Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 35Cbi/40/2007 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6007201266 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6007201266.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Drahomírou Dibdiakovou v obchodnoprávnej veci navrhovateľa JUDr. Tomáš Boľoš, súdny exekútor, Exekútorský úrad Banská Bystrica so sídlom Horná 23, P.O. Box 49, 974 01 Banská Bystrica, zast. BOĽOŠ Advokátska kancelária s.r.o., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi JUDr. Alena Balážová, Pernikárska 8, 010 01 Žilina, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Štefan Tahotný - POLSTAV práce PSV-HSV v konkurze, IČO: 14 177 251, 032 61 Važec č.888 o určenie oprávnenosti a výšky pohľadávky prihlásenej do konkurzu takto r o z h o d o l : Určuje sa, že pohľadávka navrhovateľa prihlásená do konkurzu prihláškou č.2 je oprávnená a zistená vo výške 1.070,45 Eur. Vo zvyšku návrh z a m i e t a . Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 67,26 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. . o d ô v o d n e n i e : Podaným návrhom si pôvodne navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na určenie oprávnenosti a výšky ním prihlásenej pohľadávky prihláškou pod por.č. 2 do konkurzu, ktorý bol vyhlásený na majetok úpadcu pod č.k. 36K/95/2005 dňa 10. apríla 2007 vo výške 5.676,21 Eur (171.001,50 Sk). Pohľadávka predstavuje trovy prerušeného exekučného konania vedeného pod č. EX 857/2001, ktorá je pohľadávkou proti podstate a pozostávala zo zákonnej odmeny navrhovateľa vo výške 4.331,14 Eur (130.480,-Sk), z 19% DPH z tejto sumy vo výške 822,92 Eur (24.791,20 Sk), z hotových výdavkov vo výške 482,65 Eur (14.540,30 Sk), z odmeny za zriadenie exekučného záložného práva vo výške 33,19 Eur (1.000,-Sk) a z 19% DPH zo sumy 1.000,-Sk vo výške 6,31 Eur (190,-Sk). Krajský súd po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom č.k. 35Cbi/40/07-Db zo dňa 23. marca 2010 tak, že návrhu navrhovateľa sčasti vyhovel a určil, že jeho pohľadávka je oprávnená a zistená len vo výške 4.399,24,- Eur, ktorá suma zodpovedala zákonnej odmene navrhovateľa vo výške (130.480,-Sk), odmene za zriadenie exekučného záložného práva vo výške 33,19 Eur (1.000,-Sk) a hotovým výdavkom vo výške 34,90 Eur (1.051,40 Sk). Vo zvyšku, t.j. v sume 1.276,97 Eur súd návrh zamietol. Proti rozhodnutiu krajského súdu v časti, v ktorej bol návrh navrhovateľa zamietnutý podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 4 Obo 40/2010 dňa 30. júna 2011 tak, že rozhodnutie krajského súdu č.k. 35Cbi/40/07 zo dňa 23. marca 2010 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Krajskému súdu uložil povinnosť zaoberať sa navrhovateľom uplatnenou DPH, posúdiť správnosť jej výšky a priznať ju navrhovateľovi v zodpovedajúcej výške k uplatnenej odmene. Zároveň uložil prehodnotiť náhradu hotových výdavkov z hľadiska ich účelovosti k rozsahu vykonanej exekúcie, ako aj zohľadniť námietky odvolateľa uvedené v odvolaní. Odporca zotrval na svojom stanovisku s tým, že nárok navrhovateľa na priznanie DPH, ako aj trov exekučného konania neuznal za dôvodné a súhlasil s prejednaním veci bez jeho účasti. Krajský súd opakovane prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p., a to bez prítomnosti odporcu, ktorý neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil, prihliadol na doteraz vykonané dokazovanie a na obsah spisového materiálu, pričom z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 19. novembra 2001, rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/113/00-93 z o dňa 09. októbra 2001, poverenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. 