Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/13/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6010200546 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2010 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2010:6010200546.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľky - odvolateľky G. X., Q. XX.X.XXXX, U. Q.. Y. XXX/XX, XXX XX A., zast. I. JUDr. Ing. Michalom Ševčíkom, advokátom Y. N. XX, XXX XX U. U. proti odporcovi - správnemu orgánu Obvodnému pozemkovému úradu v Lučenci, Nám. republiky 26, 984 36 Lučenec o odvolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu č.: LC/2010/00125 z 13. mája 2010 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Lučenci č.: LC/2010/00125 zo dňa 13. mája 2010 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľka sa odvolaním zo dňa 28. mája 2010 doplneným 18. augusta 2010 a 23. septembra 2010 domáhala, aby súd rozhodnutie odporcu č. LC/2010/00125 zo dňa 13. mája 2010 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím odporca rozhodol o navrhovateľkou uplatnenom nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom zapísaným v pozemnoknižných vložkách č. XX a XXX v k.ú. Y./J., č. XXX, XXX a XXX v k.ú. O., č. XXX a XXX v k.ú. J. a č. XX, XXX a XX v k.ú. X. Q. N. v konaní podľa § 5 ods. 2 z.č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „z.č. 503/2003 Z.z.“) tak, že navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené v § 2 ods. 1, 2 a § 3 ods. 1, 2 z.č. 503/2003 Z.z. z dôvodu, že pozemky neprešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v rozhodujúcom období (§ 2 ods. 1 cit. zákona), ďalej z dôvodu, že navrhovateľka nie je oprávnenou osobu (§ 2 ods. 2 cit. zákona) a z dôvodu, že pozemky neprešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby niektorým zo spôsobov, ako sú uvedené v § 3 cit. zákona (§ 3 ods. 1, 2 cit. zákona). Odvolateľka prostredníctvom ustanoveného právneho zástupcu (na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sp/13/2010-20 zo dňa 27. júla 2010) v podaní označenom ako „Doplnenie odvolania“ namietala nesprávnosť predmetného rozhodnutia odporcu z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Tvrdila, že je oprávnenou dedičkou po právnych predchodcoch, ktorí vlastnili Sklárne O. I., správny orgán by sa mal zaoberať dokumentmi, ktoré vlastní p. F. - dedička na základe závetu po W. U. (vlastným menom T. X.). Podľa odvolateľky z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo dospel správny orgán k záveru, že navrhovateľka nie je oprávnenou osobou, vzhľadom na prezentovaný rodokmeň. V tejto časti je podľa odvolateľky rozhodnutie nepreskúmateľné. Ďalej namietala, že z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho správny orgán vyvodil deň 1. január 1948 ako deň znárodnenia poštátnením, keď na druhej strane uvádza, že vychádzal z Výmeru č. 001/A-166/1995 zo dňa 8. novembra 1955 (podľa § 4 Dekrétu prezidenta republiky č. 100/45 Zb.) a znárodnenie bolo uverejnené vyhláškou Ministra priemyslu zo dňa 21. decembra 1948. V odvolaní napokon namietala porušenie § 3 z.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), pretože ju správny orgán neoboznámil s potrebou doplnenia dokazovania a zistený stav nezodpovedá miestnym pomerom, ktoré sú správnemu orgánu známe z jeho činnosti. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu z 23. júna 2010 uviedol, že uplatnený nárok navrhovateľky nespĺňa podmienky stanovené z.č. 503/2003 Z.z. z dôvodu, že nehnuteľnosti, na ktoré si navrhovateľka uplatnila nárok neprešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v rozhodujúcom období podľa § 2 ods. 1 cit. zákona, neprešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby niektorým zo spôsobov, ako sú uvedené v § 3 ods. 1, 2 zákona a navrhovateľka nie je oprávnenou osobou v zmysle § 2 ods. 2 cit. zákona. Z uvedeného dôvodu rozhodol odporca tak, že navrhovateľke sa vlastníctvo k uplatneným nehnuteľnostiam nevracia a nepriznal jej ani právo na náhradu podľa z.