Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/207/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209010098 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6209010098.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí, konanom dňa 23. novembra 2011, prejednal odvolania okresného prokurátora a obžalovaného, zastúpeného obhajcom, proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 18.07.2011, sp.zn. 8T 50/2009 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 18. júla 2011, sp.zn. 8T 50/2009 v celom rozsahu. Rozhodujúc sám v zmysle ust. § 322 ods. 3 Tr. por. u z n á v a obžalovaného Z. S., nar. XX.XX.XXXX v K., bytom K., S. Q. XXX/XX, konateľa firmy Projektinvest, s.r.o. Partizánske, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, za vinného, že ako konateľ spoločnosti Donor, spol. s r.o. Lužianky, IČO: 36519651 a zároveň ako ,,Dodávateľ reklamy“ uzatvoril v priebehu mesiacov február až marec 2007 vo I. H. prostredníctvom mandatára D. H. a jeho splnomocnenkyne S. N. zmluvu o reklame podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka s devätnástimi klientmi, ako ,,Nositeľmi reklamy“, v zmysle ktorej klienti súhlasili, aby ich motorové vozidlá boli využívané ako nosiče reklamných nálepiek, za čo im mala byť vyplatená mesačná odmena za reklamu v sume 6.000,- Sk po dobu 6 mesiacov, pričom klienti zložili v prospech dodávateľa zábezpeku vo výške 6.000,- Sk pri podpise zmluvy, a ktorú sa zaviazal vrátiť v plnej výške pri nedodržaní termínu splatnosti prvej výplaty mesačnej odmeny, najneskôr do 14 dní od splatnosti odmeny, resp. vrátiť akontáciu vo výške 3.000,- Sk za každý štvrťrok s mesačnou odmenou, podmienky zmluvy nesplnil, peniaze klientom nevrátil a použil ich pre vlastnú potrebu, čím V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H., Š. Y. XXX, E. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H., X. XX, S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H., B. J. XX, S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H., B. J. XX, I. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. I. nad F. XX, X. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. K. XXX, S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, F. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H., K. XX, S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., V. X, Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. Y. XXX, K. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, S.. S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. K. XXX, H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. J. I. XXX, S. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., J. XXX, V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H., B. J. XX, MUDr. S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H., O. U. X, Ing. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX a O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H., B. J. XX, spôsobil každému škodu vo výške 199,16,- Eur (6.000,- Sk), celkovo škodu vo výške 3.784,10,- Eur (114.000,- Sk), t e d a, na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, čím spáchal zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,2,3 písm. c) Tr. zák. Za to sa o d s u d z u j e podľa § 221 ods. 3, § 36 písm. l), § 38 ods. 2,3,8 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti, spočívajúci v zákaze vykonávať podnikateľskú činnosť na dobu 3 (tri) roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným stranám: - V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H., Š. Y. XXX, škodu vo výške 199,16,- Eur, - E. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H., X. XX, škodu vo výške 199,16,-Eur, - S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H., B. J. XX, škodu vo výške 199,16,- Eur, - S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H., B. J. XX, škodu vo výške 199,16,- Eur, - I. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. I. nad F. XX, škodu vo výške 199,16,- Eur, - X. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. K. XXX, škodu vo výške 199,16,- Eur, - S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, škodu vo výške 199,16,- Eur, - Q. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. H., M. XXX/XX, škodu vo výške 199,16,- Eur, - F. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H., K. XX, škodu vo výške 199,16,- Eur, - S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., V. XXX/X, škodu vo výške 199,16,- Eur, - Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. Y. XXX, škodu vo výške 199,16,- Eur, - K. Q., nar. 14.07.1981, trvale bytom H. XXX, škodu vo výške 199,16,- Eur, - Mgr. S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. K. XXX, škodu vo výške 199,16,- Eur, - H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. J. I. XXX, škodu vo výške 199,16,- Eur, - S. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., J. XXX/XXX, škodu vo výške 199,16,- Eur, - V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H., B. J. XX, škodu vo výške 199,16,- Eur, - MUDr. S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H., O. U. X, škodu vo výške 199,16,- Eur, - Ing. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, škodu vo výške XXX,XX,- D., - O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H., B. J. XX, škodu vo výške 199,16,- Eur. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Jozefa Mikuláša z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Z. S. uznaný za vinného zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, pre výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na dobu troch rokov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť všetkým poškodeným stranám škodu , ktorú im spôsobil svojou trestnou činnosťou, ako je konštatovaná vo výrokovej časti aj tohto rozsudku. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote okresný prokurátor, ako aj obhajca obžalovaného odvolanie, pretože hlavné pojednávanie na okresnom súde, ale aj verejné zasadnutie v rámci odvolacieho konania, bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, v konaní proti ušlému v zmysle § 358 Tr. por. a nasl., jeho práva teda aj po vynesení rozsudku súdom prvého stupňa vykonával jeho obhajca. Okresný prokurátor sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v odvolaní s tým, že súd prvého stupňa neuznal zákonným spôsobom vinu, keď skutok obžalovaného kvalifikoval len ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Tr. zák., hoci skutok nesie znaky trestného činu podvodu v zmysle zločinu podľa § 221 ods. 1,2,3 písm. c) Tr. zák., takto bol jeho skutok kvalifikovaný obžalobou. Preto sa domáhal prekvalifikovania predmetného skutku v zmysle obžaloby a uloženie potom aj primeraného trestu takto upravenej a stanovenej trestnej sadzbe. Vyjadril nesúhlas s postupom súdu prvého stupňa, ktorý zmenu právnej kvalifikácie v stručnosti odôvodnil tým, že ide v danom prípade o pokračovací trestný čin, zložený z viacerých skutkov, a preto nemohlo byť toto konanie kvalifikované aj podľa ods. 3 písm. c), § 221 Tr. zák., že skutok bol spáchaný závažnejším spôsobom konania. Podľa názoru okresného prokurátora za závažnejší spôsob konania v zmysle § 138 písm. j) Tr. zák. je potrebné považovať aj spáchanie trestného činu na viacerých osobách, keď podľa § 127 ods. 12 Tr. zák. viacerými osobami na účely tohto zákona sa rozumejú najmenej tri osoby. V konkrétnej veci konanie obžalovaného smerovalo proti devätnástim osobám a z toho dôvodu z jeho konania malo byť kvalifikované ako závažnejší spôsob konania podľa § 138 písm. j) Tr. zák. Nie je tiež možné odlišovať, či konanie bolo zamerané voči osobám poškodeným alebo voči ich majetku. Útok obžalovaného jednoznačne smerovalo voči osobám jednotlivých poškodených a protiprávnym konaním obžalovaného bola spôsobená škoda devätnástim osobám. Domáhal sa teda zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Obžalovaný naproti tomu odvolaním vyslovil názor, že jeho vina nebola preukázaná v zmysle Trestného zákona, ide o občiansko-právny vzťah voči poškodeným, a preto je tu dôvod na jeho oslobodenie spod obžaloby v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. Súd prvého stupňa totiž neakceptoval jeho obhajobu, že k zmene situácie došlo až potom, ako vybral od poškodených peniaze, keď maďarský podnikateľ zmenil podmienky predtým dohodnuté a tým sa zmenil aj obžalovaného podnikateľský zámer. Je pravdou, že finančné prostriedky, získané od poškodených zapožičal tretej osoby, a to Z. U., ale konal tak z dôvodu, že chcel z pôžičky získať úroky, a tak financie zhodnotiť. Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia mohli podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, pritom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, na rozdiel od odvolania okresného prokurátora, ktoré považuje za dôvodné a opodstatnené a v tomto smere aj následne odvolací súd rozhodol. Pokiaľ ide o skutkové zistenia treba konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, s ustáleným skutkovým stavom sa v zásade stotožnil aj odvolací súd, tu neboli vznesené väčšie námietky zo strany obžalovaného ani zo strany okresného prokurátora v rámci podaných odvolaní. Je nesporné, že súd prvého stupňa pochybil vo výroku o vine v časti právneho posúdenia predmetného skutku okresného prokurátora vo vzťahu k obžalovanému, keď skutok kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Tr. zák. s tým, že kvalifikácia aj podľa ods. 3 písm. c) Tr. por. okresným prokurátorom v obžalobe je neopodstatnená. Vyjadril názor, že uvedený zákonný znak závažnejšieho spôsobu konania nebol naplnený, pretože nejde o jednotlivé čiastkové skutky pokračujúceho konania, ktoré nebol zamerané voči osobám poškodených, ale voči ich majetku. Bližšie sa touto zmenou právnej kvalifikácie v odôvodnení rozsudku nezaoberal. Krajský súd následne