Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/8/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200936 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200936.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľky: T. I., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX D. - A., zast. JUDr. Milanom Franekom, Advokátska kancelária so sídlom Komenského 17, 984 01 Lučenec proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Lučenec, Nám. Republiky č. 26, 984 36 Lučenec, za účasti: 1) C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. C. XX, XXX XX A., 2) K. A., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX N., 3) K. Q., rod. S., nar. XX. K. XXXX, bytom A. H. XXXX/XX, XXX XX U. a 4) Q. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX U., všetci ďalší účastníci v 1. až 4. rade zastúpení JUDr. Milanom Franekom, Advokátska kancelária so sídlom Komenského 17, 984 01 Lučenec, o preskúmanie zákonnnosti rozhodnutia LC/2011/00078 z 25. júla 2011 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č. LC/2011/00078 z 25.07.2011 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 228,66 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu JUDr. Milana Franeka, Advokátska kancelária, Komenského 17, 984 01 Lučenec. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľka sa odvolaním zo dňa 31. augusta 2011 v znení podania z 22. októbra 2012 domáhala, aby súd rozhodnutie odporcu č. LC/2011/00078 z 25.07.2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím odporca rozhodol o nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom C-KN parc. č. 408 zastavaná plocha o výmere 93 m2, parc. č. 409 záhrada o výmere 812 m2, parc. č. 410 zastavaná plocha o výmere 690m2 a parc. č. 411 lúka o výmere 4085 m2 a 2043 m2 v k.ú. X. N. z uplatneného dôvodu, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva československého štátu na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok /§ 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“)/ tak, že navrhovateľka (T. I.) a ďalšie osoby (C. R., K. A., K. Q., Q. S. a S. S.), ktorí si uplatnili dňa 27.12.2004 nárok v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. nespĺňajú podmienky uvedené v § 1 a 3 zákona č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemky C-KN parc. č. 408, 409, 410 a 411 nachádzajúce sa v k.ú. X. N. z dôvodu, že pozemky C-KN parc. č. 408, 409, 410 a 411 neprešli na štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. a pozemky C-KN parc. č. 408 a 410 netvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo lesný pôdny fond (§ 1 zákona č. 503/2003 Z.z.). Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti boli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi československým štátom - Vodohospodárskou výstavbou, Investorským podnikom Bratislava ako kupujúcim a predávajúcimi C. R. s manželkou K., K.. T. S. a S. S. pre účely stavby vodného diela Málinec II. Nehnuteľnosti boli ocenené znaleckým posudkom v súlade s vyhláškou MFCP č. 205/88 Zb. a predávajúcim bola poukázaná finančná náhrada podľa vtedy platných cenových predpisov. Vzhľadom na uvedené nebola podľa odporcu splnená jedna zo základných podmienok zákona č. 503/2003 Z.z. a to nápadne nevýhodné podmienky, a preto sa na uplatnený nárok nevzťahuje § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z., podľa ktorého pre splnenie nároku na navrátenie vlastníctva musia byť splnené podmienky prechodu nehnuteľností na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku kúpno-predajnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne. Pokiaľ sa týka pozemkov parc. č. 408 a 410, tieto v čase prechodu na štát tvorili zastavané plochy a v zmysle § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. sa na ne tento zákon nevzťahuje. Pozemok parc. č. 411 neprešiel do vlastníctva štátu, ale podľa LV č. XX sú jeho vlastníkmi na základe dedičských rozhodnutí osoby uplatňujúce nárok v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. Navrhovateľka (odvolateľka) prostredníctvom splnomocneného zástupcu v odvolaní namietala záver odporcu, že nie je splnená podmienka nápadne nevýhodných podmienok uzavretia kúpnej zmluvy o prevode predmetných nehnuteľností. Kúpna cena síce bola určená na základe znaleckého posudku podľa vyhlášky č. 205/1988 Zb., táto však bola podľa odvolateľky vydaná účelovo a znalec musel uviesť cenu pozemkov