č. 503/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol odvolanie navrhovateľky zamietnuť a rozhodnutie správneho orgánu potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a O.s.p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na § 250l O.s.p. v medziach a z dôvodov uvedených v odvolaní, pričom sa oboznámil s obsahom správneho spisu, vypočul účastníkov konania a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné z nasledovných dôvodov: Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka si v zákonnej lehote žiadosťou doručenou odporcovi 31. decembra 2004 uplatnila prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne nárok na navrátenie vlastníctva podľa z.č. 503/2003 Z.z. k pozemkom nachádzajúcim sa v k.ú. O. zapísaným v pozemnoknižných vložkách č. XXX, XXX a XXX, v k.ú. Y./J. v pozemnoknižných vložkách č. XX a XXX, v k.ú. X. Q. N. v pozemnoknižných vložkách č. XX, XXX a XX a v k.ú. J. v pozemnoknižných vložkách č. XXX a XXX. Navrhovateľka v žiadosti tvrdila, že predmetné pozemky prešli v rozhodnom období (§ 2 ods. 1 z.č. 503/2003 Z.z.) z vlastníctva jej príbuzných označených v žiadosti do vlastníctva Československého štátu, resp. označených právnických osôb (Y. sklárne, národný podnik, U., Y. sklárne, n.p., I., Y. sklárne, n.p., X. F.) s tým, že listiny preukazujúce skutočnosti podľa § 3 z.č. 503/2003 Z.z. a ďalšie listinné dôkazy doručí odporcovi dodatočne. V prílohe predmetnej žiadosti neboli doložené navrhovateľkou žiadne listinné dôkazy, t.j. ani doklad o prechode vlastníctva predmetných pozemkov na štát, resp. inú právnickú osobu. Z obsahu administratívneho spisu súd ďalej zistil, že navrhovateľka bola listom z 12. januára 2005 vyzvaná na zdokladovanie uplatneného nároku a preukázanie skutočností podľa § 3 z.č. 503/2003 Z.z.. Rozhodnutím z 13. januára 2005 odporca súčasne prerušil konanie vo veci uplatneného nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom do doby, kým navrhovateľka predloží požadované listinné dôkazy. Navrhovateľka napriek výzve odporcu nepredložila žiadne listinné dôkazy, t.j. ani doklad, na základe ktorého prešlo vlastníctvo k uplatneným pozemkom na štát, resp. na inú právnickú osobu, preto bola odporcom opakovane vyzvaná na doloženie listinných dôkazov výzvami z 18. februára 2008, 12. marca 2008, 12. septembra 2008 a 4. februára 2009 s poučením, že v prípade nedoloženia listinných dôkazov v stanovenej lehote odporca - správny orgán správne konanie zastaví. Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľka v prílohe listu datovaného 4. februára 2007 k č. LC/ XXXX/XXXXX doložila niektoré z požadovaných listín a požiadala o predĺženie lehoty na zaslanie ďalších dokladov. Vzhľadom na to, že predmetné podanie navrhovateľky sa odvoláva na list - výzvu správneho orgánu z 12. septembra 2008 a v jeho prílohe boli predložené doklady datované po tomto dátume (t.j. po 4. februári 2007) - napríklad dedičské rozhodnutie z 20. apríla XXXX a z 11. marca XXXX, závet preložený v r. 2009, je zrejmé, že uvedený dátum v podaní navrhovateľky je chybný, resp. nesprávne uvedený. Napriek tomu, že navrhovateľka v stanovenej lehote nedoložila všetky požadované doklady (napr. nedoložila doklad o prechode požadovaných nehnuteľností na štát, resp. iné právnické osoby, neoznačila reštitučný titul) správny orgán správne konanie nezastavil. Z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by bola navrhovateľka tieto dôkazy predložila dodatočne, resp. že by bola navrhla dôkazy, z ktorých by jej tvrdenia o oprávnenosti nároku uplatneného žiadosťou doručenou správnemu orgánu 31. decembra 2004 vyplývali. V správnom spise sa nachádza fotokópia resp. opis Výmeru povereníctva ľahkého priemyslu č. 001/A - 166/1955 zo dňa 8. novembra 1955, ktorým bol s poukazom na § 4 ods. 7 Dekrétu prezidenta republiky č. 100/45 Zb. v znení článku II z.č. 114/1948 Zb. a z.č. 106/1950 Zb. určený rozsah znárodnenia bývalého podniku Sklárske výrobné a predajné družstvo v J., ktorého znárodnenie bolo uverejnené vyhláškou Ministra priemyslu zo dňa 21. decembra 1948 č. XXXX Ú.l. a ktorého majetková podstata bola v rozsahu znárodnenia začlenená podľa vyhlášky Ministra priemyslu zo dňa 11. januára 1949 č. XXX Ú.l. do Y. sklární, n.p., U. a dňom 1. januára 1950 pričlenená do národného podniku Y. sklárne X. F.. Podľa výroku predmetného výmeru bod 1 spolu so znárodneným podnikom boli dňom 1. januára 1948 znárodnené poštátnením podľa § 4 ods. 2 a 3 vyššie citovaného Dekrétu nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XX k.ú. K. Y. špecifikované jednotlivými parcelami patriace v deň rozhodný pre znárodnenie vlastníckym právom D.. G. U. v X/X a W. U., J. č. XXX v X/X.. V správnom spise sa ďalej nachádzajú fotokópie výpisov z pozemnoknižných vložiek č. XX a XXX k.ú. Y./J., č. XXX, XXX a XXX k.ú. O., č. XX, XXX a XX k.ú. X. Q. N. a č. XXX a XXX k.ú. J.. Podľa vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne odporcu na pojednávaní si predmetné listiny zadovážil v správnom konaní správny orgán. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci na základe podaného odvolania navrhovateľky bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím odporca v rámci konania podľa reštitučného zákona č. 503/2003 Z.z. navrhovateľke (žiadateľke) nepriznal právo na navrátenie vlastníctva k žiadaným pozemkom a nepriznal jej ani právo na náhradu za uvedené nehnuteľnosti, resp. rozhodol , že navrhovateľka nespĺňa podmienky stanovené z.č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva k pozemkom ,ani na priznanie náhrady za tieto pozemky. Zákon č. 503/2003 Z.z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období, vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty, resp. odňatia majetku. Zákon č. 503/2003 Z.z. v § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu (z.č. 229/1991 Zb. a § 37 až § 39 zákona SNR č. 330/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria: a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b/ lesný pôdny fond. Podľa § 2 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c/ deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d/ rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e/ súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. V prípadoch uvedených v ustanovení § 3 ods. 1 písm. j/ sú oprávnenými osobami aj osoby tam uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c/ až e/ platia obdobne. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku: a/ výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b/ odňatia bez náhrady postupom podľa z.č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa z.č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c/ postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a z.č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení z.č. 67/1952 Zb., d/ odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e/ vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f/ toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa z.č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g/ zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h/ dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i/ súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j/ kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k/ odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l/ vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m/ vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n/ znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o/ prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p/ politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, r/ odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, s/ prikázania do užívania právnickej osoby na základe z.č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t/ prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 a 5 cit. zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde. Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa z.č. 503/2003 Z.z. bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 cit. zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2, 3, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25. februára 1948 do 1. januára 1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 z.