Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/8/2002 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6002899580 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6002899580.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu Q.. P. R., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom R., V. Y.. XX, R., zast. JUDr. Štefan Mede, advokát, Floriánska ul. č. 10, Košice, proti žalovanému PEAT GROUP Inc., a. s. v konkurze, Lotyšská 6, 821 06 Bratislava, IČO: 36 030 431, v konaní o zaplatenie 1.314,33 Eur (39.595,50 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 61Cb/43/00 - 66 zo dňa 16. októbra 2000 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 61Cb/43/00 - 66 zo dňa 16. októbra 2000 v napadnutej časti potvrdzuje.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť 36.717,30 Sk (1.218,79 Eur) s 19% úrokom z omeškania od 01. 11. 1998 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvá výroková veta), vo zvyšnej časti návrh zamietol (druhá výroková veta) a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.580,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.200,- Sk na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žalobou podanou na súd dňa 14. 01. 2000 sa žalobca ako podnikateľ, podnikajúci pod obchodným menom Q.. P. R. - Záhradníctvo - EDELWEIS, IČO: 10 768 203, domáhal voči žalovanému zaplatenia 39.595,50 Sk s 19% úrokom z omeškania od 01.09.1998. V čase podania žaloby obchodné meno žalovaného bolo Rašelina QUIDO a.s. so sídlom Lazovná 18, Banská Bystrica. V žalobe uviedol, že na základe telefonickej objednávky žalobcu a predfakturácie žalovaného zo dňa 19. 08. 1998 pod č. 98030037, žalobca dňa 25. 08. 1998 zaplatil žalovanému 36.717,30 Sk ako zálohu na kúpnu cenu za rašelinu, ktorú mal žalovaný žalobcovi dodať. Žalobca tiež objednal nákladné motorové vozidlo od firmy VTRANS - Autodoprava, Lipany na dopravu objednanej rašeliny, objednaný kamión však dňa 26. 08. 1998 nebol vpustený do závodu žalovaného, preprava teda nemohla byť zrealizovaná, žalobca však prepravcovi uhradil náklady za ubehnuté km v sume 2.878,20 Sk. Žalobca tvrdil, že žalovaný napriek viacerým urgenciám a výzvam žalobcu objednanú rašelinu nedodal, žalobca preto listom zo dňa 26. 10. 1998 od objednávky odstúpil a vyzval žalovaného na vrátenie kúpnej ceny 36.717,30 Sk a na náhradu spôsobenej škody vo výške 2.878,20 Sk, čo mu však žalovaný neuhradil.
Žalovaný v konaní namietal, že neporušil žiadnu zo svojich povinností predávajúceho z kúpnej zmluvy. Tvrdil, že žalobcovi tovar na prevzatie pripravil, k jeho neprevzatiu zo strany žalobcu však došlo podľa žalovaného z dôvodu protizákonného konania občanov obce C. J., ktorí zamedzili prístup všetkým motorovým vozidlám k závodu žalovaného a tým znemožnili aj preberanie tovarov zo závodu žalovaného. Tvrdil tiež, že v zmysle dohodnutých podmienok nebolo povinnosťou žalovaného dodať tovar žalobcovi ako odberateľovi, ale žalovaný ako kupujúci si mal tento tovar prebrať priamo v závode žalovaného, čo však bolo pre správanie sa obyvateľov obce C. J. znemožnené. Žalovaný preto žiadal, aby súd návrh zamietol.
Súd prvého stupňa vec prejednal, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a na základe vykonaného dokazovania mal ustálený skutkový stav tak, ako to žalobca uviedol v žalobe. Žalobca telefonicky objednal dodanie tovaru, medzi účastníkmi konania bola ústne uzavretá kúpna zmluva, dokladom čoho bolo aj vystavenie predfaktúry zo strany žalovaného pod č. 98030037, ktorou žalovaný vyúčtoval žalobcovi zálohovo kúpnu cenu vo výške 36.717,30 Sk, ktorá bola žalobcom dňa 25. 08. 1998 uhradená. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k prevzatiu tohto tovaru nedošlo, a to z dôvodu zamedzenia prístupu do závodu žalovaného občanmi obce C. J.. Vykonaným dokazovaním súd tiež zistil, že v čase rozhodovania súdu je síce tovar pripravený na expedíciu, je však už takmer 2 roky po záruke a jeho stav nezodpovedá požadovaným vlastnostiam.