tak, aby táto bola poplatná danej dobe. Odvolateľka namietala, že cena nehnuteľností nebola primeraná, následne v krátkom čase došlo k zmene pomerov v štáte, zákonom boli stanovené ceny trhové a žiadny vlastník nehnuteľností by nebol uzatvoril takúto zmluvu za obzvlášť nevýhodných podmienok, ak by nebol k tomu donútený a tlačený. Odvolateľka poukázala aj na personálne prepojenie medzi znalcom X.. J. a vedúcou odboru majetkového vysporiadania stavieb u Vodohospodárskej výstavby S.. J.. Za nápadne nevýhodné podmienky (okrem kúpnej ceny) odvolateľka považovala aj polohu nehnuteľností, pričom parcela č. 410 sa nachádza v strede súvislej parcely č. 411, ktorá nebola vykúpená, keď na parcelu č. 410 je možný prístup len cez parcelu č. 411, pričom nebolo ani zriadené vecné bremeno. Odvolateľka ďalej poukázala na to, že si uplatnila reštitučné nároky (aj v mene ďalších oprávnených) aj v zmysle zákona č. 229/1991 Zb., o ktorom nároku nebolo rozhodnuté. Pokiaľ odporca v rozhodnutí tvrdil, že nebola splnená podmienka preukázania nápadne nevýhodných podmienok a tiesne, toto tvrdenie odvolateľka považuje za účelové, pričom odôvodnenie rozhodnutia nie je dostačujúce, vyčerpávajúce a je nepreskúmateľné, obmedzuje sa len na konštatovanie niečoho, čo odporca náležite nezdôvodnil. Odvolateľka napokon namietala nesprávny postup odporcu, ktorý napadnutým rozhodnutím rozhodol aj o nároku S. S. napriek tomu, že tento zomrel už v máji 2011, dedičské konanie v čase vydania rozhodnutia neprebehlo, resp. nebolo ukončené, a preto mal odporca konanie podľa § 29 z.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( ďalej len „ Správny poriadok“ ) prerušiť až do právoplatnosti dedičského konania. Odporca k odvolaniu navrhovateľky vo vyjadrení z 03. októbra 2011 uviedol, že napadnuté rozhodnutie je správne, navrhol ho potvrdiť a odvolanie zamietnuť. Poukázal na to, že parcely č. 408 a 410 sú zastavané plochy, tieto netvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo lesný fond, a preto sa na tieto parcely nevzťahuje § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. Za parcelu č. 409 , ako aj za ostatné odpredané pozemky, bola vlastníkom vyplatená finančná náhrada podľa vtedy platných cenových predpisov (vyhláška č. 205/1988 Zb.), návrh teda podľa odporcu nespĺňa podmienku zákona (nápadne nevýhodné podmienky), a preto sa naň nevzťahuje § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z. . Pri uzatváraní kúpnej zmluvy mali predávajúci podľa odporcu možnosť, ak boli podmienky pre nich nevýhodné, túto kúpnu zmluvu odmietnuť podpísať. Ak by nebola kúpna zmluva podpísaná, bol by podaný návrh na vyvlastnenie, o čom boli vlastníci poučení. K námietke odvolateľky o uplatnení nároku podľa zákona č. 229/1991 Zb., o ktorom nemalo byť podľa jej tvrdenia rozhodnuté odporca uviedol, že v jeho evidencii uplatnených nárokov podľa citovaného zákona sa nárok navrhovateľky a spol. nenachádza, t.j. navrhovateľka si neuplatnila nárok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.. Odporca eviduje len nárok uplatnený podľa zákona č. 503/2003 Z.z., o ktorom rozhodol. S námietkou odvolateľky, že rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené, sa odporca nestotožnil. K námietke ohľadne nesprávneho postupu v konaní odporca uviedol, že o úmrtí S. S. sa dozvedel až po vydaní rozhodnutia, dedičom rozhodnutie nezasielal, pretože dedičmi sú osoby, ktoré si uplatnili reštitučný nárok a ktorým bolo rozhodnutie doručené. Ďalší účastníci správneho konania sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p., 246a a § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní, pričom sa oboznámil s obsahom správneho spisu, vypočul navrhovateľku - odvolateľku a jej splnomocneného zástupcu a po prejednaní veci a preskúmaní zákonnosti rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Splnomocnený zástupca navrhovateľky sa na pojednávaní pridržiaval dôvodov uvedených v odvolaní, pričom namietal najmä postup odporcu, ktorý nezistil okruh účastníkov správneho konania, s ktorými malo byť konané. Účastník konania S. S. v priebehu konania v máji 2011 zomrel, odporca s ním napriek tomu konal ako s účastníkom, hoci mal konanie podľa § 29 Správneho poriadku prerušiť až do právoplatného skončenia dedičského konania. Odporca sa nevysporiadal s okruhom otázok, kto po tejto oprávnenej osobe dedil, kto je jeho právnym nástupcom a