Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/112/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6407202946 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6407202946.4 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky Z. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ul. G. XXX/X, XXX XX F. nad Hronom, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Aequitas, s.r.o., so sídlom Na Troskách č. 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava 1, o návrhu na náhradu škody na zdraví, o odvolaní navrhovateľky a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/88/2007-209 zo dňa 01. 02. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke náhradu škody na zdraví a to jednak z titulu bolestného vo výške 2.614,69 Eur a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 12.614,50 Eur, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia. Čo do zvyšku uplatneného nároku súd návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") tak, že odporcovi uložil povinnosť, aby navrhovateľke (ktorá bola v konaní úspešná) uhradil trovy konania predstavujúce trovy jej právneho zastúpenia vo výške 2.695,08 Eur, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „Zákon o náhradách"), vznikol navrhovateľke v dôsledku pracovného úrazu nárok na náhradu škody titulom bolestného v zmysle lekárskeho posudku vypracovaného primárom chirurgického oddelenia Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok zo dňa 06. 03. 2006. Z lekárskeho posudku mal súd za preukázané, že výška bodového hodnotenia bolestného u navrhovateľky bola v konečnom dôsledku ustálená celkovým počtom bodov 318,2. Nárok na náhradu za bolestné tak vo finančnom ekvivalente predstavoval sumu 3.647,02 Eur. Keďže v priebehu konania odporkyňa pristúpila v časti náhrady škody za bolesť k čiastočnému plneniu a to dňa 14. 11. 2006, kedy uhradila v prospech navrhovateľky titulom bolestného sumu 1.032,33 Eur, okresný súd priznal navrhovateľke podľa vyššie uvedeného záveru lekárskeho posudku pri základnom bodovom hodnotení 318,2 sumu 2.614,69 Eur, ako rozdiel sumy určenej v zmysle znaleckého posudku a sumy vyplatenej odporkyňou navrhovateľke. Okresný súd jednoznačne konštatoval, že v danom prípade sa jednalo o uplatnený finančný ekvivalent náhrady škody pri bolestnom podľa záveru lekárskeho posudku a základného bodového hodnotenia bez žiadosti o mimoriadne navýšenie bodového hodnotenia. Pokiaľ išlo o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, v tomto prípade okresný súd vychádzal z lekárskeho posudku primára oddelenia FBRL Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok zo dňa 12. 07. 2006, podľa ktorého ošetrujúci lekár stanovil počet bodov pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1.000. Vo finančnom ekvivalente v náväznosti na hodnotu jedného bodu sťaženia spoločenského uplatnenia v čase vzniku úrazového deja, tak podľa okresného súdu predstavoval nárok navrhovateľky sumu 11.467,80 Eur. Pri tomto nároku sa navrhovateľka domáhala i mimoriadneho navýšenia bodového hodnotenia o 50 % (17.201,75 Eur). Vzhľadom na to, že odporkyňa v priebehu konania a to dňa 07. 07. 2008 v prospech navrhovateľky plnila časť náhrady škody z titulu náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej výške 2.293,70 Eur, konečný nárok navrhovateľka uplatnila v celkovej výške 14.908 Eur. Okresný súd priznal navrhovateľke uvedené mimoriadne navýšenie bodového hodnotenia o 30 %, pretože u navrhovateľky videl dôvod hodný osobitného zreteľa pre postup podľa § 5 ods. 5 Zákona o náhradách. Vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval za adekvátne navýšenie základného bodového hodnotenia na 30-násobok a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Pri rozhodovaní o mimoriadnom zvýšení bodového hodnotenia o 30 % vychádzal z rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity navrhovateľke v percentuálnom vyjadrení 45 %. Z titulu pracovného úrazu je tak navrhovateľka obmedzená vo výkone svojich základných životných funkcií na 70 až 80 % v súvislosti s banálnymi úkonmi ako je chôdza. Okresný súd konštatoval, že v súčasnej dobe v niektorých situáciách je navrhovateľka odkázaná na invalidný vozík a vzhľadom na postihnutie ľavej dolnej končatiny nemôže v žiadnom prípade vykonávať bežné životné aktivity