Pri právnom hodnotení skutočností zistených vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa vychádzal z § 409 ods.1, §411, § 411 ods. 2, § 447, § 448 ods. 1, § 345 ods. 1 a 2, § 351 ods. 2 a § 373 Obchodného zákonníka. Súd mal v konaní preukázané uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, ako aj odstúpenie od tejto kúpnej zmluvy zo strany žalobcu ako kupujúceho zo dňa 26. 10. 1998, na základe čoho došlo k zániku uzavretej kúpnej zmluvy ku dňu 31. 10. 1998. Žalovanému ako predávajúcemu po zániku kúpnej zmluvy vznikla v tomto prípade povinnosť podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka vrátiť žalobcovi poskytnuté plnenie vo výške 36.717,30 Sk. Nakoľko žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, súd prvého stupňa ho na zaplatenie sumy 36.717,30 Sk zaviazal vrátane úrokov z omeškania, o ktorých rozhodol podľa § 351 ods. 2 a § 502 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa neprihliadol na námietku žalovaného, že neprevzatie tovaru bolo spôsobené tretími osobami, pričom poukázal na to, že povinnosť umožniť kupujúcemu prevziať tovar a povinnosť umožniť prechod vlastníckeho práva je na žalovanom ako účastníkovi kúpnej zmluvy na strane predávajúceho. Ak žalovanému pri vykonávaní jeho podnikateľskej činnosti bránili v riadnom plnení si svojich záväzkov tretie osoby, bolo jeho povinnosťou využiť všetky dostupné právne prostriedky za účelom ochrany svojej podnikateľskej činnosti a umožniť žalobcovi prevziať objednaný a zaplatený tovar, umožniť mu nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto tovaru. Žalovaný ako predávajúci sa povinnosti umožniť žalobcovi ako kupujúcemu nakladať s tovarom a umožniť prechod vlastníckeho práva k tomuto tovaru nemôže zbaviť poukazovaním na nezákonné konanie tretích osôb. Žalovaný ako podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, a jeho námietky, že sa žalobca mal obrátiť za účelom prevzatia tovaru na tretie subjekty je v rozpore s princípom právnej istoty a so zásadou poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka.
Nárok žalobcu v časti o zaplatenie 2.878,20 Sk titulom náhrady škody za náklady, ktoré žalobca vynaložil na zabezpečenie prepravy z tovaru súd prvého stupňa nepovažoval za oprávnený. Vychádzal pritom zo zistenia, že žalovaný prepravu tovaru zabezpečovať nemal, a svojim konaním neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť pri vykonávaní prepravy, nakoľko táto preprava nebola zmarená konaním žalovaného, ale tretími osobami. Nakoľko súd prvého stupňa nemal preukázaný základný predpoklad na nároku na náhrady škody, a to porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, návrh žalobcu v časti o zaplatenie 2.878,20 Sk zamietol.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal súd prvého stupňa z § 142 ods.3 OSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko žalovaný mal v konaní úspech len v nepatrnej miere. Žalobcovi prisúdená náhrada trov konania predstavuje zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu a odmenu za zastupovanie advokátom za 4 úkony právnej služby.
Proti tomuto rozsudku v časti, kde bol zaviazaný na zaplatenie 36.717,30 Sk s prísl. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený.
Žalovaný namietal, že neporušil žiadne ust. Obchodného zákonníka a nesúhlasí so závermi súdu prvého stupňa v tomto smere. Porušenia právnych noriem sa dopustili iné osoby, ktoré žalobcovi znemožnili vyviezť si zaplatený a spoločnosťou žalovaného vyrobený tovar, z čoho mal vychádzať aj súd prvého stupňa. Poukazoval tiež na to, že žalovaný nemá povolenie k dopravnej činnosti, nikdy si ani dopravné neúčtoval, tovar si z jeho závodu zakaždým prepravujú kupujúci. Tvrdil, že žalobca je vlastníkom tovaru odo dňa zaplatenia jeho ceny tak ako to bolo ústne dohodnuté, žalovaný bol povinný tovar mu od úhrady do 24 hodín vyrobiť, žalovaný si túto povinnosť splnil. Zo zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania nevyplývalo právo žalobcu odstúpiť od zmluvy, nakoľko žalovaný nebol s plnením v omeškaní.
Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
Vec bola dňa 11.01.2002 predložená odvolaciemu súdu. Žalovaný po rozhodnutí súdu prvého stupňa zmenil obchodné meno aj sídlo, pôvodné obchodné meno Rašelina QUIDO a.s. bolo zmenené na PEAT GROUP Inc. a.s. (zmena zapísaná v obchodnom registri od 23.10.2001) a pôvodné sídlo Lazovná 18, Banská Bystrica bolo zmenené na Lotyšská 6, 821 06 Bratislava (zapísané do obchodného registra od 23.10.2001). Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 36-24K 323/00 zo dňa 20.12.2011 vyhlásil súd na majetok žalovaného ako dlžníka konkurz. Nakoľko správca konkurznej podstaty nesúhlasil s pokračovaním v odvolacom konaní, bolo toto odvolacie konanie podľa § 14 ods.1 písm.d/ zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní prerušené. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu konkurzného, 36-24K 323/2000-Kl-5737 zo dňa 30.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2012, bol konkurz na majetok žalovaného ako úpadcu zrušený a správca konkurznej podstaty bol zbavený svojej funkcie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po zrušení konkurzu pokračoval v odvolacom konaní, vec prejednal podľa § 212 ods.1 a § 214 ods.2 OSP v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu bolo oznámené na úradnej tabuli súdu.
Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď žalovaného zaviazal na zaplatenie 36.717,30 Sk (1.218,79 Eur) titulom vrátenia plnenia zo zmluvy po odstúpení od zmluvy, vrátane úrokov z omeškania.
Odvolací súd v celom rozsahu súhlasí so závermi súdu prvého stupňa v odôvodnení jeho rozhodnutia v časti, týkajúcej sa výroku, ktorý je predmetom odvolacieho konania. Žalovaný ako predávajúci bol povinný umožniť žalobcovi ako kupujúcemu nakladať s tovarom a nadobudnúť k tomuto tovaru vlastnícke právo. Porušenie tejto povinnosti zo strany žalovaného ako predávajúceho je podstatným porušením jeho zmluvnej povinnosti, na základe čoho bol žalobca ako kupujúci oprávnený od zmluvy odstúpiť (§ 345 ods.1 Obchodného zákonníka). Ako uviedol aj súd prvého stupňa, žalovaný sa svojej povinnosti zo zmluvy nemôže zbaviť poukazovaním na nezákonné konanie tretích osôb, naopak, bolo jeho povinnosťou využiť všetky dostupné právne prostriedky za účelom zabezpečenia podmienok na výkon svojej podnikateľskej činnosti, konkrétne za účelom zabezpečenia plnenia z uzavretých zmlúv. Žalobca ako kupujúci odstúpil od kúpnej zmluvy v súlade s právnou úpravou, a má preto právo na vrátenie zaplatenej zálohy. Keďže žalovaný žalobcovi prijatú zálohu nevrátil, súd prvého stupňa rozhodol správne a v súlade s právnou úpravou, keď na zaplatenie žalovanej sumy zaviazal žalovaného, a to vrátane úrokov z omeškania.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods.1 OSP ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1, § 142 ods.1 a § 151 ods.1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, nakoľko mu však v ňom žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Z výpisu zo živnostenského registra vedeného Obvodným úradom v Košiciach zo dňa 05.08.2008 odvolací súd zistil, že žalobca ako podnikateľský subjekt svoju činnosť ukončil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.