Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/359/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808203752 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6808203752.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Martinom Máčajom, advokátom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej X. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., H.. X. mája XXX, vedenej pod spisovou značkou EX 7431/08 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 62, o vymoženie sumy 1 200, 29 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k.3Er/3971/2008 - 38 zo dňa 01. 07. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučného poriadku) Na výzvu súdu bola do spisu doložená zmluva o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. V dôsledku toho k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu prikročil až po vydaní poverenia, a to v zmysle § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmal exekučný titul, ktorým bol v danom prípade rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., sp. zn. 04995/08 zo dňa 13. 06. 2008 vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 08. 08. 2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a v nich obsiahnutá rozhodcovská doložka. Exekučný súd preskúmal rozhodcovskú doložku a s poukazom na ust. § 52 a 53 Občianskeho zákonníka, ďalej na smernicu Rady 93/13/EHS a tiež na judikatúru Európskeho súdneho dvora dospel k záveru o jej neplatnosti, nakoľko táto bola už v čase uzatvárania zmluvy o úvere neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmluv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka síce umožňuje každej zo zmluvných strán voľbu, či podá žalobu na všeobecnú súd alebo rozhodcovský súd; v prípade, ak podá žalobu dodávateľ na rozhodcovský súd, musí sa spotrebiteľ tomuto konaniu podrobiť. V uvedenom obmedzení možnosti výberu súdu, ktorý bude rozhodovať spor vzniknutý zo zmluvy, videl okresný súd nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech povinného. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Okresný súd s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka exekúciu z uvedených dôvodov. zastavil. O trovách exekúcie exekučný súd rozhodol podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39, 50 EUR. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uznesenie okresného súdu navrhol zrušiť. Nesúhlasil so záverom okresného súdu o rozhodcovskej doložke, ako neprijateľnej zmluvnej podmienke. Poukázal na znenie samotnej rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spory vzniknuté z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby podanej v súlade s ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb. Akonáhle však niektorá zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodcovskom súde, platí, že týmto rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu pre riešenie sporov, keďže v závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučnej právomoci rozhodcovského súdu. Navyše existenciu rozhodcovskej doložky a jej súlad s právnym poriadkom Slovenskej republiky skúmal pri zisťovaní svojej vecnej príslušnosti sám rozhodcovský súd pri začatí rozhodcovského konania.. Ďalej oprávnený uviedol, že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, t.j. na základe písomného návrhu na začatie konania, ku ktorému mal povinný možnosť vyjadriť sa. Rozhodcovský súd tak podľa skutkových zistení vydal rozhodcovský rozsudok.. Vzhľadom na písomný charakter konania pred rozhodcovským súdom je právne irelevantná vzdialenosť bydliska alebo sídla zmluvných strán od sídla rozhodcovského súdu. Podmienky prípravy na proces sú v oboch prípadoch rovnaké. Oprávnený odvolaním napadol i výrok uznesenia o trovách exekúcie, keď uviedol, že je toho názoru, že predmetná exekúcia prebieha v súlade s platnými právnymi predpismi, preto „nesúhlasil“ s výrokom, ktorým súd uložil oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie. Konkrétnu odvolaciu námietku ohľadom výšky trov exekúcie neuviedol. Navrhol uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP postupom podľa § 214 ods. 1, 2 OSP bez nariadenia pojednávania a podľa ust. § 219 ods. 1 OSP uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne aplikovať ustanovenie § 57 Exekučného poriadku, ako aj ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení, s použitím príslušnej judikatúry Súdneho dvora (ES). Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne považoval danú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi zo dňa 08. 08. 2007 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ a následne sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý rozhodcovskú doložku v danej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Len pre úplnosť dodáva, že vzhľadom na predmet a podmienky uzavretej zmluvy o úvere, pokiaľ veriteľ (dodávateľ) poskytne dlžníkovi (spotrebiteľovi) dohodnuté peňažné plnenie (spravidla v čase podpísania zmluvy, alebo bezprostredne po ňom), nastane právny stav, kedy povinnosti spotrebiteľa ako dlžníka vysoko prevyšujú povinnosti dodávateľa a najbližších dvanásť mesiacov ( v danom prípade) je povinný plniť výlučne spotrebiteľ. Prakticky tak v drvivej väčšine eventuálne vzniknutých sporov bude navrhovateľom dodávateľ. Nemožno opomenúť úplné znenie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej, návrh na začatie konania pred všeobecným súdom občana podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno podať, ak už pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy dodávateľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností spotrebiteľa, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou, napriek jej formálnemu zneniu, reálne dochádza k narušeniu požadovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to, samozrejme, v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi totiž nie je daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde, domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na všeobecnom súde v mieste jeho bydliska. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu v konaní pred civilným súdom, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Koncipovanie rozhodcovskej doložky spôsobom, akým je obsiahnutá v úverovej zmluve, je len formálnym zachovaním práva na prejednanie veci pred všeobecným súdom, nakoľko právo výberu má výlučne navrhovateľ, pričom navrhovateľom v daných vzťahoch môže byť dlžník iba ojedinele, výnimočne. Odvolací súd poukazuje na to, že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Ak je ale výsledkom konania „in fraudem legis“, čo je postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci, ide o nedovolené konanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd je napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Súkromný záujem na existencii rozhodcovských súdov sa zakladá na požiadavke subjektov súkromného práva - podnikateľov, aby ich spor súvisiaci s podnikaním bol rýchlo rozhodnutý a neobmedzoval ich v ďalšom podnikaní. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zastavil exekúciu z dôvodu absencie spôsobilého exekučného titulu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, a to i vo výroku o trovách exekúcie, a preto odvolací súd uznesenie okresného súdu ako celok podľa § 219 ods. 2 OSP ako vecne správne potvrdil. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom počtu hlasov členov senátu 3: 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.