Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/100/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201040 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201040.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu U. U. V-J AUTO, s miestom podnikania Školská č. 721/19, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 44 162 197, zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Veronikou Škodovou, so sídlom Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Vazovova 2, 815 11 Bratislava takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. I/221/16817-89370/2011/990395-r z 19. septembra 2011 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť trovy konania vo výške 541,93 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Veľký Krtíš dodatočný platobný výmer č. 681/230/1013/11/Šev zo dňa 26.04.2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťok 2009 v sume 11 365,80 Eur s uložením povinnosti zaplatiť tento rozdiel dane do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobcovi bola vykonaná daňová kontrola, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol 681/320/7716/2011/Pis zo dňa 30.03.2011, ktorý bol so žalobcom prerokovaný 14.04.2011. Výsledkom daňovej kontroly bolo zistenie, že žalobca ako platiteľ dane si nesprávne uplatnil osobitnú úpravu uplatňovania dane pri použitom tovare. Nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v § 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Preto bol žalobca povinný pri predaji zdaniť celú výšku fakturovaného tovaru a odviesť vyčíslenú daň v príslušnom zdaňovacom období. Nakúpené ojazdené motorové vozidlá podľa dokladov predložených žalobcom a podľa medzinárodného dožiadania neboli dodané žiadnou z osôb uvedených v § 66 ods. 2 zákona o DPH. Keďže podľa šetrenia dodávateľ z Rakúska dodal oslobodený tovar od dane v rámci EÚ, tak žalobca ako slovenský nadobúdateľ, bol povinný toto nadobudnutie v tuzemsku zdaniť a tým pádom nemohol pri následnom predaji si uplatniť osobitnú úpravu dane z použitého tovaru. Dodania tovaru z iného členského štátu bol žalobca povinný zahrnúť do daňového priznania za III. štvrťok 2009. Podľa § 11 zákona o DPH nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi, dodávateľom alebo nadobúdateľom. Platiteľ dane si toto nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nezahrnul do daňového priznania, išlo o faktúry v hodnote 89 360,- Eur od dodávateľa Online Cars, Vertriebs GmbH, Bahnhofstrase 46, Unterpremstätten. Ďalej po zohľadnení nároku na odpočítanie dane dospel k záveru, že oproti podanému dodatočnému daňovému priznaniu predstavuje rozdiel dane čiastku 11 365,80 Eur. Žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil prvostupňové rozhodnutie napadnutým rozhodnutím. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rakúsky dodávateľ žalobcovi dodal a následne fakturoval v zdaňovacom období III. štvrťok 2009 ojazdené automobily oslobodené od dane ako tovar oslobodený od dane, čo bolo potvrdené aj odpoveďou rakúskej daňovej správy na základe medzinárodného dožiadania. Dodávateľ nepoužil osobitný režim zdanenia podľa § 66 zákona o DPH, čo potvrdila aj rakúska daňová správa na základe medzinárodného dožiadania. V prípade, že pri dodaní ojazdených motorových vozidiel z iného členského štátu bolo dodávateľom uplatnené oslobodenie dane z titulu jeho dodania do iného členského štátu osobe identifikovanej ako platiteľ DPH obchodník, ktorý kúpil tieto ojazdené vozidlá od osoby identifikovanej pre daň zdaní ich nadobudnutie, pretože ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona o DPH, ktoré podlieha dani podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH. V takomto prípade má daňový subjekt právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona o DPH, nakoľko uvedení dodávatelia boli osobami identifikovanými pre daň v inom členskom štáte, čím bola splnená podmienka podľa § 11 ods. 2 zákona o DPH a aj podmienka uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, keďže žalobca ako platiteľ dane má pri odpočítaní dane faktúru od dodávateľa z iného členského štátu. Žalobca preto nepostupoval správne, keď pri predaji predmetných ojazdených motorových vozidiel aplikoval osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. Nebola