Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/59/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200689 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200689.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu BIC Trade, s.r.o., Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno, IČO: 36 639 842, zastúpeného advokátom ATTORNEYS GROUPS, s.r.o., Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 836 998, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/221/2413-12272/2011/990325-r zo dňa 14. apríla 2011 takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/221/2413-12272/2011/990325-r zo dňa 14. apríla 2011, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trebišov č. 740/230/26181/10/Maže zo dňa 20.8.2010, ktorým bol žalobcovi krátený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009 o čiastku 4 176 580,- Eur a priznaný nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009 vo výške 8,33 Eur. Podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správca dane neuznal odpočet dane z pridanej hodnoty, ktorý bol uplatnený na základe faktúry vystavenej Kúpeľmi Brusno, a.s., Brusno vo výške 5 714 380,- Eur, z toho DPH 912 380,- Eur, ktorou bol deklarovaný predaj zariadenia Liečebného domu Poľana (ďalej len LD Poľana) podľa kúpnej zmluvy zo dňa 29.5.2009. Ďalej správca dane neuznal žalobcom uplatnený odpočet dane z pridanej hodnoty na základe faktúry vystavenej MORAVIA WINE, s.r.o., Krupina, ktorou bol deklarovaný predaj technického zhodnotenia (stavebných prác a vybavenia) LD Poľana za cenu 20 444 200,- Eur, z toho DPH 3 264 200,- Eur na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.5.2009. Správca dane pri vykonaní zisťovania ohľadom kúpy zariadenia LD Poľana od Kúpeľov Brusno, a.s. zistil, že spoločnosť HEPAR, s.r.o. má podľa svojho účtovníctva nákup zariadenia zaúčtovaný od dodávateľa Kúpele Brusno, a.s. v rokoch 2005, 2006 a 2007 v celkovej výške 4 385 606,64 Eur. Následne 27.5.2009 predala toto zariadenie spoločnosti MORAVIA WINE, s.r.o. za cenu 4 799 842,- Eur, DPH 911 969,98 Eur. Spoločnosť MORAVIA WINE, s.r.o. predala toto zariadenie zmluvou z 28.5.2009 za cenu 5 713 190,- Eur, z toho DPH 912 190,- Eur Kúpeľom Brusno, a.s. Kúpele Brusno predali toto zariadenie 29.5.2009 za cenu 5 714 380,- Eur žalobcovi. Žalobca toto zariadenie spätne fakturuje formou prenájmu Kúpelom Brusno, a.s. Prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočet dane. Platitelia v reťazci nepreukázali reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a vznik daňovej povinnosti v rozsahu ako sú uvedené na dokladoch. Takéto tvrdenie podporuje aj skutočnosť, že E. Y. je tak predsedom predstavenstva predávajúceho, ako aj jediným konateľom kupujúceho. Žalobca nemá žiadny majetok, žiadnych zamestnancov a to ani vo vlastníctve, ani v prenájme s výnimkou vecí, o ktorých deklaroval nákup za zdaňovacie obdobie máj 2009. Žiadna spoločnosť v reťazci nemá doklady o preprave predávaného tovaru, naopak zariadenie LD Poľana vždy bolo v užívaní Kúpeľov Brusno, a.s. a ani nezmenilo miesto použitia. Údaje vo faktúrach preto neodrážajú žalobcom uvádzané skutočnosti. Nebola preukázaná daňová povinnosť u dodávateľa a tým ani právo na odpočítanie dane u žalobcu. Žalobca porušil § 19 ods. 1 a § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Správca dane poukázal na to, že každý zo subjektov v reťazci mal byť vlastníkom dodávky jeden deň. Správca dane neuznal ani nadmerný odpočet, ktorý žalobca uplatnil na základe faktúry od MORAVIA WINE, s.r.o. Konštatoval, že touto faktúrou bolo faktúrované technické zhodnotenie (stavebné práce a vybavenie) LD Poľana na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.5.2009 a príloh v počte 1 až 675 ks. Práce boli vykonané na LD Poľana v rokoch 2005-2007 a do užívania boli dané 21.9.2007. Šetrením zistil, že nehnuteľnosť LD Poľana je vo vlastníctve spoločnosti Kúpele Brusno, a.s., Brusno. Kúpele Brusno, a.s. nájomnou zmluvou zo dňa 16.5.2005 a jej dodatkov prenajala spoločnosti HEPAR, s.r.o. túto nehnuteľnosť a spoločnosť HEPAR, s.r.o. vykonala na tejto nehnuteľnosti rekonštrukčné práce. Následne technické zhodnotenie nehnuteľnosti spoločnosť HEPAR, s.r.o. podľa údajov vo faktúre zo dňa 28.5.2009 predala MORAVIA WINE, s.r.o. a na ďalší deň MORAVIA WINE, s.r.o. vystavila faktúru pre žalobcu. V zmysle nájomných zmlúv došlo k spätnému prenájmu nebytových priestorov LD Poľana Kúpeľom Brusno, a.s. Ďalej správca dane zistil, že Kúpeľný dom Poľana si prenajala spoločnosť HEPAR, s.r.o. na základe nájomnej zmluvy zo dňa 16.5.2005, pričom ohlásila stavebné úpravy na tejto nehnuteľnosti Obci Brusno, ktorá 6.10.2005 zaslala oznámenie k ohláseniu stavebných úprav v zmysle stavebného zákona č. 50/1976 Zb. a vlastník stavby oznámil obci, že od 25.10.2005 nebude túto nehnuteľnosť prevádzkovať a následne 21.9.2007 že boli ukončené rekonštrukčné práce a že zahájil týmto dňom prevádzku. Podľa týchto oznámení stavbu pred stavebnými úpravami ako aj po nich užívali len Kúpele Brusno, a.s. Žalobca správcovi dane predložil faktúru od dodávateľa MORAVIA WINE, s.r.o. na čiastku 20 444 200,- Eur, z toho DPH 3 264 200,- Eur, kúpnu zmluvu z 29.5.2009 s prílohami 1 až 675 ks a nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi prenajímateľom Kúpele Brusno, a.s. a nájomcom - žalobcom zo dňa 1.7.2009 na dobu určitú do 31.12.2009 a nájomnú zmluvu z toho istého dňa uzatvorenú medzi prenajímateľom - žalobcom a nájomcom Kúpele Brusno, a.s. na dobu určitú do 31.12.2009. Z predloženej nájomnej zmluvy vyplýva, že žalobca nebude nehnuteľnosť užívať, ale že sa zaviazal spätne ju prenajať pôvodnému prenajímateľovi. Druhou nájomnou zmluvou žalobca prenajal spoločnosti kúpele Brusno, a.s. priestory LD Poľana, ktoré má sám v nájme a ktoré zrekonštruoval, zmodernizoval a vybavil zariadením na svoj účet. Z nájomnej zmluvy vyplýva, že nehnuteľnosť využívaná na podnikateľské účely spoločnosť Kúpele Brusno, a.s. Rekonštrukčné práce na tejto nehnuteľnosti boli realizované v rokoch 2005 až 2007. Nerealizoval ich žalobca. Vlastníkom nehnuteľnosti je spoločnosť Kúpele Brusno, a.s., ktorej predsedom predstavenstva je pán E. Y.. Tiež poukázal na časové nezrovnalosti a to odkúpenie technického zhodnotenia 29.5.2009, vykonaných prác 2005-2007, zaradení do užívania nehnuteľnosti október 2007 a uzatvorenie nájomných zmlúv od 1.7.2009 - 31.12.2009. Tiež na to, že v čase od 29.5.2009 do 30.6.2009 Kúpele Brusno, a.s. užívala zariadenie ako aj technické zhodnotenie Liečebného domu Poľana na svoju ekonomickú činnosť. Predmet fakturácie technické zhodnotenie, to znamená stavebné práce, boli vykonané na nehnuteľnosti, ktorá bola prevádzkovaná výlučne Kúpeľmi Brusno, a.s. celý rok 2008 až do 1.7.2009 aj v období, kedy si žalobca uplatňuje na základe predložených faktúr z tejto investície odpočet DPH. Technické zhodnotenie sa viaže na nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve Kúpeľov Brusno, a.s. a táto nehnuteľnosť v čase vykonávania týchto prác nebola v prenájme žalobcu. Platby medzi jednotlivými spoločnosťami v reťazci prebiehali vzájomným zápočtom. Žalobca nemá zamestnancov a od vzniku 26.7.2005 až do 23.6.2009 nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť a podával negatívne daňové priznania. Správca dane neuznal uplatnený odpočet dane vo výške 3 364 200,- Eur, pretože nepovažoval za preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa MORAVIA WINE, s.r.o. a potom ani právo odpočítať daň žalobcom. Všetky skutočnosti, ktoré zistil potvrdzujú špekulatívny charakter obchodných transakcií jednotlivých daňových subjektov v reťazci. Konštatoval, že žalobca porušil § 19 ods. 1 a § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Ďalej poukázal na osobné prepojenie prostredníctvom pána E. Y. medzi spoločnosťami a tiež na to, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov v takom rozsahu, ako bolo uvedené na predložených faktúrach. Konštatoval, že dôkazné bremeno v daňovom konaní znáša daňový subjekt a správca dane je povinný posúdiť dôkazy na správne určenie dane, dôkazy hodnotiť podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom musí prihliadnuť na všetko, čo v konaní vyjde najavo. Nejde o mechanické preberanie informácií a bezvýhradné akceptovanie dokladov a údajov v nich uvedených ako faktov. Ak správca dane na základe informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov alebo vyjadrení daňovníka, nemusí ich vyhodnotiť ako relevantné ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal. Správca dane vychádzal z objektívneho prvku a to dôkazu, že podmienky pre poskytnutie výhody boli vytvorené umelo. Obchodné operácie neboli vytvorené výlučne za ekonomickým účelom, ale výlučne za cieľom získania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a subjektívneho prvku, ktorou bola skutočnosť, že obchodné operácie boli vykonané za účelom získania takej finančnej výhody, ktorá nie je v súlade s procedurálnym právom. Vyplýva to z charakteru plnení, právneho, ekonomického aj personálneho prepojenia medzi zúčastnenými podnikateľmi. Ďalej konštatoval, že formálne dodržanie podmienok stanovených v zákone o DPH viedli k získaniu daňovej výhody a toto získanie daňovej výhody bolo hlavným cieľom predmetných plnení. Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol nasledovnú analýzu vyplývajúcu zo spisového materiálu: 1. E. Y. je jediným spoločníkom a konateľom žalobcu (predtým PM Trade, s.r.o., ďalej len žalobcu) a predsedom predstavenstva Kúpeľov Brusno, a.s. Od 17.2.2004 do 25.5.2009 bol konateľom spoločnosti HEPAR, s.r.o., ktorá v rokoch 2005-2007 zabezpečovala zverejnenie a technické zhodnotenie LD Poľana. I. E. bol v období vykonania zdaniteľných obchodov jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti MORAVIA WINE, s.r.o. Táto spoločnosť v období od 27.5.2009 do 31.5.2010 bola jedným zo spoločníkov spoločnosti HEPAR, s.r.o. Konateľom spoločnosti HEPAR, s.r.o. sa stal 25.5.2009. Táto spoločnosť bola zlúčená so spoločnosťou HEPAR, s.r.o. dňa 24.5.2010. 2. Kúpele Brusno, a.s. ako vlastník LD Poľana Brusno prenajala spoločnosti HEPAR, s.r.o. nebytové priestory v tomto kúpeľnom dome na základe nájomných zmlúv a ich dodatkov. Išlo o nájomné zmluvy zo 16.5.2005 so štyrmi dodatkami z 11.5.2006 a zo 7.5.2007 s dvomi dodatkami. Podľa poslednej nájomnej zmluvy bola doba nájmu dohodnutá do 27.5.2009. Podľa nájomných zmlúv mal byť rozsah prenajatých priestorov upravený tak, aby Kúpele Brusno mohli prevádzkovať liečebné a rehabilitačné výkony, na ktoré mali uzatvorené zmluvy zo zdravotnými poisťovňami. HEPAR, s.r.o. mal vykonávať všetky stavebné úpravy a vybavenie nábytkom a zariadeniami na vlastné náklady, pričom finančné vysporiadanie vynaložených nákladov sa malo uskutočniť do 60 dní od skončenia nájmu vo výške skutočne vynaložených nákladov podľa dodávateľských faktúr. Zároveň bol nájomca povinný priestory na ktorých ukončil stavebné úpravy a vybavil ich novými zariadenia s nábytkom dať opäť do prenájmu prenajímateľovi. Následne spoločnosť HEPAR, s.r.o. na základe nájomnej zmluvy zo dňa 15.5.2006 uzatvorenej s Kúpeľmi Brusno, a.s.a jej ďalších troch dodatkov prenajala Kúpeľom Brusno, a.s. zrekonštruované, zmodernizované a zariadené priestory, okrem iného aj v LD Poľana. Doba tohto nájmu bola dohodnutá do 27.5.2009. Všetky tieto nájomné zmluvy boli uzatvorené za obidve zmluvné strany E. Y. na jednej strane ako predsedom predstavenstva Kúpeľov Brusno, a.s. a na druhej strane ako konateľom spoločnosti HEPAR, s.r.o. 3. HEPAR, s.r.o. 27.5.2009 uzatvorila kúpnu zmluvu so spoločnosťou MORAVIA WINE, s.r.o. na predaj zariadenia v sume 5 711 811,98 Eur, z toho DPH 911 969,98 Eur. Konateľom obidvoch týchto spoločností bol I. E., ktorý zmluvu podpísal tak za predávajúceho, ako aj za kupujúceho. Toto isté platí aj pre ďalšiu kúpnu zmluvu, ktorú dňa 28.5.2009 uzatvorili ako predávajúci HEPAR, s.r.o. a kupujúci MORAVIA WINE, s.r.o. a predmetom ktorej malo byť technické zhodnotenie LD Poľana Brusno za kúpnu cenu 20 441 741,46 Eur, z toho DPH 3 263 807,46 Eur. 4. MORAVIA WINE, s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 28.5.2009 predala zariadenie LD Poľana Kúpeľom Brusno, a.s. v celkovej sume 5 713 190,- Eur, z toho DPH 912 190,- Eur. 29.5.2009 MORAVIA WINE, s.r.o. predala technické zhodnotenie LD Poľana kúpnou zmluvou žalobcovi za cenu 20 444 200,- Eur, z toho DPH 3 264 200,- Eur. Žalovaný konštatoval, že spoločnosť MORAVIA WINE, s.r.o. nadobudla zariadenie a technické zhodnotenie len na jeden deň a ako predávajúci následne zvýšila cenu bez toho, aby akokoľvek upravovala a zasahovala do zariadenia a technického zhodnotenia LD Poľana. Žalobca preukazoval zaplatenie kúpnej ceny dohodou o započítaní zo dňa 15.6.2009 a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.6.2009. Žalobca ako kupujúci mal voči predávajúcemu MORAVIA WINE, s.r.o. pohľadávku, ktorú na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 15.6.2009 nadobudol od postupcu E. Y., ktorý nadobudol postupovanú pohľadávku voči MORAVIA WINE, s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.6.2009 uzavretej medzi postupcom E. Y. a MORAVIA WINE, s.r.o. ako postupníkom. Z toho je podľa žalovaného zrejmé, že kúpna cena predmetného zdaniteľného obchodu nebola zaplatená reálnymi finančnými prostriedkami. 5. Kúpele Brusno, a.s. mali nadobudnúť zariadenie LD Poľana kúpnou zmluvou z 28.5.2009 od spoločnosti MORAVIA WINE, s.r.o. a následne kúpnou zmluvou zo dňa 29.5.2009 toto predať žalobcovi za cenu 5 714 380,- Eur, z toho 912 380,- Eur DPH. E. Y. podpísal kúpnu zmluvu za obidve zmluvné strany, nakoľko bol štatutárnym zástupcom aj jednej aj druhej zmluvnej strany. Kúpele Brusno boli vlastníkmi zariadenia LD Poľana na jeden deň a následne zvýšili cenu predávaného zariadenia bez akejkoľvek úpravy a zásahu. Kúpele Brusno prenajali žalobcovi nebytové priestory LD Poľana nájomnou zmluvou zo dňa 1.7.2009. Podľa tejto nájomnej zmluvy predmetom prenájmu sú, okrem iného, nebytové priestory v LD Poľana. Nájomca t.j. žalobca vlastní technické zhodnotenie, vybavenie a zariadenie prenajatých nebytových priestorov a je povinný spätne prenajať Kúpelom Brusno, a.s. nebytové priestory už technicky zhodnotené, ako aj vybavené zariadením za účelom prevádzkovania kúpeľných služieb. Cena nájmu bola dohodnutá na 10 Eur za deň. Následne žalobca zmluvou z 1.7.2009 prenajal Kúpeľom Brusno, a.s. technické zhodnotenie a nebytové priestory ich vlastníkovi za cenu 342,- Eur za deň. Zaplatenie kúpnej ceny žalobca preukazoval dohodou o započítaní zo dňa 17.6.2009 a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.6.2009. Žalobca mal pohľadávku voči Kúpeľom Brusno, a.s. vo výške 5 711 811,98 Eur voči Kúpeľom Brusno, a.s. nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok od postupcu E. Y. a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.6.2009, pričom E. Y. mal túto pohľadávku voči Kúpeľom Brusno, a.s. nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi E. Y. a Kúpeľmi Brusno, ktorou E. Y. postúpil časť svojej pohľadávky voči dlžníkovi MORAVIA WINE, s.r.o. vo výške 5 711 811,98 Eur. Žalovaný z toho uzavrel, že je zrejmé, že kúpna cena nebola zaplatená reálnymi finančnými prostriedkami. Žalovaný odvolávajúc sa na ustálenú judikatúru Európskeho spoločenstva, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 prípad Halifax; rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-110/99 prípad Emsland-Stärke, ktorými bol podaný výklad šiestej Smernice Rady 77/388/ EHS zo dňa 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty, zmenenej a doplnenej Smernicou Rady 95/7/ES z 10. apríla 1995, ktorej ustanovenia sú zapracované vo vnútroštátnej právnej úprave, konkrétne v zákone o dani z pridanej hodnoty a dospel k záveru, že deklarované zdaniteľné obchody medzi dodávateľmi a odberateľmi, ktorí sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty majú charakter umelých plnení s cieľom získania daňovej výhody a finančnej pomoci zo štátneho rozpočtu. Formálne boli dodržané podmienky stanovené v príslušných ustanoveniach zákona č. 222/2004 Z.z. (ďalej len zákon o DPH), a to v § 49, 51 a 71, ale neboli to obchody vytvorené výlučne za ekonomickým účelom, ale boli vytvorené za účelom získania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu prostredníctvom uplatnenia nadmerného odpočtu na základe umelo vytvorených podmienok. Podľa žalovaného v tomto prípade boli zistené všetky tri prvky, za splnenia ktorých podľa Súdneho dvora EÚ možno takéto zneužitie konštatovať. Zneužívajúce konanie bolo preukázané osobným prepojením prostredníctvom konateľa E. Y. medzi dodávateľom Kúpele Brusno, a.s. a žalobcom, ako aj medzi dodávateľom a jeho dodávateľom spoločnosťou HEPAR, s.r.o.. Kúpele Brusno nadobudli zariadenie na jeden deň, kúpna cena nebola zaplatená reálnymi finančnými prostriedkami, nakoľko toto bolo deklarované len na základe dohôd o započítaní a zmlúv o postúpení pohľadávok, pričom tak pri zmluvách o započítaní ako aj zmluvách o postúpení pohľadávok išlo o právne úkony medzi spoločnosťami osobne prepojenými cez osobu pána E. Y.. Pri nákupe technického zhodnotenia LD Poľana sú podľa žalovaného preukázané skutkové okolnosti zneužívajúceho konania tým, že spoločnosť MORAVIA