č. 503/2003 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 (t.j. do 31. decembra 2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa Zákona o pôde (z.č. 229/1991 Zb.). Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle Zákona o pôde sú príslušné pozemkové úrady podľa § 5 z.č. 503/2003 Z.z. v spojení s § 5 ods. 5 z.č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 z.č. 503/2003 Z.z. platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia z.č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov o správnom konaní (Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 z.č. 503/2003 Z.z.. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 Správneho poriadku). Z obsahu predloženého správneho spisu a z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľka si uplatnila dňa 31. decembra 2004, t.j. v zákonnej lehote na príslušnom správnom orgáne (u odporcu) v zmysle z.č. 503/2003 Z.z. nárok podľa § 3 cit. zákona na navrátenie vlastníctva k pozemkom v katastrálnych územiach Y./J., X. Q. N., O. a J. špecifikovaným odkazom na konkrétne čísla pozemnoknižných vložiek po svojich príbuzných označených v predmetnej žiadosti. Navrhovateľka ani v žiadosti z 31. decembra 2004, ani počas správneho konania napriek opakovaným výzvam správneho orgánu neoznačila konkrétny reštitučný titul v zmysle § 3 z.č. 503/2003 Z.z., v dôsledku ktorého predmetné pozemky prešli na štát, alebo inú právnickú osobu z vlastníctva fyzických osôb (právnych predchodcov navrhovateľky) a v konaní nepredložila ani žiadny doklad, ktorým by preukazovala tvrdenie, že vlastníctvo k uplatneným pozemkom prešlo v rozhodnom období na štát alebo inú právnickú osobu. Rovnako v správnom konaní napriek výzve správneho orgánu okrem dokladov osvedčujúcich, že navrhovateľka je D. T. E. G. A. X. (rodný list Q., rodný list a úmrtný list T. E. G. A. X., testament J. X., vyhlásenie P. M.G.X., rodokmeň rodiny X. T., t.j. v línii navrhovateľka - jej K. T. E. G. A. X. a jeho U. T. X. a jej Y. T. E. H. X. a J. A. J. - X.), rodného listu a oznámenia o C. T. X. - U. navrhovateľkinho otca a dedičského rozhodnutia R.. T. X. z XX. G. XXXX navrhovateľka nepreložila žiadne listinné dôkazy osvedčujúce stupeň príbuzenských vzťahov, resp. právne nástupníctvo navrhovateľky vo vzťahu k ostatným príbuzným označeným v žiadosti. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka je D. T. E. G. A. X. nebola medzi účastníkmi konania sporná. Na ostatné tvrdenia navrhovateľka nepredložila žiadne listinné dôkazy, ani nenavrhla, resp. neoznačila žiadne listinné dôkazy preukazujúce oprávnenosť jej nároku. Povinnosť preukázať oprávnenosť reštitučného nároku vyplýva oprávnenej osobe z § 5 ods. 1 z.č. 503/2003 Z.z., podľa ktorého žiadateľ má právo uplatniť si nárok na vrátenie vlastníctva k pozemkom na obvodnom úrade, v ktorého obvode ich vlastnil, resp. ich vlastnili jeho právni predchodcovia, avšak má zároveň povinnosť preukázať skutočnosti podľa § 3 cit. zákona, pričom splnenie tejto povinnosti podmieňuje následok neunesenia dôkazného bremena, majúce vplyv na žiadateľov neúspech v konaní. Právna úprava ustanovená v § 5 ods. 1 z.č. 503/2003 Z.z. s poukazom na § 32 Správneho poriadku však nezbavuje správny orgán povinnosti vykonať dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci. Správny orgán preto v danej veci postupoval v súlade so Správnym poriadkom, keď vykonal dokazovanie na zadováženie skutkových zistení akým spôsobom, z ktorých osôb a v akom období došlo k prechodu vlastníctva k pozemkom, ku ktorým si uplatnila navrhovateľka reštitučný nárok a ktoré boli vymedzené konkrétnymi číslami pozemnoknižných vložiek a katastrálnymi územiami špecifikovanými v samotnej žiadosti navrhovateľky. Z listinných dôkazov zadovážených správnym orgánom, ktoré sú súčasťou správneho spisu a z vyjadrení účastníkov konania súd zistil nasledovné skutočnosti: Navrhovateľka si ako žiadateľka uplatnila reštitučný nárok na navrátenie pozemkov v k.ú. Y./J. zapísaných v pozemnoknižnej vložke (ďalej „PKV“) č. XX a XXX po svojich právnych predchodcoch, pričom v žiadosti konkrétne nešpecifikovala, ktoré pozemky vlastnili jej právni predchodcovia, a ani v akom príbuzenskom vzťahu s nimi navrhovateľka bola. Z PKV č. XX pre k.ú. Y./J. vyplýva, že ako pôvodný vlastník nehnuteľností zapísaných v tejto PKV č. XX pod por. č. X/X - XX (dom č. X, Y. huta, hospodárske Y., lúky, pastvy, les R. U., T., J. celkovo o výmere XXXX holdov a XXX štvorcových siah) bol X. Z. X. J. X. W., t.j. T. X. K. v J., komanditná spoločnosť (viď odkaz na zápis vo firemnom registri Krajského súdu v Banskej Bystrici v liste súdu z 2. januára 1941 a zápis z 2. júla 1894 v PKV č. XX U Podľa fotokópie kúpnopredajnej zmluvy z 28. januára 1924 dedičia T. X. kom. spol. - T. X. (X.) a X. U., N.. X. (H. U. N.. X. X.) časť týchto nehnuteľností zapísaných v PKV č. XX k.ú. Y. Q. Y. G. por. č. X bod: X-XX.XX-a.XX/G..XX-XX.XX/., XX/U., XX až XX.XX/U.., XX až XX.XX/U., XX.XX na základe kúpnopredajnej zmluvy z 28. januára 1924 (napadnutom rozhodnutí správneho orgánu nesprávne uvedený rok 1934) odpredali kupujúcim M. A., N.. U. (Y.. Y. A., N.. M. U.), H. A. a Y. A. J... Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo zápisu PKV č. XX k.ú. Y. V/XX z 26. februára 1944. Z uvedeného je zrejmé, že v rozhodnom období právni predchodcovia navrhovateľky (konkrétne jej K. T. X.) už neboli vlastníkmi týchto nehnuteľností. Predpokladom toho, aby sa navrhovateľka mohla ako fyzická osoba úspešne domáhať svojich reštitučných nárokov, musí byť splnenie všetkých zákonných podmienok upravených v ust. § 1, § 2 a § 3 z.č. 503/2003 Z.z. súčasne. V prípade nesplnenia čo i len jednej zo zákonných podmienok nie je možné navrhovateľke priznať nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, že v rozhodujúcom období už právni predchodcovia navrhovateľky neboli vlastníkmi uvedených pozemkov - resp. vlastníkmi týchto pozemkov boli iné fyzické osoby, nebolo potrebné, aby správny orgán vykonával ďalšie dokazovanie na zistenie splnenia ďalších podmienok stanovených citovaným zákonom. Navyše navrhovateľka v tomto prípade nepreukázala ani možné testamentárne nástupníctvo (§ 2 ods. 2 písm. a/ resp. b/ z.č. 503/2003 Z.z.) po X. U., N.. X.. Podľa zápisu zo dňa 15. marca 1943 v PKV č. XX k.ú. Y. U. XX. sa v tejto PKV poznamenalo, že výlučnými majiteľmi pod U zapísanej firmy (X. Z. X. J. X. W.) sú dedičia D.. G. U. a W. U. v rovnakom pomere (X/ X) podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 1Firm 691/43-BVIII. 990-4 a podľa uznesenia o odovzdaní pozostalosti Okresného súdu v D. č. XO. XX/XX-XX. Z uvedeného potom vyplýva, že vlastníkmi zostávajúcich nehnuteľností zapísaných v PKV č. XX k.ú. Y./J. boli v rozhodnom období (t.j. v čase prechodu nehnuteľnosti do vlastníctva štátu) D.. G. U. a W. U.. D.. G. U. U. Y. X. U., N.. X., ktorej K. bol E. S. X., ktorý bol U. T. X.. Navrhovateľka teda nie je oprávnenou osobou v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/, d/, e/ z.č. 503/2003 Z.z. vzhľadom na stupeň a charakter príbuzenského vzťahu, a nepreukázala ani možné testamentárne nástupníctvo podľa § 2 ods. 2 písm. a/ resp. b/ cit. zákona po D.. G. U., resp. W. U.. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľka nespĺňa podmienku oprávnenej osoby podľa § 2 ods. 2 cit. zákona ani vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam zapísaným v PKV č. XX k.ú. Y./J.. Rovnako ako bolo už vyššie uvedené, vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky nebolo potrebné, aby správny zisťoval splnenie ďalších podmienok stanovených cit. zákonom. Pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosti zapísané v PKV č. XXX k.ú. Y./J., do tejto PKV boli uvedené nehnuteľnosti odpísané z pôvodnej PKV č. XX potom, ako prešli do vlastníctva Československého štátu a následne boli na základe prídelových listín pridelené do vlastníctva fyzickým osobám - prídelcom, ktorí sú v tejto PKV č. XXX zapísaní. Súd sa stotožnil s názorom správneho orgánu, že na predmetné nehnuteľnosti zapísané v PKV č. XXX sa reštitučný nárok nevzťahuje, keďže aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti /t.j. že navrhovateľka nie je oprávnenou osobou/ navrhovateľka nespĺňa podmienky na navrátenie nehnuteľností v zmysle z.