Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 3To/206/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709010941 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6709010941.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, , v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného K. A., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. zák., ako účastník podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí, konanom dňa 14. decembra 2011, odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene z 05.10.2011, sp.zn. 2T 223/2009 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e) ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ napadnutého rozsudku. Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného K. A. za skutok pod bodom 1/ napadnutého rozsudku podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 1,3 písm. e) Tr. zák. na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu vo Zvolene č. 0T 13/2009 zo dňa 23.04.2009 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 48 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného K. A. z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Vo zvyšných častiach sa napadnutý rozsudok ponecháva nezmenený. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene bol obžalovaný K. A. uznaný za vinného v bode 1/ rozsudku zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. zák., ako účastník podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák., v bodoch 2/,3/,4/ rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v bode 1 rozsudku spoločne s W. O., nar. XX.XX.XXXX a Q. V., nar. XX.XX.XXXX potom ako Q. V. telefonicky dohodol nákup heroínu u nestotožnenej osoby ,,M.“ a obžalovaný K. A. vedel za akým účelom pôjdu do E., dňa 2.4.2009 najskôr spoločne všetci traja prepočítavali peniaze určené na nákup heroínu 2.500,- Eur, potom boli spoločne K. A., Q. V. a W. O. u tejto osoby zakúpiť dňa 3. apríla 2009 heroín v množstve 90,647 g, pričom heroín je uvedený v I. skupine psychotropných látok v zákone č. 139/1998 Z.z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, v úmysle tento následne prevážiť a rozdeliť na jednotlivé dávky do pripravených papierových skladačiek, ktoré pripravil obžalovaný za účelom jeho ďalšieho predaja konzumentom na území okresov C. a J., zároveň Q. V. predával a dával heroín ako odmenu za prípravu tzv. skladačiek a balenie heroínu aj obvinenému K. A., takto dňa 03.04.2009 spoločne vycestovali na osobnom motorovom vozidle zn. ALFA Romeo, ev.č. J. XXX K., ktoré viedol K. A. do mesta E., kde mal Q. V. zakúpiť heroín, W. O. ho mala previezť autobusom do mesta J. a K. A. mal posúdiť v meste E. aj jeho kvalitu tak, že ho vyskúša, Q. V. v E. zakúpil za sumu 2.500,- Eur od nezistenej osoby ,,M.“ heroín v množstve 90,647 g s obsahom účinnej látky - bázy heroínu 10,9% hmotnostných, W. O. ho pravidelnou autobusovou linkou previezla do mesta J., kde ho odovzdala Q. V., ktorého na tom istom vozidle K. A. odviezol z E. do J. a Q. V. ho uložil v blízkosti autobusovej stanice vo J. do terénnej nerovnosti pri chodníku, a potom podľa pokynov Q. V. obžalovaný priviezol z obce I. G. M. V., ktorá mala podľa plánu Q. V. heroín previezť zo J. do obce I. G., súčasne mal K. A. pripravené v aute, v ktorom v tento deň viezol W. O. a Q. V. do E. tzv. papierové skladačky v počte 517 kusov určené na balenie a predaj heroínu po kúpe, ktorá patrila Q. V., pričom uvedené množstvo heroínu (90,647 g) postačuje na výrobu najmenej 363 dávok, pričom cena heroínu predstavuje najmenej sumu 2.541,- Eur, v bode 2 rozsudku spoločne s M. Z., nar. XX.XX.XXXX od dňa 25. apríla 2009 do 26. mája 2009 na Ul. M. rad v meste C. po spoločnej dohode vošli do pivnice v dome č. XXX/XX tak, že M. Z. kliešťami prestrihol zámok na latkových dverách pivnice a z pivnice odcudzili SDS vŕtacie kladivo zn. Einhell typ BBH 1500, uhlovú brúsku zn. Einhell LE-WS 960/125, digitálny multimeter zn. Unit - T, príklepovú vŕtačku zn. A-Selectionh D 768, pneumatické vŕtacie kladivo zn. Asist AE1K 100W, aku vŕtačku zn. AE 2SO24, príklepovú vŕtačku WB 1050SB, priamočiaru ručnú pílu zn. Asist M1Q-55T, uhlovú brúsku zn. WS2000-230, uhlovú brúsku zn. EH115, digitálny multimeter zn. UT201/2002, 20 ks SDS vrtákov, vŕtacie kladivo zn. Asist AE1K 150 W, SDS vŕtačku zn. Bosch PH 125, golasadu kľúčov, aku vŕtačku znm. ACA 266, SDS vrták dĺžky 60 cm, popisovací strojček zn. Brother P-Touch 900, elektrický kompresor 1100W, čím spôsobili Ing. Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., M. P. č. XXX/XX škodu vo výške 1.159,- Eur a poškodením zámku škodu vo výške 30,- Eur, v bode 3/ rozsudku spoločne s M. Z., nar. XX.XX.XXXX v dobe od 6. mája 2009 do 18. mája 2009 na Ul. J. č. X v C. vošli do pivnice majiteľky N. U. tak, že nezisteným spôsobom prekonali vchodové dvere do spoločných priestorov pivníc, M. Z. Kliešťami prestrihol zámky na dverách pivnice, ku ktorým boli pripevnené bicykle zn. MERIDA v počte 2 ks, následne odstránili okno na pivnici, a tak vyniesli bicykle, čím spôsobili Mgr. B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.. M. č. XXXX/X J. škodu vo výške 1.320,- Eur, poškodením zámku škodu 60,- Eur a poškodením dverí správcovi budovy A. J., F.. G. č. XXXX/XX J., škodu vo výške 50,- Eur v bode 4/ rozsudku spoločne s M. Z., nar. XX.XX.XXXX v dobe od 9. mája do 16. mája 2009 v meste C., časť A. I. vošli do rekreačnej chaty majiteľa M. O. tak, že z vetracieho odvodu vytrhli hliníkovú mriežku, vošli do priestorov chaty, odkiaľ odcudzili ďalekohľad, sekeru a koženú kapsu, čím spôsobili M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. P. č. XXX/XX C., škodu vo výške 55,- Eur. Za skutok pod bodom 1/ napadnutého rozsudku mu bol uložený podľa § 172 ods. 1, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Tr. zák. súhrnný, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a osem mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu vo Zvolene, číslo 0T 13/2009 zo dňa 23.04.2009, právoplatného 23.04.2009, ktorým bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, výkon ktorého mu súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce , ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Za skutky pod bodom 2/,3/,4/ mu súd uložil podľa § 212 ods. 3, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. samostatný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. súd uložil obžalovanému aj ochranné liečenie protitoxikomanické a protialkoholické ústavnou formou. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému nahradiť škodu Ing. Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., M. P. XXX/XX, vo výške 1.189,- Eur, SBDS J., Ul. G. XXXX/XX, škodu vo výške 50,- Eur a M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. XXX/XX, škodu vo výmere 55,- Eur. Poškodeného Ing. Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., M. P. XXX/XX, súd podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie. Naproti tomu súd obžalovaného K. A. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil spod obžaloby pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v čase od 3. apríla 2009 do 20. mája 2009 na rôznych miestach v meste C., kde M. Z., nar. XX.XX.XXXX pomocou laboratórnych zariadení vyrábal metamfetamín - pervitín, ktorý je uvedený v druhej skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v Zákone č. 139/1998 Z.z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, K. A. zabezpečoval pre neho látky potrebné na výrobu pervitínu ako červený fosfor, toulén a lieky Clarinase, takto aj v týždni pred zadržaním 20.05.2009 získal červený fosfor z predchádzajúcej vyvárky a po vyrobení pervitínu M. Z. tento spoločne aj predávali, aby mali na živobytie a zabezpečenie surovín pre vlastnú potrebu, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor, obhajca obžalovaného ako aj sám obžalovaný. Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že odvolanie podáva proti výroku o treste uloženom za skutky 2/,3/,4/ v rozsudku a proti výroku, ktorý bol postupom podľa § 285 písm. c) Tr. por. obžalovaný oslobodený spod obžaloby, podanej pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Prípisom zo dňa 10.11.2011 okresný prokurátor oznámil krajskému súdu ako súdu odvolaciemu, že v zmysle ust. § 312 ods. 2 Tr. por. berie odvolanie späť. Obhajca obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že podané odvolanie voči prvostupňovému rozsudku smeruje proti skutku, uvedenom pod bodom 1/ a dodal, že podľa jeho názoru skutkový dej, popísaný v uvedenom skutku nie je preukázaný takým spôsobom, aby súd mohol učiniť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností rozhodnúť o vine obžalovaného. Poukázal pritom na rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 06.04.2011, sp.zn. 3 To 45/2011, v ktorom je okrem iného uvedené, že odvolací súd opätovne zdôrazňuje, poukazujúc aj na svoje predchádzajúce rozhodnutie, že protiprávne konanie obžalovaného tak, ako ho prvostupňový súd v skutkovej vete pri bodoch 1/ a 2/ svojho rozhodnutia ustálil, produkované dôkazy zatiaľ dostatočne nepreukázali, hoci z protiprávneho konania je obžalovaný naďalej podozrivý a aby bolo možné jeho vinu bez akýchkoľvek pochybností preukázať, prvostupňový súd bude musieť opätovne vypočuť svedkov, najmä M. Z., W. O., B. C., Q. V., poprípade iných, pričom však Q. V. a W. O. využili svoje právo a na hlavnom pojednávaní k veci odmietli vypovedať. Z toho teda vyplýva, že odvolací súd mal výhrady k rozsahu skutkových zistení a nie k právnemu posúdeniu, správne ustálených skutkových zistení. Navyše prvostupňový súd nerozviedol v napadnutom rozhodnutí dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne, o aké konkrétne konanie (konania účastníctva v zmysle § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák.) sa má v jeho prípade jednať. Ďalej vyslovil názor, že dokazovanie vo vzťahu ku skutku 1/ bolo doplnené iba vo vzťahu k posúdeniu možného nátlaku policajtov na jeho osobu počas jeho zadržania, pričom vypočutí boli svedkovia B. Y. a G. I., ktorí zhodne konštatovali, že z ich strany nátlak na obžalovaného robený nebol, avšak nevedeli sa vyjadriť k tomu, či nátlak v tom čase mimo oficiálnych procesných úkonov nebol robený policajtmi kriminálnej polície - tzv. operatívcami. Dodal, že u neho po zadržaní sa prejavovali abstinenčné príznaky a musela byť k nemu privolaná aj rýchla zdravotná pomoc, čo nasvedčuje argumentom o jeho možnej ovplyvniteľnosti. Zdôraznil, že trvá na tom, že jeho výpoveď zo dňa 14.10.2009, v ktorej popieral spáchanie trestného činu v zmysle bodu 1/ je vierohodnejšia, pričom v tejto vysvetlil okolnosti a pohnútky svojho konania. Ďalej poznamenal, že čo sa týka odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky a poznatky, získané týmito inštitúciami, tak z ich obsahu nie je možné podľa jeho názoru identifikovať súvislosti v obsahu k trestnej činnosti, ktorá je predmetom jeho trestného konania. Vo vzťahu k právnym záverom ohľadne výroku o vine uviedol, že súd nepostupoval správne pri vyhodnotení dôkazov, pričom poukázal na rozhodnutie R40/1969, ako aj R38/1970 a zdôraznil, že rozhodnutie súdu ohľadne jeho trestu nie je ani v súlade so stanoviskom trestno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR, Tpj 104/2009, uverejnenom pod číslom 1/2010, pretože v tomto stanovisku sa uvádza, že na okolnosť, ktorá je dôvodom na (asperačné) zvýšenie trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. - spáchanie dvoch alebo viacerých úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaným dvoma alebo viacerými skutkami, nemožno zároveň prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák. - spáchanie viacerých trestných činov. Opačný postup by viedol k porušeniu zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti a k duplicitnému zvýšeniu trestnej sadzby. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol sám tak, že ho za skutok v bode 1/ spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. a), resp. c) Tr. por. a za priznané skutky pod bodom 2/ až 4/ mu uloží trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, alternatívne, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici vo vyššie naznačenej trestnej veci podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že napáda rozsudok okresného súdu v bode 1/, a to z dôvodu, že tohto konania sa nedopustil a voči skutkom 2/,3/,4/, ku ktorým urobil vyhlásenie, že je vinný, tak odvolanie nepodáva. Ďalej dodal, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, pretože on síce v prípravnom konaní vypovedal spôsobom, ktorým usvedčil Q. V. zo spáchania trestného činu podľa § 172 Tr. zák., no táto jeho výpoveď