Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/119/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708208934 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6708208934.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej, členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci navrhovateľa AXIS, spol. s r. o. so sídlom M. Rázusa č. 35, 984 01 Lučenec, IČO:31584390, zastúpeného JUDr. Róbertom Pružinským, advokátom so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava proti odporcovi Q.. G. N. K. - C. miesto podnikania K. R. XX/XXXX, XXX XX P., Q.:XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Viktorom Šurkom, advokátom so sídlom Advokátska kancelária SNP 120, Žiar nad Hronom o zaplatenie 185,47 eur istiny a príslušenstva o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7Cb/18/2009-291, IČS:6708208934 zo dňa 31. januára 2011 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 7Cb/18/2009-291, IČS:6708208934 zo dňa 31. januára 2011 v napadnutej časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol, potvrdzuje. V časti výroku o trovách konania zrušuje a v tejto časti vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 2.502,80 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ žiadal pôvodne zaplatenie sumy 7.488,03 eur ako kúpnej ceny za dodaný tovar, ktorý odporca prevzal, prevzatie tovaru potvrdil svojim podpisom a za dodaný tovar nezaplatil. V priebehu konania vzal navrhovateľ žalobu čiastočne späť. Súd uznesením zo dňa 18. 5. 2009 konanie podľa § 96 ods. 1 O. s. p. v časti o zaplatenie sumy 4.677,62 eur zastavil. Uznesením z 24. 8. 2009 súd konanie v časti o zaplatenie 2.810,41 eur istiny a úrokov z omeškania vo výške 210,66 eur zastavil. Uznesením z 20. 10. 2010 súd pripustil zmenu žalobného návrhu, ktorým žiadal navrhovateľ zaplatiť istinu 185,47 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 185,47 eur od 10. 2. 2009 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 2.108,15 eur a náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním dospel okresný súd k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Navrhovateľ podľa zistenia súdu neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal, že odporca si konkrétny tovar u neho objednal v úmysle nadobudnúť ho do vlastníctva. Nebola dohodnutá kúpna cena, o čom svedčia tzv. dodacie listy, kde cena dodaného tovaru uvedená nebola a dojednávala sa po dodaní tovaru telefonicky, aj s odstupom času. Hoci navrhovateľ vystavil faktúry, nebola dohodnutá lehota ich splatnosti a navrhovateľ súdu nepreukázal, kedy faktúry odporcovi doručil. Pokiaľ teda navrhovateľ tvrdil, že medzi ním a odporcom vznikol právny vzťah založený na kúpnej zmluve, tieto skutočnosti súdu nepreukázal. Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah založený na komisionárskej zmluve. Odporca preberal od navrhovateľa tovar s úmyslom predať ho, po uskutočnení predaja o výsledku predaja informoval navrhovateľa a vykonal vyúčtovanie, peniaze mu zaslal. Medzi ním a odporcom bola dohodnutá odplata, a to zaplatenie obchodnej marže, ktorá podľa neho bola tak nízka, že nemal z predaja žiadny zisk. Aj v prípade, ak by táto odplata nebola dohodnutá, prislúchala by odporcovi odplata v zmysle § 587 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odporca sa po celý čas nakladania s tovarom, ktorý patril navrhovateľovi riadil jeho pokynmi, predával ho za cenu, ktorú určil navrhovateľ. Peniaze za predaný tovar mu zaslal a problémy, ktoré vznikli pri predaji tovaru konzultoval telefonicky. Postupoval tak v súlade s ust. § 578 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nepredaný alebo reklamovaný tovar mu na základe jeho pokynov odviezol a navrhovateľ ho prevzal. Keďže medzi účastníkmi nevznikol právny vzťah založený kúpnou zmluvou, nevznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania z titulu nezaplatených faktúr v lehote splatnosti. Svoj nárok odôvodňoval plnením z kúpnej zmluvy. Úroky z omeškania medzi účastníkmi dohodnuté neboli, nebolo preukázané, kedy boli faktúry doručené odporcovi a taktiež nebolo preukázané, že medzi účastníkmi vznikol záväzok z kúpnej zmluvy a na základe toho by bol povinný v prípade nezaplatenia faktúr odporca úroky z omeškania zaplatiť. Odporca sa nedostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku, nakoľko tovar, ktorý mu navrhovateľ dodal, nenadobudol do vlastníctva. Súd preto žalobu aj v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech odporcu, ktorý bol v konaní úspešný. Priznal mu trovy právneho zastúpenia vo výške 2.502,80 eur. Proti rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že súd nesprávne právne vec posúdil, keď žalobu zamietol z dôvodu, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Podľa jeho názoru bola medzi účastníkmi uzavretá kúpna zmluva, čo jednoznačne preukazujú listinné dôkazy predložené navrhovateľom. Konkrétne sa jedná o dodacie listy a faktúry. Odporca prevzatie tovaru potvrdil svojim podpisom na dodacích listoch. Dodaním tovaru mu bolo umožnené nakladať s týmto tovarom a bolo na neho prevedené vlastnícke právo. Znamená to, že navrhovateľ mal dodaním tovaru právo na zaplatenie kúpnej ceny. Následne po dodaní tovaru navrhovateľ vystavil odporcovi za dodaný tovar faktúry, z ktorých odporca uhradil po podaní návrhu spolu sumu vo výške 6.032,77 eur. Pôvodná žalovaná suma, teda istina predstavovala 7.488,03 eur. To znamená, že časť záväzku odporcu zanikla splnením. Splnením záväzku odporca uznal záväzok čo do dôvodu a výšky, a je teda povinný zaplatiť z tejto sumy aj úroky z omeškania. O uzavretí kúpnej zmluvy svedčia aj listinné dôkazy predložené samotným odporcom. Jedná sa o list odporcu adresovaný navrhovateľovi dňa 22. 12. 2008. „Informácia obchodnému partnerovi“, v ktorom odporca oznamoval navrhovateľovi jednostranné započítanie záväzkov a pohľadávok. Medzi záväzkami je uvedená aj faktúra vystavená navrhovateľom č. 70082 vo výške 1.148,68 eur, ktorej zvyšok vo výške 185,-eur tvoril zostávajúcu istinu žalovanej sumy. Uvedeným právnym úkonom odporca jednoznačne prejavil svoju vôľu, aby jeho pohľadávka voči navrhovateľovi zanikla spolu s pohľadávkou, ktorú má odporca voči nemu. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením okresného súdu, ktorý uviedol, že mal preukázané, že medzi účastníkmi vznikol vzťah založený na komisionárskej zmluve. Súd vo svojom odôvodnení uvádza skutočnosti, ktoré nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Tvrdenie súdu o tom, že odporca prevzal od navrhovateľa tovar s úmyslom predať ho a po uskutočnený predaja informoval navrhovateľa a vykonal vyúčtovanie nezodpovedá skutočnosti. Odporca zaslal navrhovateľovi peniaze až po začatí konania, teda viac ako rok navrhovateľovi žiadne peniaze nezaslal. Platbu odporca vykonal prevodným príkazom na účet navrhovateľa, pričom ako variabilný symbol uviedol číslo faktúry, teda odporca uhrádzal navrhovateľovi faktúry za dodaný tovar ako kúpnu cenu. Ďalej uviedol, že sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania z nezaplatených faktúr, ktoré boli odporcom uhradené po podaní návrhu, teda po začatí konania. V časti, v ktorej bol návrh vzatý späť, konanie súd zastavil pre správanie odporcu a podľa názoru navrhovateľa odporca zaplatením časti istiny uznal pohľadávku v tomto rozsahu čo do dôvodu a výšky a teda navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 2.108,15 eur. Namietol aj výrok, ktorým bol zaviazaný zaplatiť odporcovi trovy konania. Súd podľa názoru navrhovateľa nesprávne vec posúdil, keď priznal odporcovi náhradu trov konania s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 7.488,03 eur, následne po čiastočnom späťvzatí súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4.667,62 eur konanie zastavil po opätovnom čiastočnom späťvzatí zastavil súd konanie vo výške 2.810,41 eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 210,66 eur. Následne okresný súd uznesením z 20. 