Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/102/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201100 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201100.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu: PRIBINA - W, spol. s r.o., so sídlom Čápor 1431, 951 17 Cabaj - Čápor, IČO: 36 542 458, zast. JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, J. Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti: Y. Komanditgesellschaft, Y. Straße 1, A-4642 Sattledt, Rakúsko, zast. JUDr. Andreou Považanovou, advokátkou AK Čermák a spol., Elišky Peškové 15/735, 150 00 Praha 5, Česká republika o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 926/2009 II/116-2011 z 26.09.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. POZ 926/2009 N/82-2010-Klu zo dňa 22.07.2010 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 32 ods. 2 zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej len „zák. č. 506/2009 Z.z.“) vyhovel námietkam namietateľa Y. Komanditgesellschft, Sattledt, Rakúsko proti zápisu do registra ochranných známok a prihlášku ochrannej známky „Y.“ č. sp. POZ 926-2009 prihlasovateľa PRIBINA-W, s.r.o., Cabaj - Čápor (žalobca) zamietol. Namietateľ (ďalší účastník) podal námietky v zmysle § 9 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a/ zák.č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochranných známkach“, ktorý bol s účinnosťou od 01.01.2010 zrušený zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach). Podanie námietok odôvodnil tým, že je majiteľom ochranných známok so skorším právom prednosti a to slovnej medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX „Y.“ a kombinovanej medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX „H..“, ktoré sú o.i. zapísané pre služby v triedach 35, 41 a 43 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ako aj slovnej ochrannej známky Spoločenstva č. XXXXXXX „Y.“, ktorá je o.i. zapísaná pre služby v triedach 35 a 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Namietateľ uplatnil námietky proti zápisu označenia „H... z dôvodu, že zverejnené označenie je zameniteľné s jeho staršími ochrannými známkami, pričom sa navyše vzťahuje na zhodné alebo podobné služby. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že namietateľ podal námietky v zmysle § 9 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochranných známkach, ktorý predpis bol s účinnosťou od 01.01.2010 zrušený zák.č. 506/2009 Z.z., preto uplatnený námietkový dôvod posúdil podľa § 7 písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z. s poukazom na ust. § 54 ods. 1 tohto zákona. Po posúdení a porovnaní služieb prihlasovaného označenia so službami zapísanými pre staršie ochranné známky prvostupňový správny orgán konštatoval ich zhodnosť. Staršie ochranné známky rozdelil pri porovnávaní podľa druhu na slovné (C. XXXXXX a Q. XXXXXXX) a kombinovanú (C. XXXXXX) a vykonal osobitne porovnanie zverejneného označenia so staršími slovnými ochrannými známkami a osobitne zverejneného označenia so staršou kombinovanou ochrannou známkou a to z hľadiska vizuálneho, fonetického a sémantického. Následne vykonal celkové zhodnotenie vo vzťahu k skúmaniu existencie pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti a konštatoval pravdepodobnosť ich zámeny založenú predovšetkým na podobnosti zverejneného označenia so staršími slovnými ochrannými známkami z hľadiska vizuálneho a fonetického, ktorá je umocnená zistenou zhodnosťou služieb prihlasovaných a zapísaných v triedach 35, 41 a 43 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Dospel k záveru, že je dôvodné predpokladať, že pri označení služieb rovnakých či podobných by mohlo z hľadiska priemerného spotrebiteľa dochádzať k zámene porovnávaných označení. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán podrobne opísal porovnanie zverejneného označenia starších ochranných známok, vrátane ich grafického znázornenia a konštatoval, že z vizuálneho hľadiska sú tieto podobné. Uviedol, že zverejnené označenie, ktoré je tvorené veľkými tlačenými písmenami ozdobného tvaru v zelenej farbe so sivým tieňovaním neobsahuje mimoriadne výrazné grafické prvky, preto sa pozornosť spotrebiteľa sústredí predovšetkým na jeho slovný prvok „Y.“, čo reálne môže viesť k vyvolaniu podobného vizuálneho vnemu so staršími slovnými ochrannými známkami „Y.“. Uvedené možno predpokladať na základe zhodného začiatku („Y.-“) ako aj zakončenia („-R.“) porovnávaných označení, pričom odlišnosť predmetných slovných prvkov spočívajúca v zdvojení stredného písmena „V.“ (vo zverejnenom označení) nie je v tomto prípade podľa prvostupňového správneho orgánu schopná zabezpečiť ich dostatočne rozdielne vizuálne vnímanie, keďže prvotný zrakový vnem spotrebiteľa je zameraný na celé označenie a nie na jeho jednotlivé prvky, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť kolízne označenia priamo porovnávať. Z fonetického hľadiska konštatoval vysoký stupeň fonetickej podobnosti a to vzhľadom na zhodný počet zhodne znejúcich slabík, ich zhodný rytmus a intonáciu, ako aj na výslovnosť v slovenskom jazyku. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že staršie ochranné známky budú vyslovované s nemeckým akcentom vzhľadom na krajinu ich pôvodu. Z hľadiska sémantického správny orgán konštatoval, že žiadne z porovnávaných označení nemá v slovenskom jazyku priamy význam, a preto toto hľadisko nemôže ovplyvniť ich porovnanie. Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení podrobne opísal porovnanie zverejneného označenia so staršou kombinovanou ochrannou známkou. Z vizuálneho hľadiska konštatoval rozdielnosť porovnávaných označení vzhľadom na použitie odlišných farieb a rozdielneho grafického prevedenia, avšak poukázal aj na nutnosť zohľadnenia existencie veľmi podobných slovných prvkov v porovnávaných označeniach („Y.“ vs. „Y.“), ktoré môžu do určitej miery ovplyvniť celkový vizuálny dojem spotrebiteľa. Preto konštatoval nižší stupeň vizuálnej podobnosti. Pri porovnaní označení z fonetického hľadiska správny orgán vychádzal z toho, že spotrebiteľ bude označenia posudzovať predovšetkým na základe ich slovných prvkov a nie popisom ich grafiky. Vzhľadom na uvedené poukázal na fonetické vyhodnotenie v časti svojho rozhodnutia, ktorá sa zaoberala porovnaním zverejneného označenia so staršími slovnými ochrannými známkami. Rovnako aj sémantické porovnanie je vzhľadom k slovnému prvku použitému v staršej kombinovanej ochrannej známke možné stotožniť s porovnaním vykonaným pri porovnaní zverejneného označenia so staršími slovnými ochrannými známkami. Prvostupňový správny orgán napokon vykonal celkové zhodnotenie porovnávaného označenia so staršími ochrannými známkami, zhodnosti alebo podobnosti tovarov a služieb, na ktoré sa porovnávané označenie a staršie ochranné známky vzťahujú a s použitím relevantných kritérií vyhodnotil existenciu pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti v zmysle § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z.. Po komplexnom porovnaní kolíznych označení z jednotlivých hľadísk správny orgán konštatoval pravdepodobnosť ich zámeny založenej na podobnosti zverejneného označenia so staršími slovnými ochrannými známkami z hľadiska vizuálneho a fonetického, ktorá je navyše umocnená zistenou zhodnosťou služieb prihlasovaných a zapísaných v triedach 35, 41 a 43 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Možno tak dôvodne predpokladať, že pri označení služieb rovnakých či podobných by mohlo z pohľadu priemerného spotrebiteľa dochádzať k zámene porovnávaných označení. Keďže konštatovanie prihlasovateľa (žalobcu) o známosti a dlhodobom používaní zverejneného označenia nie je v prípade uplatneného námietkového dôvodu predmetom posudzovania, správny orgán sa týmto nezaoberal. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca (prihlasovateľ) v zákonom stanovenej lehote rozklad, ktorý predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej „žalovaný“) svojím rozhodnutím č. POZ 926/2009 II/116-2011 zo dňa 26.09.2011 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 7 písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z. zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného obsahuje podrobne dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, ktorým bolo vyhovené námietkam proti zápisu označenia „Y.“ č. spisu POZ 926/2009 do registra ochranných známok a predmetná prihláška ochrannej známky bola zamietnutá. V odôvodnení boli ďalej podrobne uvedené dôvody obsiahnuté v rozklade podanom žalobcom, v ktorom žalobca spochybnil prvostupňovým správnym orgánom vykonané posúdenie podobnosti prihláseného označenia so staršími ochrannými známkami. Žalovaný poukázal na to, že pri aplikácii námietkového dôvodu podľa § 7 písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z. vo vzťahu k prihlásenému označeniu je právnym vymedzením hmotnoprávnych podmienok to, či z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti prihláseného označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa prihlásené označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti. Pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny označení alebo ochranných známok je predmetom hodnotenia jednak celkový dojem, ktorý označenia u relevantného spotrebiteľa môžu vyvolať a jednak ich jednotlivé vizuálne, fonetické a sémantické podobnosti, s ohľadom na dominantné a rozlišovacie prvky, pričom označenia alebo ochranné známky sa vždy porovnávajú vždy v takej podobe, v akej sú prihlásené, resp. zapísané v registri ochranných známok. Nakoľko spotrebiteľ nemá vždy možnosť priameho porovnania označení alebo ochranných známok a v zásade nemá čas podrobne sa venovať ich jednotlivým prvkom, je podľa žalovaného pre jeho vnem rozhodujúci celkový dojem, ktorý porovnávané označenia alebo ochranné známky u spotrebiteľa zanechajú. Vzhľadom na dôvody uvedené žalobcom v rozklade sa žalovaný predovšetkým zameral na posúdenie podobnosti resp. zhodnosti prihláseného označenia so staršími ochrannými známkami z jednotlivých hľadísk, pričom osobitne porovnával jednoslovné označenie „H..“ s jednoslovnými označeniami „H..“ a osobitne jednoslovné označenie „Y.“ s kombinovaným označením „Y.“. Z vizuálneho hľadiska žalovaný po podrobnom preskúmaní porovnávaného označenia a starších slovných ochranných známok konštatoval, že aj keď má prihlásené označenie určitú grafickú úpravu písmen a je vo farebnom prevedení, ide len o slovné označenie, pri ktorom je v prvom rade vnímaný samotný slovný prvok a až neskôr jednotlivé detaily. Preto je podľa žalovaného v obidvoch prípadoch predovšetkým vnímaný slovný prvok („Y.. a „H..“), pri ktorých slovných prvkoch je potom vzhľadom na ich takmer zhodnú skladbu písmen možné konštatovať značnú vizuálnu podobnosť. Aj napriek konštatovaným odlišnostiam (farba, grafika písma) nie je teda možné vizuálnu podobnosť prihláseného označenia so staršími slovnými ochrannými známkami vylúčiť. Pri fonetickom hľadisku konštatoval žalovaný, že zvukový vnem prihláseného označenia aj napriek zdvojenej hláske „V.“ je „H..“ a zvukový vnem starších slovných ochranných známok tiež „H..“, t.j. zvukový vnem týchto porovnávaných označení je zhodný, z čoho žalovaný vyvodil záver o fonetickej zhodnosti porovnávaných označení. Námietku žalobcu o rozdiele vo výslovnosti vyplývajúcej z povahy starších ochranných známok a krajiny ich pôvodu považoval žalovaný za neopodstatnenú, pretože je nepravdepodobné, aby sa priemerný slovenský spotrebiteľ pri bežnom vnímaní zamýšľal nad povahou a pôvodom jednotlivých označení. Priemerný spotrebiteľ slová, ktoré nie sú súčasťou bežnej slovnej zásoby, zjednodušuje a vyslovuje ich pre neho čo najprirodzenejšie. Vo vzťahu k porovnávaniu prihláseného označenia a starších slovných ochranných známok zo sémantického hľadiska sa žalovaný stotožnil s názorom prezentovaným v prvostupňovom rozhodnutí, podľa ktorého žiadne z porovnávaných označení nemá v slovenskom jazyku priamy význam, avšak podľa žalovaného nie je možné vylúčiť, že spotrebiteľ, aj keď nebude poznať konkrétny význam daných slov, bude si na základe vysokej podobnosti slovných prvkov vytvárať určitú asociáciu v tom zmysle, že ide o slová cudzieho pôvodu vzťahujúce sa napr. ku konkrétnemu rovnakému menu. Podľa žalovaného teda nie je možné ani z tohto hľadiska vylúčiť menšiu mieru podobnosti. K porovnaniu služieb sa žalovaný stotožnil s konštatovaním prvostupňového správneho orgánu o zhodnosti predmetných služieb, ktoré nebolo v konaní o rozklade spochybnené a toto porovnanie nebolo ani predmetom skúmania. Pri komplexnom zhodnotení prihláseného označenia so staršími slovnými ochrannými známkami žalovaný vyslovil záver, že na základe podobnosti porovnávaných označení konštatovaných pri jednotlivých hľadiskách, ako aj na základe zhodnosti prihlasovaných služieb so službami chránenými staršími slovnými ochrannými známkami existuje pravdepodobnosť zámeny daných označení na strane verejnosti. Po posúdení prihláseného označenia so staršou kombinovanou ochrannou známkou žalovaný konštatoval, že porovnávané označenia nepovažuje za vizuálne podobné. Z fonetického hľadiska poukázal na to, že kombinovaná ochranná známka obsahuje ľahko čitateľný a reprodukovateľný slovný prvok, a teda bude reprodukovaná predovšetkým podľa tohto slovného prvku, a nie podľa opisu jednotlivých grafických prvkov. Zvukový vnem týchto porovnávaných označení je zhodný a dané označenie preto aj žalovaný považoval za zhodné z fonetického hľadiska. Pri porovnaní prihláseného označenia so staršou kombinovanou ochrannou známkou konštatoval rovnako, ako to bolo v prípade posúdenia zo sémantického hľadiska prihláseného označenia so skoršími slovnými ochrannými známkami, že aj keď žiadne z porovnávaných označení nemá v slovenskom jazyku konkrétny význam, nie je možné vylúčiť, že spotrebiteľ si môže vytvárať určitú asociáciu v tom zmysle, že ide o slová cudzieho pôvodu vzťahujúce sa napr. k rovnakému konkrétnemu menu. Za dôležité žalovaný považoval to, že v obidvoch označeniach bude táto asociácia rovnaká, pretože obidve obsahujú vysoko podobný, až takmer zhodný slovný prvok. Preto aj z tohto hľadiska podľa žalovaného nie je možné určitú mieru podobnosti založenú na vnímaní prvku „H..“, resp. „H..“ úplne vylúčiť. Pri komplexnom zhodnotení prihláseného označenia so staršou kombinovanou ochrannou známkou žalovaný konštatoval, že na základe fonetickej zhodnosti a určitej miery sémantickej podobnosti porovnávaných označení, ako aj na základe zhodnosti prihlasovaných služieb so službami chránenými staršou kombinovanou ochrannou známkou, existuje pravdepodobnosť zámeny daných označení na strane verejnosti. Poukázal na to, že uvedený záver konštatoval aj na základe uplatnenia tzv. kompenzačného princípu tak, ako je to konštatované v rozsudku Súdneho dvora európskych spoločenstiev č. C-39/97 CANON Kabushiki Kaisha vs. Metro - Goldwyn - Mayer Inc., kde aj celkovo menšia miera podobnosti označení pri súčasnej zhodnosti služieb má za následok pravdepodobnosť zámeny porovnávaných označení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalovaný stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu ohľadom pravdepodobnosti zámeny prihláseného označenia „H..“ so staršími ochrannými známkami „H..“. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe tvrdil, že týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, pretože žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal so žalobcovými námietkami uvedenými v rozklade, nevyjadril sa k nim a tieto odmietol len všeobecnými vyjadreniami. Odôvodnenie teda nespĺňa náležitosti § 47 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Z uvedeného dôvodu považoval rozhodnutie žalovaného s poukazom na nedostatočné odôvodnenie za nezrozumiteľné. Žalobca v žalobe zopakoval odôvodnenie podaného rozkladu, nakoľko tieto argumenty považoval za dôvodné aj v rámci žaloby smerujúcej proti napadnutému rozhodnutiu. Žalobca v žalobe opísal priebeh správneho