WINE nadobudla toto technické zhodnotenie na jeden deň od spoločnosti HEPAR, s.r.o., ktorá bola s ňou v ten deň už majetkovo prepojená, nakoľko spoločnosť MORAVIA WINE, s.r.o. bola jedným zo spoločníkov spoločnosti HEPAR, s.r.o. Išlo aj osobné prepojenie, nakoľko konateľom oboch spoločností bol I. E., ktorý pri týchto obchodoch za spoločnosti konal. Následne spoločnosť MORAVIA WINE bola 24.5.2010 zrušená z dôvodu jej zlúčenia so spoločnosťou HEPAR, s.r.o. Ďalšie skutočnosti, ktoré svedčia zneužívajúcemu konaniu je to, že technické zhodnotenie a zariadenie LD Poľana boli realizované v rokoch 2005-2007 tak, ako to vyplýva z kúpnych zmlúv. Obsah a prílohy všetkých kúpnych zmlúv uzatvorených medzi osobami, ktoré sa zúčastnili zdaniteľných obchodov a súvisiacich a bezprostredne predchádzajúcich obchodov je totožný, menila sa len cena, čo vyplýva z týchto zmlúv ako aj z vyjadrenia I. E. v zápisnici zo dňa 3.2.2010. Predávajúci zvyšovali cenu predávaného zariadenia a technického zhodnotenia bez akéhokoľvek zásahu a zhodnotenia do predávaného zariadenia a technického zhodnotenia LD Poľana, k predajom došlo v krátkom časovom období, t.j. v priebehu jedného dňa. Ďalej to, že technické zhodnotenie a zariadenie LD Poľana nebolo realizované žalobcom, nakoľko zrekonštruoovaný a zmodernizovaný LD Poľana bol daný do užívania už v roku 2007. Finančné vysporiadanie bolo vykonané na základe dohôd o započítaní pohľadávok a zmlúv o postúpení pohľadávok. Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatváral vždy E. Y. ako postupca, pričom postupníkov zastupoval tiež E. Y. ako ich štatutárny zástupca. E. Y. deklaroval, že 12.6.2009 nadobudol pohľadávku vo výške 26 153 553,44 Eur voči dlžníkovi MORAVIA WINE, s.r.o. (zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 12.6.2009), z ktorej časť v sume 20 441 741,46 Eur následne postúpil dňa 15.6.2009 na žalobcu a časť v sume 5 711 811,98 Eur na postupníka Kúpele Brusno, a.s. na základe zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 15.6.2009. Kúpele Brusno, a.s. sú výlučným vlastníkom LD Poľana Brusno. Podľa nájomných zmlúv zariadenie a technické zhodnotenie LD Poľana využívali na svoje podnikateľské účely výlučne Kúpele Brusno, ktoré mali príslušné oprávnenie na prevádzkovanie komplexných kúpeľných služieb. Žalobca v čase od svojho vzniku od 26.7.2005 až do 23.6.2009 nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. Jeho jedinou činnosťou a teda príležitostnou transakciou boli opísané zdaniteľné obchody deklarované v zdaňovacom období máj 2009, ktoré boli vytvorené umelo výlučne s cieľom získania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a to prostredníctvom uplatnenia nadmerného odpočtu na základe umelo vytvorených podmienok. Spoločnosť MORAVIA WINE, s.r.o. odkúpila zariadenia technické zhodnotenie LD Poľana od spoločnosti HEPAR, s.r.o. Osobné prepojenie týchto spoločností je cez pána I. E., ako štatutárneho zástupcu oboch spoločností. Spoločnosť HEPAR, s.r.o. je personálne prepojená so spoločnosťou Slovenská investičná obchodná spoločnosť, s.r.o., ktorej konateľom je E. Y.. Všetky spoločnosti sú tak personálne prepojené a preto vedeli, že sa zúčastňujú na plneniach, ktoré predstavujú umelé plnenia za účelom získania daňovej výhody a že tieto obchody neboli vytvorené výlučne za ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania zo štátneho rozpočtu finančnú pomoc, čo je v rozpore so zákonom o DPH. Žalobca preukazoval po formálnej stránke existenciu zdaniteľných obchodov kúpnymi zmluvami vyhotovenými v súlade s občianskym a obchodným zákonom a následne faktúrami vyhotovenými v súlade so zákonom o DPH, ale v daňovej kontrole neboli tieto obchody preukázané po faktickej stránke. Nebolo preukázané ich skutočné dodanie. Preto podmienky pre získanie daňovej výhody boli vytvorené umelo. Obchodné operácie medzi spoločnosťami Kúpele Brusno, a.s. a HEPAR, s.r.o. a následne HEPAR, s.r.o. a Kúpele Brusno, a.s. (prenájom nebytových priestorov LD Poľana); medzi spoločnosťami HEPAR, s.r.o. a MORAVIA WINE, s.r.o. (predaj zariadenia a technického zhodnotenia LD Poľana vykonaného v roku 2005 až 2007 spoločnosťou HEPAR, s.r.o. a následne predaj tohto technického zhodnotenia LD Poľana medzi spoločnosťami MORAVIA WINE, s.r.o. a žalobcom a tiež predaj zariadenia LD Poľana medzi spoločnosťami Kúpele Brusno, a.s. a žalobcom na vstupe a výstupe predstavujú v danom prípade zneužitie. Ak by neexistovali, bola by nastolená taká situácia, že zariadenie a technické zhodnotenie by bolo bez umelého plnenia cez spoločnosti HEPAR, s.r.o., MORAVIA WINE, s.r.o. a žalobcu uskutočnené priamo Kúpeľmi Brusno, a.s. Podľa žalovaného správca dane preukázal obsah a skutočný význam predmetných plnení. Predmetné obchodné transakcie nespadajú pod bežné obchodné transakcie. Následne odôvodnil neuznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty tým, že u dodávateľov Kúpele Brusno, a.s., MORAVIA WINE, s.r.o. nebol preukázaný reálny vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a tým ani vznik práva na odpočet žalobcu. Podmienky na nadmerný odpočet v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2009 boli vytvorené umelo. K jednotlivým dôvodom odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že prvostupňový správny orgán ani v prvostupňovom rozhodnutí ani v protokole netvrdí, že by žalobca porušil zákon o účtovníctve a ani nespochybňuje formálnu stránku predložených faktúr a ani nespochybňuje, že boli predmetné kúpne zmluvy uzatvorené. Naopak posudzoval uskutočnenie zdaniteľných obchodov v súlade so zákonom o DPH z hľadiska skutočného stavu. Za dodanie tovaru nie je možné považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré skutočné dodanie tovaru len predstierajú. Faktúra, aj keď má všetky náležitosti, nemôže byť podkladom pre priznanie odpočítania dane, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu v skutočnosti došlo. Je potrebné vždy rozlišovať rovinu formálnu zachytenú v účtovníctve od roviny skutočnej, v ktorej treba sledovať pravý zmysel a účet deklarovaných zdaniteľných obchodov. Z predložených dokladov je zrejmé, že cieľom obchodov nebol predaj zariadenia a technického zhodnotenia LD Poľana, ale vytvorenie podmienok na získanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v máji 2009. Ďalej sa v odvolaní vysporiadal aj s dokladmi, ktoré žalobca predložil k odvolaniu a to so znaleckým posudkom č. 3/2010 zo dňa 27.9.2010 ku ktorému uviedol, že predmetom daňovej kontroly nebolo dodržovanie zákona o účtovníctve, čím sa znalecký posudok zaoberal a správca dane ani nespochybňoval správnosť účtovania. Spochybnil reálnosť zdaniteľných obchodov. K právnemu rozboru a vyjadreniu advokátskej kancelárie uviedol, že podstatou veci bolo preverenie uplatneného nadmerného odpočtu za máj 2009, pričom bolo zistené, že podmienky na tento odpočet boli vytvorené umelo. Žalobca sa v zákonom stanovenej lehote žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia uvedeného v záhlaví tohto rozsudku a predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trebišov č. 740/230/26181/10/Maže zo dňa 20.8.2010. Žalobou napadnutým rozhodnutím bolo na odvolanie žalobcu v daňovom konaní potvrdený dodatočný platobný výmer, ktorým správca dane v zmysle § 44 ods. 6 písm. b zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov znížil žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009 o sumu 4 176 580,- Eur a priznal nadmerný odpočet v sume 8,33 Eur. Žalobca v žalobe uplatnil nasledovné dôvody nezákonnosti rozhodnutia: 1. Žalobca uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty na základe faktúry č. 421090001 z 29.5.2009 od dodávateľa Kúpele Brusno, a.s. Brusno na čiastku 5 714 380,- Eur, predmetom ktorej bol predaj zariadenia LD Poľana na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.5.2009 a na základe faktúry č. 20090529/1 zo dňa 29.5.2009 od dodávateľa MORAVIA WINE, s.r.o. Krupina za čiastku 20 444 200,- Eur, predmetom ktorej bol predaj technického zhodnotenia Liečebného domu Poľana na základe kúpnej zmluvy z 29.5.2009. Boli splnené všetky podmienky na odpočítanie dane stanovené zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie neobsahujú preukázané kontrolné zistenia a sú založené len na pochybnostiach a nepreukázaných úvahách správcu dane a žalovaného, pričom zo spisu vyplývajú skutočnosti, ktoré žalovaný spochybnil. 2. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné okrem iného aj preto, že ani správca dane ani žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázali ani nezdôvodnili žiadne úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov predložených žalobcom, pričom neuviedli aké úvahy viedli tak správcu dane ako aj žalovaného k vydaniu dodatočného platobného výmeru a následne napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ani správca dane v odôvodnení v rozpore s § 44 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. neuviedli, na základe akého podkladu a akých pomôcok krátili uplatnené právo na odpočet dane z pridanej hodnoty. Na rozhodnutie správcu dane nepostačujú pochybnosti, ale podľa § 15 ods. 11 písm. h) zákona č. 511/1992 Zb. je potrebná istota v kontrolných zisteniach. 3. Žalovaný nebral do úvahy skutočnosť, že daňové kontroly, a to aj za máj 2009, boli vykonané tak v spoločnosti HEPAR, s.r.o., ako aj MORAVIA WINE, s.r.o. a Kúpele Brusno, a.s., pri ktorých neboli zistené žiadne nedostatky. Pritom predmety prevodov tak zariadenie ako aj technické zhodnotenie boli riadne zaradené do účtovníctva v týchto spoločnostiach. Tieto prevody boli správcom dane uznané ako riadne zdaniteľné obchody. 4. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj to, že žalovaný konštatuje ako zistený skutkový stav konštatovanie správcu dane zo strany 7 protokolu a strany 5 dodatočného platobného výmeru „správca dane zistil podstatné nezrovnalosti týkajúce sa šetreného obchodného prípadu: na základe nájomnej zmluvy zo dňa 16.5.2005 a jej dodatkov Kúpele Brusno, a.s. prenajala spoločnosti HEPAR, s.r.o. predmetnú nehnuteľnosť Kúpeľný dom Poľana. Obec Brusno vydala dňa 6.10.2005 pod č. 459/2005, ev.č. 20/2005 na základe požiadavky stavebníka HEPAR, s.r.o. oznámenie k ohláseniu stavebných úprav LD Poľana. Stavebníkom podľa žiadosti o vydanie ohlásenia drobných stavebných úprav bola firma HEPAR, s.r.o. V zmysle zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, obec nevydala kolaudačné rozhodnutie. Kúpele Brusno, a.s. oznámila listom obci Brusno, že od 25.10.2005 nebude uvedenú nehnuteľnosť prevádzkovať. Následne oznámením zo dňa 21.9.2007 Kúpele Brusno, a.s. oznámila obci ukončenie rekonštrukčných prác na LD Poľana a týmto dňom zahájili prevádzku. Stavbu podľa dostupných oznámení užívali pred stavebnými úpravami aj po ich realizácii Kúpele Brusno, a.s., Kúpeľná 1/2. Na základe týchto skutočností ustanovenia nájomnej zmluvy na prenájom nehnuteľností LD Poľana medzi prenajímateľom Kúpele Brusno, a.s. a nájomcom spoločnosťou HEPAR, s.r.o. neboli nikdy reálne naplnené.“ Na druhej strane žalovaný na strane 10 svojho rozhodnutia vyvracia tvrdenia správcu dane nasledovne: „Z predloženého spisového materiálu vyplýva: V zmysle bodov 2, 4 a 5 predmetu nájmu uvedených nájomných zmlúv mal byť rozsah prenajatých priestorov upravený tak, aby prenajímateľ (Kúpele Brusno, a.s.) mohol prevádzkovateľ liečebné a rehabilitačné výkony, na ktoré mal uzatvorené zmluvy zo zdravotnými poisťovňami; nájomca (spoločnosť HEPAR, s.r.o.) mal vykonávať všetky stavebné úpravy a vybavenie nábytkom a zariadeniami na vlastné náklady, pričom finančné vysporiadanie vynaložených nákladov sa malo uskutočniť do 60 dní od skončenia nájmu vo výške skutočne vynaložených nákladov podľa dodávateľských faktúr; nájomca HEPAR, s.r.o. bol povinný priestory, na ktorých ukončil stavebné úpravy a vybavil ich novými zariadeniami a nábytkom dať opäť do prenájmu prenajímateľovi (Kúpele Brusno, a.s.)“. Podľa žalobcu z toho vyplýva, že predmetom nájomných zmlúv uzatvorených medzi spoločnosťou Kúpele Brusno, a.s. ako prenajímateľom a spoločnosťou HEPAR, s.r.o. ako nájomcom bolo zabezpečenie prestavby LD Poľana za jeho súčasného využívania spoločnosťou Kúpele Brusno, a.s. tak, aby prenajímateľ (Kúpele Brusno, a.s.) mohol prevádzkovateľ liečebné a rehabilitačné výkony, na ktoré mal uzatvorené zmluvy zo zdravotnými poisťovňami, pričom HEPAR, s.r.o. len vykonával rekonštrukčné práce. Podľa žaloby nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj nesprávne konštatovanie ďalšej skutočnosti, keď na strane 10 posledný odsek uvádza: „Následne spoločnosť HEPAR, s.r.o. na základe nájomnej zmluvy zo dňa 15.5.2006 uzatvorenej medzi prenajímateľom HEPAR, s.r.o. a nájomcom Kúpele Brusno, a.s. a jej dodatkov č. 1 zo dňa 27.3.2008, č. 2 zo dňa 30.12.2008, č. 3 zo dňa 26.5.2009 prenajala Kúpeľom Brusno, a.s. zrekonštruované zmodernizované a zariadené priestory v stavebných objektoch „Balneo- terapia“ a „Kúpeľný dom Poľana“, pričom nájomca (Kúpele Brusno, a.s.) užíval prenajaté priestory na svoju podnikateľskú činnosť. Doba nájmu podľa dodatku č. 3 zo dňa 26.5.2009 bola dohodnutá do 27.5.2009.“ Podľa žalobcu z takéhoto konštatovania vyplýva, že aj žalovaný mal za to, že vlastnícke právo k zariadeniu a technickému zhodnoteniu LD Poľana nadobudla spoločnosť HEPAR, s.r.o., ktorá prenajaté priestory vybavila nábytkom a zariadením a zrekonštruovala ich. Následne Kúpeľom Brusno, a.s. prenajala len vybavenie zariadenia a technické zhodnotenie a nie priestory v stavebných objektoch Balneo-terapia a Kúpeľný dom Poľana, pretože vlastníkom týchto priestorov bola a je spoločnosť Kúpele Brusno, a.s. Podľa žalobcu takýmto konštatovaním žalovaný uznal a potvrdil, že zariadenie, vybavenie a technické zhodnotenie LD Poľana je možné previesť v rámci dispozičného práva vlastníka na tretiu osobu za kúpnu cenu dohodnutú medzi kupujúcim a predávajúcim. Uskutočnením takéhoto právneho úkonu vzniká kupujúcemu povinnosť zaradiť nadobudnutý majetok do účtovníctva a zaplatiť kúpnu cenu a jeho právo uplatniť si odpočet DPH v príslušnej výške, ak bola kúpna cena dohodnutá vrátane DPH. Naopak, predávajúci má povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť DPH v príslušnej výške, ak kúpna cena bola dohodnutá aj vrátane DPH. 5. Žalobca nesprávnosť rozhodnutia videl aj v tom, že žalovaný nezobral do úvahy skutočnosť, že v čase uzatvorenia obchodu medzi spoločnosťami HEPAR, s.r.o. a MORAVIA WINE, s.r.o. neboli tieto spoločnosti personálne prepojené prostredníctvom osoby E. Y.. Jediným spoločníkom spoločnosti HEPAR, s.r.o. ako aj konateľom bol I. E.. Pán Y. bol spoločníkom tejto spoločnosti do 26.5.2009 a konateľom do 25.5.2009. K prevodu technického zhodnotenia došlo až 27.5.2009. 6. Ďalším dôvodom nezákonnosti bolo, že žalovaný nebral do úvahy odvolacie dôvody, podľa ktorých nešlo o predaje deklarované, ale o skutočné predaje zariadenia a technického zhodnotenia LD Poľana. Skutočné sú preto, že boli urobené v súlade so zákonmi. Závery žalovaného, že daňová povinnosť dodávateľom tovarov MORAVII WINE, s.r.o. a Kúpeľom Brusno, a.s. nevznikla z dôvodu, že tovary neboli žalobcovi dodané, ďalej že v žiadnej spoločnosti v preverovanom reťazci dodávateľov a odberateľov zariadenia sa nenachádzali žiadne doklady o preprave týchto tovarov práve naopak, toto zariadenie je a vždy bolo v užívaní Kúpeľov Brusno, a.s. a nezmenilo sa miesto jeho použitia a že platitelia dane v reťazci nepreukázali reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ako aj že boli vyhotovované fiktívne faktúry na dodávku tovaru a služieb sú nesprávne. Žalobca pritom poukázal na ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z.z. § 19 ods. 1 a § 8 ods. 1 písm. a), ktoré definujú moment dodania tovaru ako prevodu práva nakladať s hmotným majetkom, ktoré je potrebné aplikovať v spojitosti s občianskym zákonníkom. Poukázal na príslušné ustanovenia občianskeho zákonníka s tým, že pokiaľ sú splnené všetky náležitosti právneho úkonu, je potrebné právny úkon považovať za platný. Druhou fázou prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci je jej prevzatie alebo iná dohoda účastníkov právneho úkonu. Prevzatie veci nadobúdateľom predstavuje jeho právo, pričom samotný spôsob prevzatia zákon prenecháva na vôli účastníkov právneho úkonu. Fyzická preprava veci preto nemôže byť podmienkou platnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že niektoré subjekty v reťazci vlastníkov boli vlastníkmi len jeden deň nie je z hľadiska právnych účinkov prevodu vlastníckeho práva nijako podstatná. Taktiež skutočnosť, že nadobúdateľ nemá zamestnancov, hmotný investičný majetok, ani dopravné prostriedky nemôže byť rozhodujúce pre nadobudnutie vlastníckeho práva k veci na základe kúpnej zmluvy. Žalovaný nevysvetlil, čo je podľa neho fiktívna faktúra, napriek tomu, že týmto pojmom odôvodňuje svoje rozhodnutie. Pokiaľ tým mal na mysli fiktívnosť kúpnej zmluvy, tak túto nemožno vyvodiť z toho, že nadobúdateľ veci dočasne túto vec prenechá na pôvodnom mieste. Takisto jej používanie iným subjektom nie je dôvodom fiktívnosti, nakoľko nadobúdateľ môže vec prenechať zmluvou o výpožičke, ktorá nemusí mať písomnú formu. 7. Žalovaný nezobral do úvahy, že obchody boli uzatvárané právnickými osobami s právnou subjektivitou. 