v akom rozsahu. Rozhodnutie je v tejto súvislosti nepreskúmateľné, keďže neobsahuje údaje o tom, ako sa s touto skutočnosťou odporca vysporiadal. Poukázal na to, že má vedomosť, že bolo vydané Osvedčenie o dedičstve 8D 196/2011 zo dňa 28.09.2011, nemá ho však k dispozícii, avšak dedičmi po S. S. by mali byť W. S., rod. O. (manželka) a vnučky K. Q., rod. S. a Q. S.. Splnomocnený zástupca navrhovateľky ďalej považoval záver odporcu o tom, že nebola splnená podmienka preukázania nápadne nevýhodných podmienok a tiesne za účelový a namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Navrhovateľka na pojednávaní poukázala na to, že odporca sa nezaoberal v odôvodnení so skutočnosťou, že predmetné nehnuteľnosti boli na základe kúpnej zmluvy odkúpené za nápadne nevýhodných podmienok v tiesni, pretože na právnych predchodcov navrhovateľky bol dlhodobo vyvíjaný nátlak smerujúci k odpredaniu časti nehnuteľností, pričom časť nehnuteľnosti im ponechali. Poukázala na okolnosti uzatvárania kúpnej zmluvy pod nátlakom, pričom výška kúpnej ceny bola podľa nej neprimeraná. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou zo 14.12.2004 doručenou odporcovi 27. decembra 2004 navrhovateľka T. I. (aj v mene ďalších oprávnených osôb - C. R., K. A., K. Q., Q. S. a S. S.) uplatnila právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom zapísaným na LV č. XX v k.ú. X. N. parc. č. 408, 409, 410 a 411 po pôvodných vlastníkoch C. R. a K. R., rod. D., K.. T. S. a S. S. z dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z.. V žiadosti a jej doplnkoch zo 16.07.2009 a 16.08.2010 uviedla, že predmetné pozemky prešli do vlastníctva štátu na základe Kúpnej zmluvy BR/ MEC/IP/47 podpísanej právnymi predchodcami 14. septembra 1989 ( ďalej aj „kúpna zmluva“), pričom pôvodní vlastníci čelili veľkému nátlaku zo strany kupujúceho a pod nátlakom štátu za nevýhodných podmienok a v tiesni boli nútení predať majetok za neprimerane nízku a nevýhodnú kúpnu cenu. Právni predchodcovia navrhovateľky nemali v úmysle nehnuteľnosti uvedené v kúpnej zmluve predať, k predaju boli donútení pod hrozbou vyvlastnenia a kúpna zmluva nebola prejavom ich slobodnej vôle. Odporca o predmetnej žiadosti rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.07.2011 tak, že žiadatelia T. I., C. R., K. A., K. Q., Q. S. a S. S. nespĺňajú podmienky uvedené v § 1 a 3 zákona č. 503/2003 Z.z. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l ods. 1 podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250m ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Podľa § 250m ods. 3 O.s.p. účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. Tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. 1) Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, 2) b) lesný pôdny fond. 3) Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z.z. na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd z obsahu spisu, ako aj z vyjadrenia účastníkov konania zistil, že navrhovateľka (zastupujúca aj ďalších účastníkov) žiadala o navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré mali prejsť do vlastníctva štátu na základe kúpnej zmluvy č. BR/MEČ/IP/47 uzatvorenej medzi právnymi predchodcami navrhovateľky a ďalších účastníkov 1, 2 (C. R. s manželkou K. R., rod. D.), právnym predchodcom ďalších účastníčok 3 a 4 (K.. T. S.) a žiadateľom - nebohým S. S. ako predávajúcimi a Československým štátom - Vodohospodárska výstavba, Investorský podnik Bratislava ako kupujúcim dňa 29.09.1989. Z predmetnej kúpnej zmluvy súd zistil, že predmetom odpredaja pre stavbu vodného diela Málinec II boli o. i. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX nachádzajúce sa v k.ú. X. N. - pozemky parc. č. EN 408 zastavaná plocha o výmere 93 m2, parc. č. EN 409 - záhrada o výmere 812 m2, a parc. č. EN 410 zastavaná plocha o výmere 690 m2. Z uvedeného vyplýva, že pozemok parc. č. 411, ktorý bol predmetom uplatneného nároku žiadateľov, nebol predmetom kúpnej zmluvy, t.j. vlastníctvo k predmetnému pozemku parc. č. 411 na základe tejto zmluvy neprešlo na štát (resp. inú právnickú osobu) spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z. Táto skutočnosť vyplýva aj z predloženého listu vlastníctva č. XX pre k.