5505*008927 zo dňa 6. decembra 2001, upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 17. decembra 2001 s doručenkami, prehľadu účtovania náhrady hotových výdavkov, exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 10. júla 2003 s doručenkami, prihlášky pohľadávky do konkurzného konania č.k. 36K 95/2005 zo dňa 23. apríla 2007, oznámenia o vydaní finančných prostriedkov do konkurznej podstaty zo dňa 15. mája 2007, upovedomenia o zadržaní finančných prostriedkov zo dňa 15. mája 2007, výpisov z účtu súdneho exekútora o prijatých platbách od povinného a o doplatení najvyššieho podania, potvrdenia VÚB a.s. o bežnom účte navrhovateľa zo dňa 18. septembra 2007, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 7. februára 2003 a 4. apríla 2005, uznesenia č.k. Er 1365/01-189 zo dňa 14. júna 2007 o schválení príklepu a uznesením č.k. Er 1365/2001-200 zo dňa 28. júla 2006, výpisu z osobitného účtu navrhovateľa - zexekvované sumy z účtu povinného, príjmových pokladničných dokladov č. XXXX zo dňa 12. novembra 2002, č. XXXX zo dňa 12. decembra 2002, č. XXX zo dňa 22. januára 2003, č. XXXX zo dňa 7. decembra 2004, oznámenia o čiastočnej úhrade - 1. zo dňa 18. októbra 2002, 2. zo dňa 19. novembra 2003, 3. zo dňa 22. januára 2003 a 4. čiastočná úhrada zo dňa 17. decembra 2004, prihláškovej zložky navrhovateľa č. 2 do konkurzného konania č. 36K 95/2005, zápisnice z prieskumného pojednávania zo dňa 18. septembra 2007, výpisu z prílohy veriteľov, ktorá tvorí súčasť zápisnice o prieskumnom pojednávaní, upovedomenia o výsledku prieskumného pojednávania zo dňa 25. septembra 2007 s doručenkou, ktorú prevzal navrhovateľ dňa 4. októbra 2007, exekučného spisu EX 857/01 a výsluchu účastníkov konania zistil, že predmetom sporu zostalo právo navrhovateľa na určenie oprávnenosti a výšky ním prihlásenej pohľadávky do konkurzu v sume 1.276,97 Eur (38.470,30,- Sk), ktorý bol vyhlásený na majetok povinného pod č. 36K 95/2005 dňa 10. apríla 2007. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný dňa 5. decembra 2005. Navrhovateľ si do konkurzného konania prihlásil pohľadávku vo výške 171.001,50 Sk, ktorá pozostávala zo zákonnej odmeny vo výške 130.480,-Sk, z DPH vo výške 19% z tejto sumy, čo činí 24.791,20 Sk, zo sumy 14.540,30 Sk, ktoré sú hotovými výdavkami, z odmeny za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť vo výške 1.000,-Sk a 19% DPH zo sumy 1.000,-Sk vo výške 190,-Sk. Navrhovateľ si prihlásil vyššie uvedenú pohľadávku ako pohľadávku proti podstate s poukazom na § 14 ods.1 písm.e/ ZKV a s odkazom na ust. § 31 ods.1 písm.f/, v spojení s ods. 5 cit. ust. ZKV. Dňa 18. septembra 2007 sa konalo prieskumné pojednávanie, pričom zo zápisnice vyplýva, že správca úpadcu poprel pohľadávku navrhovateľa prihlásenú do konkurzného konania, ktorou si navrhovateľ prihlásil trovy prerušeného exekučného konania č. EX 857/2001 ako pohľadávku proti podstate podľa § 14 ods.1 písm.e/ ZKV a zároveň aj ako pohľadávku s privilegovaným postavením. Upovedomenie o výsledku prieskumného pojednávania bolo navrhovateľovi doručené 4. októbra 2007. Žaloba na určenie pravosti a výšky popretej pohľadávky bola súdu doručená dňa 29.10.2009, t.j. v súdom stanovenej lehote. Predmetom sporu je tak už len právo na určenie oprávnenosti sumy 822,92 Eur (24.791,20 Sk), ktorá predstavuje DPH v zmysle ust. § 27 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktoré si navrhovateľ uplatnil zo zákonnej odmeny v sume 130.480,-Sk a z odmeny za zriadenie exekučného záložného práva v sume 6,31 Eur (190,-Sk) a suma 447,75 Eur (13.488,90 Sk), ktorá predstavuje zvyšok z pôvodne navrhovateľom uplatnených hotových výdavkov podľa § 22 vyhl.č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov uplatnených ako trovy exekúcie v exekučnom konaní EX 857/2001, ktoré pozostávajú zo sumy 3,32 Eur (100,-Sk) ako úhrada za opakovane žiadaný výpis z LV č. XXXX zo dňa 28. januára 2005 a 8. februára 2005 prostredníctvom elektronického systému GKU (2x po 50,-Sk), zo sumy 415,88 Eur (12.528,80 Sk), ktorá predstavuje cestovné náhrady a zo sumy 28,55 Eur (860,10 Sk), ktorá predstavuje telekomunikačné výdavky. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že z exekučného spisu, ako aj z doložených listín vyplýva, že od začiatku exekučného konania vedeného pod sp.zn. EX 857/2001 bol tzv. zdaniteľnou osobou v zmysle zák.č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý bol zrušený zák.č. 222/2004 Z.z. a poskytoval služby podľa § 9 cit. zák. Poskytnutím služby mu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.2 cit. zák. a keďže je navrhovateľ platiteľom dane z pridanej hodnoty od 2. januára 1997, bol povinný platiť z odmeny daň z pridanej hodnoty tak, ako to zaviedla novela Exekučného poriadku zák.č. 341/2005 Z.z. od 1. septembra 2005 v § 196. Táto skutočnosť vyplýva aj z Dôvodovej správy k zák.č. 341/2005 Z.z., podľa ktorej účinnosťou zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 o dani z pridanej hodnoty boli súdni exekútori podľa ust. § 4 ods.1 a jeho prílohy č.2 (kód 74.11) zahrnutí medzi platiteľov DPH ako osoby, ktoré poskytujú právne služby núteného výkonu rozhodnutia. Takto je od 1. januára 1996 povinný postupovať každý súdny exekútor, ktorý je platiteľom DPH napriek tomu, že DPH nebola priamo upravená vo vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Povinnosť pripočítať DPH k „cene exekútorom poskytovanej právnej služby“ bola preto uložená priamo Zákonom o dani z pridanej hodnoty. Medzeru v normatívnej právnej úprave riešil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí II ÚS 31/2004-30 zo dňa 17. decembra 2004 uviedol, že pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane DPH, ak je účastník zo sumy priznanej náhrady povinný podľa platného Zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. Navrhovateľ počas výkonu exekúcie č. EX 857/2001 poskytoval služby v zmysle Zákona o dani z pridanej hodnoty, preto mu vznikla daňová povinnosť, v dôsledku čoho má právo na priznanie DPH vo výške spolu 829,23 Eur špecifikovanej v návrhu. Súd ďalej zistil, že exekútor vynaložil sumu dvakrát po 50,-Sk za výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX pri preverovaní majetku povinného, ktorý podlieha exekúcii, na základe jeho žiadosti o výpis z cit. LV zo dňa 28. januára 2005 a 8. februára 2005 prostredníctvom elektronického systému GKU, ktorej úhradu považoval navrhovateľ za dôvodnú, pretože je v každom štádiu vykonávania exekúcie povinný preverovať majetok povinného. Rovnako považoval za dôvodnú ním špecifikovanú úhradu hotových výdavkov - cestovných náhrad za uskutočnené cesty v súvislosti s exekúciou, a to bez ohľadu na to, či sú k služobným správam zo služobných ciest priradené úradné zápisy. Naďalej tvrdil, že cestovné náhrady vo výške 12.874,30 Sk tak, ako ich špecifikoval na čl. 233 vynaložil účelne v súlade s § 5 a § 22 ods.1 vyhl. č. 288/1995 Z. z., rovnako ako aj telekomunikačné výdavky vo výške 860.10,-Sk, preto ich navrhol priznať v celom rozsahu. Odporca sa pridržiaval svojich doterajších písomných podaní a prednesov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, pričom uviedol, že už nemá žiadne iné písomné dôkazy k dispozícii, aby mohol k veci zaujať iné stanovisko než prezentoval doteraz. Podľa § 206 ods.1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, účinného od 1. januára 2006 súd na tento prípad aplikoval ustanovenia zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom pre konkurzné konanie, ktoré sa začalo dňa 5. decembra 2005. Podľa § 14 ods.1 písm.d/ zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej ZKV) platného do 5. decembra 2005 má vyhlásenie konkurzu tieto účinky - súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Podľa § 20 ods.3 cit. zák. ako pohľadávku si veritelia prihlásia i trovy, ktoré im vznikli do dňa vyhlásenia konkurzu v konaniach prerušených podľa § 14 ods. 1 písm. d). Podľa § 23 ods.2 cit zák. konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné, čo sa týka právneho dôvodu, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o správnosti popretia pohľadávky príslušný správny orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy súd. Podľa § 31 ods.1 písm.c/ cit. zák. v priebehu konkurzného konania možno uspokojiť kedykoľvek trovy výkonu rozhodnutia a trovy exekúcie, ak výkon rozhodnutia alebo exekúcia boli prerušené [§ 14 ods. 1 písm. d)]. Podľa § 66e/ ods.1 cit. zák. na konkurz sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods.2 cit. ust. stanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy upravené aj týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy odlišne od tohto zákona. Podľa § 36 ods.1 zák.č. 233/95 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok - ďalej EP) platného k 23. novembru 2001 exekučné konanie sa začína na návrh. Podľa § 46 ods.1 cit. zák. exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie. Podľa § 196 cit. zák. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 197 ods.1 cit. zák. náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods.1 cit. zák. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 1 vyhl.č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej ku dňu 23. novembra 2001 sa touto vyhláškou ustanovuje výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia, ako aj výška primeraného preddavku na odmenu súdneho exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov za činnosť podľa osobitného zákona. Podľa § 4 ods.1 cit. vyhl. základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16). Podľa § 22 ods.1 cit. vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa ods.2 cit. ust. cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. Dokazovaním vykonaným v súlade s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho zrušovacom rozhodnutí dospel súd k záveru, že navrhovateľ má právo na náhradu trov exekučného konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s exekučným konaním EX 857/2001, a to okrem už priznanej sumy rozsudkom 35Cbi 40/07-211 zo dňa 23. marca 2010, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným v časti, v ktorej súd návrhu navrhovateľa vyhovel (4.399,24 Eur), aj v ďalšej časti, a to určenia oprávnenosti a výšky DPH, ktorú navrhovateľ špecifikoval v prihláške do konkurzu a ktorá predstavuje sumu 829,23 Eur (24.981,40 Sk + 190,-Sk). Navrhovateľ si uplatnil právo na určenie oprávnenosti tejto sumy na základe zákonnej odmeny, ktorú si vyúčtoval vo výške 24.791,30 Sk a odmeny za zriadenie exekučného záložného práva v sume 1.000,- Sk, z ktorých mu podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vzniklo právo účtovať 19 % DPH, a to v nadväznosti na Zákon o dani z pridanej hodnoty č. 289/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený zák.č. 222/2004 Z.z., pretože navrhovateľ ako exekútor poskytoval služby podľa § 9 cit. zák., na základe čoho mu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.2 cit. zák. Navrhovateľ v konaní preukázal, že je platiteľom DPH od 2. januára 1997 s identifikačným číslom pre daň SK XXXXXXXXXX, v dôsledku čoho odvolací súd uložil krajskému súdu priznať DPH navrhovateľovi v zodpovedajúcej výške k uplatnenej odmene. Odvolací súd rovnako uložil krajskému súdu prehodnotiť náhradu hotových výdavkov z hľadiska ich účelovosti k rozsahu vykonanej exekúcii a zohľadniť námietky odvolateľa uvedené v odvolaní, preto krajský súd po opakovanom prehodnotení účelnosti vynaložených výdavkov navrhovateľom považoval za účelné výdavky exekútora v sume 3,32 Eur (100,-Sk), ktoré musel vynaložiť za získanie LV č. XXXX dňa 28. januára a 8. februára 2005 z databázy GKU, a to nielen pre účely preverovania majetku povinného, ktorý podlieha exekúcii v každom štádiu vykonávania