10. 2010 pripustil zmenu návrhu. Navrhovateľ uviedol, že o trovách konania bolo potrebné rozhodnúť s poukazom na § 146 ods. 2 O. s. p., prípadne podľa § 142 ods. 2 O. s. p.. Podľa názoru navrhovateľa mal odporca úspech len v rozsahu 19,43 %, navrhovateľ bol úspešný v rozsahu 80,57 %, a teda súd mal priznať navrhovateľovi trovy konania vo výške 61,14 % z pôvodnej hodnoty sporu. V žiadnom prípade však nie je možné priznať náhradu trov konania odporcovi vo výške 100 %. Namietal tiež, že súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za písomné podanie zo dňa 14. 1. 2011 vo výške 237,43 eur, ktoré bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené až na pojednávaní dňa 31. 1. 2011. Vo vyjadrení sa právny zástupca odporcu vyjadril k svedeckej výpovedi svedka I. N. a toto vyjadrenie nemožno považovať za účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech nemal. Právny zástupca odporcu sa mal možnosť k svedeckej výpovedi vyjadriť priamo na pojednávaní. Okrem uvedeného právny zástupca vo vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, pre ktoré by bolo možné považovať uvedený úkon za účelný. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v konaní bolo nespochybniteľne preukázané, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená žiadna kúpna zmluva, účastníci o takejto zmluve nikdy ani nerokovali a vo vzťahu absentuje základný predpoklad uskutočňovania právneho úkonu, a to zhodný prejav vôle navrhovateľa a odporcu takýto úkon uskutočniť. Odporca voči navrhovateľovi nikdy neprejavil úmysel kúpiť od neho akýkoľvek tovar, nedoručil mu za týmto účelom žiadnu objednávku a zásadne ponúkal na predaj len tovar, ktorý bol vo vlastníctve navrhovateľa. Štatutárny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 12. 1. 2011 uviedol, že si odporca nejaký tovar u neho objednal ústne alebo emailom, svoje tvrdenie však nijako nepreukázal. Navrhovateľ v konaní pred prvostupňovým súdom nepreukázal ani skutočnosť, prečo od odporcu prijal späť vadný tovar, ktorý vrátili zákazníci, prečo tento vymenil odporcovi za nový, bezchybný. Ak by medzi účastníkmi bola uzatvorená kúpna zmluva v zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, odporca by na výmenu vadného tovaru nemal právny nárok, pretože záručná doba v zmysle ustanovenia § 620 a nasl. Občianskeho zákonníka sa na obchodné vzťahy podnikateľov nevzťahuje. Ďalej uviedol, že účastníci mali pri komisionárskom predaji dohodnuté len to, že odporca bude predávať navrhovateľov tovar, výťažok z predaja mu odvedie a nepredaný tovar vráti. Navrhovateľ sám určoval predajné ceny, za ktoré mal odporca tovar predávať, tieto však často menil podľa situácie na trhu a odporcovu odplatu poskytoval až vo faktúrach za tovar doručený odporcovi na predaj tým spôsobom, že fakturovaná čiastka za odporcom predaný tovar už bola znížená o odplatu odporcu. Navrhovateľ okrem niekoľkých faktúr nepredložil súdu žiadne dôkazy, svoje verbálne a písomné prednesy ničím nepreukázal a nenavrhol vykonať žiadne iné listinné dôkazy. Súd potom vychádzal z dôkaznej situácie, aká bola zistená v priebehu konania. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že odporca uhrádzal fakturované sumy ako kúpnu cenu, je to tvrdenie ničím nepreukázané. Ani na jednej z faktúr nie je uvedené, že je fakturovaná kúpna cena za tovar predaný odporcovi a taktiež neexistujú dodacie listy s cenami, ktoré v jednotlivých faktúrach navrhovateľ uvádzal. Pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na úrok z omeškania, uviedol, že sa nedostal do omeškania voči navrhovateľovi. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 293,70 eur. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok v napadnutej časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil a v časti výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil v tejto časti okresnému súdu na ďalšie konanie. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 26. 8. 