totiž splnená ani jedna z tam uvedených podmienok, za ktorých toto ustanovenie možno aplikovať. K odvolacím námietkám o tom, že na došlých faktúrach nebola odvolávka na príslušné ustanovenia zákona o DPH v príslušnom členskom štáte, ani na článok 138 smernice 2006/112/ES, a preto žalobca uplatňoval osobitný režim, žalovaný uviedol, že na všetkých faktúrach od dodávateľa je výslovne uvedené, že ide o dodávku oslobodenú od dane v rámci spoločenstva. To je podľa žalovaného možné považovať za splnenie podmienky uvedenej v § 72 ods. 2 písm. h) zákona o DPH, na základe čoho muselo byť žalobcovi zrejmé, že obchodník v inom členskom štáte od ktorého nakupoval ojazdené motorové vozidlá neuplatnil pri ich predaji osobitnú úpravu zdaňovania použitého tovaru. Ďalej konštatoval, že v prvostupňovom konaní boli v súlade so základnými zásadmi daňového konania zistené všetky potrebné skutočnosti a dôkazy vyhodnotené jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, pričom prvostupňový orgán prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Na rozdiel od žalobcu považoval predložené faktúry za dostatočne zrozumiteľné a obsahujúce dostatočnú informáciu o tom, že obchodník v inom členskom štáte od ktorého žalobca nakupoval ojazdené motorové vozidlá, neuplatnil pri ich predaji osobitnú úpravu zdaňovania použitého tovaru. Ďalej poukázal na to, že vo veci posúdenia osobitnej úpravy uplatňovania dane mohol, podobne ako iné daňové subjekty, požiadať daňovú správu o poskytnutie odbornej informácie všeobecného charakteru s odkazom na príslušné ustanovenia daňových zákonov a osobitných predpisov, ktoré poskytuje DR SR v súlade s § 3 ods. 5 písm. g) zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánov v znení neskorších predpisov, čím by zabránil takémuto stavu. Žalovaný, keďže nezistil rozpor postupu prvostupňového orgánu ani rozhodnutia so zákonom, tak prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že ním bol ukrátený na svojich právach. Nezákonnosť rozhodnutia videl v tom, že žalovaný nebral do úvahy jeho vyjadrenie k protokolu. Ďalej v tom, že pri odovzdávaní daňových výkazov o DPH si overil osobne priamo u pracovníkov daňového úradu, že režim zdaňovania uplatňuje správne v zmysle § 66 zákona o DPH, podľa ktorého tak postupujú aj ostatní podnikatelia v regióne, ktorí sa zaoberajú dovozom ojazdených motorových vozidiel a že u niektorých prebehla daňová kontrola, ktorá nespochybnila právo takto účtovať a zdaňovať. Poukázal na to, že správca dane bol poučený, že ak kupuje ojazdené auto alebo iný ojazdený dopravný prostriedok od súkromnej osoby, nemusí platiť DPH, pretože ju zaplatil pôvodný majiteľ vozidla v krajine jeho nadobudnutia. Uplatnenie režimu zdaňovania rozdielu marže za sprostredkovanie predaja potvrdil aj predajca. Podľa žalobcu žalovaný svoje rozhodnutie o tom, že použité predmety mali byť zdaňované ako nový tovar samozdanením podľa § 11 zákona o DPH nepreukázal. Nebral jeho námietky v odvolacom konaní do úvahy a rozhodol len na základe toho, že odkaz na faktúre dodávka oslobodená od dane v rámci spoločenstva je možné považovať za splnenie podmienky uvedenej v § 72 ods. 2 písm. h) zákona o DPH, na základe čoho muselo byť odvolávajúcemu sa zrejmé, že obchodník v inom štáte od ktorého nakupoval ojazdené motorové vozidlá neuplatnil pri ich predaji osobitnú úpravu zdaňovania použitého tovaru. Poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sž 106/00 z 28.2.2011, podľa ktorého dôkazná povinnosť daňovníka nie je absolútna. Túto povinnosť nemožno stotožniť s pojmom dokazovanie, teda súborom úkonov, ktorými má správca dane naplniť požiadavku objasnenia rozhodných okolností a skutočností pre správne určenie dane. Pod dôkaznú povinnosť daňovníka nemožno zahrnúť vykonanie procesných úkonov (výsluch svedkov, zabezpečenie znaleckého dokazovania, zistenie pobytu a zaistenie prítomnosti iných subjektov pre daňové konanie) ku ktorým daňovník nemá oprávnenie a ktorými sa súčasne sleduje nestranné overenie hodnovernosti - pravosti a pravdivosti dokladov a listín, ktorými daňovník preukazuje uplatňovaný nárok. Podľa žalobcu mal žalovaný, resp. správca dane využiť svoju právomoc a zisťovať všetky okolnosti obchodného prípadu a nespochybniteľne určiť, že sa jedná ex offo o