Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2To/250/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6811010140 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6811010140.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Rudolfa Ďurtu a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného T. A., na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. decembra 2011 prejednal odvolanie obžalovaného T. A. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Revúcej, zo dňa 10. 10. 2011, sp.zn. 2 T 77/2011 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ ods. 3 Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2 T 77/11 zo dňa 10.10.2011 vo výroku, ktorým bol obžalovaný T. A., nar. XX.XX.XXXX, zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 322 ods. 3 Tr.por., podľa § 48 ods. 4 Tr.zák. krajský súd zaraďuje obžalovaného T. A. pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného T. A. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2 T 77/11 zo dňa 10.10.2011 bol obžalovaný T. A. uznaný za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm.b/ , ods. 3 písm.a/ Tr.zák., zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm.b/ Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák., zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm.b/ Tr.zák. , zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 , 2 písm.c, d Tr.zák. a zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm.a/, b Tr.zák. a to za skutok, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že 13. novembra 2010 v čase okolo 20.00 h. vnikol cez okno, ktoré predtým vytlačil do kuchyne rodinného domu č. XX v obci B. v okrese D., následne prešiel do spálne tohto domu, v ktorej sa nachádzali T. D. B., nar. XX. J. XXXX, trvalým bydliskom v U. - C. na ulici Q. č. XXXX/X v Českej republike, toho času bez prihlásenia prechodne bydliskom v B. č. XX v okrese D. a jej matka T. L., nar. X. J. XXXX, trvalým bydliskom v B. č. XX v okrese D., vytrhol šnúru z telefónu a pristúpil k T. D. B., dusil ju pod krkom a povedal jej, že s ňou chce mať sex, pričom táto sa bránila tým, že ho kopla a jej matka ho obliala vodou, následne však si zo strachu pred ním ľahla na posteľ a obvinený si ľahol k nej, rozopol si nohavice a snažil sa s ňou vykonať súlož, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko sa mu nestoporil pohlavný úd, následne ju vzal do zadnej izby, kde si táto zo strachu pred ním vyhrnula nočnú košeľu a ľahla si na posteľ, pričom obvinený si na ňu ľahol a opätovne sa snažil s ňou vykonať súlož, čo sa mu opäť nepodarilo, nakoľko sa mu nestoporil pohlavný úd, následne sa s ňou opäť vrátil do spálne, kde si táto zo strachu pred ním opäť vyhrnula nočnú košeľu a ľahla si na posteľ, pričom obvinený s\ na ňu ľahol a opätovne sa snažil s ňou vykonať súlož, čo sa mu opäť nepodarilo! nakoľko sa mu nestoporil pohlavný úd, po tomto požadoval od nej orálny styk, čo ona odmietla a posadila sa na posteľ, kde ležala jej matka, pričom obvinený k nej podišiel a požadoval od nej opäť orálny styk, ktorý s ním následne zo strachu pred ním aj vykonala tak, že zobrala jeho pohlavný úd do svojich úst a uspokojila ho až do jeho vyvrcholenia, pričom počas toho povedal T. L., aby sa vyzliekla, že ju chce vidieť nahú, čo ona aj na výzvu T. D. B. urobila, následne v čase okolo 22.00 h. v spálni tohto rodinného domu požadoval od T. D. B. a jej matky T. L., aby mu dali všetky peniaze čo majú a keď išiel do predizby domu tak sotil T. D. B. do dverí kúpeľne a T. L., ktorá išla za nimi taktiež dvakrát do dverí, pričom z peňaženky nachádzajúcej sa v taške v predizbe domu a z kabáta zobral finančnú hotovosť vo výške 47,- € z dôchodku T. L., potom z kuchyne rodinného domu vzal nôž a hrozil T. D. B., aby mu dala peniaze, čo majú odložené na pohreb, na čo mu odpovedala, že už žiadne peniaze doma nemajú, následne po tomto si všimol, že v spálni rodinného domu na skrini pri dverách sa nachádzajú rôzne druhy liekov, tieto zobral, pristúpil k T. D. B. a s nožom pod krkom ju nútil, aby zjedla tabletky, ktoré jej