ako je upratovanie, nákupy, pričom sú úplne vylúčené aktivity športové alebo účasť na kultúrnych podujatiach. Rozsudok okresného súdu napadli odvolaním v zákonom určenej lehote tak navrhovateľka ako aj odporkyňa. Navrhovateľka podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie v časti výroku náhrady škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a to mimoriadneho navýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30 %, t.j. proti výroku, ktorým bol vo zvyšku uplatnený nárok navrhovateľky zamietnutý. Uviedla, že naďalej zotrváva na pôvodne podanom návrhu a to na 50 %-nom navýšení sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože jej zdravotný stav je v dôsledku pracovného úrazu tak závažný, že odôvodňuje navýšenie na maximálne zákonom možnú výšku, t.j. na 50 %. Podľa lekárskych posudkov a zdravotnej dokumentácie predloženej navrhovateľkou v konaní v dôsledku pracovného úrazu došlo u nej k úplnej strate funkcie ľavej dolnej končatiny s nulovou hybnosťou. Aj z hľadiska prognózy je vývoj jej zdravotného stavu neistý a nepriaznivý. Konštatovala, že je odkázaná na barle a invalidný vozík, ktorý jej bol predpísaný ako zdravotná pomôcka a v dôsledku pracovného úrazu je obmedzená vo svojich základných životných funkciách, potrebuje neustálu asistenciu inej osoby. V dôsledku pracovného úrazu bola donútená od základov zmeniť svoj doterajší život, dokonca musela prestavať byt, aby bola vôbec schopná vykonávať základnú hygienu. Od 30. 05. 2006 má priznaný invalidný dôchodok s mierou poklesu zárobkovej činnosti o 45 % a do dňa podania odvolania je stále práceneschopná práve z titulu pracovného úrazu. Všetky tieto skutočnosti podľa navrhovateľky odôvodňujú 50 %-né navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V dôsledku týchto skutočností preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol jej návrh zamietnutý, zmenil a zaviazal odporcu uhradiť jej náhradu škody aj titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 14.908,05 Eur. Odporkyňa sa v zákonom ustanovenej lehote odvolala voči rozsudku okresného súdu v celom rozsahu. V odvolaní poukázala na jej nesprávne označenie. Podľa nej zo žiadneho ustanovenia zákona a to ani Zákona o náhradách nevyplýva oprávnenie súdov rozhodovať o nárokoch na úrazové dávky súvisiacich s poškodením zdravia pri práci vzniknutých po 01. 08. 2004, t.j. odo dňa účinnosti Zákona o náhradách. Podľa odporkyne súd prekročil svoju právomoc, pretože nemal o nároku navrhovateľky na náhradu za bolesť rozhodovať, nakoľko rozhodovanie vôbec nepatrí do právomoci súdov. Vzhľadom na túto skutočnosť trpí konanie o nároku na náhradu za bolesť vadou podľa § 221 ods. 1 písm. a/ O. s. p., nakoľko sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. Zároveň uviedla, že uznáva, že podľa § 5 ods. 5 Zákona o náhradách v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd rozhodovať o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a túto náhradu zvýšiť najviac o 50 %. Pokiaľ okresný súd postupoval podľa vyššie uvedeného § 5 ods. 5 Zákona o náhradách, bol teda oprávnený zvýšiť navrhovateľke náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia najviac o 50 %, avšak len zo sumy priznanej Sociálnou poisťovňou jej právoplatným rozhodnutím č. 300-68/2006-2/7 zo dňa 22. 01. 2008, (ktoré rozhodnutie potvrdilo i Ústredie rozhodnutím zo dňa 19. 05. 2008 ). Súd mal preto priznať navrhovateľke mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia najviac o 1.149,85 Eur a nie o sumu, ktorá je určená vo výroku rozhodnutia. Čo sa týka samotného zvýšenia podľa § 5 ods. 5 Zákona o náhradách, odporkyňa i uvedené zvýšenie považuje za neodôvodnené, pretože navrhovateľka nebola riadne vyšetrená, a nie je možné posúdiť, či akékoľvek navýšenie hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia korešponduje s jej zdravotným stavom. Odporkyňa namietala i to, že navrhovateľka nevyužila možnosť dať odporkyni návrh na uzavretie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 6 ods. 1 Zákona o náhradách, a až po prípadnom neúspechu sa mala v súlade s týmto nárokom obrátiť na súd. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil, prípadne, aby prvý výrok rozhodnutia zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a konanie vo veci zastavil. Druhý výrok rozsudku žiadal zmeniť podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odvolací súd návrh zamietne. V písomných vyjadreniach účastníkov konania k odvolaniu druhej strany títo de facto zotrvali na svojich pôvodných písomných vyjadreniach. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. a/, h/ O. s. p. zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd pri rozhodovaní správne vychádzal zo zistenia, že dňa 16. 06. 2005 utrpela navrhovateľka pracovný úraz, keď pri návrate z pracovnej cesty sa jej počas nastupovania do autobusu podvrtla noha, čím si spôsobila zranenie. Dátum vzniku pracovného úrazu ako aj zodpovednosť Sociálnej poisťovne pobočky Žiar nad Hronom (zamestnávateľa navrhovateľky) v konaní nebola sporná. O pracovnom úraze bol spísaný riadny záznam a následne i oznámenie poistnej udalosti. Zamestnávateľ pracovný úraz uznal a čiastočne aj odškodnil. Titulom samotného návrhu na náhradu škody na zdraví v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka bola zo strany navrhovateľky náhrada škody titulom bolestného a mimoriadne zvýšenie náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia. Postup pri odškodňovaní za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, spôsob hodnotenia a stanovenie hodnoty bodu ako minimálneho peňažného vyjadrenia rozsahu spôsobenej škody v bývalej ČSFR aj po zmene pomerov upravovala až do 01. 08. 2004 podzákonná norma, vyhláška Federálnych ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb.. Vyhláška však už dlhšiu dobu nezodpovedala spoločenskej potrebe. Dovtedajšia právna úprava odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v Občianskom zákonníku, ani vo vykonávacej vyhláške č.32/1965 Zb. nedefinovala pojmy „bolesť" a „sťaženie spoločenského uplatnenia". Následne bol preto prijatý zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý nahradil vyhlášku č. 32/1965 Zb.. Zákon nadviazal na obsah zrušenej vyhlášky. Upravuje podmienky priznávania a poskytovania náhrad, vydávanie lekárskeho posudku ako nevyhnutného podkladu pre uplatnenie nároku, náležitosti posudku, zásady a sadzby pred hodnotenie miery bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa tohto zákona sa náhrada za bolesť aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje jednorázovo, na základe vypracovaného lekárskeho posudku. Podľa § 5 ods. 1 Zákona o náhradách, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Podľa § 5 ods. 5 Zákona o náhradách, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. Nároky zamestnanca vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania prejednávali a rozhodovali súdy ako spory vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu. Išlo o nároky na náhradu za stratu na zárobku alebo za stratu na dôchodku, za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, účelne vynaložené náklady spojené s liečením a vecnú škodu (§ 198 ods. 1 písm. a/ až d) Zákonníka práce zákon č. 311/2001 Z. z. v znení účinnom do 01. 01. 2004). Zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení"), došlo k viacerým zmenám, ktoré okrem iných zmien sa týkali aj oblasti právomoci súdov v týchto veciach. Z §-u 294 bod 27 uvedeného zákona vyplýva, že okrem iného boli zrušené ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a/ až c/ ako aj ustanovenia § 199 až 213 Zákonníka práce. Jediným nárokom upraveným v Zákonníku práce z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania zostala vecná škoda; ostatné nároky sú upravené v Zákone o sociálnom poistení. Od účinnosti novej právnej úpravy, t.j. od 01. 01. 2004 o uvedených nárokoch (ako aj o ďalších úrazových dávkach uvedených v Štvrtej hlave Zákona o sociálnom poistení) rozhoduje Sociálna poisťovňa, ktorej právomoc na prejednanie a rozhodovanie v týchto veciach vyplýva z ustanovenia § 177, podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho poistenia sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne. Ide o konanie vo veciach dávkových v zmysle ustanovenia § 172 ods. 3 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení. Aj keď Zákon o sociálnom poistení priniesol rozličné zmeny, ktoré vo svojej podstate zasiahli aj do právomoci súdu v týchto veciach, právomoc Sociálnej poisťovne nie je ani po 01. 01. 2004 daná vo veciach nárokov na zvýšenie bodového hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo v zmysle Zákona o náhradách o týchto nárokoch rozhoduje súd v zmysle § 5 ods. 5. V prejednávanej veci preto nebol dôvod odkloniť sa od stanoviska občianskoprávneho a správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 27/2006. Právomoc Sociálnej poisťovne nie je daná vo veciach nárokov na zvýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení, lebo z tejto osobitnej právnej úpravy vyplýva, že o týchto nárokoch rozhoduje podľa § 5 ods. 5 uvedeného zákona súd ( ZSP 5/2008 ). Uvedené ustanovenie zakotvuje moderačné právo súdu, avšak v obmedzenom rozsahu oproti predchádzajúcej úprave. Súd môže náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 % a to tiež iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity. Vzhľadom na vyššie uvedený právny záver a skutočnosť, že ku vzniku pracovného úrazu u navrhovateľky došlo dňa 16. 06. 2005, sa jej nárok na náhradu za bolesť riadi v celom rozsahu Zákonom o náhradách. Právomoc súdu rozhodovať o náhrade za bolesť nie je daná. Na uvedenú skutočnosť odvolací súd prihliadal v zmysle § 205a ods. 1 písm. a/ O. s. p. a tento postup je záväzný i pre okresný súd. Zo žiadneho ustanovenia zákona a ani Zákona o náhradách nevyplýva oprávnenie súdov rozhodovať o nárokoch na úrazové dávky súvisiacich s poškodením zdravia pri práci vzniknutých po 01. 08. 2004, t.j. odo dňa účinnosti tohto zákona. O nároku navrhovateľky na náhradu za bolesť bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky Žiar nad Hronom zo dňa 19. 07. 2006, ktorým bol navrhovateľke priznaný nárok na náhradu za bolesť vo výške 1.032,30 Eur vypočítanej z počtu bodov 90, pretože pobočka Sociálnej poisťovne vychádzala zo znaleckého posudku č. 7 zo dňa 05. 06. 2006, ktorý vypracoval I.. C. X., znalec z odvetvia chirurgie, traumatológie. Navrhovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, avšak Sociálna poisťovňa - ústredie, rozhodnutie pobočky v Žiari nad Hronom svojim rozhodnutím zo dňa 13. 09. 2006 potvrdila vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie a následne bola vyššie uvedená suma navrhovateľke vyplatená. Pokiaľ navrhovateľka nevyužila možnosť podať návrh na jeho preskúmanie podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku, nie je možné v tomto konaní uvedený postup nahradiť. Vyššie uvedený právny záver sa čiastočne vzťahuje i k nároku navrhovateľky na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd je oprávnený rozhodovať o zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity. V prejednávanej veci okresný súd vychádzal pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z lekárskeho posudku primára oddelenia FBRL Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok I.. Y. zo dňa 12. 07. 2006. Ošetrujúci lekár stanovil počet bodov pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1.000, pričom aplikoval položku 430a prílohy Zákona o náhradách a využil pri existencii reálnych dôvodov ustanovenie § 9 ods. 5, 6 tohto zákona. Uvedený lekársky posudok bol však spochybnený odporkyňou. Sociálna poisťovňa pobočka Žiar nad Hronom o nároku navrhovateľky na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia právoplatne rozhodla svojim rozhodnutím č. 300-68/2006-2/7 zo dňa 22. 01. 2008, ktoré rozhodnutie potvrdilo i Ústredie rozhodnutím zo dňa 19. 05. 2008. Navrhovateľke bolo priznaných 2.293,70 Eur pri počte bodov 200 a to i napriek tomu, že sťaženie spoločenského uplatnenia bolo v lekárskom posudku ohodnotené počtom bodov 1.000. Podľa odporkyne išlo o sporný lekársky posudok, preto bola podľa § 153 ods. 4 písm. c/ Zákona o náhradách dňa 01. 02. 2007 vykonaná odporkyňou kontrola bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia pracovného úrazu posudkovým lekárom, (oddelenia lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne pobočka Žiar nad Hronom) a bolo zistené, že podľa predloženej zdravotnej dokumentácie, odborných lekárskych nálezov bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia - položka 430a o počte bodov 500, ako aj navýšenie podľa § 10 ods. 4 Zákona o náhradách na dvojnásobok, t.j. 1.000 bodov je nadhodnotené, nemožno s ním súhlasiť a bolo doporučené ho prepracovať na položku 430b s počtom bodov 100. Keďže posudzujúci lekár, ktorý vypracoval lekársky posudok i napriek týmto skutočnostiam zotrval na svojom pôvodnom posúdení, vedúci lekárskej posudkovej činnosti zaslal dňa 22. 