skutočnosti, ktoré sám tvrdí. Faktúry od dodávateľa musia obsahovať určité náležitosti, ktorými sa odberateľ riadi pri určení správneho režimu DPH. Tieto faktúry tieto informácie neuvádzajú, ale neuvádzajú ani informácie na ktorých žalovaný, resp. správca dane postavil svoje tvrdenia. Preto žalovaný nepostupoval v zmysle citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Žalobu považoval za nedôvodnú, nakoľko pri posudzovaní zdaniteľných transakcií v rámci vnútorného trhu Európskej únie sa postupuje podľa toho, či pri dodaní použitého tovaru - ojazdené motorové vozidlá, použil dodávateľ z iného členského štátu dodania bežný režim alebo či postupoval podľa osobitného spôsobu zdaňovania prirážky, to znamená podľa § 66 zákona o DPH. Ak bolo dodávateľom uplatnené oslobodenie od dane z titulu jeho dodania do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň, platiteľ dane ktorý kúpil tieto ojazdené vozidlá od platiteľa dane, zdaní ich nadobudnutie, pretože ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, teda podľa § 11 zákona o DPH. V danom prípade má žalobca právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona o DPH, nakoľko dodávateľom boli osoby identifikované pre daň v inom členskom štáte, čím bola splnená podmienka podľa § 11 ods. 2 zákona o DPH a aj podmienka uplatňovania práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH. Nesprávny postup žalobcu bol preukázaný aj výsledkom medzinárodného dožiadania ktorým bolo potvrdené, že predmetná transakcia nepodlieha osobitnej úprave pri použitom tovare. Faktúry obsahujú nespochybniteľný údaj, že ide o dodávku oslobodenú od dane v rámci spoločenstva. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu a z dôvodu uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z obsahu správneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie III.štvrťok 2009, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 30.03.2011, ktorý so žalobcom prerokoval dňa 14.04.2011 a ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého dodatočného platobného výmeru ako aj druhostupňového rozhodnutia žalovaného. Žalovaný v uvedenom období obchodoval s ojazdenými motorovými vozidlami, ktoré nakupoval v iných členských štátoch od osôb registrovaných pre DPH a tieto následne predával v tuzemsku. Žalovaný resp. správca dane na základe údajov zo systému VIES (systém pre elektronickú výmenu informácií o platcoch DPH medzi členskými krajinami EÚ) zistil, že rakúsky daňový subjekt Onlinecars Vertriebs GmBH dodal a následne fakturoval v zdaňovacom období III. štvrťrok 2009 daňovému subjektu, teda žalobcovi tovar oslobodený od dane, čo bolo v prípade daňových subjektov potvrdené aj odpoveďou rakúskou daňovou správou na formulári SCAC 2004 na základe medzinárodných dožiadaní nižšie uvedenými faktúrami vystavenými na základe medzinárodných dožiadaní. Na základe toho, ako aj preskúmaním faktúr, ktoré boli vystavené pri týchto predajoch ďalej zistil, že nimi boli deklarované oslobodenia od dane na dodávku tovaru vnútri spoločenstva, to znamená, že dodávateľom nebol použitý osobitný režim zdanenia podľa § 66 zákona o DPH, pričom pri posudzovaní zdaniteľných transakcií v rámci vnútorného trhu EÚ sa malo postupovať podľa toho, či pri dodaní použitého tovaru použil dodávateľ z iného členského štátu dodania bežný režim, alebo či postupoval podľa osobitného spôsobu zdaňovania prirážky, to znamená podľa § 66 zákona o DPH. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. platnému k 30.11.2011 o dani z pridanej hodnoty nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane ak a/ nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte a b/ dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja. Podľa § 42 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až § 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 3 a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7. Podľa § 49 ods. 1 cit. zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ods. 7 písm. a/ toho istého zákonného ustanovenia platiteľ nemôže odpočítať daň pri kúpe a nájme osobného automobilu; osobným automobilom sa na účely tohto zákona rozumie motorové vozidlo registrované v kategórii M1. Podľa § 66 ods. 1 cit. zákona na účely tohto ustanovenia a/ umeleckými dielami a zberateľskými predmetmi sú predmety uvedené v prílohe č. 5, b/ starožitnosťami sú predmety iné ako umelecké diela alebo zberateľské predmety, ktoré sú staršie ako sto rokov, c/ použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene, d/ obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováža na účely ďalšieho predaja použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo starožitnosti, a pri tom koná vo svojom mene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby na základe zmluvy, podľa ktorej má právo na odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja, e/ predajom použitého tovaru je aj odovzdanie použitého tovaru nájomcovi na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom bez zbytočného odkladu po ukončení doby nájmu má prejsť vlastnícke právo k predmetu nájmu z prenajímateľa na nájomcu. Podľa § 66 ods. 2 písm. b/ cit. zákona obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte. Podľa ods. 14 toho istého zákonného ustanovenia nadobudnutie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností v tuzemsku z iného členského štátu, ak je predávajúcim obchodník z iného členského štátu alebo organizátor predaja verejnou dražbou z iného členského štátu a uvedený tovar bol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, nepovažuje sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11. Podľa § 72 ods. 2 písm. h/ cit. zákona faktúra musí obsahovať odkaz na § 42 alebo 43, odkaz na článok 136 alebo 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane. Z cit. ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. vyplýva, že pre postup zdanenia použitých automobilov nakúpených žalobcom v inom členskom štáte a následne ním predávaných v tuzemsku tretím osobám je podstatná skutočnosť, kto je dodávateľom ojazdených motorových vozidiel a aké je jeho postavenie, t.j. či je vo svojom členskom štáte registrovaný na DPH a v akom daňovom režime predaj tuzemskému daňovému subjektu uskutočnil (či sa jednalo o režim bežný - štandardný, alebo o režim osobitný). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že pri dodaní ojazdených motorových vozidiel z iného členského štátu bolo dodávateľom (predajcom) z iného členského štátu (Rakúsko) uplatnené oslobodenie od dane z titulu jeho dodania do iného členského štátu osobe identifikovanej pre DPH (žalobca), ktorý kúpil tieto ojazdené motorové vozidlá od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Z uvedeného vyvodil záver, že v prejednávanom prípade ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zák.č. 222/2004 Z.z., ktorý podlieha dani podľa § 69 ods. 6 cit. zákona. Podľa názoru súdu sa však žalovaný dostatočne nevysporiadal s otázkou, kto bol dodávateľom tovaru (použitého tovaru - ojazdených motorových vozidiel) a od koho v skutočnosti žalobca tieto ojazdené motorové vozidlá nakupoval. Žalovaný vychádzal z predložených faktúr a údajov zo systému VIES, pričom konštatoval, že žalobca nadobudol tovar od predajcu Onlinecars Vertriebs GmbH. (Rakúsko). Žalobca však v správnom konaní ( vo vyjadrení k Protokolu o daňovej kontrole), ako aj v žalobe namietal, že predmetný tovar (ojazdené motorové vozidlá) boli v skutočnosti nakupované od súkromných osôb a subjekty uvedené na faktúrach boli len sprostredkovateľmi ich predaja, t.j. neboli vlastníkmi predmetných ojazdených motorových vozidiel, keďže ich vlastníkmi boli v skutočnosti fyzické osoby, čo podľa žalobcu vyplýva aj zo záznamov v technických preukazoch. Subjekty uvedené na predložených faktúrach mali teda podľa tvrdenia žalobcu dodávať ojazdené motorové vozidlá žalobcovi na základe sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej s fyzickými osobami -vlastníkmi motorových vozidiel. Týmito skutočnosťami, ktoré sú podľa názoru súdu relevantné pre posúdenie režimu zdanenia predmetného použitého tovaru, sa však žalovaný nezaoberal, resp. napadnuté rozhodnutie neobsahuje v odôvodnení žiadne zistenia ohľadne týchto skutočností, a teda ani ich vyhodnotenie. Ak je toto tvrdenie pravdivé a jednoznačne preukázateľné, tak potom platiteľ dane, teda žalobca, si podľa zákona platného v čase vzniku daňovej povinnosti nemohol odpočítať daň pri kúpe alebo nájme osobného automobilu v zmysle hore citovaného zákonného ustanovenia § 49 ods. 7 písm. a/ zákona. Potom automaticky by nastúpila otázka zdanenia podľa konštrukcie v zmysle cit. ust. § 66 ods. 2 písm. b/ zákona, to znamená osobitná úprava uplatňovania dane pri použitom tovare, kde je daná povinnosť uplatňovať túto osobitnú úpravu za splnenia podmienky a to, že uvedený použitý tovar bol dodaný osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo inom členskom štáte a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte. Podmienka tohto ustanovenia, ktorá hovorí o tom, kedy je oslobodenie od dane pri dodaní tovaru, pri ktorom nebola odpočítaná daň, jasne vyplýva už z cit. ust. § 49 ods. 7 písm. a/ zákona. Pokiaľ žalovaný uvádza, že nesprávna aplikácia ust. § 66 zák.č. 222/2004 Z.z. pri zdanení použitého tovaru (ojazdených motorových vozidiel) žalobcom bola preukázaná odpoveďou príslušnej rakúskej daňovej správy na medzinárodné dožiadanie (v prípade dodávateľa Onlinecars Vertriebs GmbH.), keď vo formulári SCAC 2004 je uvedené, že predmetná transakcia s použitým tovarom podľa informácie tohto subjektu nepodlieha osobitnej úprave pri použitom tovare, lebo pri posudzovaní zdaniteľných transakcií v rámci vnútorného trhu EÚ sa postupuje podľa toho, či pre dodanie ojazdených motorových vozidiel použil dodávateľ z iného členského štátu dodania bežný režim, alebo či postupoval podľa osobitného režimu zdaňovania, nezodpovedá celkom skutočnosti. Uvedené by platilo len za predpokladu, že by dodávateľ z iného členského štátu bol jednoznačný predajca a vlastník tohto použitého tovaru. Na túto skutočnosť však príslušné vyjadrenie rakúskej daňovej správy nedáva odpoveď. Z uvedenými súvislosťami sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí napriek tomu, že bolo rozsiahlo zdôvodňované, vôbec nevysporiadal a naviac pochybnosť o správnosti jeho záveru nevyargumentoval ani vzhľadom k námietke žalobcu ako odvolateľa, že prečo takýmto spôsobom postupoval iba v jeho prípade a prečo úplne v obdobných veciach iných podnikateľov akceptoval aplikáciu osobitného zdaňovania podľa § 66 zákona. Ako už bolo uvedené, žalobca sa od začiatku bráni, že on nakupoval použitý tovar od súkromných osôb, pričom dodávateľ, o ktorom sa zmieňuje aj odpoveď príslušnej daňovej správy v zahraničí, bol len sprostredkovateľom. Potom aj poznámka na faktúrach, že dodávka je oslobodená od dane v rámci spoločenstva, čo by inak skutočne bolo možné považovať za splnenie podmienky § 72 ods. 2 písm. h/ zákona, nemusí byť relevantná vo vzťahu k predmetnej obchodnej transakcii medzi týmto dodávateľom a žalobcom. Je preto krajský súd toho názoru, že žalovaný v tomto prípade postupoval príliš jednostranne a ak by sa v ďalšom preukázalo, že v rozpore s jeho doterajšou praxou, tak potom i nekonzistentne vo vzťahu k iným obdobným obchodníkom s ojazdenými vozidlami. Súd s konštatáciou, že každý prípad môže byť osobitný nemôže do dôsledkov akceptovať. Iné riešenia by mohli vyplývať z toho, že dodávateľom v zahraničí bola osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá mohla predávať vlastný použitý tovar. Teda v prípade ojazdených áut také, ktoré boli odkúpené od súkromných osôb, dodávateľom predávané potom do zahraničia napríklad aj na Slovensko. Ak však vychádzame z konštrukcie zákona o DPH platného k času, na ktorý sa vzťahuje, je potom potrebné pre správne a zákonné rozhodnutie vo veci sa vysporiadať s tou skutočnosťou, či žalobca v skutočnosti nakupoval použitý tovar priamo od dodávateľov uvedených v napadnutom rozhodnutí, alebo tak ako tvrdí, že od súkromných osôb, avšak sprostredkovane cez týchto dodávateľov. Režim, podľa ktorého sa potom posudzuje zdaňovanie v skutočnosti závisí od tejto skutočnosti. S touto skutočnosťou sa žalovaný riadne nevysporiadal, preto nemohol krajský súd inak, ako jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom v rámci neho bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným krajským súdom v tomto zrušujúcom rozhodnutí v zmysle ust. § 250j ods. 7 O.s.p. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe napadnuté rozhodnutie žalovaného s poukazom na § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. O trovách konania súd rozhodoval na návrh žalobcu, ktorý mal v konaní plný úspech, preto mu súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celkovej výške 541,93 Eur. Za žalobcove účelne vynaložené trovy konania súd považoval trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 66,- Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 475,93 Eur. Žalobca bol v konaní pôvodne zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Veselým na základe plnej moci zo dňa 07.11.2011, ktorý podaním zo dňa 14.05.2012 súdu oznámil, že na základe vzájomnej dohody so žalobcom došlo k ukončeniu právneho zastúpenia ku dňu 10.05.2012 a súčasne si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia vo výške 261,82 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávali z odmeny za právne zastupovanie za 2 úkony právnej služby po 123,50 Eur, spolu vo výške 247,- Eur - prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len „vyhl.č. 655/2004 Z.z.“) a spísanie žaloby zo dňa 07.11.2011 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z.), pričom hodnota jedného úkonu právnej služby bola určená vo výške 1/6 výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 4 vyhl.č. 655/2004 Z.z., režijný paušál vo výške 14,82 Eur (2x 7,41 Eur) v zmysle § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. a 20% DPH vo výške 52,36 Eur v zmysle § 18 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z., keďže splnomocnený zástupca žalobcu je platiteľom DPH, o čom predložil ako dôkaz Osvedčenie o registrácii DPH zo dňa 22.10.2004.Tieto trovy právneho zastúpenia súd považoval za účelne vynaložené trovy konania. Žalobca sa dal následne zastupovať v konaní advokátkou JUDr. Ing. Veronikou Škodovou na základe plnej moci zo dňa 09.05.2012, ktorá si uplatnila trovy právneho zastúpenia vo výške 323,48 Eur, z toho odmena za zastupovanie 254,32 Eur za 2 úkony právnej služby po 127,16 Eur - prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z.), účasť na pojednávaní 18.05.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.č. 655/2004 Z.z.), pričom hodnota jedného úkonu právnej služby bola stanovená v súlade s § 11 ods. 4 vyhl.č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/6 výpočtového základu, režijný paušál vo výške 15,26 Eur (2x 7,63 Eur) v zmysle § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. a 20% DPH vo výške 26,95 Eur v zmysle § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z., keďže splnomocnená zástupkyňa žalobcu je platiteľkou DPH, o čom predložila v konaní dôkaz - Osvedčenie o registrácii DPH zo dňa 29.04.2011. Súd splnomocnenej zástupkyni žalobcu JUDr. Ing. Škodovej priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 161,74 Eur, pričom za účelne vynaložené trovy považoval len trovy pozostávajúce z odmeny za právne zastupovanie za 1 úkon právnej služby vo výške 127,16 Eur za účasť na pojednávaní dňa 18.06.2012 v zmysle § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. vo výške stanovenej podľa § 11 ods. 4 vyhl.č. 655/2004 Z.z., 1x režijný paušál 7,63 Eur v zmysle § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. a 20% DPH v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 26,95 Eur. Pokiaľ si zástupkyňa žalobcu uplatnila náhradu za ďalší úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia (vrátane režijného paušálu a DPH), tieto trovy súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy potrebné na účelné bránenie práva žalobcu, nakoľko k zmene splnomocneného zástupcu žalobcu došlo podľa vyjadrenia pôvodného zástupcu žalobcu na základe ich vzájomnej dohody a táto zmena nemôže byť na ťarchu žalovaného, pričom súd prihliadol aj k tomu, že v skutkovo zhodnej veci, kde bol žalobca rovnako zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Veselým, bolo už žalobe vyhovené a napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo v konaní č. 24S/101/2011 rozhodnutím zo dňa 30.03.2012 zrušené, t.j. žalobca bol v konaní 24S/101/2011 úspešný. Keďže súd za účelne vynaložené trovy považoval len odmenu za právne zastupovanie a režijný paušál, vrátane DPH tak, ako je uvedené vyššie, t.j. vo výške 475,93 Eur a náhradu súdneho poplatku vo výške 66,- Eur, t.j. spolu vo výške 541,93 Eur, žalovaného zaviazal len na náhradu žalobcom účelne vynaložených trov. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet splnomocnenej zástupkyne žalobcu. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.