dával, pričom sa jej počas toho vyhrážal, že ak ich nezje, tak ju podreže, ktorá následne zo strachu z vyhrážania zjedla podľa jej slov 6 kusov tabliet lieku Cavinton forte, ktoré zapila čajom, 6 kusov tabliet lieku Digoxin a 4 kusy tabliet lieku Afonilum, ktoré zapila po naliehaní obvineného asi 1 dcl destilátu Becherovky a následne dal podľa jej slov 4 kusy tabliet lieku Digoxin a 4 kusy tabliet lieku Cavinton forte aj T. L., ktorá tieto zjedla a musela ich zapiť Becherovkou a následne im pod hrozbou zabitia povedal, aby to, čo sa odohralo v dome nepovedali policajtom, pričom z rodinného domu vyskočil cez okno nachádzajúce sa v spálni, čím takto spôsobil T. D. B. pomliaždeninu nosa s povrchovými odreninami a pomliaždeninu hc "nej pery úst s dobou liečenia 5 až 7 dní a T. L. pomliaždeninu tváre v oblasti pravej očnice s dobou liečenia 5 až 7 dní, pričom obe poškodené boli z dôvodu pozorovania hospitalizované na internom oddelení Nemocnice v D. a poškodenej T. D. B. majetkovú škodu na poškodenom telefóne vo výške 15,- € a poškodenej T. L. odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške 47,- €, Za to ho okresný súd odsúdil na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov a podľa § 48 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. ho zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd u obžalovaného zrušil výrok o treste odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia , ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2 T 297/2010 zo dňa 10.01.2011, právoplatným dňa 10.01.2011 pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm.a/, b, ods. 3 písm.a/ Tr.zák. , zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2, písm.b/ Tr.zák., prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm.a/, písm.b/ Tr.zák. , prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.a, ods. 3 písm.b/ Tr.zák. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 73 ods. 2 písm.c/ Tr.zák. mu súd uložil sexuologicko-protialkoholické ochranné liečenie ústavnou formou. Podľa § 74 ods. 2 Tr.zák. ochranné sexuologicko-protialkoholické liečenie vo forme ústavnej potrvá, dokiaľ to vyžaduje jeho účel. Podľa § 287 ods. 1 Tr.zák. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej T. L., nar. XX.XX.XXXX v B., okres D., trvale bytom B. XX, okres D. , škodu vo výške 47,-€. Proti prvostupňovému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor a obž. T. A.. Okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania poukázal , že podľa jeho názoru trest uložený obžalovanému prvostupňovým súdom je neprimerane mierny. Bolo preukázané, že trest sa ukladal ako súhrnný za celkom 9 trestných činov, z toho až 7 zločinov , ktoré boli spáchané minimálne 5 samostatnými skutkami , pričom sa jednalo o sexuálne motivované trestné činy , spáchané na osobách vyššieho veku , osamelo žijúcich ženách, ktoré sa prakticky nedokázali účinne brániť. V prvom prípade obeť dokonca upadla po napadnutí obžalovaného do bezvedomia a v druhom prípade obeť radšej v záujme záchrany života radšej plnila vôľu obžalovaného a neodporovala mu. Taktiež bolo preukázané, že medzi spáchaním skutkov bol obžalovaný väzobne stíhaný od januára 2010 do októbra 2010 a k opakovaniu trestnej činnosti toho istého charakteru došlo len necelý mesiac po jeho prepustení z výkonu väzby. Obžalovaný počas celého trestného konania neprejavil elementárnu ľútosť nad tým, čoho sa dopustil a jeho priznanie je potrebné hodnotiť ako veľmi formálne. Skutkov, za ktoré mu bol ukladaný trest, sa dopustil v s skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia , čo vyjadruje jeho absolútne nerešpektovanie hrozby uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pred spáchaním skutkov bol 8-krát priestupkovo riešený , pre priestupky proti majetku a proti občianskemu spolunažívaniu. Dokonca aj vo výkone väzby mu boli uložené dva disciplinárne tresty. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd mal uložiť obžalovanému taký trest, ktorý by spĺňal všetky atribúty zákonného trestu. Správne síce aplikoval ust. § 42 ods. 1 Tr.zák. ako aj § 41 ods. 2 Tr.zák. , avšak nesprávne aplikoval ust. § 37 Tr.zák. Práve aplikácia tohto ustanovenia s ohľadom na uvedené skutočnosti bola v danom prípade namieste a aj aplikácia § 38 ods. 4 Tr.zák. nie je pre obžalovaného neprimerane prísna. S ohľadom na tieto skutočnosti mal súd ukladať obžalovanému trest v hornej polovici takto ustanovenej trestnej sadzby , keďže bolo potrebné prihliadať skôr na represívnu a izolačnú zložku trestu, ako na prevýchovu obžalovaného, nakoľko v prípade obžalovaného, kde s ohľadom na jeho doterajší život a postoj ku spáchaniu skutkov, prognóza jeho riadnej prevýchovy veľmi otázna. Taktiež v danom prípade bolo na mieste aj zváženie použitia § 48 ods. 4 prvá veta , vo vzťahu k moderácii ust. § 48 ods. 2 písm.a/ Tr.zák. a obžalovaného bolo potrebné zaradiť do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný a jeho obhajca podali proti prvostupňovému rozsudku odvolania do zápisnice o hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku a po poučení o opravnom prostriedku. Napriek vyjadreniu obhajcu obžalovaného , že odvolanie aj zdôvodnil , do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu písomne zdôvodnené odvolanie nebolo na krajský súd doručené. Z vyjadrenia obhajcu na verejnom zasadnutí vyplýva, že toto odvolanie smeruje proti výroku o treste napadnutého rozsudku. Obhajca poukázal, že pri rozhodovaní o treste, je potrebné zvážiť aj také skutočnosti, že obžalovaný sa skutkov dopustil v prvom prípade ako mladistvý a v konkrétnom žalovanom prípade ako osoba blízka veku mladistvému. Tak isto žiada, aby bolo pri rozhodovaní o treste prihliadnuté aj k prostrediu, v ktorom obžalovaný vyrastal a záverom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm.e/ Tr.por. a aby v zmysle ust. § 322 ods. 3 Tr.por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží miernejší trest odňatia slobody. Obžalovaný v záverečnom návrhu uviedol, že by sa chcel ospravedlniť za skutky, ktoré spáchal, za skutky, ktorých sa dopustil, sa hanbí , ľutuje toho, čoho sa dopustil a v konečnom dôsledku žiada, aby mu bol uložený miernejší trest odňatia slobody. Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 317 ods.1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku prihliadajúci pritom i na chyby, ktoré odvolaním vytýkané neboli a zistil, že odvolanie obžalovaného T. A. nie je dôvodné a odvolanie okresného prokurátora je dôvodné iba sčasti. Po skutkovej stránke, z dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný sa skutku dopustil tak, ako je to uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku. Okresný súd v odôvodnení rozsudku jasne vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. V tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje so závermi prvostupňového súdu. Považuje za dôležité zdôrazniť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku a preto v tomto smere bolo jeho vyhlásenie pre potreby trestného konania považované za priznanie sa k spáchanému skutku. Spáchanie skutku okrem toho bolo preukázané aj výpoveďami poškodených T. D. - B. a T. L.. Ich výpovede sú podrobne rozvedené v odôvodnení prvostupňového rozsudku. Zo znaleckého posudku MUDr. C. M., PhD a MUDr. T. F. bolo zistené, že obžalovaný T. A. v minulosti ani v súčasnej dobe netrpí duševným ochorením v pravom zmysle slova. Bola u neho zistená porucha osobnosti , t.j. že sa jedná o psychosexuálne nezrelú osobnosť, nezdržanlivú a okrem toho bola zistená aj prítomnosť návykového alkoholizmu v spočívajúcom štádiu a teda že v čase spáchania skutku sa u obžalovaného jednalo o jednoduchú alkoholovú opitosť. Z hľadiska sexuálnej deviácie nebola u obžalovaného konštatovaná prítomnosť sexuálnej úchylky v zmysle poruchy orientácie, identifikácie ani aktivity. Bola však konštatovaná prítomnosť atypickej sexuálnej agresivity náhražkového charakteru. Záverom znalci konštatovali, že pobyt obžalovaného na slobode je nebezpečný pre spoločnosť a preto odporučili uloženie ochrannej sexuologickej - protialkoholickej liečby ústavnou formou. Z hľadiska jeho psychickej kondície v čase spáchania trestného činu znalci konštatovali zachovanie jeho rozpoznávacích schopností pri čiastočnom znížení schopnosti ovládať sa. V súčasnej dobe obžalovaný v plnej miere chápe zmysel a účel trestného konania. Z uvedených záverov je zrejmé, že obžalovaný je plne trestne zodpovedný za spáchaný skutok. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, obžalovaný svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkových podstát zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm.b/ , ods. 3 písm.a/ Tr.zák., zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm.b/ Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. , zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,2 písm. b/ Tr.zák. , zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm.c, d Tr.zák. , zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm.a, b Tr.zák. po stránke objektívnej v tom, že neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, prekonaním prekážky , ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a voči chránenej osobe, v úmysle násilím donútiť ženu k súloži sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k vykonaniu súlože, k orálnemu styku a čin spáchal na chránenej osobe , proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe, hrozbou násilia iného nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe a po stránke subjektívnej v tom, že predmetného konania sa dopustil v zmysle § 15 Tr.zák. úmyselne. Pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody a jeho výšku , odvolací súd sa v podstate zhoduje s hodnotením osoby obžalovaného tak, ako je to uvedené v odôvodnení okresného prokurátora. Je však toho názoru, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu správne aplikoval ust. § 38 ods. 7 Tr.zák. , podľa ktorého ustanovenia odseky 4 - 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42 ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Po zhodnotení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností možno konštatovať, že v danom prípade nemožné hodnotiť obžalovaného v jeho prospech žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 Tr.zák. , v tomto smere výrazne priťažujúce okolnosti v zmysle ust. § 37 písm.a/, h/, a m/ Tr.zák. prevládajú. V danom prípade pri ukladaní trestu v zmysle najprísnejšieho zákonného ustanovenia § 200 ods. 2 Tr.zák. je základná trestná sadzba 7 až 15 rokov. Obžalovanému však bol ukladaný trest odňatia slobody za použitia asperačnej zásady uvedenej v ust. § 41 ods. 2 Tr.zák. V zmysle tejto zásady existujú dve alternatívy zvýšenej trestnej sadzby a to miernejšia, kde je trestná sadzba 12 rokov 4 mesiace až 17 rokov 8 mesiacov a prísnejšia, kde zvýšená trestná sadzba je 13 rokov a 6 mesiacov až 20 rokov. V tomto smere pri použití miernejšej alternatívy asperačnej zásady a po zhodnotení všetkých okolností , z ktorých sa vychádza pri ukladaní trestu, odvolací súd dospel k záveru, že súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov tak, ako bol obžalovanému uložený prvostupňovým rozsudkom je zákonný. Pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, sa odvolací súd stotožnil so záverom vyjadreným v odvolaní okresného prokurátora, t.j. že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky vyjadrené v ust. § 48 ods. 4 Tr.zák. , t.j. že súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia , než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Hodnotiac osobu obžalovaného, ako aj závažnosť spáchaných skutkov, odvolací súd dospel k záveru, že náprava obžalovaného bude lepšie zabezpečená v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a preto použil ust. § 48 ods. 4 Tr.zák. a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o výrok o uložení sexuologicko-protialkoholického ochranného liečenia ústavnou formou, tento zodpovedá zákonným ust. § 73 ods. 2 písm.c/ Tr.zák. a § 74 ods. 2 Tr.zák. Poškodená T. L. si v prípravnom konaní riadne a včas uplatňovala škodu a preto súd obžalovaného zaviazal k náhrade tejto škody vo výške 47,-€. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný