Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 40Cbs/27/2003 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6003899673 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6003899673.11 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu R.. E. B., bytom H. XXX/X, M., zast. Mgr. Marošom Uhaľom, advokátom, Tehelná 189/2, Zvolen proti žalovanému Armat Slovakiacenter, spol. s r.o. so sídlom Na Štepnici 5, Zvolen, IČO: 31609040, zast. JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom, so sídlom Tŕnie č.134, Sládkovičova č.2, Zvolen, o zaplatenie 72.395,94 Eur takto r o z h o d o l : Žalovaný je povinný zaplatiť navrhovateľovi 72.395,94 Eur spolu so 16% úrokom z omeškania od 12.3.2003 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručeným súdu dňa 12.3.2003 si žalobca uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 79.001,52 Eur (2.380.000,-Sk) s 18% úrokom z omeškania. V návrhu uviedol, že na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 1.3.1996 bol zamestnancom spoločnosti žalovaného v pozícii obchodného riaditeľa. Zároveň bol spoločníkom aj konateľom tejto spoločnosti. V rozhodnom období vkladal do spoločnosti žalovaného návratné finančné prostriedky dňa 1.12.1994 33.193,92 Eur, dňa 30.9.1997 5.974,91 Eur, dňa 26.11.1998 13.277,57 Eur, dňa 11.11.1998 9.958,18 Eur a dňa 18.12.1998 16.596,96 Eur. Celkom vložil 79.001,53 Eur. Finančné prostriedky neboli poskytnuté na zvýšenie jeho obchodného podielu ako spoločníka spoločnosti žalovaného. Žalobcov peňažný vklad v základnom imaní spoločnosti bol 2.323,57 Eur a tento obchodný podiel previedol zmluvou dňa 1.6.2001 na ďalších spoločníkov p. B. V. a p . V. Z.. Dňa 9.4.2002 skončil pracovný pomer v spoločnosti u žalovaného a následne požiadal o vrátenie vložených finančných prostriedkov, ale bezvýsledne. Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 40Cbs/27/2003-193 zo dňa 11.9.2007 a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 72.395,94 Eur (2.181.000,-Sk) spolu so 16% úrokom z omeškania od 12.3.2003 do zaplatenia a súčasne mu uložil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 4.699,69 Eur (141.583,-Sk). Vo zvyšku návrh zamietol. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a na základe podaného odvolania Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2 Obo 34/2008, 2 Obo 35/2008 zo dňa 15.10.2008 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z obsahu predložených listinných dokladov a aj z konania žalovaného, keď časť poskytnutých finančných prostriedkov žalobcovi vrátil, odvolací súd mal za to, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke na uplatnenú sumu bez dohody o splatnosti pôžičky. Konštatoval, že žalovaný pôžičku v lehote určenej vo výzve, t.j. do 10.12.2002 žalobcovi nezaplatil, a tak sa dostal do omeškania so zaplatením dlhu. Pochybením súdu prvého stupňa o počiatku doby omeškania sa odvolací súd nezaoberal, keďže žalobca proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie nepodal. Pochybenie však súvisí s kvalifikáciou predmetu sporu súdom prvého stupňa, keď nárok posúdil titulom bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd v odôvodnení konštatoval, že medzi účastníkmi zostalo sporné tvrdenie žalovaného, že finančné vklady žalobcovi vrátil dňa 31.5.2001 vo výške 33.193.92 Eur (1.000.000,-Sk) podľa výdavkového pokladničného dokladu č. 151 a dňa 31.5.2001 vo výške 108.876,05 Eur (3.280.000,-Sk) podľa výdavkového pokladničného dokladu č. 153 a tvrdenie žalobcu, že tieto peniaze neprevzal a výdavkové pokladničné doklady nepodpísal. Odvolací súd v odôvodnení tiež uviedol, že na odstránenie rozporu v tvrdení účastníkov súd prvého stupňa nariadil dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva a pri rozhodovaní vychádzal zo záverov tohto znaleckého posudku. Zo záverov odôvodnenia odvolacieho súdu je zrejmé, že bude potrebné vykonať dokazovanie aj posudkom p. B.. L. V. a aj posudkom p. F. X. predloženým v odvolacom konaní a tieto znalecké posudky konfrontovať so znaleckým zistením súdom ustanoveného znalca. Až z takto uceleného dokazovania je možné dospieť k názoru na pravosť podpisu žalobcu na doklade č. 153 a z tohto zistenia vysloviť názor, či je nárok v odvolaní napadnutom rozsahu oprávnený. K navrhovanému dokazovaniu zo strany žalovaného na rozsiahle odčerpávanie finančných prostriedkov bezhotovostným platobným stykom, ktoré nezodpovedali obchodovaniu a reálnym plneniam, odvolací súd uviedol, že dokazovanie na konanie žalobcu nad rámec jeho oprávnení a kompetencií nebude potrebné vykonať, nakoľko takto navrhované dokazovanie nemá súvislosť s predmetom prejednávanej veci. V ďalšom konaní prvostupňový súd postupoval v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR. Vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.2.2009 a na toto pojednávanie predvolal právnych zástupcov účastníkov konania, znalca p. F. X., znalkyňu p. B.. L. V., znalkyňu p. W.. G. W.. Na toto pojednávanie sa predvolaní znalci nedostavili. Preto účastníci konania súhlasili s nariadením nového znaleckého dokazovania. Následne prvostupňový súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie a uznesením č.k. 40Cbs/27/2003-353 zo dňa 14.4.2009 ustanovil za znalca p. V.. R. I. z odboru písmoznalectvo, ručné písmo (identifikácia pisateľa). Znalcovi uložil zistiť, či výdavkový pokladničný doklad č. 152 a č. 153 zo dňa 31.5.2001 podpísal R.. E. B., bytom M., H. XXX/X. Znalec pri skúmaní sporných podpisov použil metódy kriminalistického skúmania ručného písma a označil grafické znaky pri skúmaní podpisov. V prvej etape skúmania - predbežné skúmanie znalec skúmal, či dva sporné podpisy „B.“ napísal jeden a ten istý pisateľ. Dospel k predbežnému záveru, že s vysokou pravdepodobnosťou dva sporné podpisy nepochádzajú od jedného pisateľa, ale že ich napísali dve osoby. Bolo však treba dospieť k predbežnému záveru, ktorý z dvoch sporných podpisov je podobný pravým podpisom žalobcu a ktorý sporný podpis je odlišný od pravých podpisov žalobcu. Znalec na základe výsledkov predbežného skúmania vyslovil odborný a zdôvodniteľný predpoklad, hypotézu: 1. Sporný podpis „B.“ označený S-1 (ide o výdavkový pokladničný doklad č. 152) je vlastnoručný podpis žalobcu R.. E. B.. 2. Sporný podpis „B.“ označený S-2 (ide o výdavkový pokladničný doklad č. 153) s vysokou pravdepodobnosťou nie je vlastnoručným podpisom žalobcu, ale ide s vysokou pravdepodobnosťou o napodobený falzifikát. V druhej etape skúmania znalec opäť použil kriminalisticko-expertízne skúmanie ručného písma a skúmal, či sporný podpis označený S-2 napísal alebo nenapísal R.. E. B.. Skúmal totálnografické (syntetické, resp. celostné) znaky, kinegrafické (pohybové) znaky, lineagrafické (čiarové) znaky, morfografické (tvarové) a konfiguračné znaky, topografické (priestorové) znaky, grafometrické (merateľné) znaky a vyhodnotil kriminalisticko-expertízne skúmanie. Znalec na str.44 posudku uviedol, že v tomto prípade sporný podpis označený S-1 na výdavkovom pokladničnom doklade č. 152 je pravý (autentický) podpis, ktorý napísal R.. E. B., sporný podpis označený S-2 na výdavkovom pokladničnom doklade č. 153 ide o falzifikát typu napodobeniny, ktorý vytvoril neznámy pisateľ. Zároveň však nevylúčil, že ide o maskovanie (zakrývanie), príp. autofalšovanie vykonaného samotným žalobcom. Priklonil sa však v zásade k záverom znaleckého posudku vypracovaného p. W.. G. W. zo dňa 15.3.2007. V závere svojho znaleckého posudku znalec určil stupeň I - jednoznačnosť pri výdavkovom pokladničnom doklade č. 152, ktorý podpísal R.. E. B., bytom M., H. XXX/X. Pri výdavkovom pokladničnom doklade č. 153 určil stupeň II - vysoká pravdepodobnosť, s vysokou pravdepodobnosťou nepodpísal R.. E. B., bytom M., H. XXX/X. Znalcovi p. V.. R. I. súd predložil znalecké posudky vypracované znalcom p. F. X. a znalkyňou p. W.. G. W.. Znalec p. V.. R. I. sa s nimi oboznámil. Znalec okrem týchto materiálov mal k dispozícii aj originál pokladničných výdavkových dokladov č. 152 a 153. Žalobca so závermi znaleckého posudku súhlasil. Žalovaný so závermi znaleckého posudku nesúhlasil. Podľa žalovaného mal znalecký posudok byť vyhotovený znalcom z odboru Grafickej diagnostiky a diagnostiky ručného písma za použitia techniky, ktorú má k dispozícii len znalecký ústav, Ústav súdneho inžinierstva Žilina alebo odbor Kriminalisticko- expertíznych činnosti Ministerstva vnútra SR. Zároveň namietal, že v čase vyhotovenia dokladu v sídle spoločnosti pôsobil len žalobca, len on a nikto iný mohol doklad vystaviť. Rovnako preto mohol takto zaevidovaný vlastný doklad aj poškodiť alebo znehodnotiť, aby spochybnil jeho pravosť, lebo tým sledoval svoj majetkový záujem. Z tohto poškodeného alebo znehodnoteného dokladu však pre seba vyhotovil fotokópiu, ktorú predložil svojej znalkyni p. B.. L. V. a znalecký posudok ňou vypracovaný použil na podanie žaloby. K znaleckému posudku uviedol, že znalec na str.44 a 45 uvádza, že podpis S-1 napísal R.. B. a podpis S-2 sfalšoval neznámy pisateľ. Podotkol však, že sa nedá vylúčiť maskovanie alebo autofalšovanie vykonaného