Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15CoE/303/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410205148 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6410205148.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného BPT LEASING, a.s., so sídlom Ul. Drieňová č. 24, 821 02 Bratislava, IČO 31 357 814, zast. Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom B. K. č. XX, XXX XX L., proti povinným 1/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. J. č. XX, 2/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. č. XXX, XXX XX P. - P., zast. JUDr. Stanislav Irsák, advokát, Ul. O. č. X, XXX XX V., vedenej pod sp.zn. EX 111/10 súdnym exekútorom Mgr. Roman Vozár, so sídlom Exekútorského úradu Ul. Kukuričná č. 8, P.O. BOX č. 16, 820 08 Bratislava 38, o vymoženie 31.265,45 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 13Er 549/2010-84, zo dňa 31. mája 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd námietkam podaným proti exekúcii povinnou 2/ vyhovel v celom rozsahu. Toto rozhodnutie je výsledkom procesného postupu súdu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., kedy sudca okresného súdu na odvolanie povinnej 2/ zmenil uznesenie Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 13 Er 549/2010-69 zo dňa 28.03.2011, vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorým námietkam proti exekúcii vyhovel v časti vo výške 5.511,04 eur a vo zvyšku námietky zamietol. Okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že podkladom na vykonanie exekúcie je notárska zápisnica - osvedčenie o vyhlásení o uznaní dlhu, o vyhlásení ručiteľov a súhlase osôb povinných s vykonateľnosťou a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Zz.. zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku). Predmetom vymáhaného plnenia sú peniaze poskytnuté formou finančného leasingu pre dlžníka - povinného 1/ C. B. - ZV PROFIL, IČO 34 770 984, s miestom podnikania Veľké Pole č. 27 (pozn. KS: právny subjekt ukončil podnikateľskú činnosť dňa 19.05.2010), na základe celkom šiestich uzatvorených leasingových zmlúv (o nájme predmetu leasingu s právom kúpy konkrétnych motorových vozidiel). Leasingové zmluvy boli všetky uzavreté dňa 17.01.2006 a notárska zápisnica bola spísaná a účastníkmi podpísaná dňa 20.01.2006. Povinná 2/ predmetnú notársku zápisnicu podpísala ako ručiteľka. Preskúmaním notárskej zápisnice okresný súd konštatoval, že táto nie je spôsobilým exekučným titulom (§ 47 Notárskeho poriadku, § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku). V danom prípade v notárskej zápisnici chýba presné vymedzenie práv a povinností na plnenie a presný rozsah a obsah plnenia, notárska zápisnica je nezrozumiteľná a nie je možné z nej jednoznačne určiť presnú sumu v čase vyhotovenia notárskej zápisnice, resp nie je vôbec zistiteľné akú konkrétnu sumu sa zaväzuje dlžník zaplatiť a nedá sa zistiť ani presný mechanizmus určenia tejto sumy. Z textu vyplýva iba vyhlásenie dlžníka, že zaplatí tam uvedené položky, ktorých konkrétnu výšku až dodatočne stanovil oprávnený. Ani v prípade, ak by dlžná suma resp. konkrétna výška bola uvedená v uzavretých leasingových zmluvách, nebolo by možné na to prihliadať, nakoľko tieto zmluvy nie sú notárskou zápisnicou, ale len jej prílohami. Presná výška peňažného záväzku mala byť výslovne uvedená v notárskej zápisnici, pretože príloha nie je obligatórnou náležitosťou zápisnice a v podstate len dokumentuje založenie hmotnoprávneho vzťahu medzi oprávneným a povinným. Formálne a obsahové náležitosti musí spĺňať predovšetkým samotná listina, ktorá má byť notárskou zápisnicou a napokon zápisnica obsahuje len jednostranné vyhlásenie povinných osôb a je len na nich, v akom rozsahu a za akých podmienok toto vyhlásenie uskutočnia. Pritom ani v samotných leasingových zmluvách nie je presne stanovená celková dlžná suma, ktorá je požadovaná v návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený tak dodatočne a jednostranne stanovil uplatňované dlžné sumy (napr. položky ako náhrada odmeny zaplatenej bezpečnostnej agentúre, súdnemu znalcovi, externému spolupracovníkovi a pod.) Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku okresný posúdil aj uznanie záväzku spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a konštatoval, že ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh ne/uznať, rovnako povinná 2/ nemohla vysloviť ručiteľské vyhlásenie. Právny úkon povinného 1/ a povinnej 2/ okresný súd posúdil za absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pri povinných - so zreteľom na spôsoby exekúcie - je procesné spoločenstvo pojmovo vylúčené, konať sa musí voči každému povinnému osobitne. Návrhy na vykonanie exekúcie smerujúce proti viacerým povinným preto treba podávať na každého z nich na samostatné exekučné konanie, aj v tomto nebol postup oprávneného správny. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že súd pri posudzovaní námietok povinnej v nadväznosti na exekučný titul, ktorým je v danej veci exekučná notárska zápisnica nebral zreteľ na obsah leasingovej zmluvy, ktorá je právnym dôvodom vzniku pohľadávky, ktorej splnenia sa oprávnený domáha v exekučnom konaní. V leasingových zmluvách, uzavretých medzi účastníkmi bol presne a určito vyjadrený obsah záväzku povinného z exekučného konania. Zároveň aj notárska zápisnica obsahuje presnú špecifikáciu záväzkov dlžníka, t.j. záväzok zaplatiť nultú a mesačné leasingové splátky. Tieto záväzky dlžník uznal a zaviazal sa ich zaplatiť. Oprávnený sa tiež domáha zaplatenia neuhradených splátok č. 35. až 48., pričom splátky 35. až 37. vyčíslil samostatne a splátky č. 38. až 48. sú zahrnuté v položke označenej ako náhrada škody, ide iba o sumár týchto splátok. V tomto prípade sa dlžník zaviazal zaplatiť 48 leasingových splátok, z ktorých uhradil 34. Ani odstúpenie od leasingových zmlúv, ku ktorému došlo v roku 2009, nezbavilo dlžníka povinnosti zaplatiť zvyšných 14 splátok. Časť dlhu bola uspokojená z predaja predmetu leasingu, zostávajúca časť dlhu je záväzkom dlžníka. Záväzok zaplatiť leasingové splátky bol výslovne špecifikovaný a uznaný priamo v texte notárskej zápisnice, je nepodstatné či leasingová zmluva troví súčasť notárskej zápisnice alebo nie. Napriek tomu leasingová zmluva tvorila technickú a logickú súčasť notárskej zápisnice, ktorá sa tiež na ňu odvoláva. Ani dlžník, ani ručiteľka sa v notárskej zápisnici žiadnych budúcich ani súčasných práv nevzdali. Dlžník iba uznal svoje existujúce záväzky a ručiteľka prevzala za tieto záväzky ručenie (§ 304 ods. 2 ObZ). Právny názor, že „pri povinných je spoločenstvo pojmovo vylúčené“ okresný súd nevysvetlil a riadne odôvodnenie nahradil iba odkazom na judikatúru, pričom z textu označených rozhodnutí nie je zrejmé, prečo by práve v exekučnom konaním malo byť z podstaty veci procesné spoločenstvo na strane povinných vylúčené. Oprávnený zastáva názor, že neexistuje zákonná prekážka vymáhania jedného dlhu od viacerých povinných v jednom exekučnom konaní. Naopak, takýto postup je nielen zákonný a v prípade solidarity povinných, či vzťahu dlžník - ručiteľ, by simultánne vymáhanie vyžadovalo ďalšie sledovanie stavu vymáhania pohľadávky u každého z povinných v osobitných exekučných konaniach. Pritom v tomto prípade nie je vedená exekúcia proti viacerým povinným súčasne, pretože na majetok C. B. (pôvodne povinný 1/) bol dňa 28.09.2010 vyhlásený konkurz OS BB pod sp.zn. 1K/34/2010 v dôsledku čoho bolo exekučné konanie voči nemu v zmysle ust. § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. ex lege zastavené. Ak sa okresný súd domnieval, že niektoré z uplatnených nárokov nemožno vymáhať, mal exekúciu zastaviť iba čiastočne, čo umožňuje ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku. Povinná 2/ navrhla uznesenie okresného súdu potvrdiť. Pre prípad zastavenia exekúcie uplatnila náhradu trov jej právneho zastúpenia v exekučnom konaní, výšku trov nevyčíslila. Exekúcia je vedená na vymoženie sumy, ktorá nemá oporu v exekučnom titule. Predmetom návrhu na exekúciu je zhluk súm presne uvedených v notárskej zápisnici a súm, ktoré si oprávnený vymyslel, a sám, bez právneho dôvodu a uznania povinnou vyfakturoval ako “náhradu škody“, vpísal do vykonštruovaného sumáru svojich pohľadávok voči povinnej, tieto navzájom započítal oproti plneniam, ktoré reálne poskytol povinný 1/ a na vymoženie takto vymyslenej sumy (ktorá oprávnenému vyšla započítaním reálnych plnení zo strany povinného oproti nereálnym a nikde v notárskej zápisnici neuznaným údajným pohľadávkam oprávneného proti povinnému) podal návrh na exekúciu. Predmetom návrhu na exekúciu sú nepochybne záverečné sumy, ktoré oprávnenému vyšli na základe jeho súkromného výpočtu, ktorý nie je súčasťou exekučného