02. 2007 žiadosť o vypracovanie a zhodnotenie lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia na odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava. V stanovisku Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava zo dňa 06. 03. 2007 je konštatované, že lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 12. 07. 2006, z ktorého vychádzal i okresný súd, obsahuje zásadné nedostatky, pretože položka č. 430a - obrna píšťalového kmeňa s postihnutím všetkých inervovaných svalov podľa prílohy č. 1 Zákona o náhradách, nezodpovedá zdravotnému poškodeniu dokumentovanému v predložených neurologických nálezoch. Uvedené lekárske záznamy poukázali na to, že u navrhovateľky je vodivostná krivka z distálnych oblastí predkolenia nevýbavná a vodivosť nervu za hlavičkou fibuly vľavo je prítomná, avšak redukovaná, čo nemožno hodnotiť ako obrnu píšťalového nervu kmeňa s postihnutím všetkých inervovaných svalov, ale ako len distálnej časti s postihnutím funkcie prstov, čomu však zodpovedá položka 430b s počtom bodov 100. Podmienky na navýšenie podľa § 10 ods. 4 Zákona o náhradách nie sú naplnené, pretože obmedzenie, resp. strata možnosti poškodenej uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktoré mala poškodená vo veku, v ktorom utrpela poškodenie na zdraví, zodpovedá maximálne 30 - 40 %-nej miere schopnosti vykonávať doterajšie pracovné zaradenie - THP pracovníka. Na základe týchto skutočností a vykonanej kontroly bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia pracovného úrazu posudkovým lekárom zo dňa 01. 02. 2007 bola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená ako súčin uvedeného počtu bodov 100 a sumy zodpovedajúcej za 1 bod, zaokrúhlenej na celé desiatky korún nahor. Predmetná hodnota bodu bola určená sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2005, ktorá bola zistená a uverejnená i Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľke bol priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý však nevychádzal z lekárskeho posudku, ktorý bol napriek tomu podkladom pre rozhodnutie okresného súdu. Vzhľadom na tieto skutočnosti je okresný súd oprávnený rozhodovať o nároku navrhovateľky na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V danom prípade je však sporný základ nároku, a to základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky, keď existujú preukázateľne pochybnosti o tom, či zdravotné poškodenie u navrhovateľky je možné podradiť v zmysle lekárskych správ a vyšetrení vrátane lekárskeho posudku pod položku č. 430a alebo položku č. 430b. Číselné označenie položiek u sťaženia spoločenského uplatnenie sa líši, pričom ide o odborné posúdenie, ktoré neprináleží vyhodnotiť súdom. Lekársky posudok, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie okresného súdu musí spĺňať náležitosti v zmysle Zákona o náhradách. Pre prípad pochybnosti o správnosti hodnotenia bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia môže v zmysle Zákona o náhradách poškodený, škodca alebo poskytovateľ náhrady požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku, ktorý znalecký posudok však v danom prípade vypracovaný nebol. Rozpor medzi záverom lekárskeho posudku a závermi, z ktorých vychádzala odporkyňa pri svojom rozhodnutí, neboli súdom odstránené a okresný súd nezdôvodnil prečo vychádzal z iného posúdenia ako odporkyňa, resp. ako sa vysporiadal s pochybnosťami ohľadne lekárskeho posudku. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom( rozhodnutie NS SR č.k. 3 Cdo 149/2007). Zákon o náhradách upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Náhrada za bolesť aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví v priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia možno odškodniť iba v prípade, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre bežné životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre naplnenie spoločenských úloh. Primárne sa zohľadňuje povaha následkov poškodenia a ich predpokladaný vývoj. Zákon o náhradách kladie dôraz na kvantitatívnu stránku vyjadrenú rozsahom, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v spoločenskom živote oproti stavu pred poškodením zdravia. Právny predpis