žalobcom B., pričom sa priklonil k posudku znalkyne p. W.. G. W.. Konštatoval vysokú pravdepodobnosť, že podpis S-2 nepodpísal R.. B., ale sám znalec si potom v nálezovej a záverečnej reči odporuje, keď uvádza, že sa nedá zistiť, či ide o autofalšovanie a a pritom nie je zrejmé, na základe akých skúmaní dospel k takémuto názoru. Podľa žalovaného ide o príkry rozpor s posudkom znalca p. F. X., ktorý spracoval svoj posudok na vyššej kvalitatívnej úrovni a zaoberal sa predovšetkým všetkými časťami podpisu. Namietal, že znalec p. V.. R. I. vyzdvihuje a preferuje strednú retušovanú časť podpisu, o ktorú opiera názor. Znalecký posudok vypracovaný znalkyňou p. W.. G. W. považuje na nízkej odbornej a metodickej úrovni. Z hľadiska metód skúmania je podľa názoru žalovaného najlepší posudok znalca p. F. X.. Na skúmanie podpisu na pokladničnom doklade č. 153 navrhol použiť metódu grafickej diagnostiky, aj keď s touto metódou nedisponuje žiaden znalec zapísaný v zozname znalcov. Ide o špeciálne drahé zariadenie a technológiu, a preto navrhol ustanoviť na vypracovanie znaleckého posudku Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Súd po predložení znaleckého posudku nariadil pojednávanie na 22.6.2011, predvolal účastníkov konania, znalca p. V.. R. I., znalkyňu p. W.. G. W.. Nepredvolal znalca p. F. X., keďže medzičasom zomrel, a preto nemohol vykonať dokazovanie konfrontáciou znaleckého posudku p. F. X. so znaleckými zisteniami súdom ustanovených znalcov. Rovnako nepredvolal ani znalkyňu p. B.. L. V., keďže medzičasom bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov a aj táto znalkyňa v závere posudku konštatovala, že podpis príjemcu na výdavkovom pokladničnom doklade č. 153 z 31.05.2001 s vysokou mierou pravdepodobnosti nie je vlastnoručným podpisom R.. B.. Toto zistenie je v podstate zhodné so zisteniami znalcov ustanovených súdom.. Predvolaná znalkyňa p. W.. G. W. sa nezúčastnila pojednávania zo zdravotných dôvodov. Znalec p. V.. R. I. počas pojednávania podrobne zdôvodnil svoje závery v znaleckom posudku a náležitým spôsobom vysvetlil sporné závery týkajúce sa rozdielnych záverov v jeho znaleckom posudku a v znaleckom posudku znalca p. F. X. pri skúmaní podpisu žalobcu. Prehlásil, že pri skúmaní pravosti podpisu použil kriminalistickú bodovaciu metódu, ktorá sa používa aj pri iných kriminalistických skúmaniach. Znalec pri vypočutí počas pojednávania reagoval na námietky odporcu, svoje závery odôvodnil a trval na svojich zisteniach. Prvostupňový súd sa riadil intenciami zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR nárok žalobcu posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúce zmluvu o pôžičke. Zmluvou o pôžičke podľa ust. § 657 Obč.zák. prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Žalobca v konaní predložil prehľad vkladov a výberov finančných prostriedkov spoločnosti žalovaného. Z prehľadu vyplýva, že žalobca v období od 01.12.1994 do 08.01.2001 požičal žalovanému sumu 122.153,62 €. V období od 01.12.1994 do 10.12.2000 vybral z účtu žalovaného sumu 16.563,77 €. Rozdiel medzi požičanou sumou a vybratou sumou je 105.589,86 €. Keďže podľa výdavkového pokladničného dokladu č. 152 z 31.05.2001 žalovaný vrátil žalobcovi sumu 33.193,92 €, predmetom sporu zostala nevrátená suma 72.395,94 €. K takto určenej výške pôžičky žalovaný počas pojednávania pred konajúcim súdom 22.06.2011 neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, nežiadal vykonať dokazovanie ohľadne výšky pôžičky. Navrhol vykonať len nové znalecké dokazovanie, a to opäť za účelom zistenia pravosti podpisu žalobcu na výdavkovom pokladničnom doklade č. 153. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške, ktorá je predmetom sporu a žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenia o ich vrátení žalobcovi na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 153 z 31.05.2001. Na základe takto zisteného skutkového stavu a právneho stavu prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobca dôkaznými prostriedkami preukázal ním uplatnený nárok podľa § 657 Občianskeho zákonníka, a to čo do základu aj výšky. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu vyhovel. Konajúci súd neakceptoval jeho návrh na ďalšie znalecké dokazovanie, keďže vykonanie takéhoto dôkazu vo vzťahu k predmetu sporu nebolo na preukázanie skutkového stavu potrebné. Podľa § 151 ods.3 O.s.p. súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Najvyšší súd SR v Bratislave do 15 dní od doručenia, písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.