musel zrušiť celý rozsudok súdu prvého stupňa, keďže dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné vo vzťahu aj k výroku o vine a následne potom vo veci rozhodol sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pre argumentáciu súdu prvého stupňa v Trestnom zákone nie sú žiadne podklady, naopak, podľa súdneho výkladu ust. § 127 ods. 12 Tr. zák. viacerými osobami sa na účely Trestného zákona rozumejú najmenej tri osoby. Podľa § 138 Tr. zák. za závažnejší spôsob konania treba považovať páchanie trestného činu okrem iných podľa písm. j) na viacerých osobách. Z toho vyplýva, že aby išlo o páchanie trestného činu na viacerých osobách závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. j) Tr. zák., musia byť daným trestným činom poškodené najmenej tri osoby. Podľa § 46 ods. 1 Tr. por. poškodeným je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené aj iné, zákonom chránené práva alebo slobody. K názoru súdu prvého stupňa by bolo možné uvažovať o takomto prístupe k výkladu jedine ak by jediným konaním vznikol trestno-právne relevantný následok voči jednej osobe a zároveň tým istým konaním by vznikol iný následok voči ďalším osobám, ktoré následky by neboli relevantné z trestno-právneho hľadiska (napr. pri dopravnej nehode by vznikla ujma na zdraví poškodeného a iným osobám by vznikla škoda na autách, keďže oni boli ich vlastníkmi). V danom prípade teda krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil predmetného skutku a z jeho obsahu potom je nesporné, že spôsobil škodu na cudzom majetku a seba tým obohatil tým, že uviedol iných (devätnásť poškodených) do omylu, spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a spáchal čin závažnejším spôsobom konania, a to v zmysle ust. § 138 písm. j) Tr. zák. Krajský súd potom pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby trestného činu, resp. zločinu podvodu podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., kde trestná sadzba je stanovená v rozmedzí tri roky až desať rokov odňatia slobody. V prospech obžalovaného vyhodnotil aj poľahčujúcu okolnosť § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin oľutoval, a preto pri nezistení priťažujúcej okolností okrem kvalifikovanej skutkovej okolnosti, vyjadrenej v ods. 3, § 221, ukladal trest aj s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zák., teda pri znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, ktoré zníženie podstatný význam pre obžalovaného nemalo, keďže súd ukladal trest na dolnej hranici zákonom stanovenej základnej trestnej sadzby vo výmere troch rokov. Krajský súd pritom nemohol prehliadnuť tú skutočnosť, že obžalovaný sa fakticky dopustil teraz posudzovanej trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre inú majetkovú trestnú činnosť, medzičasom došlo k zahladeniu tohto odsúdenia a nebolo možné k nemu prihliadať ako k priťažujúcej okolnosti. Na druhej strane pri hodnotení osoby krajský súd nemohol túto skutočnosť prehliadnuť, pretože predchádzajúca hrozba pomerne prísnym trestom odňatia slobody po dlhšiu dobu nesplnila zjavne zákonom sledovaný účel individuálnej prevencie u obžalovaného a dopustil sa trestnej činnosti voči viacerým poškodeným. Je zjavné, že obžalovaný takto konal v priamom úmysle, svoju obhajobu nepodložil žiadnymi takými tvrdeniami a dôkazmi, ktoré by boli vôbec zreteľa hodné, zjavne ide o vymyslené výhovorky a o predchádzajúcu snahu, zrejme v spojení s osobou, ktorej peniaze potom požičal, získať ešte väčší prospech, rozhodne nie s úmyslom vrátiť poškodeným stranám finančné prostriedky v zmysle ich dohody s obžalovaným. Po zhodnotení rozsahu a spôsobu páchania trestnej činnosti osoby obžalovaného, následkoch trestnej činnosti, ako aj s prihliadnutím na možnosť vplývania na obžalovaného trestnom, dospel krajský súd k záveru, že jedine nepodmienečným trestom odňatia slobody, uložený v dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, v takomto rozsahu môže splniť zákonom sledovaný účel z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie, spolu s pôsobením trestu zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na tri roky, pretože v súvislosti s takouto činnosťou sa dopustil práve predmetnej trestnej činnosti. Krajský súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným stranám škodu v tom rozsahu, ako bola nesporne preukázaná vykonaným dokazovaním, pritom poškodené strany si uplatnili svoje nároky riadne a včas a bude teda povinnosťou obžalovaného poškodeným stranám túto škodu nahradiť. Z uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol, keďže trestná činnosť obžalovaného bola nesporne preukázaná, v konečnom dôsledku sám sa obžalovaný v rámci dokazovania fakticky k spáchaniu tejto trestnej činnosti doznal, oľutoval jej spáchanie, hoci ju spochybňoval len tým spôsobom, že zrejme by nemalo ísť o trestný čin, ale o občiansko-právny vzťah. Z uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.