Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 35Cbi/35/2007 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6007200830 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2009 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2009:6007200830.4 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu JUDr. A. B., P. X,. XXX. XX. Ž., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu R., C. V. D. I. „v konkurze", Č. C. XX,. XXX. XX. R. S., IČO: XX. XXX. XXX. proti žalovanému I. - R.., a. s., H. XX,. XXX. XX. Ž., I.: XX. XXX. XXX,. právne zastúpený advokátskou kanceláriou L. L. P., s.r.o., H. č.XX,. B. B. o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto r o z h o d o l : Súd konanie z a s t a v u j e. Súd vracia žalobkyni krátený súdny poplatok vo výške 325,30 Eur, ktorý bude vrátený po právoplatnosti tohto rozhodnutia prostredníctvom Daňového úradu Rimavská Sobota, F. X,. XXX. XX. R. S.. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.322,68 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet jeho právneho zástupcu č. XXXXX. XXX/XXXX,. vedený vo V., a.s., B., P. B. B.. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou z 25. júla 2007 domáha určenia, že právny úkon - Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zo dňa 4. augusta 2004, uzavretá medzi účastníkmi R., C. V. D. I., R. S. a I.-R., a. s., Ž., ako aj dodatky č. 1 a 2 zo dňa 4. augusta 2004 k uvedenej zmluve, sú voči konkurzným veriteľom úpadcu R., C. V. D. I. „v konkurze“, R. S. právne neúčinné. Ďalej sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty sumu 10.000.000,-Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania. Dňa 8. júna 2009 bolo súdu prostredníctvom faxu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že žalobu berie späť. Originál tohto podania bol podaný na poštu dňa 8. júna 2009 a súdu bol doručený 11. júna 2009. Žalobca vo svojom podaní uviedol, že predmetná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, čo je preukazované aj v trestnom konaní, ktoré sa začalo na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Banskej Bystrici, Úrade justičnej a kriminálnej polície PZ, Banská Bystrica pod č. ČVS: KRP - 14/OEK - BB-2009. Zároveň uviedol, že v tomto trestnom konaní si uplatňuje právo úpadcu ako poškodeného na náhradu škody v adhéznom konaní. Z uvedeného dôvodu odpadol dôvod na ďalšie vedenie tohto sporového konania a berie žalobu preč v celom rozsahu. Zároveň žalobca poukazuje na ustanovenie § 33 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurznom vylúčené z uspokojenia, a preto navrhuje, aby súd žalovanému nepriznal trovy konania. Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami O.s.p. konanie na základe dispozitívneho úkonu žalobcu zastavil. Vyžiadanie súhlasu žalovaného so späťvzatím súd nepovažoval za potrebné s ohľadom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo skôr, ako sa začalo pojednávanie. V predmetnom konaní bol dvakrát nariadený termín pojednávania, avšak pojednávanie dňa 8. októbra 2007 bolo odročené, pretože sa účastníci nedostavili a žalobkyňa nemala ani vykázané doručenie predvolania na pojednávanie. Pojednávanie nariadené na 16. júna 2009 bolo zrušené z dôvodu späťvzatia žaloby. Aj prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím by bol v dôsledku uvedeného neúčinný. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej lej „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. V posudzovanom prípade žalobkyňa zobrala žalobu späť v čase, keď bol dvakrát nariadený termín pojednávania, avšak prvýkrát bolo pojednávanie odročené pre neprítomnosť účastníkov konania a druhýkrát bol termín zrušený. Súd preto konštatuje, že sú splnené podmienky pre vrátenie súdneho poplatku podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch. Podľa § 18c ods. 5 zákona o súdnych poplatkoch poplatok, ktorý sa vybral v slovenských korunách a má sa vrátiť po 1. januári 2009, sa po 1. januári 2009 vráti v sume, ktorá zodpovedá sume zistenej podľa § 11 v slovenských korunách prepočítanej konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlenej na eurocenty nahor. Podľa uvedeného ustanovenia by mal súd najprv určiť sumu, ktorá má byť vrátená žalobcovi podľa § 11 zákona o súdnych poplatkoch, potom ju prepočítať na eurá pomocou konverzného kurzu a následne zaokrúhliť na celé eurocenty nahor. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 eura. V predmetnom prípade nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a ani o poplatok v rozvodovom konaní, preto sa poplatok vracia krátený. Keďže poplatok bol zaplatený v slovenských korunách vo výške 10.000,- Sk a 1% z tejto sumy predstavuje 100,-Sk, čo je menej ako 6,63 Eur, je potrebné krátiť poplatok o minimálnu sumu uvedenú v tomto ustanovení. Podľa názoru súdu však nie je možné postupovať tak, že od súdneho poplatku, ktorý je vyjadrený v slovenských korunách sa odpočíta suma 6,63 Eur prepočítaná na slovenské koruny alebo suma 6,63 Eur od súdneho poplatku prepočítaného na eurá, pretože to by odporovalo ustanoveniu § 18c ods. 5, ktorý hovorí, že najprv je potrebné zistiť sumu, ktorá sa má vrátiť, a potom ju prepočítať pomocou konverzného kurzu na eurá a zaokrúhliť na eurocenty nahor. Z uvedených dôvodov súd súdny poplatok krátil o 200,-Sk, čo bola zákonom určená minimálna suma, o ktorú sa má krátiť súdny poplatok vyjadrený v slovenských korunách podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 31. decembra 2008. Krátený súdny poplatok potom predstavuje sumu 9.800,-Sk, čo po prepočte na eurá a zaokrúhlení predstavuje 325,30 Eur. Žalovaný si prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z 9. júna 2009 uplatnil náhradu trov konania. Poukázal na ustanovenie § 13 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a uplatnil si náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby vo výške 32.650,-Sk z hodnoty sporu 10.000.000,-Sk a 685,-Sk ako 1 sadzby tarifnej odmeny z predmetu sporu, ktorého hodnotu nemožno určiť. Ďalej si uplatnil režijný paušál a daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V posudzovanom prípade došlo k zastaveniu konania z viny žalobcu, preto súd priznal žalovanému náhradu trov konania. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa môže znížiť alebo zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške. Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu a ďalej zaplatenia sumy 10.000.000,-Sk. Ide o dva samostatné nároky, ktoré možno uplatniť samostatnými žalobami, čo vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. 5Obo 122/208 zo dňa 11. decembra 2008, keď potvrdil uznesenie prvostupňového súdu o zastavení konania len v časti nezaplatenia súdneho poplatku 600.000,-Sk a v časti konania, v ktorej sa žalobca domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu a v ktorej bol súdny poplatok 10.000,-Sk zaplatený, uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že v tomto konaní sú spojené dve veci. Spor s vyššou hodnotou je spor, v ktorom sa žalobca domáhal zaplatenia 10.000.000,-Sk. Z uvedeného sporu patrí právnemu zástupcovi žalovaného tarifná odmena za jeden úkon právnej služby ( prevzatie a príprava zastupovania) podľa §10 vyhlášky vo výške 32.650,-Sk, čo je 1.083,78 Eur. D. spor, ktorý bol v tomto konaní, je určenie neúčinnosti právneho úkonu - teda spor, ktorého hodnotu nemožno určiť. V tomto druhom prípade patrí právnemu zástupcovi žalovaného tarifná odmena vo výške XXX,XX. S., čo je XX,XX. E. (polovica z tarifnej odmeny X.XXX,-Sk. - výpočtový základ pre rok XXXX,. pretože plnomocenstvo bolo udelené XX.. D. XXXX).. Z. súd priznal režijný paušál vo výške XXX,-Sk,. čo je X,XX. E. a D. k tarifnej odmene vo výške X.XXX,XX. S., čo je XXX,XX. E.. P. zástupca žalovaného si uplatnil D. aj z režijného paušálu, avšak ustanovenie § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky uvádza, že ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až XXf. o daň z pridanej hodnoty. R. paušál je upravený v § 16 vyhlášky, preto súd priznal D. len z úkonu právnej služby. C. trovy konania predstavujú X.XXX,XX. E.. K skutočnostiam, ktoré sa týkajú náhrady trov konania a poukázania na ustanovenie § 33 ods. 1 písm. b ) zákona č. XXX/XXXX. Z.. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ktoré vo svojom podaní uviedol žalobca, súd považuje za potrebné poukázať na judikatúru N. súdu S. republiky. Poučenie: P. tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote XX. dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.