Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/63/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200801 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200801.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej v právnej veci žalobcu ERA Slovakia, s. r. o., so sídlom Dolná Strehová 283, 991 02 Dolná Strehová, právne zastúpený advokátkou Mgr. Viktóriou Hellenbart, AK so sídlom Lučenec, ul. Martina Rázusa 23, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Vazovova 2, 815 11 Bratislava o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného č. k. I/221/10611-54415/2011/994088-r zo dňa 25. mája 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako druhostupňový správny orgán podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Veľký Krtíš č. 681/230/4698/11/Knop zo dňa 25. 02. 2011 o zastavení odvolacieho konania, potvrdil. V zákonom stanovenej lehote žalobca svojou žalobou napadol horeuvedené rozhodnutie žalovaného a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové konanie a rozhodnutie, pričom si uplatnil i náhradu trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že v zmysle § 46 ods. 1 citovaného zákona o správe daní mal právo podať proti rozhodnutiu správcu dane, teda Daňového úradu vo Veľkom Krtíši odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru č. 681/230/34135/11/Knop zo dňa 20. 12. 2010, ktorým mu bola dorubená daň z pridanej hodnoty a on toto svoje právo i využil. Má za to, že jeho odvolanie v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 citovaného zákona obsahovalo náležitosti podľa odseku 4, teda presné označenie prvostupňového orgánu, označenie odvolávajúceho sa ako i číslo napadnutého rozhodnutia, označenie dôkazov a navrhované zrušenie rozhodnutia. Napriek tomu správca dane ho výzvou zo dňa 12. 01. 2011 vyzval na doplnenie odvolania v zmysle ust. § 46 ods. 5 citovaného zákona a uložil mu lehotu na splnenie 15 dní. Doplnenie odvolania doručil správcovi dane dňa 24. 02. 2011, čím sa omeškal oproti stanovenej lehote o 3 dni, následkom čoho prvostupňový správny orgán konanie vo veci zastavil. Už v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu namietal, že podané odvolanie po obsahovej stránke bolo spôsobilé na rozhodnutie vo veci a že výzva na doplnenie tohto odvolania bola v podstate nedôvodná. Tiež v odvolaní uviedol, že dôvody uvedené v pôvodnom odvolaní by opodstatňovali aj postup na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 53 citovaného zákona. Na týchto svojich odvolacích dôvodoch trvá i naďalej a tvrdí, že žalovaný sa v rámci rozhodovania o odvolaní proti zastaveniu konania neriadil príslušnými ustanoveniami zákona o správe daní a ukrátil tak žalobcu na jeho procesných právach a možnosti dokazovať skutočnosti rozhodné pre určenie jeho povinnosti v správnom konaní. Žalovaný sa vôbec nezaoberal dôvodmi uvedenými v odvolaní, pretože podľa jeho názoru bolo potrebné toto odvolanie preskúmať iba z hľadiska splnenia podmienok najmä plynutia zákonnej lehoty na doplnenie odvolania. Teda nevysporiadal sa najmä s tým, či žalobcom podané odvolanie bolo zo strany prvostupňového orgánu posúdené správne ako neúplné. Nesporiadal sa ani s tým, či skutočne bola lehota určená prvostupňovým orgánom na doplnenie chýbajúcich náležitostí odvolania primeraná tak, ako je to uvedené v ustanovení § 46 ods. 5 citovaného zákona vzhľadom na to, že je konateľ spoločnosti občanom Holandska. Krajský súd preskúmal vec podľa 5. časti 1. a 2. hlavy O. s. p. a na základe dôvodov uvedených v žalobe túto ako neodôvodnenú zamietol v zmysle ust. § 250j ods. 1 O. s. p.. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že Daňový úrad vo Veľkom Krtíši prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 25. 02. 2011 podľa § 46 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní poplatkov v platnom znení (ďalej len „zákona“) zastavil odvolacie konanie daňového subjektu - žalobcu z dôvodu, že tento nedoplnil odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 20. 12. 2010 v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy na doplnenie odvolania zo dňa 12. 01. 2011. Správcom dane bol pritom poučený, že v prípade nedodržania lehoty na doplnenie odvolania zastaví odvolacie konanie podľa § 46 ods. 5 citovaného zákona. Žalobca prevzal výzvu na doplnenie odvolania 04. 02. 2011. Doplnené odvolanie doručil správcovi dane dňa 25. 02. 2011, t. j. po lehote stanovenej v uvedenej výzve. Žalobca sa odvolal proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, na čo, ako už bolo uvedené, žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 25. 05. 