č. 503/2003 Z.z.. Navrhovateľka si ďalej uplatnila reštitučný nárok na navrátenie pozemkov zapísaných v PKV č. XXX, XXX a XXX v k.ú. O., pričom v žiadosti konkrétne nešpecifikovala, ktoré pozemky vlastnili jej právni predchodcovia, ani v akom príbuzenskom vzťahu s nimi bola. Z listinných dôkazov zadovážených správnym orgánom vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané v PKV č. XXX boli pôvodne zapísané v PKV č. XXX, ku ktorým bolo podľa zápisu U X zo dňa 7. decembra 1955 vložené vlastnícke právo pre Československý štát s poukazom na § 4 ods. 7 Dekrétu prezidenta republiky č. 100/45 SB a Výmeru povereníctva ľahkého priemyslu v Bratislave zo dňa 8. novembra 1955 č. 001/A-158/1955, v správe Y. sklární, n.p., X. F.. Zo zápisov v PKV č. XXX a XXX pod U vyplýva, že pôvodným vlastníkom týchto nehnuteľností bola Firma H. X. akciová spoločnosť X. F.. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľka nie je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 písm. c/, d/, e/ z.č. 503/2003 Z.z. a navrhovateľka nepreukázala ani možné testamentárne nástupníctvo podľa § 2 ods. 2 písm. a/, b/ cit. zákona (zo zistení správneho orgánu vyplýva, že Y. T. X. - X. X. bola T. M. H. X.). Vzhľadom na to, že navrhovateľka nespĺňa podmienku na navrátenie vlastníctva k pozemkom zapísaným v PKV č. XXX, XXX a XXX v k.ú. O., pretože nie je oprávnenou osobou podľa § 2 z.č. 503/2003 Z.z., nebolo už potrebné skúmať splnenie ostatných podmienok stanovených v cit. zákone vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným v citovaných PKV nachádzajúcim sa v k.ú. O.. Navrhovateľka si súčasne uplatnila nárok na navrátenie nehnuteľností zapísaných v PKV č. XXX a č. XXX v k.ú. J., pričom v žiadosti konkrétne nešpecifikovala, ktoré pozemky vlastnili jej právni predchodcovia, ani v akom príbuzenskom vzťahu k nim bola. Zo zápisu U v PKV č. XXX k.ú. J. zo dňa 23. júna 1933 vyplýva, že podiely k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkmi boli E., W., P. a T. X., prešli do vlastníctva iných fyzických osôb, keď vlastnícke právo bolo zapísané na základe skutočnej držby podľa zápisnice spísanej v J. dňa 22. júna 1933 v prospech H. R. a H. R. v rovnakom diele. Z uvedeného je zrejmé, že v rozhodnom období právni predchodcovia navrhovateľky (konkrétne T. X.) už neboli vlastníkmi nehnuteľností zapísaných v tejto PKV. Pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosti zapísané pôvodne v PKV č. XXX, tieto boli z uvedenej vložky odpísané ešte pred rozhodujúcim obdobím (posledný zápis je datovaný dňom 23. marca 1921). Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľka nesplnila podmienky stanovené v z.č. 503/2003 Z.z. ani vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným v PKV č. XXX a XXX k.ú. J.. Navrhovateľka si napokon uplatnila nárok na navrátenie nehnuteľností zapísaných v PKV č. XX, XXX a XX v k.ú. X. Q. N., pričom v žiadosti opätovne nešpecifikovala, ktoré konkrétne pozemky vlastnili jej právni predchodcovia, ani v akom príbuzenskom vzťahu k nim bola. Zo zápisu v PKV č. XX k.ú. X. Q. N. vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré boli v tejto vložke zapísané, boli z nej odpísané pred rozhodným obdobím (zápisy sú datované do r. 1898, resp. 1901). Z PKV č. XX zápis U vyplýva, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v nej zapísaným na základe skutočnej držby bolo zapísané v prospech J. sklární U. (J. M. J. Z. H., U.) na základe prijatej miestnej zápisnice z 20. októbra 1920. Podľa zápisu zo 14. apríla 1937 správne meno vlastníka podľa potvrdenia Krajského súdu v N. Y. bolo upravené na O. sklárne, účastina spoločnosť v I.. Rovnaké skutočnosti vyplývajú aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným v PKV č. XXX a to zo zápisu U a XXX vo vzťahu k zápisom U XX a XX - pôvodní vlastníci X. E. a X. T.. Z uvedeného je zrejmé, že v rozhodnom období právni predchodcovia navrhovateľky už neboli vlastníkmi nehnuteľností zapísané v citovaných PKV v k.ú. X. Q. N.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľka nesplnila podmienku na navrátenie vlastníctva stanovenú v z.