8. Žalovaný ničím nepodložil tvrdenie, že spoločnosť MORAVIA WINE, s.r.o. predala technické zhodnotenie a zariadenie bez akejkoľvek úpravy a zásahu. Takýmto tvrdením, ktoré nebolo nijako preukázané žalovaný zasiahol do žalobcovho Ústavou garantovaného práva vlastniť a disponovať s majetkom. Kúpna cena je len na vôli zmluvných strán. Jej výšku a spôsob úhrady nie je žalovaný oprávnený hodnotiť. Keď tak žalovaný urobil, prekročil rozsah svojich oprávnení, ktoré mu zákon priznáva a vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore so zákonom. 9. Podľa žalobcu jediným dôvodom, pre ktorý žalovaný spochybňuje právne úkony, ktorými žalobca nadobudol vlastnícke právo k zariadeniu a technickému zhodnoteniu LD Poľana je tvrdenie uvedené na strane 6 napadnutého rozhodnutia o tom, že žiadna zo spoločností nedisponuje dokladmi o preprave tovarov, ktoré tvoria zariadenie LD Poľana a že tieto boli vždy v užívaní Kúpeľov Brusno, a.s. Žiadny právny predpis ale neukladá kupujúcemu povinnosť zmeniť miesto použitia kupovaného zariadenia. Podľa Ústavy Slovenskej republiky povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach pri zachovaní základných práv a slobôd a na druhej strane každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Poukázal na znenie § 29 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého správca dane môže od daňovníka požadovať preukázanie skutočností, ktoré mali vplyv na správne určenie dane a na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania a tiež preukázanie vierohodnosti, správnosti alebo úplnosti povinných evidencií alebo záznamov uvedených daňovým subjektom. Potom, keď správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal hodnovernosť predložených dokladov, postupoval nad rámec zákona. Daňovník je povinný preukazovať hodnovernosť len vo vzťahu k povinným evidenciám alebo záznamom vedeným daňovým subjektom. 10. Ďalej ako dôvod žalobca uviedol, že podľa neho z poukazu na osobné prepojenie medzi jednotlivými spoločnosťami v odôvodnení žalovaného vyplýva, že ak osobne prepojené právnické osoby požiadajú o odpočet dane z pridanej hodnoty dopúšťajú sa konania za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody. Takéto tvrdenie odporuje zákonu a preto je rozhodnutie nezákonné a nepreskúmateľné. Ďalej rozhodnutie obsahuje rozporné tvrdenia. 11. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že nesúhlasí s tým, že skutkovou okolnosťou zneužívajúceho konania môže byť to, že obsah a prílohy všetkých kúpnych zmlúv uzatvorených medzi subjektami, ktoré sa zúčastnili zdaniteľných obchodov je totožný, pričom sa menila len cena. Keď je totožný predmet, tak musí byť aj totožný obsah zmlúv a cena je vecou dohody zmluvných strán. Spôsob zaplatenia ceny je takisto vecou dohody zmluvných strán. Žalovaný žiadnym spôsobom nevyvracia, že došlo k započítaniu a teda že bolo preukázané zaplatenie kúpnej ceny. Podľa žalobcu tvrdenie žalovaného nebolo postavené na preukázaní úmyslu zúčastnených získať neoprávnenú výhodu, ale len na dohade a domnienkach, ktoré neboli podložené žiadnym dôkazom. Preto je také rozhodnutie nepreskúmateľné a nezákonné. Naopak ani zákon č. 511/1992 Zb. ani zákon č. 222/2004 Z.z. nerozlišuje a neukladá žalobcovi povinnosť preukázať ním tvrdené skutočnosti formálne a následne fakticky, ako to vyžaduje žalovaný. Tvrdenia žalovaného, že treba rozlišovať formálnu rovinu zachytenú v účtovníctve od roviny skutočnej, v ktorej je treba sledovať pravý úmysel a účel deklarovaný zdaniteľných obchodov je v rozpore s týmito predpismi, ale aj s Ústavou SR. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy a v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Daňový subjekt je povinný preukázať skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane. Ak žalovaný napriek preukázaniu všetkých zákonom vyžadovaných skutočností vyžaduje preukázanie aj ďalších skutočností, ktorých hodnotenie uskutočňuje len na základe svojich ničím nepodložených pochybností, prekračuje zákon. Na pojednávaní doplnil, že pokiaľ sa žalovaný odvoláva na rozhodnutia Súdneho dvora EU, myslia sa tým výlučne obchody, ktoré sú len fingované a v skutočnosti k žiadnemu splneniu medzi stranami nedošlo. Správca dane vykonal zisťovanie šetrením prostredníctvom miestne príslušného Daňového úradu v Banskej Bystrici výsledkom ktorého bolo, že jeho pracovníci sa presvedčili o tom, že obchody boli v skutočnosti zrealizované. Veci sa nachádzali v priestoroch Liečebného domu Poľana a teda obchody boli reálne. Uviedol tiež, že účelom predmetných obchodov nebolo získať neoprávnenú výhodu od štátu. Naopak žalovaný na strane vstupov dostal to, čo dostať mal a keď má vracať, nechce si svoju povinnosť splniť. Rekonštrukciu Kúpeľov Brusno, a.s. vykonávala spoločnosť HEPAR, s.r.o., ktorá bola v tom čase 50 % akcionárom kúpeľov v čase začatia. Ostatní akcionári neboli ochotní investovať do kúpeľov, ktoré boli v tom čase na pokraji krachu. Keďže Kúpele Brusno, a.s. sú oslobodené ako podnikateľ v oblasti zdravotníctva od platenia DPH bol zvolený spôsob, že rekonštrukciu vykoná spoločnosť HEPAR, s.r.o. Po ukončení rekonštrukcie HEPAR, s.r.o. už ovládala 99,8 % akcií Kúpeľov Brusna. Konateľ žalobcu uviedol, že pri ukončení rekonštrukcie bol jediným spoločníkom spoločnosti HEPAR, s.r.o. a keď sa mu naskytla príležitosť, tak túto odpredal, nakoľko nový majiteľ mienil ďalej pokračovať v modernizácii kúpeľov spolu so zahraničným investorom. Následne zistil, že nemá zahraničného investora a preto sa chcel spoločnosti zbaviť. Nakoľko spoločnosť HEPAR bola jeho osobným dlžníkom na účely ochrany jeho investície vykonal ten obchod, že prostredníctvom žalobcu kúpil aj zhodnotenie aj zariadenie Liečebného domu Poľana. Na otázku, prečo nekúpil naspäť podiel spoločnosti HEPAR uviedol, že je to nepodstatné, pretože je jedno ako sa investícia ochráni. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v žalobe citáciou z kontextu vytrhnutých častí z protokolu, dodatočného platobného výmeru správcu dane ako aj rozhodnutia žalovaného analyzuje a rozoberá tak protokol, ako aj dodatočný platobný výmer a rozhodnutie žalovaného. Namieta, že rozhodnutie nie je založené na kontrolných zisteniach, ale na pochybnostiach a na vlastných úvahách správcu dane. Daňovou kontrolou sa zisťuje oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, pričom o výsledku zistenia z daňovej kontroly vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý okrem iných náležitostí uvedených v § 15 ods. 11 písm. a) až l) zákona č. 511/1992 Zb. musí obsahovať aj preukázané kontrolné zistenie (písm. h). Z tohto ustanovenia vyplýva, že zamestnanec správcu dane skutočnosti zistené pri výkone daňovej kontroly a závery z vykonaných zistení uvedenie do protokolu, ktorý je podkladom pre vydanie rozhodnutia. Zo spisového materiálu vyplýva, že kontrolná skupina uviedla všetky skutočnosti, ktoré zistila v priebehu výkonu predmetnej daňovej kontroly a ktoré považovala za preukázané kontrolné zistenia. Nielen skutočnosti, ktoré boli zistené z dokladov predložených žalobcom, ale aj skutočnosti, ktoré boli zistené na základe dožiadaní vykonaných prostredníctvom miestne príslušných správcov dane u dodávateľov Kúpele Brusno, a.s. a MORAVIA WINE, s.r.o., ako aj u subdodávateľa spoločnosť HEPAR, s.r.o. Ďalej všetky skutočnosti, ktoré súviseli so zdaniteľnými obchodmi deklarovanými faktúrami. Z toho vyplýva, že kontrolná skupina v protokole uviedla všetky preukázané kontrolné zistenia tak, ako to vyžaduje § 15 ods. 11 písm. h) zákona č. 511/1992 Zb. Následne zistený skutkový stav vyhodnotila v súlade s § 2 ods. 3 tohto zákona, čo v protokole uviedla. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v odôvodnení rozhodnutia, ktorým sa vyrubuje daň odlišne od priznania musia byť obsiahnuté všetky úkony, ktoré správca dane vykonal za účelom zistenia skutkového stavu. Musí obsahovať zhrnutie zistených skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a zhodnotenie dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie ako aj vysporiadanie sa s pripomienkami, návrhmi, dôkazmi a vyjadreniami žalobcu. Z tohto dôvodu správca dane v prvostupňovom rozhodnutí opísal všetky skutočnosti zistené v daňovej kontrole a uviedol úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Pokiaľ žalobca namieta, že do odôvodnenia svojho rozhodnutia žalobca zahrnul skutočnosti, ktoré boli tvrdené správcom dane je tomu tak z dôvodu, že v zmysle § 48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. ak nie je vyhovené odvolaniu v plnom rozsahu, musí aj rozhodnutie o odvolaní obsahovať odôvodnenie. Žalovaný sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového orgánu, pretože prvostupňový orgán zistený skutkový stav správne posúdil v súlade s hmotnoprávnym predpisom a v súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho spoločenstva. Preto žalovaný do odôvodnenia prevzal skutočnosti uvedené správcom dane v dodatočnom platobnom výmere a zároveň uviedol aj svoje zistenia vyplývajúce zo spisového materiálu. Uviedol tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov na strane 14 až 20 a vysporiadal sa so všetkými námietkami odvolania. Reagoval aj na ďalšie žalobné dôvody, že nezobral do úvahy skutočnosť, že daňové kontroly vykonané u MORAVIA WINE, s.r.o., Kúpele Brusno, a.s. a HEPAR, s.r.o. v danom zdaňovacom období nezistili porušenie zákona a že žalovaný neuviedol na akom podklade krátil žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a tiež na jeho tvrdenie, že pre rozhodnutie vo veci nepostačujú len pochybnosti správcu dane, pretože aplikácia § 15 ods. 11 písm. h) zákona o správe daní predpokladá istotu v kontrolných zisteniach a ak správca dane alebo žalovaný získal pochybnosti o hodnovernosti dôkazov predložených daňovým subjektom, len zistenie týchto pochybností nemožno považovať za preukázané kontrolné zistenia a teda zistenia rozhodné pre vydanie napadnutého rozhodnutia. K týmto žalobným dôvodom žalovaný uviedol, že v zmysle § 29 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. To znamená, že dôkazné bremeno znáša daňový subjekt, nakoľko v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt je ten, kto preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Zo spisového materiálu vyplýva, že kontrolné zistenia uvedené v protokole a v dodatočnom platobnom výmere a následne v napadnutom rozhodnutí na základe ktorých žalovaný založil svoje úvahy a závery vyplývajú z listinných dôkazov založených v spisovom materiáli, týkajúcich sa predmetnej daňovej kontroly a teda nie sú založené na pochybnostiach a subjektívnych úvahách správcu dane, tak ako to tvrdí žalobca. Predložené dôkazy boli hodnotené v ich vzájomných súvislostiach a spochybnili reálnosť predmetných zdaniteľných obchodov, ktoré zakladali vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane uplatnené žalobcom v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2009. Práve vznik práva na odpočítanie dane bol tak správcom dane ako aj žalovaným spochybnené, pričom bola opísaná celá transakcia medzi závislými osobami zo zabudovaným mechanizmom odpočítania dane založenom na vytvorení umelej situácie, ktorá bola základom pre zneužitie systému dane z pridanej hodnoty, čo v konečnom dôsledku bráni právu odvolávajúceho sa na odpočítanie dane zo sporných faktúr. Žalovaný ďalej uviedol, že tým, že citoval body 2, 4 a 5 z nájomných zmlúv medzi prenajímateľom Kúpele Brusno, a.s. a nájomcom HEPAR, s.r.o. nepotvrdil vznik práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a ani nemal za preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na odpočet dane zo sporných faktúr. Ale naopak, na stranách 10 až 13 body 2, 3, 4 a 5 napadnutého rozhodnutia žalovaný opísal obchodné vzťahy medzi spoločnosťami, ktoré sa zúčastnili zdaniteľných obchodov súvisiacich a bezprostredne predchádzajúcich s posudzovanými zdaniteľnými obchodmi poukázal na to, že deklarované zdaniteľné obchody majú charakter čisto umelých plnení. Formálne dodržanie podmienok stanovených v zákone o DPH viedlo k získaniu daňovej výhody a že hlavným cieľom predmetných plnení bolo práve toto získanie daňovej výhody. Podmienky pre získanie daňovej výhody boli vytvorené umelo. To znamená, že neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale s cieľom získania finančnej pomoci zo štátneho rozpočtu. Poskytnutie takejto výhody by bolo v rozpore so šiestou smernicou aj so zákonom o DPH a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. K žalobnému dôvodu, týkajúceho sa personálneho prepojenia spoločností a spôsobu zaplatenia kúpnej ceny v jednotlivých prípadoch žalovaný zopakoval zistenia uvedené v odôvodnení svojho rozhodnutia s tým, že išlo o personálne prepojenie v osobe pána Hrčku medzi Kúpeľmi Brusno, a.s. a spoločnosťou HEPAR, s.r.o. v čase uzatvárania nájomných zmlúv v roku 2005 a v roku 2006 a v roku 2007. Medzi spoločnosťou Kúpele Brusno, a.s. a žalobcom v osobe pána Y. v čase uzatvárania kúpnej zmluvy zo dňa 29.5.2009 a nájomných zmlúv zo dňa 1.7.2009. K finančnému vysporiadaniu uviedol, že bolo podrobne opísané na 13 a 14 strane rozhodnutia, pričom tak zmluvy o postúpení pohľadávok ako aj zmluvy o vzájomnom započítaní podpisoval za obidve strany pán Y.. Osobné prepojenie medzi spoločnosťami HEPAR, s.r.o. a MORAVIA WINE, s.r.o. bola v čase uzatvárania kúpnych zmlúv z 27. a 28.5.2009 osobne prepojená prostredníctvom osoby I. E., ktorý bol konateľom oboch týchto spoločností. K ďalším dôvodom žaloby uviedol, že za účelom zistenia a preberania skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty vykonal rozsiahle zisťovanie, ktoré je podrobne opísané v napadnutom rozhodnutí a ktoré vyplýva z predloženého spisového materiálu. Výsledkom bolo, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach zákona o DPH ide o obchody, ktoré majú charakter umelých plnení s cieľom získať daňové výhody a finančnú pomoc zo štátneho rozpočtu. Ďalej v odôvodnení poukázal na závery Súdneho dvora ES v rozsudku vo veci C255/02 prípad Halifax: 1. Plnenia o aké vo veci samej predstavujú dodávku tovarov alebo poskytnutie služieb a hospodársku činnosť v zmysle článku 2 bod 1 a článku 4 ods. 1 a 2 článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1 šiestej Smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty (ďalej ako šiesta smernica): Jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej Smernicou Rady 95/7/ES z 10. apríla 1995, ak spĺňajú objektívne kritéria, na ktorých sú tieto pojmy založené, takisto v prípade, ak sú vykonávané iba s cieľom získať daňovú výhodu bez iného podnikateľského účelu. 2. Šiestu smernicu je potrebné vykonať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. Preukázanie zneužitia na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. 3. Keď bola zistená existencia zneužitia, príslušné plnenia musia byť znovu definované tak, aby bola nastolená situácia, ktorá by existovala v prípade, keby neexistovali plnenia predstavujúce zneužitie. Ďalej vo vyjadrení zopakoval svoju konštatáciu o osobnom prepojení medzi obchodujúcimi stranami, o spôsobe platenia a o tom, že boli splnené všetky prvky zneužitia práva na získanie daňovej výhody tak, ako to vyplýva z uvedenej judikatúry Európskeho súdneho dvora. Žalobca preukazoval dodržanie podmienok na odpočítanie dane stanovené v § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a § 51 zákona o DPH kúpnymi zmluvami vyhotovenými v zmysle občianskeho a obchodného zákonníka a následne dodávateľskými faktúrami vyhotovenými v zmysle zákona o DPH, ale rozhodujúcou skutočnosťou je, že v daňovej kontrole predmetné zdaniteľné obchody neboli preukázané po stránke faktickej. Nebolo preukázané skutočné dodanie týchto predmetov, preto boli podmienky na získanie daňovej výhody vytvorené umelo. Obchody nemali ekonomický účel, ale mali cieľ získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Ak by tieto obchody, ktoré predstavujú zneužitie neexistovali, bola by nastolená situácia, že zariadenia a technické zhodnotenie by bolo bez umelého plnenia cez spoločnosti HEPAR, s.r.o., MORAVIA WINE, s.r.o. a žalobcu uskutočnené priamo pre Kúpele Brusno, a.s. Pokiaľ žalobca tvrdí, že zákon č. 511/1992 Zb. ani zákon č. 222/2004 Z.z. nerozlišujú a neukladajú žalobcovi povinnosť preukazovať ním tvrdené skutočnosti formálne a následne fakticky žalovaný uvádza, že uskutočnením zdaniteľného obchodu sa v zmysle zákona o DPH rozumie stav skutočný. Nie stav formálne preukazovaný faktúrami a dokladmi so všetkými zákonom predpísanými náležitosťami. Za dodanie tovaru nie je možné považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré skutočné dodanie tovaru len predstierajú. Z takto vytvorených transakcií nie je možné uplatniť nárok na odpočítanie dane v zmysle ustanovení zákona o DPH. K poslednému žalobnému dôvodu, že žalovaný napriek preukázaniu zákonom vyžadovaných skutočností vyžaduje aj ďalšie skutočnosti svojím rozhodnutím a následným hodnotením týchto skutočností a na základe svojich ničím nepodložených pochybností žalovaný prekročil zákony a oprávnenia, ktoré mu podľa Ústavy prislúchajú. Žalovaný uviedol, že vnútroštátne právo sa musí vykladať tak, aby bolo v súlade s komunitárnym právom. Žalovaný bol oprávnený postupovať v zmysle rozsudkov Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 prípad Halifax, ako aj C-110/99 prípad Emsland-Stärke. Za dodanie tovaru nemožno považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré skutočné dodanie tovaru len predstierajú. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca doručil súdu aj vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného v ktorom uviedol, že žalovaný nepodložil svoje rozhodnutie žiadnymi dôkazmi a oprel ho len o zistenia správcu dane. Napriek tomu tvrdí, že jeho závery a subjektívne úvahy vyplývajú z listinných dôkazov založených v spisovom materiáli. Na rozdiel od žaloby v tomto vyjadrení tvrdí, že žalovaný nezistil dostatočne skutočnosti rozhodné pre správne určenie daňovej povinnosti. Nepriznal právo žalobcu na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty napriek tomu, že správca dane opakovane poslal Daňovému úradu Krupina a Banská Bystrica dožiadania. Z odpovedí na dožiadania ohľadne zdaniteľných obchodov, ktoré vykonala spoločnosť MORAVIA WINE, s.r.o. a Kúpele Brusno, a.s. zistil, že tieto daňové úrady nezistili žiadne pochybenie a ani fiktívnosť týchto obchodov. Vo vyjadrení poukázal aj na záver zo znaleckého posudku, ktorý priložil k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu, podľa ktorého správca dane neoprávnene neuznal žalobcovi nárok na vrátenie nadmerného odpočtu. Ďalej poukázal na to, že personálne prepojenie nie je zakázané. Ďalej žalovaný aj vo vyjadrení uviedol nepreukázané a nepreskúmateľné tvrdenia. Nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré tvrdil a ani to, že konanie žalovaného je konaním zneužívajúcim zákon o DPH. Iným spoločnostiam bol nárok na odpočet DPH za rovnaké zdaniteľné obchody uznaný, ale žalobcovi nie. Ďalej na rozdiel od žaloby vyjadril podozrenie na procesné pochybenie zo strany správcu dane, ďalej poukázal na to, že z rozsudku Súdneho dvora ES z 21.2.2006 č. konania C-255/02 vo veci Halifax je zrejmé, že subjektom, ktorý je oprávnený posudzovať okolnosti preukazujúce oprávnenosť, resp. neoprávnenosť nároku na odpočet DPH je súd, pričom vo veci žalobcu proti žalovanému vnútroštátny súd ešte nerozhodol. Napriek tejto skutočnosti žalovaný vo svojom vyjadrení hodnotí skutočnosti oprávnenosti nároku na odpočet DPH, pričom podľa názoru žalobcu na to nie je oprávnený predovšetkým s poukazom na rozsudok Súdneho dvora ES, na ktorý sa sám žalovaný odvoláva. V takomto hodnotení žalovaný bez preukázaných tvrdení spochybňuje nielen riadne zrealizované zdaniteľné obchody žalobcu, ale aj zdaniteľné obchody iných daňových subjektov, napriek tomu, že tieto obchody boli správcom dane uznané a neboli spochybnené, nakoľko boli zrealizované v súlade s platnou legislatívou tak vnútroštátnou ako aj európskou. Žalovaný uviedol, že subjekty ktoré realizovali v danom reťazci obchody, tieto realizovali v jednom mesiaci nákup aj predaj, a preto predávajúci DPH priznal, avšak tým, že majetok v trošku zvýšenej cene v tom istom mesiaci predal, tak si tú DPH ponížil o daň na výstupe. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov na základe žalôb a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Rozsah napadnutého rozhodnutia možno rozšíriť len v dvojmesačnej lehote na podanie žaloby (§ 250b ods. 1 a § 250h ods. 1 O.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že na neskôr uplatnené dôvody zákonnosti nemožno prihliadnuť. Súd by pochybil, keby preskúmavané správne rozhodnutie zrušil z dôvodov idúcich nad rozsah podanej žaloby alebo neuvedených v žalobe. Súd preto v tomto konaní skúmal napadnuté rozhodnutie len z dôvodov uvedených v žalobe a ďalšími dôvodmi uvedenými vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného doručeného súdu z 30.5.2012 sa nezaoberal. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Žalobca tak, ako to vyplýva z dôvodov žaloby výslovne netvrdí, že bol napadnutým rozhodnutím správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že z obsahu tejto žaloby možno vyvodiť záver o tom, že žalobca sa na svojich právach cíti ukrátený. Podstatná časť žalobných dôvodov sú dôvody, pre ktoré žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Za nepreskúmateľné možno považovať rozhodnutie, ktoré trpí nezrozumiteľnosťou a rozhodnutie, ktoré nie je odôvodnené. Nezrozumiteľné je také rozhodnutie, z výroku ktorého nie je možné určiť ako správny orgán rozhodol, alebo ak je výrok vnútorne si odporujúci. Takisto vtedy, ak odôvodnenie je v rozpore s výrokom, alebo ak v odôvodnení chýbajú právne závery. Takýmito vadami napadnuté rozhodnutie netrpí a žalobca to ani netvrdí. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj nedostatok dôvodov. Buď rozhodnutie nie je odôvodnené vôbec, alebo v odôvodnení absentujú skutkové zistenia, na základe ktorých bolo rozhodnutie prijaté. Ide o prípady, ak je rozhodnutie postavené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zistené, alebo na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom. Takéto vady napadnuté rozhodnutie nemá. Žalobca sa nesprávne domnieva, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môžu spôsobiť dôvody s ktorými žalobca nesúhlasí, alebo ich považuje za rozporné alebo dielčie nedostatky odôvodnenia. Žalovaný v odôvodnení uviedol, ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy predkladané žalobcom pri daňovej kontrole. Nie je teda pravdivé tvrdenie v žalobe, že takéto hodnotenie v odôvodnení chýba. Žalovaný uviedol, čo zistil z predložených dokladov, ktorými boli faktúry, kúpne zmluvy, nájomné zmluvy, dohody o započítaní a postúpení pohľadávok. To znamená, že uviedol, k akým skutkovým zisteniam z týchto dôkazov dospel. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 6 zákona č. 511/1992 Zb., (1) v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní, (2) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň, (3) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, (6) pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Podľa § 29 ods. 1, 4, 8 zákona č. 511/1992 Zb. (1) dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, (4) ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim, (8) daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 2 ods. 1 písm. a, b zákona č. 222/2004 Z.z. (stav k 30.6.2009), predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Podľa § 10 ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z., za dodanie služby sa nepovažuje b) postúpenie pohľadávky. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a), (1) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, (2) platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a), (1) právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že 24.8.2009 bolo doručené žalobcovi písomné upovedomie o začatí daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2009. Daňová kontrola podľa upovedomenia začala 27.8.2009. Na žiadosť Daňového úradu Trebišov bola Daňovým riaditeľstvom SR predĺžená lehota na vykonanie daňovej kontroly do 24.8.2010 oznámením zo dňa 3.2.2010. Žalobca bol vyzvaný na vyjadrenie sa k protokolu výzvou, ktorá mu bola doručená zásielkou uloženou na pošte 20. júla 2010, ktorú žalobca prevzal 7. augusta 2010. O daňovej kontrole bol spísaný protokol č. 740/330/23133/2010/Ox dňa 14.7.2010 so záverom, že správca dane neuznal uplatnené odpočítanie dane z dôvodu, že daňový subjekt porušil § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Daňová povinnosť dodávateľom tovarov MORAVIA WINE, s.r.o. a Kúpele Brusno, a.s. nevznikla z dôvodu, že tieto tovary neboli žalobcovi dodané. Nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a ani vznik daňovej povinnosti v rozsahu ako sú uvedené na dokladoch. Žalobca vo vyjadrení k protokolu, ktoré doručil správcovi dane 19.8.2010 namietal, že predmetom obchodov boli technické zhodnotenie, ktoré je fyzicky aj účtovne skutočné a zariadenie sú takisto fyzicky aj účtovne samostatné hnuteľné veci. Právny poriadok umožňuje operatívny prenájom a preto správca dane nemôže žalobcovi toto právo upierať. Bolo preukázané, že žalobca nadobudnuté technické zhodnotenie a zariadenie LD Poľana využil na uskutočnenie vlastnej ekonomickej činnosti. Správca dane tým, že konanie daňových subjektov označuje za fiktívne porušuje zásadu daňového konania, podľa ktorej pri výkone tohto konania má povinnosť dbať na zachovanie práv a zákonom chránených záujmov daňových subjektov. Vyjadrenie však bolo doručené po zákonom stanovenej lehote a preto sa s ním prvostupňový správny orgán v zmysle § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. nezaoberal. Prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol dodatočný platobný výmer zo dňa 20.8.2010, skrátilo nadmerný odpočet uplatnený žalobcom a priznalo nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2009 vo výške 8,33 Eur. Dodatočný platobný výmer bol odôvodnený tak, ako je uvedené na čísle listu 2 a 5 tohto rozsudku. Žalovaný následne na základe odvolania žalobcu tento dodatočný platobný výmer potvrdil z dôvodov tak, ako je uvedené na čísle listu 5 až 10 tohto rozsudku. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia podrobne uviedol všetky skutkové zistenia, z ktorých vychádzal. Žalobca uplatnil nadmerný odpočet DPH na základe faktúry a kúpnej zmluvy, ktorou mal kúpiť od MORAVIA WINE, s.r.o. technické zhodnotenie LD Poľana a faktúry a kúpnej zmluvy, ktorou mal kúpiť od Kúpeľov Brusno, a.s. zariadenie LD Poľana. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že predávajúci MORAVIA WINE, s.r.o. nevykonala predmetné zhodnotenie, ktoré bolo realizované do nehnuteľnosti vlastníkom ktorej sú Kúpele Brusno, a.s. a tiež že príslušné stavebné práce boli vykonané dva roky pred uzatvorením predkladanej kúpnej zmluvy. Predávajúci spoločnosť MORAVIA WINE, s.r.o. mala toto zhodnotenie nadobudnúť od spoločnosti HEPAR, s.r.o., ktorá nehnuteľnosť ako nájomca zrekonštruovala, a v deň, keď skončil jej nájomný vzťah s Kúpeľmi Brusno, a.s. a to na jeden deň. Ďalej dospel k záveru, že z objektívnych skutočností a to, že spoločnosti v reťazci sú personálne prepojené, sú platiteľmi DPH, obchody tak nákup ako aj následný predaj boli realizované obdeň, žalobca od svojho vzniku až do uskutočnenia predmetných obchodov, na základe ktorých bol uplatnený nadmerný odpočet nevykonával žiadnu inú činnosť, vyplýva, že ide o zneužívajúce konanie. Za rozhodujúce však považoval to, že nebolo preukázané skutočné dodanie plnenia. Podľa žalovaného majú čisto umelý charakter, preto podmienky na uplatnenie nadmerného odpočtu boli vytvorené umelo. Týmito umelo vytvorenými podmienkami boli predložené zmluvy a faktúry. Súd je zhodne so žalovaným názoru, že nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu možno založiť len na fakticky uskutočnenom zdaniteľnom plnení. To znamená na reálne vykonanom obchode. Nebolo sporné, že spoločnosť HEPAR, s.r.o ako nájomca LD Poľana tento zrekonštruovala. Rekonštrukciou cudzej nehnuteľnosti nevzniká vec nová ani iné samostatné majetkové právo s výnimkou peňažnej pohľadávky nájomcu voči prenajímateľovi na úhradu vynaložených nákladov alebo na úhradu zhodnotenia nehnuteľnosti. Rekonštrukciou nehnuteľnosti môže dôjsť, a to v závislosti od rozsahu vykonanej rekonštrukcie, k zhodnoteniu nehnuteľnosti. Nájomca vykonal rekonštrukciu so súhlasom prenajímateľa, pričom sa v nájomnej zmluve v bode II 4 zmluvy zo dňa 16.5.2005 dohodli, že nájomca vykoná všetky stavebné úpravy a vybavenie nábytkom a zariadeniami na vlastné náklady. Finančné vysporiadanie vynaložených nákladov sa uskutoční v lehote do 60 dní od skončenia nájmu vo výške skutočne vynaložených nákladov podľa dodávateľských faktúr. Zmluva bola uzatvorená na dobu 360 dní, následne zmluvné strany uzatvorili ďalšiu nájomnú zmluvu zo dňa 11.5.2006 z ktorej vyplýva, že rekonštrukciu a vybavenie nábytkom v prenajatých priestorov nájomca vykonával so súhlasom prenajímateľa a to platí aj o nájomnej zmluve zo dňa 7.5.2007. Podľa poslednej nájomnej zmluvy tento nájomný vzťah bol dohodnutý na obdobie do 27.5.2009. Podľa týchto nájomných zmlúv sa nájomca zaviazal spätne prenajímať zrekonštruované zariadené priestory prenajímateľovi, t.j. vlastníkovi budovy za účelom poskytovania liečebných a rehabilitačných výkonov pre poistencov zdravotných poisťovní a pre iných záujemcov o liečebné a rehabilitačné pobyty. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ spoločnosť HEPAR, s.r.o. previedla na spoločnosť MORAVIA WINE, s.r.o. a tá na žalobcu technické zhodnotenie budovy LD Poľana patriacej Kúpeľom Brusno, a.s. nešlo o zdaniteľné plnenie, ktoré by bolo možné reálne preukázať, a preto záver žalovaného, že nešlo o reálne uskutočnené obchody je správy, nakoľko vychádza zo zistených skutočností, ako je uvedené vyššie. Zmluva a faktúra potom predstavovali umelo vytvorené podmienky, ktoré sú vyžadované zákonom o DPH na uplatnenie nadmerného odpočtu. Súd dodáva, že práva a povinnosti nájomcu a prenajímateľa vo vzťahu k zhodnoteniu prenajatej nehnuteľnosti upravuje občiansky zákonník v § 663 a nasl. a dohoda zmluvných strán. Na rozdiel od toho predaj zariadenia LD Poľana bolo možné reálne preukazovať v časti, v ktorej toto zariadenie podľa zmluvy predstavovalo hnuteľné veci. Zmluvou o predaji zariadenia podľa kúpnej zmluvy nachádzajúcej sa v správnom spise vo fotokópii boli prevedené v podstatnej časti hnuteľné veci, ale aj práce a predmety, ktoré boli zabudované do nehnuteľností, napr. zárubne a tiež stavebné práce. Nájomca po skončení nájmu zariadenie nehnuteľnosti LD Poľana nepreviedol na vlastníka nehnuteľnosti, ale na majetkovo prepojenú osobu spoločnosť MORAVIA WINE, s.r.o. a táto na ďalší deň na vlastníka nehnuteľnosti a tento na ďalší deň na žalobcu. Žalobca spätne toto zariadenie prenajal vlastníkovi nehnuteľnosti. Žalobca v žalobe ani netvrdí, že takýto obchod mal svoj ekonomický účel. Neskoršie tvrdenie na pojednávaní, že ekonomický účel mal spočívať v ochrane investícií jeho konateľa nemá relevanciu ani racionálny základ. Žalovaný konštatoval, že žalobca v daňovom konaní preukazoval zaplatenie kúpnej ceny dohodou o započítaní pohľadávok a dohodami o postúpení pohľadávok. Ako vyplýva zo správneho spisu, žalobca v daňovom konaní nedokladal ani nepreukazoval existenciu pohľadávky, ktorá mala byť zo strany kupujúceho započítaná. Zmluva o postúpení pohľadávky na doloženie existencie postupovanej pohľadávky nestačí. Potom záver žalovaného o tom, že kúpna cena nebola zaplatená reálnymi finančnými prostriedkami zodpovedá tomu, že žalobca jej zaplatenie v daňovom konaní ako vyplýva zo správneho spisu nepreukazoval relevantnými dôkazmi. Nebolo úlohou žalovaného, tak ako to vyplývalo z citovaných ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov platného v čase predmetného daňového konania dokazovať, že nenastali skutočnosti o ktorých žalobca v daňovom priznaní tvrdí, že nastali. Naopak bolo úlohou žalobcu preukázať, že tieto skutočnosti nastali. V daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňovník. Má povinnosť tak daň priznať, ako ju aj preukázať. Potom protokol o daňovej kontrole môže obsahovať preukázané kontrolné zistenie, že boli splnené podmienky nadmerného odpočtu len vtedy, ak daňovník v daňovom konaní preukázal, že splnené boli. Ako je uvedené vyššie z dôkazov, ktoré boli žalobcom predložené v daňovom konaní a zo šetrení správcu dane vyplývajú skutočnosti, o ktoré žalovaný oprel svoj záver, že realizácia predmetných zdaniteľných plnení nebola nimi preukázaná. Pokiaľ žalobca vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tom, že daňové kontroly v iných daňových konaniach vykonané v spoločnosti Kúpele Brusno, a.s. a HEPAR, s.r.o. a MORAVIA WINE, s.r.o. nezistili žiadne porušenie ani ohľadom prevodov tých istých tovarov, ktoré boli predmetom daňovej kontroly u žalobcu, tak tento dôvod nekonkretizuje. Neuvádza, aký vplyv má táto skutočnosť na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Ani neuvádza, že z daňového hľadiska išlo o rovnakú situáciu ako v tomto prípade. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný nebral do úvahy skutočnosť, že malo ísť o obchody medzi rôznymi právnickými osobami ani to, že by nenastali skutočnosti z ktorých žalovaný vyvodil záver o tom, že nebolo preukázané, že žalobca realizoval predmetné obchody. Žalovaný ani netvrdí a ani z odôvodnenia nemožno vyvodiť záver, ktorý ako žalobný dôvod (10) uplatňuje žalobca, a teda že je zakázané realizovať zdaniteľné obchody medzi osobne prepojenými právnickými osobami. Žalovaný sa pri rozhodovaní spravoval úvahou, ktorú v odôvodnení rozhodnutia opísal a v rámci ktorej hodnotil vo vzájomnej súvislosti všetky skutočnosti, ktoré v konaní boli zistené. Pokiaľ si daňovník uplatní právo na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty a následne nepreukáže, že boli splnené podmienky na takýto odpočet a že došlo k zdaniteľnému plneniu je namieste záver o tom, že zo strany daňovníka išlo o úmysel získať neoprávnenú výhodu od štátu. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe nezistil vytýkanú nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Súd preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní úplne alebo čiastočne úspešný. Žalobca v tomto konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.