2011 potvrdil rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania. Postavil sa za stanovisko, že jednoznačne bolo preukázané, že žalobca nepodal doplnenie odvolania v lehote 15 dní v zmysle citovaného ustanovenia § 46 ods. 5 zákona. Ďalej krajský súd zistil, že obsahom odvolania proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 20. 12. 2010 bol popis genézií obchodných vzťahov so spoločnosťou Campina Groen Invest Niderland, pretože obsahom dodatočného platobného výmeru bolo práve dovyrubenie dane z pridanej hodnoty za tovar, ktorý mal byť vyvezený a fakturovaný žalobcom uvedenej holandskej spoločnosti. Žalovaný v písomnom vyjadrení, ktorým žiadal žalobu zamietnuť uviedol, že má za to, že nedošlo vo veci k pochybeniu ani k poškodeniu žalobcu na jeho právach uvedeným konaním a rozhodnutím, pretože správca dane postupoval zákonne vo veci, keď žiadal doplniť odvolanie o žiadané skutočnosti a predloženie dokladov, na čo určil zákonnú lehotu zákonom stanovenú, a keďže nedošlo k dodržaniu tejto lehoty, nemal inú možnosť ako konanie vo veci zastaviť. Na základe toho sa potom nemohol zaoberať skutočnosťami uvedenými v odvolaní, pretože predmetom odvolacieho konania nebolo posudzovanie platobného výmeru ale skutočnosť, že odvolanie bolo neúplné a nebola dodržaná lehota zákonom stanovená na jeho doplnenie. Uviedol, že ak by bola dodržaná lehota, postupoval by v zmysle zákona a preskúmal by rozhodnutie správcu dane v rozsahu požadovanom v odvolaní. Krajský súd po preskúmaní veci sa plne stotožnil s právnym záverom žalovaného, a preto v podrobnostiach na neho poukazuje s tým, že v podstate pokiaľ ide o posúdenie otázky stanovenia a dodržania lehoty, nie je k veci, čo viac dodať. V rámci prieskumného konania sa však musel vysporiadať s dvomi námietkami žalobcu: 1/ Tvrdenie, že odvolanie bolo po obsahovej stránke plne spôsobilé na to, aby sa s ním odvolací orgán mohol vecne zaoberať. Z obsahu spisu vyplýva, že v rámci vyplýva, že v rámci daňovej kontroly mal správca dane pochybnosť o skutočnosti, či tovar za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2008 bol vyvezený do Holandska. Za tým účelom žiadal doplniť skutkové okolnosti týkajúce sa tejto skutočnosti a predložiť príslušné doklady. Urobil tak najmä potom, čo na základe medzinárodnej výmeny informácií zistil, že tovar nebol prijatý holandskou spoločnosťou, ktorej bol fakturovaný. To bol aj dôvod na neuznanie oslobodenia od dane z faktúr za uvedené zdaňovacie obdobie, nakoľko nadobúdateľ bol osobou neidentifikovateľnou pre daň v inom členskom štáte EÚ. Krajský súd k uvedenému uvádza, že nie je jeho úlohou posudzovať, či takáto požiadavka zo strany správcu dane bola dôvodná alebo nie, pretože sa to týka postupu a vedenia správneho konania v rámci vykonávania príslušnej daňovej kontroly. Predmetom prieskumu a hodnotenia zo strany súdu by sa táto otázka stala až na základe toho, čo by žalovaný ako daňový subjekt na základe uvedenej požiadavky predložil, ako by tieto nové doklady a tvrdenia boli vyhodnotené zo strany správcu dane, a ako by sa odrazili na celkovom postoji k vlastnej daňovej povinnosti žalobcu. Preto nemohol v rámci prieskumu nariadiť, resp. považovať požiadavku správcu dane za nezákonnú a na základe toho sa stotožniť so záverom žalobcu, že po obsahovej stránke pôvodne odvolanie bolo dostatočné a úplné. Preto tento žalobný argument nemohol považovať za právne relevantný. 2/ Tvrdenie žalobcu, že dôvody uvedené v pôvodnom odvolaní by opodstatňovali aj podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 53 citovaného zákona. Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutie, ktoré je právoplatné s výnimkou daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať orgán najbližšie nadriadený orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal; ak ide o rozhodnutie orgánu najbližšie nadriadeného správcovi dane, toto rozhodnutie môže preskúmať ministerstvo, .................atď. Z uvedeného vyplýva, že preskúmané rozhodnutia mimo odvolacieho konania z vlastného podnetu samotného orgánu závisí na jeho vôli, pretože zákon vyslovene uvádza, že môže. Nie je preto možné správny orgán donútiť, aby akýkoľvek úkon urobený vo veci vyhodnotil ako dôvod na takýto postup, najmä ak žiaden podnet na takýto postup mu nebol podaný. Nemohol preto ani túto skutočnosť považovať krajský súd za vec, ktorá by bola v rozpore so zákonom, následkom čoho by bolo nutné považovať takýto postup v konaní žalovaného za nezákonný, čo by zakladalo dôvod na zrušenie rozhodnutia. Preto potom krajský súd považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú a na základe toho ju zamietol. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, nebolo mu možné priznať ani náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p.. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.