2009 domáhal zaplatenia sumy 7.488,03 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že uzatvoril s odporcom kúpnu zmluvu, na základe ktorej dodal odporcovi tovar. Odporca tovar prevzal, prevzatie tovaru potvrdil svojim podpisom na dodacom liste. Navrhovateľ vystavil odporcovi za dodaný tovar predmetné faktúry, ktoré odporca napriek výzve navrhovateľovi neuhradil. Ako dôkaz súdu predložil jednotlivé faktúry a dodacie listy, ktoré boli podpísané odporcom. V priebehu konania vzal navrhovateľ svoj návrh v časti o zaplatenie 4.677,62 eur späť písomným podaním doručeným súdu dňa 24. 2. 2009, v tejto časti okresný súd konanie zastavil a vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 274,02 eur. Písomným podaním doručeným súdu dňa 7. 7. 2009 vzal navrhovateľ opäť žalobu čiastočne späť, a to v časti celej žalovanej istiny vo výške 2.810,41 eur a úrokov z omeškania v rozsahu 210,66 eur a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania z jednotlivých dlžných súm. Okresný súd uznesením z 24. 8. 2009 konanie ohľadom istiny vo výške 2.810,41 eur a úrokov z omeškania vo výške 210,66 eur zastavil a vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 161,99 eur. Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 22. 6. 2010 oznámil, že v čiastočnom späťvzatí došlo z jeho strany k omylu ohľadne čiastočného zaplatenia faktúr zo strany odporcu, a preto žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 185,47 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 185,47 eur od 10. 2. 2009 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 2.108,15 eur. Okresný súd uznesením z 20. 10. 2010 zmenu žalobného návrhu v tomto znení pripustil. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Kúpna zmluva je v Obchodnom zákonníku upravená ako osobitný typ zmluvy. Podľa § 269 ods. 1 z toho vyplýva, že dohoda strán o obsahu kúpnej zmluvy musí zahŕňať podstatné časti ustanovené pre tento typ zmluvy v základnom § 409 ods. 1. Ak by medzi návrhom kúpnej zmluvy a jeho prijatím síce bol súlad, ale v obsahu zmluvy by chýbala niektorá z predpísaných podstatných náležitostí, kúpna zmluva nevznikne. Podstatné časti (náležitosti) kúpnej zmluvy sú: a/ určenie zmluvných strán, b/ vymedzenie predmetu kúpy, c/ množstvo tovaru, d/ záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy (tovar) kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu, e/ záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Ad a) predpokladom tejto podstatnej náležitosti je presná a jednoznačná identifikácia zmluvných strán, ktorá bude závisieť od povahy účastníkov zmluvy. Ad b) predmetom kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka môže byť len hnuteľná vec (tovar) určená jednotlivo alebo čo do množstva a druhu Ad c) ak je predmetom kúpnej zmluvy tovar určený podľa druhu, musí byť nevyhnutne vymedzený aj čo do množstva. Táto požiadavka vyplýva z povahy veci aj z ust. § 409 ods. 1. Ad d) pojem „dodania“ tovaru je širší pojem ako „odovzdanie“ veci použitý pri úprave kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Splnenie záväzku predávajúceho „dodať“ tovar kupujúcemu môže byť realizovaný nielen faktickým odovzdaním predmetu kúpy, ale aj umožnením kupujúcemu nakladať s tovarom v určenom mieste alebo odovzdaním veci prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho (§ 412 ods. 1), resp. iným dohodnutým spôsobom podľa zmluvy. Ad e) kúpna cena ako peňažná hodnota tovaru musí byť vyjadrená v peniazoch. Ak by sa ako protihodnota tovaru mal dodať iný tovar, nešlo by o kúpnu zmluvu, ale o zámennú zmluvu. Bez určenia kúpnej ceny nemôže ísť o kúpu (kúpnu zmluvu); mohlo by ísť o darovaciu zmluvu, ak by bol daný úmysel strán uskutočniť darovanie. Obchodný zákonník upravuje dva spôsoby určenia kúpnej ceny. V kúpnej zmluve musí byť cena - priamo určená určitou sumou peňazí, alebo - musí byť určený spôsob dodatočného určenia kúpnej ceny, t. j. musí byť splnená požiadavka, že cenu možno určiť. Obchodný zákonník pripúšťa možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny, ak strany takúto vôľu prejavia. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu určenú podľa § 448 ods. 2. Navrhovateľ tvrdil, že uzatvoril s odporcom kúpnu zmluvu. Ako dôkaz o tom predložil jednotlivé faktúry spolu s dodacími listami, ktoré boli podpísané odporcom. Podľa vyššie uvedených skutočností musí kúpna zmluva obsahovať podstatné náležitosti, pokiaľ by niektorá z uvedených predpísaných podstatných náležitostí chýbala, kúpna zmluva nevznikne. Preskúmaním veci odvolací dospel k záveru, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že by medzi ním a odporcom došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, nakoľko túto skutočnosť preukazoval len predmetnými dodacími listami, na ktorých síce bol podpis odporcu, ale na týchto dodacích listoch nebola uvedená žiadna kúpna cena, len odkaz na jednotlivé čísla faktúr s tým, že na niektorých dodacích listoch bolo uvedené: „tovar vrátený“, prípadne „tovar chýba“. Je pravdou, že na faktúrach, ktoré boli súdu predložené, bola cena uvedená, ale faktúra nie je dôkazom toho, že by kúpna suma medzi účastníkmi konania bola uzatvorená. Navrhovateľ tiež nepreukázal, že by previedol na kupujúceho vlastnícke právo k predmetnému tovaru. Po preskúmaní veci mal odvolací súd preukázané, že okresný súd riadne zistil, skutkový stav vo veci, vec správne právne posúdil, preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým žalobu zamietol podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Navrhovateľ v odvolaní namietal aj výšku trov konania, ktoré priznal súd odporcovi, s tým, že postupoval pri rozhodovaní o trovách konania v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p., hoci odporca nebol v konaní plne úspešný, pretože k zastaveniu konania došlo z viny odporcu, ktorý žalovanú sumu uhradil až po podaní návrhu. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Je pravdou, že navrhovateľ sa pôvodným návrhom domáhal zaplatenia sumy 7.488,03 eur s príslušenstvom. V priebehu konania vzal žalobu ohľadne istiny v celom rozsahu späť z dôvodu, že túto sumu odporca uhradil po začatí konania. Okresný súd konanie v časti zaplatenia istiny zastavil a po čiastočných späťvzatiach zároveň na základe návrhu navrhovateľa pripustil zmenu žaloby v časti o zaplatenie istiny vo výške 185,47 eur. V tejto časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech odporcu, ktorý bol podľa okresného súdu v konaní v plnom rozsahu úspešný a priznal mu trovy konania vo výške 2.502,80 eur. Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u navrhovateľa, ako aj u odporcu. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (ak medzi pôvodným žalobným petitom a žalobným petitom naposledy urobeným vo veci samej došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O. s. p.). Čím viac súd vyhovel žalobnému petitu, tým je väčšia miera úspechu u navrhovateľa; naopak čím je väčší rozsah, v ktorom súd žalobu zamietol, tým je väčšia miera úspechu u odporcu. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Tak je to napríklad vtedy, keď odporca po podaní žaloby plnil navrhovateľovi, v dôsledku čoho navrhovateľ vzal žalobu späť. V danom prípade došlo v priebehu konania k dvom čiastočným späťvzatiam žaloby zo strany navrhovateľa z toho dôvodu, že odporca mu uhradil dlžnú sumu po podaní návrhu. V konečnom dôsledku bola žaloba navrhovateľa zamietnutá. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v časti výroku o náhrade trov konania je potrebné napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušiť, pretože okresný súd nesprávne rozhodol, keď priznal odporcovi trovy konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a nezohľadnil pritom čiastočné späťvzatia navrhovateľa. V novom konaní okresný súd zistí pre priznanie nároku na náhradu trov konania mieru úspechu navrhovateľa aj odporcu a opätovne o náhrade trov konania rozhodne. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.