č. 503/2003 Z.z. ani vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným v PKV č. XX, XXX a XX v k.ú. X. Q. N.. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k vyslovenému záveru správneho orgánu - odporcu o tom, že navrhovateľka nie je oprávnenou osobou, túto námietku súd považoval za nedôvodnú. Navrhovateľka v správnom konaní okrem listinných dôkazov osvedčujúcich, že je D. T. E. G. A. X. a T. T. E. H. X., ktoré skutočnosti neboli v konaní medzi účastníkmi sporné, nepreukázala príbuzenský vzťah k ostatným osobám označeným v žiadosti, resp. uvedeným v označených PKV v jednotlivých katastrálnych územiach ako pôvodní vlastníci, t.j. nepreukázala, že je oprávnenou osobou vzhľadom na stupeň príbuzenského vzťahu podľa § 2 ods. 2 písm. c/, d/, e/ z.č. 503/2003, ani možné testamentárne nástupníctvo k ostatným osobám podľa § 2 ods. 2 písm. a/, b/ cit. zákona. Navrhovateľka v správnom konaní, ani v preskúmavacom konaní nepredložila dôkazy, ani nenavrhla také dôkazy, z ktorých by takáto skutočnosť vyplývala. Navrhovateľka rovnako nepreukázala, že by jej právni predchodcovia boli ako fyzické osoby v rozhodnom období (§ 2 ods. 1 z.č. 503/2003 Z.z.) vlastníkmi nehnuteľností, na ktoré si uplatnila reštitučný nárok (nehnuteľnosti zapísané v PKV č. XXX, XXX, XXX k.ú. O., č. XX, XXX a XX k.ú. X. Q. N., č. XXX a XXX k.ú. J. a č. XX a XXX k.ú. Y./J.). Keďže predpokladom na navrátenie vlastníctva k pozemkom, resp. priznanie náhrady v zmysle z.č. 503/2003 Z.z. je splnenie podmienok stanovených v § 1, § 2, § 3 a § 5 cit. zákona a to súčasne, potom už nesplnenie čo i len jednej z týchto podmienok má za následok, resp. odôvodňuje prijatie záveru o tom, že navrhovateľka nespĺňa podmienky na priznanie ňou uplatneného reštitučného nároku v zmysle z.č. 503/2003 Z.z. a to bez toho, aby správny orgán zisťoval, či boli naplnené ostatné podmienky stanovené cit. zákonom. Pokiaľ teda navrhovateľka v odvolaní namietala aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia vo vzťahu k určeniu rozhodného obdobia v zmysle z.č. 503/2003 Z.z., keď správny orgán v napadnutom rozhodnutí vyvodil, resp. určil za deň znárodnenia deň 1. január 1948, hoci súčasne vychádzal z Výmeru č. 001/A/166/1995 z 8. novembra 1955 a znárodnenie bolo uverejnené Vyhláškou Ministra priemyslu zo dňa 21. decembra 1948, súd poukazuje na to, že uvedený reštitučný titul sa vzťahuje len na nehnuteľnosti zapísané v PKV č. XX k.ú. Y. patriace v deň rozhodný pre znárodnenie vlastníckym právom D.. G. U. v X/X a W. U. v X/X, t.j. osobám, ku ktorým navrhovateľka nepreukázala možné testamentárne nástupníctvo (§ 2 ods. 2 písm. a/, b/ z.č. 503/2003 Z.z.) a z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že navrhovateľka je v tomto prípade oprávnenou osobou v zmysle § 2 cit. zákona. Z uvedeného dôvodu posúdenie otázky rozhodného obdobia správnym orgánom v tomto prípade nemá vo vzťahu k výsledku preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia právny význam. Napokon, pokiaľ navrhovateľka v doplnení odvolania namietala, že odporca nepostupoval v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a navrhla vo veci doplniť dokazovanie preskúmaním ďalšej dokumentácie, súd poukazuje na skutočnosť, že ani v priebehu preskúmavacieho konania súdu nepredložila listinné dôkazy osvedčujúce oprávnenosť jej nároku, neoznačila a ani nenavrhla vykonať ďalšie konkrétne dôkazy osvedčujúce jej tvrdenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 5 z.č. 503/2003 Z.z. a povinnosť navrhovateľky preukázať skutočnosti podľa § 3 cit. zákona. Vzhľadom na uvedené súd ani k tejto odvolacej námietke navrhovateľky nemohol prihliadať. Po preskúmaní veci dospel súd k záveru, že správny orgán v danej veci postupoval v intenciách ustanovení vyššie citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil aj správny záver, že pre priznanie nároku na navrátenie vlastníctva k predmetným pozemkom, resp. na priznanie náhrady neboli splnené podmienky stanovené z.č. 503/2003 Z.z.. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá nebola v konaní úspešná, nepriznal právo na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.