exekúcie podľa § 64 a § 141 EP, ale aj preto, aby mohol správne doručiť vyhlášku o dražbe nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená následne dňa 10. februára 2005, a to všetkým osobám a orgánom, o ktorých to ustanovuje § 141 Exekučného poriadku, keďže tieto subjekty majú k nehnuteľnosti vecné alebo predkupné právo. Rovnako priznal navrhovateľovi časť hotových výdavkov, ktoré zodpovedajú cestovným náhradám vo výške 7.167,10,-Sk zo sumy 12.528,80,-Sk, namietanej navrhovateľom v odvolaní (č.l. 228- II.), a to za cesty uskutočnené dňa 6. augusta 2003 za účelom obhliadky spísania hnuteľných vecí v sume 455,-Sk, dňa 30. júna 2004 za účelom obhliadky majetku povinného v sume 464,-Sk, dňa 10. augusta 2004 za účasť pri jednaní so záujemcom v sume 510,- Sk, dňa 20. novembra 2004 kvôli obhliadke motorového vozidla povinného v sume347,60,-Sk, 1. decembra 2004 za účelom obhliadky hnuteľných vecí so záujemcom, ktorý mal záujem ich odkúpiť v sume 349,80,-Sk, 2. decembra 2004 za účasť na obhliadke nehnuteľností v sume 1.276,-Sk, 27. januára 2005 sa zúčastnil jednania so záujemcom pri obhliadke nehnuteľností povinného v sume 402,30,-Sk, za deň 14. februára 2005 pri jednaní s povinným v sume 298,-Sk, za deň 5. marca 2005 ohľadom jednania so záujemcom v sume 2.171,70,-Sk, za deň 11. marca 2005 za jednanie s povinným spojené s obhliadkou v sume 476,80,-Sk a za deň 5. apríla 2005 za jednanie s vydražiteľom v sume 416,-Sk. Súd nepovažoval za účelne vynaložené hotové výdavky na cestovné, ktoré sú spojené s cestami, ktoré uskutočnil navrhovateľ dňa 12. mája 2003 v sume 396,50 Sk za jednanie s povinným, cestovné za deň 11. júla 2003 vo výške 403,-Sk, 14. októbra 2003 vo výške 670,70 Sk za pokus o jednanie s povinným, za deň 10. januára 2005 za zisťovanie majetku povinného vo výške 1.307,60 Sk a za deň 17. februára 2005 za zisťovanie majetku povinného vo výške 2.583,90 Sk, ktorá suma zodpovedá čiastke 5.361,70 Sk, pretože tieto cesty nemali priamu náväznosť ani na jednania s potencionálnymi zákazníkmi a nevyplýva z nich ani to, že by priamo nadväzovali na príp. obhliadky za účelom predaja majetku povinného. Rovnako súd nepriznal navrhovateľovi ani výdavky za telefón vo výške 860, 10,-Sk, pretože navrhovateľ žiadnym vierohodným dôkazom nepreukázal, že takéto výdavky na hovorné práve s povinným reálne vynaložil. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že zo sumy 1.276,97 Eur (38.470,30 Sk,) ktorá zostala predmetom tohto sporu je nárok navrhovateľa dôvodne uplatnený v prihláške do konkurzného konania č. 2 (okrem právoplatne určenej výšky 4.339,24 Eur aj vo výške 1.070,45 Eur ( 32.248,30 Sk), preto návrhu navrhovateľa na určenie oprávnenosti tejto časti ním uplatnenej pohľadávky vyhovel. Vo zvyšku, čo do určenia oprávnenosti sumy 206,52 Eur (6.220,80,-Sk) návrh navrhovateľa pre nezvládnutie dôkazného bremena o účelnosti ním vynaložených hotových výdavkov - cestovných náhrad a telefónnych hovorov s povinným, zamietol. Navrhovateľ bol v tejto časti konania úspešnejší o 67,60%, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v súlade s § 142 ods.2 O.s.p. v pomernej časti, a to s prihliadnutím na jeho úspech vo vzťahu k predmetu tohto konania. Právny zástupca navrhovateľa si na pojednávaní právo na náhradu trov prvostupňového konania z tejto časti konania uplatnil, avšak vyčíslenie odmeny pre právneho zástupcu navrhovateľa súdu v súlade s § 151 ods.1 O.s.p. do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia nedoložil. Podľa § 151 ods.2 O.s.p. v takomto prípade nie je súd viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v dôsledku čoho priznal navrhovateľovi len právo na náhradu súdneho poplatku za ním podané odvolanie vo výške 67,26 Eur zo zaplatenej sumy 99,50 Eur, čo zodpovedá jeho pomernému úspechu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona .