dôkaz nevykonal. Podľa žalobcu neobstojí ani argumentácia žalovaného o tom, že údajne požadoval vykonať dokazovanie vyžiadaním listín od žalobu. Jednak žalobca v prílohe svojho vyjadrenia zo dňa 7.11.2024 predložil e-mailovú komunikáciu dokazujúcu, že R. D.F. mal vedomosť o svojom odvolaní z funkcie konateľa žalobcu. Navyše, zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 13.11.2024 vyplýva, že na výzvu zákonnej sudkyne právni zástupcovia žalobcu a žalovaného zhodne uviedli, že žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú. Žalobca považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania za vecne správne. 11. Žalovaný následne v odvolacej replike zotrval na svojich odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní. Nestotožnil sa s vyjadrením žalobcu ,podľa ktorého súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Zotrval na argumente, že z procesného postupu súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyplýva, že súd posudzoval jednotlivé dôvody neplatnosti Zmluvy o predaji podniku postupne, pričom súd prvej inštancie na pojednávaní oznámil stranám predbežné prejednanie sporu a uviedol, že žaloba sa mu javí ako nedôvodná. Opakovane uviedol, že v rozpore s predbežným právnym posúdením prvostupňový súd však následne rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Taktiež namietal, že posudzovanie žalobcu ohľadom dobrej viery nadobúdateľa predstavuje novoty žalobcu v odvolacom konaní, keďže žalobca v konaní na prvom stupni žiadnym spôsobom nenamietal a nespochybňoval dobrú vieru žalovaného. Dodatočné spochybňovanie dobrej viery žalobcom je neprípustné a súd nemôže na takéto novoty prihliadnuť. Opätovne zdôraznil, že sa žalovaný nevzdal a ani neupustil od vykonania ním navrhovaných dôkazov. Z formulácie jasne vyplýva, že žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú strany, nie že sa vzdávajú alebo upúšťajú od pôvodne navrhovaných dôkazov. Žalovaný je však toho názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nezákonný a trpí svojvôľou konajúceho súdu. 12. Žalobca vo svojej odvolacej duplike zotrval na doterajších svojich argumentoch a nestotožnil sa s tvrdeniami, ktoré žalovaný uviedol vo svojej odvolacej replike. V reakcii na doplnenie argumentácie žalovaného týkajúcej sa rozporov medzi dátumami prvého odvolania konateľa /R. D.-F./, doručeného emailu, a následného druhého odvolania jeho osoby z funkcie konateľa, žalobca má za to, že sa jedná o novú argumentáciu, ktorú žalovaný doposiaľ v predmetnom konaní nijakým spôsobom nepredložil. Opätovne zdôraznil, že žalovaný do skončenia dokazovania a do vydania rozsudku súdu prvej inštancie nijako nespochybňoval uvedený e-mail zo dňa 14.8.2019. Ak žalovaný neuniesol ani bremeno tvrdenia, a ani bremeno dôkazu o tom, že by mal byť e-mail zo dňa 14.08.2019 akokoľvek nedôveryhodný, tak tieto novoty už nie je možné zo strany žalovaného prednášať v podanom odvolaní. Obdobná argumentácia platí aj pre novo prednesenú argumentáciu žalovaného, uvádzanú v jeho vyjadrení zo dňa 31.3.2025
o tom, že e-mail zo dňa 14.8.2019 nemá žiadnu relevanciu k druhému odvolaniu z funkcie konateľa, vykonanému dňa 26.8.2019. Opätovne sa jedná o novú argumentáciu a nové námietky, ktoré žalovaný, ani jeho právna zástupkyňa, v rámci konania pred súdom prvej inštancie neuvádzali. Žalovaný však navyše takúto argumentáciu nepredložil ani v podanom odvolaní, a svoj prostriedok procesnej obrany uplatnil až v podanej odvolacej replike zo dňa 31.3.2025. Žalobca tak má za to, že sa v danom prípade sa jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní v zmysle ust. § 366 C.s.p., a na takto uplatnené prostriedky procesnej obrany žalovaného nie je možné prihliadať. 13. Žalovaný v reakcii na odvolaciu dupliku žalobcu uviedol, že vyjadrenie žalobcu je len všeobecným popieraním tvrdení a argumentácie žalovaného, pričom žalobca sa zjavne úmyselne a vedome vyhýba argumentačne tým častiam, ktoré sú sporné, alebo ktoré sú v neprospech žalobcu. Žalovaný z dôvodu hospodárnosti v nadväznosti na absenciu argumentácie zo strany žalobcu, zotrváva na svojej argumentácii a všetkých svojich vyjadreniach, vrátane argumentácií a vyjadrení obsiahnutých v odvolaní voči rozsudku prvostupňového súdu. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok / ďalej len C.s.p./ prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.5.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť. 15. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 18. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 19. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia v rozsahu, že žalobca je vlastníkom celého podniku spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o., IČO: 35 784 776, ktorý je špecifikovaný v zmluve o predaji podniku uzavretej dňa 30.8.2019, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.9.2019, a vo všetkých jej prílohách. Zároveň sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia vydať žalobcovi podnik spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o. špecifikovaný v predmetnej zmluve o predaji podniku. Z výpisu z obchodného registra žalobcu je zrejmé, že R. D.-F. bol zapísaný a vymazaný z funkcie konateľa nasledovne: vznik funkcie 12.2.2014 - skončenie funkcie 19.8.2019, vznik funkcie 19.8.2019 - skončenie funkcie 6.9.2019, vznik funkcie 6.9.2019 - skončenie funkcie 16.9.2019. Zmluva o predaji podniku bola podpísaná dňa 30.8.2019 a dňom 1.9.2019 nastala účinnosť spornej zmluvy. Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 29Cb/130/2019 zo dňa 24.6.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.8.2021 a vykonateľnosť dňa 14.8.2021, vyplýva, že všetky uznesenia obsiahnuté v rozhodnutí jediného spoločníka Liquid Spirit Slovakia, s.r.o. /vrátane menovania R. D.-F. za predsedu predstavenstva AQUA PRO EUROPE, a.s. a v mene tejto akciovej spoločnosti sa následne spätne menoval do funkcie konateľa spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o. potom, čo bol z tejto funkcie odvolaný/ sú neplatné. Z uvedeného je zrejmé, že po prvom odvolaní z funkcie konateľa účinnom dňa 29.7.2019 nebol R. D.-F. oprávnený konať v mene žalobcu. O odvolaní z funkcie konateľa mal vedomosť, čo vyplýva z e-mailovej komunikácie 14.8.2019, v ktorom uvádza, že berie na vedomie prijaté rozhodnutie jediného spoločníka o odvolaní.
Sporným a zároveň pre spor určujúcim ostalo posúdenie platnosti Zmluvy o predaji podniku zo dňa 30.8.2019 uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim /predtým Yellow Fish Investments s.r.o./, ktorú v mene žalobcu ako predávajúceho podpísal R. D.-F.. Súd prvej inštancie uzavrel, že spornú zmluvu o predaji podniku v mene predávajúceho podpisovala osoba, ktorá nebola oprávnená v mene žalobcu konať. Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. 20. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne na základe listinných dôkazov ustálil, že žalobcom uplatnený nárok je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Súd prvej inštancie správne ako prejudiciálnu otázku riešil otázku platnosti spornej zmluvy o predaji podniku, pretože vyriešenie tejto otázky bolo nevyhnutým predpokladom pre rozhodnutie o vlastníckom práve k podniku spoločnosti žalobcu. Súd prvej inštancie správne ustálil, že sporná zmluva je neplatná z dôvodu, že osoba /R. D.-F./, ktorá podpísala spornú zmluvu dňa 30.8.2019, nebola na to osobou oprávnenou zmluvu podpísať, pretože nebola konateľom žalobcu. Žalobca v konaní predložil rozhodnutie jediného spoločníka žalobcu /AQUA PRO EUROPE, a.s./ zo dňa 29.7.2019 a zo dňa 26.8.2019, ktorými bol R. D.-F. odvolaný z funkcie konateľa žalobcu. Zároveň mal súd prvej inštancie preukázané rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 29Cb/130/2019 zo dňa 24.6.2021, že Uznesenia valného zhromaždenia prijaté rozhodnutím jediného akcionára, spoločnosťou Liquid Spirit Slovakia, s.r.o. zo dňa 9.8.2019 vykonávajúcou pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti AQUA PRO EUROPE, a.s. sú neplatné. Vzhľadom na tú skutočnosť, že R. D.-F. ako odvolaný konateľ nevyužil svoje právo v zmysle § 131 Obch. zák. a nepodal žalobu o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, sú rozhodnutia jediného spoločníka žalobcu platné. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rozhodnutie jediného spoločníka žalobcu pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 29.7.2019 bolo platné, a teda R. D.-F. bol platne odvolaný z funkcie konateľa žalobcu a zároveň žalobca predložením e-mailovej komunikácie zo dňa 14.8.2019 preukázal, že R. D.-F. mal o odvolaní jeho osoby z funkcie konateľa žalobcu vedomosť. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 42. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a na odstránenie akýchkoľvek pochybností vo vzťahu k materiálnej publicite zápisu v obchodnom registri dodáva, že rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným ev. rozhodnutím jediného spoločníka o odvolaní konateľa z funkcie je účinné momentom jeho prijatia, ak z rozhodnutia nevyplýva neskorší deň. Výmaz konateľa z obchodného registra má iba deklaratórny (informatívny) účinok a odvolaný konateľ stráca oprávnenie konať v mene spoločnosti momentom, kedy valné zhromaždenie rozhodne o odvolaní, nie až zápisom do obchodného registra. Preto odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie v tom, že R. D.-F. nebol oprávnený uzatvoriť zmluvu o predaji podniku zo dňa 30.8.2019 a v danom prípade sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. Vedomosť R. D.-F. o jeho odvolaní z funkcie konateľa bola preukázaná žalobcom predložením e-mailovej komunikácie zo dňa 14.8.2019, v ktorej R. D.-F. uviedol, že berie na vedomie rozhodnutie jediného spoločníka žalobcu o tom, že bol odvolaný z funkcie konateľa žalobcu /súd prvej inštancie chybne uviedol 15.8.2019/, a naopak žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil súdu taký relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, že R. D.-F. bol v čase podpisu spornej zmluvy o predaji podniku konateľom žalobcu, resp. že by postupoval podľa § 131 Obch. zák.. V reakcii na tvrdenia žalovaného o jeho dobromyseľnosti pri podpise spornej zmluvy sa odvolací súd stotožnil s odvolacou obranou žalobcu. Navyše žalovaný kvalifikovane nepoprel žalobcom predloženú e-mailovú komunikáciu a preto s poukazom na § 151 C.s.p. ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s odvolacou obranou žalobcu vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného vzneseným na emailovú komunikáciu R. D.-F. zo dňa 14.8.2019 a vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalovaného v odvolacom konaní uzavrel, že nie sú novotami v odvolacom konaní, ktoré možno uplatniť za podmienok uvedených v zmysle § 366 C.s.p., a preto na tieto „novoty“ nebude prihliadať. 21. K odvolacej námietke žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie /bod 45. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia/ v rozsahu, že žalobca má na požadovanom určení vlastníckeho práva k podniku naliehavý právnym záujem a tento záujem žalobcu je daný tým, že v obchodnom registri je evidovaný stav, ktorý nezodpovedá skutočnému stavu veci. Takto vzniknutý nesúlad zápisu o predaji celého podniku žalobcu na žalovaného je možné zmeniť výlučne na základe súdneho rozhodnutia, čím dôjde k odstráneniu právnej neistoty, keďže žalobca sa
nemôže domôcť ochrany svojich práv iným spôsobom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa osobitnou žalobou o náhradu škody vo výške 421.180,- EUR s prísl. domáha náhrady škody R. D.F. a súdne konanie je vedené na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 30Cb/21/2023. 22. K odvolacej námietke žalovaného v rozsahu, že súd prvej inštancie odignoroval námietky žalovaného vo vzťahu k rozporu medzi I. a II. výrokom, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v bode 44. a 45. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel k správnemu záveru o neplatnosti spornej zmluvy o predaji podniku. Na zdôraznenie uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti spornej zmluvy na základe jedného právneho dôvodu /§ 39 Obč. zák., absolútne neplatný právny úkon/, bolo bezpredmetné sa zaoberať aj ďalšími dôvodmi neplatnosti spornej zmluvy. 23. K vytýkanej námietke žalobcu v rozsahu, že súd prvej inštancie neuplatnil sudcovskú koncentráciu konania, odvolací súd zdôrazňuje, že je výlučne vecou súdu /nie však povinnosťou ako sa mylne domnieva žalovaný/, či uplatní sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 C.s.p. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca aj žalovaný predkladali dôkazy v priebehu konania a súd prvej inštancie umožnil obom sporovým stranám dôkazy predkladať za účelom zistenia skutkového stavu. Neuplatnenie sudcovskej koncentrácie konania nepredstavuje procesnú vadu konania, keďže ide o diskrečnú právomoc súdu. Rovnako odvolací súd nezistil žiadnu vadu konania ani v súvislosti s namietaným predbežným právnym posúdením. Odvolací súd konštatuje, že predbežné právne posúdenie súdu prvej inštancie podľa § 181 ods. 2 C.s.p., na ktoré žalovaný v odvolaní poukázal, nemá charakter záväzného právneho názoru, ale ide o právny názor, ktorý sa na základe vykonaného dokazovania môže zmeniť. Napriek žalovaným namietanej zmene vysloveného predbežného právneho posúdenia odvolací súd konštatuje, že obe sporové strany mali dostatočný priestor predniesť všetky skutkové a právne argumenty, mali priestor navrhnúť dôkazy a reagovať na všetky tvrdenia protistrany. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného o tom, že súd prvej inštancie opomenul uviesť a zahrnúť do odôvodnenia rozsudku záverečnú reč žalovaného. Odvolací súd s týmto tvrdením žalovaného nesúhlasí a odkazuje žalovaného na bod 16. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie zahrnul záverečnú reč žalovaného do svojho rozhodnutia. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces je potrebné uviesť, že jeho obsah je pomerne široký. O porušenie práva na spravodlivý proces pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Odvolací súd takéto pochybenie zo strany súdu prvej inštancie nezistil. 24. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa nezaoberal návrhmi žalovaného na vykonanie dokazovania, ktorých sa žalovaný nevzdal a na vykonaní dôkazu trval počas celého konania / na listinných dôkazoch špecifikovaných vo vyjadrení žalovaného zo dňa 14.2.2024/, pričom súd prvej inštancie tieto dôkazy nevykonal a ani neuviedol, prečo sa nimi nezaoberal, odvolací súd uvádza, že ani táto odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 13.11.2024 /kedy došlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci/ vyplýva, že strany sporu prostredníctvom právnych zástupcov uviedli, že žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ strany sporu uvedú, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, tak v zmysle rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Obdo/59/2020 a sp. zn. 3Obdo /68/2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá, a teda že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom preto nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd uvedenú námietku posúdil ako nedôvodnú. 25. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal aj s ostatnou argumentáciou žalovaného. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 26. Predmetom odvolacieho prieskumu bol napadnutý aj výrok III. rozhodnutia týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, tento nárok vyhodnotil odvolací súd ako súvisiaci. Vo vzťahu k tomuto výroku považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne vzhľadom na správnosť výroku I. a II. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. 27. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného v podanom odvolaní ako nedôvodné. S ohľadom na obsah odvolania a následné vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného v odvolacom konaní odvolací súd konštatuje, že sa zaoberal len tými odvolacími dôvodmi, ktoré sú právne relevantné a spôsobilé odvolaním zvrátiť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie. Na ostatné, právne nerelevantné časti podaní právneho zástupcu žalovaného, neprihliadol z dôvodu, že nemajú význam na výsledku sporu v odvolacom konaní. 28. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 29. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).