ú. X. N., podľa ktorého sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci predmetného pozemku parc. č. 411 o výmere 6128 m2 (trvalé trávne porasty) T. S. v 1/6 a T. I. v 5/6. Pokiaľ teda odporca v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k predmetnému pozemku parc. č. 411 rozhodol tak, že žiadatelia nespĺňajú podmienky podľa § 1 a 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z., pretože tento pozemok neprešiel na štát niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z., uvedený záver správneho orgánu má oporu v zistenom skutkovom stave a je vecne správny. Dôvody uvedené navrhovateľkou v odvolaní vo vzťahu k rozhodnutiu o tejto časti uplatneného nároku nie sú preto spôsobilé napadnúť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ sa týka uplatneného nároku v časti navrátenia vlastníctva k pozemkom parc. č. 408 a 410 nachádzajúcim sa v k.ú. X. Potok súd zistil, že predmetné pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, boli v čase prechodu vlastníctva na štát evidované ako zastavané plochy a nádvoria (rovnako ako v súčasnej dobe podľa čiastočného výpisu z LV č. XX pre k.ú. X. N. /vlastník SR - Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Banská Štiavnica/ sú evidované ako zastavané plochy a nádvoria). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť odporca v napadnutom rozhodnutí vyvodil správny záver, že vo vzťahu k predmetným pozemkom parc. č. 408 a 410 neboli splnené podmienky podľa § 1 a § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva k týmto pozemkom, keďže podľa § 1 písm. a) a b) zákona č. 503/2003 Z.z. je možné vrátiť vlastnícke právo len k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo lesný pôdny fond, čo v tomto prípade nebolo splnené. Dôvody uvedené navrhovateľkou v odvolaní vo vzťahu k rozhodnutiu o tejto časti uplatneného nároku preto rovnako nie sú spôsobilé napadnúť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu správneho spisu je však zrejmé, že predmetom kúpnej zmluvy bol o. i. pozemok parc. č. 409 - záhrada o výmere 812 m2, ktorý bol predmetom uplatneného nároku, pričom táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Medzi účastníkmi konania nebola sporná ani skutočnosť, že žiadatelia, ktorí si uplatnili reštitučný nárok vo vzťahu k uvedenému pozemku, sú oprávnenými osobami v zmysle § 2 zákona č. 503/2003 Z.z.. Sporné bolo, či vlastníctvo k predmetnému pozemku parc. č. 409 prešlo na štát, resp. inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z.). Navrhovateľka zároveň v odvolaní namietala, že napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa vyslovenia záveru o tom, že neboli splnené podmienky, resp. že nebolo preukázané splnenie podmienok podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z., t.j. že kúpna zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok a v tiesni, nebolo náležite odôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Zákon č. 503/2003 Z.z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu, pričom v ustanovení § 3 ods. 1 upravuje, resp. definuje prípady (podmienky), za ktorých, resp. v dôsledku ktorých prešlo vlastníctvo k pozemkom na štát, alebo na inú právnickú osobu. Navrhovateľka tvrdila, že vlastníctvo k pozemkom, ktoré boli predmetom uplatneného reštitučného nároku v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z., t.j. aj k pozemku parc. č. 409, prešlo na štát v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z.). Predpokladom úspešnosti predmetnej žiadosti navrhovateľky (konajúcej v zastúpení ďalších oprávnených osôb) o navrátenie vlastníctva bolo preukázanie splnenia znakov tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, ktoré by zakladali nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z.. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pre splnenie nároku musia byť obidve podmienky stanovené v § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z., t.j. tieseň, ako aj nápadne nevýhodné podmienky, splnené súčasne. Konštatoval, že tieseň možno posudzovať individuálne v závislosti od konkrétnych objektívnych a subjektívnych podmienok, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré navrhovateľka (v zastúpení ďalších oprávnených osôb) uviedla vo svojej žiadosti a ktoré považovala za také, ktoré nasvedčovali tomu, že kúpna zmluva bola zo strany jej právnych predchodcov uzavretá v tiesni, navrhovateľkou tvrdené skutočnosti nevyhodnotil a odôvodnenie neobsahuje ani záver o tom, či ňou tvrdené okolnosti, za ktorých boli jej právni predchodcovia „nútení“ uzavrieť kúpnu zmluvu, je možné považovať za tieseň. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či navrhovateľkou tvrdené okolnosti uzavretia zmluvy (dlhodobý psychický nátlak, hrozba vyvlastnenia predmetných pozemkov v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy atď.) je možné považovať za tieseň a odporca sa nevysporiadal ani s otázkou preukázania tiesne zo strany navrhovateľky, pričom len konštatoval, že nebola splnená ďalšia podmienka na navrátenie vlastníctva, a to nápadne nevýhodné podmienky, ktoré možno posudzovať vo vzťahu ku kúpnej cene, ktorá sa posudzovala v závislosti od cenových prepisov platných v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Odporca v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že pôvodní vlastníci mali možnosť pri podpísaní zmluvy, pokiaľ považovali v zmluve uvedené podmienky za nevýhodné, odmietnuť takúto zmluvu podpísať, avšak neoznačil dôkazy, z ktorých vychádzal a z ktorých takýto záver vyvodil. Predmetom posudzovania správneho orgánu vo vzťahu k zisťovaniu splnenia podmienky uzavretia kúpnej zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok bola len kúpna zmluva a predložený znalecký posudok, z ktorých odporca zistil, že pôvodným vlastníkom bola za odpredané pozemky vyplatená finančná náhrada podľa vtedy platných predpisov (vyhláška č. 205/1988 Zb.), z čoho odporca vyvodil záver, že týmto nebola splnená jedna zo základných podmienok zákona č. 503/2003 Z.z. a to nápadne nevýhodné podmienky, a teda že na uplatnený nárok sa nevzťahuje § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z.. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a s námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia musí teda vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Napadnuté rozhodnutie takéto náležitosti neobsahuje. Zákonom stanovenú požiadavku „tiesne“, ako aj požiadavku „nápadne nevýhodných podmienok“ je potrebné posudzovať vždy v konkrétnom prípade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti. Odporca v súvislosti so skúmaním predpokladu „nápadne nevýhodných podmienok“ v kúpnej zmluve v podstate len konštatoval, že ak kúpna cena zodpovedala vtedy platným právnym predpisom a bola právnym predchodcom navrhovateľky uhradená, nebola splnená podmienka „nápadne nevýhodných podmienok“, t.j. právni predchodcovia navrhovateľky neboli predajom predmetných nehnuteľností znevýhodnení. Takéto odôvodnenie však podľa názoru súdu nie je dostačujúce na vyvodenie záveru o nesplnení podmienok stanovených v § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z. a vzhľadom na vyššie uvedené táto skutočnosť spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti potrebu interpetovania pojmu „nápadne nevýhodné podmienky“ ústavne konformným spôsobom, pričom pre posúdenie splnenia podmienok podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z. nepostačuje len zistenie, že pri stanovení kúpnej ceny bolo postupované podľa cenového predpisu o oceňovaní nehnuteľností platného v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Je potrebné prihliadať aj k špecifickým rysom predchádzajúcej spoločnosti (pred rokom 1990), ktorá nie vždy uznávala a dodržiavala ľudské práva a slobody vzťahujúce sa najmä na majetok, čo nepochybne vyplývalo z vtedajšieho ekonomicko-politického poňatia vlastníctva, ktorého odrazom bola aj koncepcia cenovej vyhlášky a jej jednotlivých ustanovení, vrátane určenia výšky jednotlivých sadzieb za oceňované nehnuteľnosti. Pri posudzovaní otázky, či k prevodu pozemku na štát došlo, alebo nedošlo za „nápadne nevýhodných podmienok“ je potrebné prihliadať aj k tomu, či nebola porušená ekvivalentnosť dohodnutých zmluvných plnení. V súvislosti s posudzovaním otázky nápadne nevýhodných podmienok a tiesne súd dáva do pozornosti napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 93/97 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 154/08. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje náležitosti predpísané ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a preto je vo vzťahu k vyslovenému záveru o nesplnení podmienok § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z. nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Súd preto považoval odvolaciu námietku navrhovateľky týkajúcu sa nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k prijatému záveru o nesplnení podmienok podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z. za dôvodnú, a preto rozhodnutie odporcu s poukazom na § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil s tým, že správny orgán opätovne rozhodne o nároku uplatnenom v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. a v odôvodnení rozhodnutia uvedie všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, poukáže na konkrétne skutkové zistenia, uvedie dôkazy, z ktorých pri vydaní rozhodnutia vychádzal, rovnako uvedie akými úvahami bol vedený pri hodnotení týchto dôkazov, ako použil právnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval tak, aby odôvodnenie rozhodnutia zodpovedalo zákonným požiadavkám stanoveným na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 46 a 47 Správneho poriadku. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že pokiaľ navrhovateľka v odvolaní uviedla, že si uplatnila reštitučný nárok aj v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. a o tomto nebolo rozhodnuté, v konaní nepreukázala, že si tvrdený nárok uplatnila postupom podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. na príslušnom orgáne, riadne a včas a tento nárok nebol ani predmetom konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo predmetom preskúmania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.. Súd preto k uvedenej námietke navrhovateľky - odvolateľky neprihliadol. Z obsahu správneho spisu je ďalej zrejmá skutočnosť, že S. S., ktorý si uplatnil predmetný reštitučný nárok ako oprávnená osoba prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne (navrhovateľky - odvolateľky) v priebehu správneho konania dňa 03. mája 2011 zomrel. Zo spisu však vyplýva, že správny orgán napriek uvedenej skutočnosti s týmto žiadateľom ďalej konal a doručoval mu aj napadnuté rozhodnutie. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že správny orgán nezisťoval v správnom konaní do vydania napadnutého rozhodnutia (v ktorom rozhodoval o. i. aj o reštitučnom nároku nebohého S. S. ako oprávnenej osoby) okruh jeho dedičov, ani nezisťoval stav dedičského konania, resp. nezisťoval, či prebehlo dedičské konanie a s akým výsledkom. V prípade, že účastník správneho konania v priebehu správneho konania zomrie, správny orgán pokračuje v konaní s právnym nástupcom. Uplatnenie reštitučného nároku je uplatnením majetkového práva, preto by mal správny orgán v konaní pokračovať s tým právnym nástupcom, ktorý sa stal dedičom uplatneného nároku (práva), resp. so všetkými do úvahy pripadajúcimi právnymi nástupcami. Odporca v prejednávanom prípade takto nepostupoval, o uplatnenom nároku účastníka konania, ktorý v priebehu správneho konania zomrel, rozhodol, vydané rozhodnutie mu doručoval a ani po zistení, že účastník konania v priebehu správneho konania zomrel, nedoručil napadnuté rozhodnutie všetkým do úvahy pripadajúcim dedičom. Z obsahu spisu (vyjadrenia odporcu z 03.10.2011) vyplýva, že odporca za dedičov po S. S. považoval len osoby, ktoré boli súčasne navrhovateľmi - žiadateľmi (zrejme mal na mysli jeho vnučky K. Q. a Q. S.), pričom administratívny spis neobsahuje žiadny dôkaz o tom, akým spôsobom právny orgán okruh uvedených dedičov zisťoval, resp. výsledok tohto zisťovania. Z vyjadrenia Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 24.10.2011 vyplýva, že okruh dedičov po poručiteľovi S. S. tvorili: W. S., rod. O. (manželka), K. Q., rod. S. a Q. S., rod. S. (vnučky), pričom dňa 28.09.2011 bolo vydané Osvedčenie o dedičstve a dedičia na pojednávaní dňa 28.09.2011 uzavreli Dohodu o vyporiadaní dedičstva. Predmetné Osvedčenie o dedičstve, ani Dohoda o vyporiadaní dedičstva nie sú súčasťou spisu a obsah dedičskej dohody nebol známy ani navrhovateľke (odvolateľke). Súd preto nemal možnosť preskúmať, čo bolo predmetom dedičského rozhodnutia a predmetnej dohody, resp. či sa týkala uplatneného reštitučného nároku. Pokiaľ však správny orgán konal ako s účastníkom konania s oprávnenom osobou, ktorá v priebehu konania zomrela, túto skutočnosť nezistil a teda ani neskúmal, kto sa stal dedičom predmetného S. S. uplatneného práva a v konaní nepokračoval so všetkými do úvahy pripadajúcimi dedičmi (právnymi nástupcami), takýto nesprávny postup mohol mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd napadnuté rozhodnutie zrušil aj s poukazom na § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.. V ďalšom konaní bude správny orgán konať ako s účastníkom konania so všetkými právnymi nástupcami nebohého S. S., zaobstará si v konaní a do administratívneho spisu doloží dôkazy o tom, kto a v akom rozsahu sa stal jeho právnym nástupcom vo vzťahu k uplatnenému reštitučnému nároku a v odôvodnení nového rozhodnutia vyššie uvedené skutočnosti uvedie tak, aby súd mohol správnosť postupu správneho orgánu preskúmať. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti skutočnosť, že podľa informácie navrhovateľky jedna z právnych nástupcov nebohého S. S. (jeho manželka p. W. S.) zomrela v mesiaci jún 2012. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná a bola v konaní zastúpená advokátom JUDr. Milanom Franekom, priznal náhradu trov konania vo výške 228,66 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 206,26 Eur a náhrady cestovných výdavkov navrhovateľky vo výške 22,40 Eur. Splnomocnený zástupca navrhovateľky v písomnom podaní z 25. októbra 2012 vyčíslil trovy konania navrhovateľky vo výške 23,90 Eur titulom cestovného a trovy právneho zastúpenia za zastupovanie navrhovateľky vo výške 307,28 Eur, t.j. spolu vo výške 331,18 Eur. Trovy právneho zastúpenia si splnomocnený zástupca navrhovateľky uplatnil s poukazom na vyhlášku č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátom za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za 6 úkonov právnej služby, pričom za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyhotovenie odvolania z 31.08.2011, podanie vo veci samej z 22.10.2012 a účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 24.10.2012) vyčíslil odmenu vo výške 1/13 výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky v spojení s § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky - 2x 28,50 Eur a 2x 29,35 Eur a za 2 úkony právnej služby (jednanie s klientkou 29. mája 2012 v rozsahu 1,5 hodiny a 08.10.2012 v rozsahu 2 hodín) vo výške 2/3 zo základnej sadzby stanovenej v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, spolu za 2 úkony vo výške 78,25 Eur. Takto vyčíslené trovy za jeden úkon právnej pomoci nepresiahli výšku tarifnej odmeny určenú podľa § 11 ods. 4 citovanej vyhlášky (základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti O.s.p. 1/6 výpočtového základu). Súd však považoval za účelne vynaložené trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva len trovy za 4 úkony právnej služby, pričom vychádzal zo sumy za jeden úkon právnej služby zo základu uplatneného splnomocneným zástupcom v jeho vyčíslení trov konania, a to za písomné podanie na súd - odvolanie z 31.08.2011 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) v uplatnenej výške 28,50 Eur, ďalšia porada s klientkou 29. mája 2012 v rozsahu 1,5 hodiny (§ 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky) v uplatnenej výške 39,13 Eur, písomné podanie vo veci z 22.10.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) v uplatnenej výške 29,35 Eur a účasť na pojednávaní z 24.10.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) v uplatnenej výške 29,35 Eur, t.j. spolu vo výške 126,33 Eur. Splnomocnenému zástupcovi súd nepriznal náhradu za ním uplatnený úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia, keďže prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientkou bola vykonaná v správnom konaní (prevzatie zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 20. apríla 2010). Tento úkon teda nebol vykonaný v súdnom konaní, ale v konaní správnom, v ktorom si účastníci konania hradia trovy konania sami a nemajú právo na ich náhradu. Súd v konaní podľa § 250l O.s.p. rozhoduje len o trovách účastníkov vynaložených v súdnom konaní, ktoré sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu (§ 250m ods. 1 O.s.p.). Rovnako súd nepriznal splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky náhradu za ním uplatnený úkon právnej služby - ďalšia porada s klientkou 24.10.2012, pretože za tento úkon mu odmena s poukazom na § 14 ods. 6 vyhlášky nepatrí, keďže po poslednej porade s klientkou konanej dňa 29. mája 2012 nedošlo k inému úkonu právnej služby. Súd ďalej splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky priznal náhradu paušálnych hotových výdavkov (režijný paušál) vo výške 30,30 Eur v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky (1x 7,41 Eur, 3x 7,63 Eur) a náhradu za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky v ním uplatnenej výške 15,25 Eur za 6 začatých polhodín (strata času pri ceste z Lučenca do Banskej Bystrice), pričom uplatnená výška tejto náhrady nepresahuje výšku stanovenú v § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky. Súd ďalej splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky priznal 20%-tnú DPH z odmeny vo výške 171,88 Eur v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky, ktorá predstavuje 34,38 Eur, keďže splnomocnený zástupca navrhovateľky je platiteľom DPH, o čom predložil súdu dôkaz - Osvedčenie o registrácii pre DPH č. SK 1031572146. Pokiaľ si zástupca navrhovateľky uplatnil náhradu cestovných výdavkov vo výške 9,16 Eur za cestu osobným motorovým vozidlom na pojednávanie z Lučenca do Banskej Bystrice a späť, súd mu túto náhradu cestovných výdavkov nepriznal, pretože výšku uplatnených cestovných výdavkov nepreukázal (v zmysle § 16 ods. 4 vyhlášky má advokát nárok na úhradu cestovných výdavkov vo výške preukázaných cestovných výdavkov podľa osobitných predpisov), keďže súdu nedoložil fotokópiu technického preukazu použitého osobného motorového vozidla, ani dôkaz o nákupe a cene pohonných hmôt. Trovy právneho zastúpenia priznané splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky predstavujú spolu 206,26 Eur. Súd ďalej priznal navrhovateľke náhradu cestovného vo výške 22,40 Eur, keďže za účelne vynaložené trovy považoval jej cestovné výdavky za cestu na pojednávanie z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť, t.j. 2x 11,20 Eur. Keďže súd vzhľadom na hore uvedené skutočnosti považoval za účelne vynaložené trovy len odmenu právneho zástupcu vo výške 206,26 Eur a náhradu cestovných výdavkov navrhovateľky vo výške 22,40 Eur, t.j. spolu vo výške 228,66 Eur, zaviazal odporcu len na náhradu navrhovateľkou účelne vynaložených trov. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je odporca povinný zaplatiť trovy konania priznané navrhovateľke vo výške 228,66 Eur na účet jej právneho zástupcu. Splnomocnený zástupca navrhovateľky, ktorý zastupoval aj ďalších účastníkov konania a to na základe splnomocnenia udeleného navrhovateľkou dňa 21.09.2012, ktorá na udelenie takejto plnej moci bola splnomocnená ďalšími účastníkmi konania dňa 21.09.2012, vyčíslil v písomnom podaní z 25.10.2012 náhradu trov konania aj za zastupovanie ďalších účastníkov, ktorých vo vyčíslení trov označil ako „žalobca 2, 3, 4 a 5“. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v správnom súdnictve podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. súdy rozhodujú o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. Pravidlá pre náhradu trov konania v takomto konaní sú osobitne upravené v § 250k O.s.p. (v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v správnom súdnictve má nárok na náhradu trov konania len úspešný žalobca, pričom v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. je vylúčená aplikácia ustanovenia § 142 a nasl. O.s.p., ktoré upravujú náhradu trov konania v sporových konaniach. Konanie podľa § 250l O.s.p. sa začína v zmysle § 250m ods. 1 O.s.p. na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. V prejednávanom prípade opravný prostriedok (ktorý sa považuje za návrh), na základe ktorého začalo konanie na súde podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., podala len jedna z účastníkov správneho konania a to T. I., ktorá je v tomto konaní v postavení navrhovateľky (koná sa na základe jej opravného prostriedku - návrhu). Ostatní účastníci správneho konania C. R., K. A., K. Q. a Q. S. nepodali proti napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu (odporcu) opravný prostriedok, nie sú teda v postavení navrhovateľov (žalobcov), ako sa mylne domnieva splnomocnený zástupca žalobcu, keď týchto ostatných účastníkov správneho konania označil v podaniach označených ako vyčíslenie trov konania ako „žalobcov 2, 3, 4 a 5“. Uvedení účastníci správneho konania sú účastníkmi konania podľa § 250l O.s.p. len vzhľadom na ustanovenie § 250m ods. 3 O.s.p. Z uvedeného vyplýva, že v súvislosti so zastúpením ďalších účastníkov konania nemožno splnomocnenému zástupcovi priznať požadovanú náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v šiestich vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. Proti rozhodnutiu súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. (§ 250s O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.