nie je pravdivá a nezakladá sa na pravde. K tejto výpovedi ho donútila polícia a polícia tiež využila to, že bol dlhodobo závislý na drogách. Tieto skutočnosti, teda, že bol závislý na drogách, potvrdzuje aj lekárska správa zo dňa 03.04.2009 a vyvracia tvrdenie vyšetrovateľa B. Y., že by on na ňom nespozoroval abstinenčné príznaky, resp. že sa nedožadoval lekárskej pomoci. Ďalej poznamenal, že jeho výpoveď je nepravdivá aj preto, lebo sa citovo naviazal na družku Q. V., W. O. a túto skutočnosť potom využil na to, aby ho krivo obvinil. Podľa jeho názoru, skutok v bode 1/ rozsudku neopisuje reálny dej tak, ako sa v skutočnosti stal. Nie je pravdou, že by bol on akýmkoľvek spôsobom vedome napomáhal, alebo sa podieľal priamo na preprave, kúpe, predaji a prechovávania drog, pričom poukázal na výpoveď Q. V. na hlavnom pojednávaní, ktorý vypovedal, že deň pred ich zadržaním sa dohodli, že idú do E. kupovať zlato od známeho, na ktorú kúpu potreboval aj digitálnu váhu, ktorú on zohnal asi dva týždne pred zatknutím. To, že sa na uvedenej váhe nachádzali stopy po drogách, nesvedčí o tom, že by na nej vážil drogy. Túto váhu zohnal náhodne. Taktiež, čo sa týka 500 ks papierových skladačiek, ktoré boli nájdené u neho, neboli určené pre Q. V., ale pre jedného známeho s prezývkou R., s ktorým bol dohodnutý tak, že tieto vymení za skladačky v počte 2 ks, s obsahom heroínu, pre vlastnú potrebu. Preto konštatovanie okresného súdu, že by mal vedomosť o tom, že išiel s Q. V. do E. kupovať heroín je nelogická. Čo sa týka záznamu telekomunikačnej prevádzky, tak z týchto dôkazov nemožno vyvodiť, že by sa on nejakým spôsobom podieľal na trestnej činnosti, alebo, že by bol účastník tohto trestného konania tak, ako sa mu kladie za vinu v napadnutom rozsudku. Vyslovil presvedčenie, že prvostupňový súd už po tretíkrát vo svojom rozsudku nesprávne vyhodnotil dôkazy. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a jeho spod obžaloby oslobodil, poprípade, aby vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Záverom poznamenal, že nebolo správne ani to, že mu bolo uložené ochranné liečenie, pretože je už 30 mesiacov na pevnej väzbe a je to dosť dobrá terapia na to, aby sa drog už v živote nedotkol. Z obsahu podania okresného prokurátora teda vyplynulo, že prokurátor okresnej prokuratúry vzal odvolanie späť, a preto predseda senátu v zmysle ust. § 312 ods. 4 Tr. por. pred otvorením verejného zasadnutia vzal jeho odvolanie na vedomie. Vzhľadom na obsah odvolania obžalovaného, ako aj jeho prednesu na verejnom zasadnutí, odvolací súd prejednal jeho odvolanie len vo vzťahu ku skutku 1/ napadnutého rozsudku, týkajúceho sa zločinu nedovolenej výroby omamných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) Tr. zák. ako účastníka podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Krajský súd v Banskej Bystrici postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, urobila tak v lehote ustanovenej v zákone. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného ako aj jeho obhajcu, proti rozsudku okresného súdu je čiastočne dôvodné. Prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, následne všetky vo veci vykonané a zákonným spôsobom získané dôkazy jednotlivo aj v ich celkovom súhrne vyhodnotil tak, ako to predpokladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a v podstate celkom podrobne vyložil svoje právne úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a právnej kvalifikácii zisteného skutku. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a prečo a z akých dôvodov neuveril jeho tvrdeniam, ktoré prednášal či už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. So všetkými právnymi argumentmi prvostupňového súdu sa odvolací súd stotožňuje, keďže obhajobné tvrdenia tak obhajcu obžalovaného ako aj obžalovaného pred prvostupňovým súdom sú v podstate obsiahnuté aj v ich odvolacích námietkach, pričom odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na priliehavé a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu. Hneď úvodom treba poznamenať, že odvolací súd predmetnú vec už skôr prejednal a vo svojich rozhodnutiach zo dňa 22.09.2010, pod sp.zn. 3 To 177/2010 a zo 06.04.2011, sp.zn. 3 To 45/2011 vyslovil