počíta aj s takou eventualitou pokiaľ sa dôsledky poškodenia zdravia prejavia neskôr, než boli ustálené v lekárskom posudku, a tento posudok ich nepredvídal. I v danom prípade je potrebné vykonať nové posúdenie, pričom od nového bodového hodnotenia sa odčíta bodové hodnotenie konštatované v pôvodnom posudku. Nevyhnutným atribútom posudku, resp. i samotného znaleckého posudku je kontrolovateľnosť. Z posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, opätovne odvolací súd poukazuje na to, že v danej veci nie je daná právomoc súdu. Súd je oprávnený rozhodovať o mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia. I napriek tomu, že v danej veci existuje právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorým bol priznaný nárok navrhovateľky na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 200 bodov, čomu zodpovedá finančný ekvivalent 1.146,80 Eur a ktorá suma bola navrhovateľke odporkyňou vyplatená, súd nie je viazaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pokiaľ ide o ňou stanovený základný počet bodov, prípadne ustálenie čísla položky, ktorá zodpovedá zdravotnému poškodeniu navrhovateľky. Vzhľadom na zjavné pochybnosti ohľadne posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky, ustálenia položky, ktorá zodpovedá zdravotnému poškodeniu navrhovateľky, prípadne navýšenia takto ustáleného počtu bodov, je nevyhnutné tieto pochybnosti odstrániť znaleckým posudkom, na základe ktorého bude môcť následne okresný súd posúdiť prípadné dôvody na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a z ktorého bude môcť ustáliť, či a v akej výške bude uvedená náhrada primeraná zistenému poškodeniu na zdraví v priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Odvolací súd poznamená, že o nároku navrhovateľky na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bol okresný súd oprávnený rozhodovať aj v prípade postupu podľa § 6 Zákona o náhradách. Podľa § 6 ods.3 Zákona o náhradách, je poškodený oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa ods.1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa ods.1 a neuspokojili sa nároky poškodeného. Navrhovateľka však nepodala návrh odporkyni na uzavretie dohody podľa § 6 ods. 1 vyššie uvedeného zákona a preto jej ani nevznikol nárok uplatniť ho na súde. Po takto naznačenom doplnení dokazovania je nevyhnutné opätovne pripojiť i rozhodnutie o invalidite navrhovateľky, zistenie, či jej naďalej trvá práceneschopnosť a v prípade, že okresný súd bude považovať nárok navrhovateľky na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia za dôvodný, poukázať na určité konkrétne skutkové alebo právne významné okolnosti, z ktorých je možné vysvetliť, prečo a z akých dôvodov dospel k názoru, že ním priznaná výška náhrady (zvýšenie) zodpovedá úvahe súdu o miere primeranosti zvýšenia vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa. Opätovne je nutné poukázať na to, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Úvaha súdu o „primeranosti zvýšenia" nie je neobmedzená, pretože Zákon o náhradách rámcovo stanovil predpoklady pre vznik nároku jednak na základné odškodnenie, ale i pre vznik nároku na jeho mimoriadne zvýšenie a určil zároveň hľadiská, na ktoré treba vziať zreteľ a ktoré v ich vzájomnej nadväznosti a kombinácii usmerňujú úvahu súdu o miere primeranosti zvýšenia vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa. K označeniu odporkyne odvolací súd poznamenáva, že v zmysle § 120 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave. V danom prípade teda označenie v napadnutom rozsudku pokiaľ ide o odporkyňu, malo správne znieť: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava. Ústredie vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jeho pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci. Pobočky Sociálnej poisťovne sú podľa § 124 tohto zákona organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne , ktoré spolu s ústredím vykonávajú sociálne poistenie. Úlohou okresného súdu bude v danej veci postupovať v zmysle vyššie uvedeného právneho záveru odvolacieho súdu, ktorý je pre neho podľa § 226 O. s. p. záväzný. Podľa § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne okresný súd o náhrade trov konania v novom rozhodnutí o veci. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.