titulu, ako výsledok započítania jeho vymyslených nárokov na náhradu škody, ktoré sa v exekučnom titule nespomínajú ani na jedinom mieste, teda ani teoreticky nemôžu byť predmetom exekúcie, oproti plneniam reálne zo strany povinného poskytnutých a plneniam, ktoré oprávnený získal predajom automobilov (predmetu leasingu), ktoré povinnému po odstúpení od zmluvy zabavil. Súd ani pri akejkoľvek snahe a matematických znalostiach nemal ako dospieť z celkovo navrhovanej sumy len k čiastočnému uznaniu námietok, tak aby zostali predmetom konania iba splátky 38. až 41., pretože úlohou ani právomocou súdu v exekučnom konaní nie je posudzovať oprávnenosť hmotno- právnych nárokov oprávneného (ktoré oprávnený zahrnul do svojho vyúčtovania) a to ani čo do ich právneho základu, ani ich výšky. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), postupom podľa § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu potvrdil. Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu je presvedčivé a vyčerpávajúcim spôsobom, teda tak ako ukladá ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. O.s.p., uvádza skutočnosti a dôkazy, z ktorých okresný súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa súd riadil a ako vec právne posúdil. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že v notárskej zápisnici absentujú obsahové náležitosti, na ktorých treba bezvýhradne trvať, náležitosti, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, aby bola splnená materiálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice, aby notárska zápisnica bola spôsobilým exekučným titulom. Osobitne poukázal najmä na to, že zo zápisnice nie je jednoznačne zrejmé presné vymedzenie práv a povinností na plnenie a presný rozsah a obsah plnenia, že z formulácie textu notárskej zápisnice nie je možné jednoznačne určiť presnú sumu v čase vyhotovenia notárskej zápisnice resp. nie je vôbec zistiteľné, akú konkrétnu sumu sa zaväzuje dlžník zaplatiť a nedá sa určiť ani presný mechanizmus určenia tejto sumy. S týmto názorom okresného súdu sa odvolací súd stotožňuje a k inému záveru nemožno dôjsť ani s ohľadom na dôvody uvedené v odvolaní oprávneného, pretože v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto náležitosti musia byť určené presným a nepochybným spôsobom. Existujúcu situáciu týkajúcu sa rozsahu a obsahu plnenia požadovaného oprávneným, ktorú zistil v danom prípade okresný súd - skutkový stav opísaný v odôvodnení rozhodnutia (kedy oprávnený dodatočne a jednostranne stanovil požadované dlžné sumy), za takýto spôsob považovať nemožno. Za pravdu treba dať okresnému súdu i v tom, že právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti je právom, ktoré v čase uzavretia dohody (podpisu notárskej zápisnice) nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať, že právna úprava nepripúšťa, aby sa niekto platne vzdal svojho práva, ktoré mu môže vzniknúť až v budúcnosti (§ 574 ods. 2, § 39 OZ). Súd vyslovil názor, že možno uznať len dlh, ktorý vznikol a nie ktorý vznikne. V prejednávanej veci vyhlásenie povinného 1/ o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo v čase, keď žiadny dlh neexistoval (notárska zápisnica bola spísaná v čase, kedy existoval len záväzok povinného 1/ zaplatiť v určenej lehote leasingové splátky) a do budúcna by bolo možné len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Možno dodať, že inak by povinnému 1/ bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú. Ak úkon - dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti - je absolútne neplatný právny úkon, potom povinný1/ nemohol svojím konaním v notárskej zápisnici jednak platne uznať dlh čo dôvodu a výšky, ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Rovnako potom ani povinná 2/ nemohla vysloviť platne ručiteľské vyhlásenie k takému „dlhu“. Pokiaľ ide o dôvody, ktoré podrobne uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, a pre ktoré okresný súd neuznal v danom prípade predmetnú notársku zápisnicu ako vykonateľný exekučný titul, čo v konečnom dôsledku malo za následok že súd námietkam povinnej 2/ vyhovel v celom rozsahu, s týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v tomto rozhodnutí odvolací súd na ne odkazuje. Pretože uznesenie okresného súdu vychádzalo z právneho názoru aký zastáva aj odvolací súd, odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.