právny názor, ktorý nakoniec prvostupňový súd akceptoval a v napadnutom rozhodnutí podrobne rozviedol, teda, z akých dôvodov a prečo k týmto skutočnostiam dospel a keďže tieto sú správne a vyčerpávajúce, odvolací súd v podrobnostiach na ne odkazuje. Ani podľa názoru odvolacieho súdu tvrdenie obžalovaného, prednesené tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, že už v tomto čase právoplatne odsúdeného Q. V., za rovnakú trestnú činnosť viezol dňa 03.04.2009 v motorovom vozidle do E., za účelom či už hľadania si práce, resp. realizácie predaja zlata, ako aj konania, v súvislosti s ukradnutím rôzneho oblečenia, ako aj s jeho motiváciou krivého obvinenia, vyššie uvedeného odsúdeného, z dôvodu citovej náklonnosti k jeho priateľke W. O. ( ktorá mimochodom taktiež bola právoplatne odsúdená za ten istý skutok ako Q. V., a to v konaní Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 23.02.20111, sp.zn. 2T 243/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 2 To 104/2011 zo dňa 02.06.2011), neobstojí, lebo objektívne zistené dôkazy vinu obžalovaného K. A. jednoznačne potvrdili a z protiprávneho konania ho usvedčili. Ide predovšetkým o jeho výpoveď zo dňa 04.04.2009, v ktorej podrobne a veľmi detailne popísal celý priebeh skutkového deja, ktorý korešponduje s ďalším dokazovaním, ako aj s miestom nálezu heroínu v meste J.. Tvrdenie obžalovaného, že zo strany príslušníkov policajného zboru v uvedený deň, kedy podrobne opísal tak svoje protiprávne konanie ako aj ďalších, v tomto čase už právoplatne odsúdených páchateľov, bolo urobené pod psychickým nátlakom neobstojí, pretože jednoznačne vyvrátili svedkovia G. I. a B. Y., ktorí akýkoľvek nátlak na obžalovaného vylúčili. V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že predmetného výsluchu sa nezúčastnil len jeho obhajca, ale aj obhajcovia ďalších, v tom čase spoluobvinených, a preto možno vyjadriť presvedčenie, že pri takomto veľkom počte tam prítomných osôb by len veľmi ťažko - a to len v rovine hypotetickej k ozajstnému nátlaku mohlo dôjsť. Okrem týchto skutočností aj obsahy záznamov o prepisoch telekomunikačnej prevádzky, ktoré súd prvého stupňa v súlade s ust. § 270 ods. 2 Tr. por. vykonal, zapadajú do priebehu skutkového deja a vylučujú jeho neskôr zmenenú výpoveď, na ktorú poukázal v odvolaní a vyššie uvedený skutkový dej jednoznačne dokazujú. V tejto súvislosti nemožno opomenúť aj ďalší dôkaz, a to množstvo papierových skladačiek, ktoré patrili obžalovanému a ktoré boli zaistené v motorovom vozidle, v inkriminovanom čase. Ich počet zodpovedá množstvu heroínu, ktorý bol v meste E. zakúpený a následne do mesta J. odsúdenou W. O. autobusovou linkou prevezený. O tom, že skutok pod bodom 1/ napadnutého rozsudku prebehol tak, ako je tam podrobne popísaný, nemá ani odvolací súd žiadne pochybnosti a prípadnú zmenu v tvrdeniach obžalovaného, je potrebné vyhodnotiť ako zmenu účelovú so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Ani argumentácia obžalovaného, že právne posúdenie jeho konania v zmysle ust. § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. zo strany okresného súdu nie je na mieste, neobstojí, pretože nebolo pochýb o tom, že obžalovaný tým, že motorovým vozidlom priviezol v tomto čase už odsúdeného Q. V. do mesta E., za účelom nákupu heorínu, o ktorom už deň predtým dopredu vedel, že k jeho odberu má dôjsť, bolo jeho konanie správne právne posúdené v zmysle ust. § 21 písm. d) Tr. zák., pretože takýmto svojím konaním poskytol odsúdenému Q. V. pomoc na spáchanie zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., pretože bezprostredne prispel k tomu, že k naplneniu znakov tohto zločinu zo strany Q. V. došlo. Pomocou totiž treba rozumieť aj podporu páchateľa pri jeho páchaní, čo v danom prípade sa aj uskutočnilo. K námietkam obhajoby, týkajúcich sa odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06.04.2011, sp.zn. 3 To 45/2011 treba poznamenať, že ak odvolací súd v tomto rozhodnutí poukázal na nepresvedčivosť niektorých dôkazov, vo vzťahu ku skutkom v bodoch 1/ a 2/, v tom čase napadnutého rozsudku, v tejto súvislosti treba zdôrazniť jednak to, že skutok 1/ zo strany okresného súdu bol podľa dôkaznej situácie upravený a časť konania, práve pre vyššie naznačené nedostatočné dôkazy bola vypustená (jednalo sa prakticky o nákup heroínu pred dátumom 03.04.2009 v množstve 10 g a 35 g) ako aj, že zo skutku pod bodom 2/ bol obžalovaný postupom podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby oslobodený. Aj týmto postupom sa prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dôsledne riadil právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí ako jednu z možností naznačil. Jedinou skutočnosťou, uvedenou v odvolaní obhajcu obžalovaného, s ktorou sa odvolací súd plne stotožnil, bolo poukázanie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, Tpj 104/2009 vo vzťahu k uloženému trestu. Podľa tohto stanoviska totiž spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. (eventuálne v nadväznosti na toto ustanovenie aj v zmysle § 41 ods. 3, alebo § 42 Tr. zák.). Spáchanie druhého trestného činu (popri zločine alebo prísnejšie trestnom čine) je totiž okolnosťou, podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa naposledy citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť, podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy, obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2). Ak je potom takto použitá jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák. bráni zásada ,, ne bis in idem“, vyjadrená v § 38 ods. 1 Tr. zák. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, ako aj tých, ktoré uviedol vo svojom odôvodnení prvostupňový súd, potom odvolací súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď uznal obžalovaného vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) Tr. zák., ako účastníka podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a následne mu ukladal súhrnný trest odňatia slobody v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák., podľa zásad uvedených v ust. § 41 ods. 2 Tr. zák., lebo zistil, že obžalovaný skutok, uvedený v bode 1/ napadnutého rozsudku spáchal pred vyhlásením trestného rozkazu Okresného súdu vo Zvolene, č. 0T 13/2009 zo dňa 23.04.2009, ktorý sa stal právoplatný v uvedený deň a ktorým bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov. Správne bolo aj jeho zistenie, že v danom prípade možno obžalovanému priznať jednu poľahčujúcu okolnosť, a to v zmysle ust. § 36 písm. j) Tr. zák., avšak priťažujúca okolnosť v zmysle ust. § 37 písm. h) Tr. zák. úvahu nemohla prísť, a to s poukazom na vyššie uvedené stanovisko Najvyššieho súdu SR. Na základe týchto skutočností odvolací súd aj po prehodnotení ust. § 34 ods. 1,4 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj § 34 ods. 5 písm. b) Tr. zák., v ktorom sa uvádza, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne u organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom trestnom čine, dospel k záveru, že trest, ktorý uložil obžalovanému súd prvého stupňa, a to vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov je neprimerane prísny, a preto postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému znížil trest odňatia slobody pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu a uložil mu súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen, č. 0T 13/2009 zo dňa 23.04.2009, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Tento trest totiž za súčasného ponechania ochranného liečenia, a to protitoxikomanického a protialkoholického ústavnou formou, ktorého uloženie bolo správne realizované na základe znaleckého posudku MUDr. P. L., bude podľa názoru odvolacieho súdu postačovať na prevýchovu obžalovaného tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Okrem toho nemožno nespomenúť aj tú skutočnosť, že za ďalšie skutky, uvedené pod bodom 2/,3/,4/ bol obžalovanému uložený samostatný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Keďže obžalovaný doteraz nebol vo výkone trestu odňatia slobody v zmysle ust. § 48 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., pre výkon trestu bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Ostatné výroky napadnutého rozsudku týmto rozhodnutím ostali nedotknuté. Keďže odvolanie obžalovaného bolo čiastočne dôvodné, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v tomto rozsudku. Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.