konania a poukázal na závery vyslovené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu i žalovaného. Uviedol, že v rozklade žalobca podrobne analyzoval jednotlivé aspekty prihlasovaného označenia a namietaných označení (vizuálne, fonetické aj sémantické hľadisko), pričom preukázal neexistenciu zhodnosti v jednotlivých aspektoch a to vo vzťahu k jednotlivým namietaným označeniam osobitne. Žalovaný sa však v napadnutom rozhodnutí nezaoberal nebezpečenstvom zámeny porovnaním s jednotlivými napadnutými označeniami, ale hodnotil všetky namietané označenia spoločne, čo je podľa žalobcu neprípustné. Žalobca považoval za podstatný celkový dojem spotrebiteľa z prihlasovaného označenia a z namietaných označení a skúmanie toho, či u priemerného spotrebiteľa existuje nebezpečenstvo zámeny týchto označení. Žalovaný pri posudzovaní týchto skutočností podľa žalobcu vôbec neskúmal okolnosti relevantné pre spotrebiteľa pri posudzovaní jednotlivých označení, teda v akej miere sa na území SR využívajú namietané označenia a či vôbec u spotrebiteľa vyvolávajú asociácie, ktoré by následne mohol preniesť na iné tovary a služby s označeniami potenciálne zameniteľnými s namietanými označeniami. Poukázal na to, že prihlasované označenie je používané žalobcom a pridruženými spoločnosťami dlhšiu dobu a je medzi spotrebiteľmi natoľko známe, že si prihlasované označenie primárne stotožňujú so službami poskytovanými práve žalobcom, čo si mohol žalovaný v rámci vykonaného dokazovania preveriť. Z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, že by spotrebitelia na území SR mali vôbec vedomosť o tovaroch a službách označovaných namietanými ochrannými známkami. Pre právny záver, ktorý žalovaný uskutočnil v napadnutom rozhodnutí o tom, že vzhľadom na celkový dojem spotrebiteľa pri týchto označeniach existuje nebezpečenstvo vzájomnej zameniteľnosti, je nevyhnuté podľa žalobcu preukázať, že namietané označenia sú skutočne medzi spotrebiteľmi na území SR známe. Z uvedeného dôvodu žalobca tvrdil, že žalovaný nesprávne právne posúdil rozhodujúce kritériá relevantné pre posúdenie dôvodnosti žalobcovho nároku, a preto napadnuté rozhodnutie nepovažoval za vecne správne. Žalobca v žalobe (s odkazom na citáciu dôvodov uvedených v rozklade) podrobne rozobral otázku skúmania a vyhodnotenia podobnosti prihlasovaného označenia s namietanými slovnými ochrannými známkami zo strany prvostupňového správneho orgánu a uviedol svoje argumenty k ním vyvodeným záverom. Z hľadiska vizuálneho, kde správny orgán konštatoval podobnosť prihlasovaného označenia a namietaných starších ochranných známok namietal, že správny orgán bagatelizoval podstatné argumenty uvedené žalobcom vo vyjadrení z 13.04.2010 a posudzoval prihlasované označenie ako prosté slovné označenie, pričom absolútne neprihliadal na osobitné grafické vyhotovenie, v ktorom je toto označenie prihlasované. Podľa žalobcu práve farebné vyhotovenie predstavuje podstatný znak tzv. korporátnej identity prevádzok používajúcich označenie „H..“, ktoré sú dotvárané v poľovníckom a prírodnom štýle, čo zosobňuje použitá tmavozelená farba. Poukázal na štylizovanie písmen tak, aby navodzovali ozdobný prírodný motív používaný na poľovníckych artefaktoch. Úrad pri posudzovaní porovnávaného označenia neprihliadal na prihlasované označenie ako na vizuálny celok, ale zvýrazňoval len jeho textový obsah, pričom úplne marginalizoval význam farby a tvaru celého označenia. Takýto postup považoval žalobca za nesprávny, pretože osobitne určená grafická podoba slovného označenia je pri posudzovaní označenia významná. Aj samotný správny orgán považuje označenia prihlasované ako slovné v priloženej grafickej podobe za osobitný druh označenia odlišný od prostého slovného označenia a umožňuje prihlasovateľom zvoliť si jednu z týchto foriem označenia. Vyššie uvedená kombinácia vizuálnych prvkov vytvára podľa žalobcu u spotrebiteľa osobitný vnem oproti prostému slovnému označeniu, a teda nemožno dôjsť k záveru, že prihlasované označenie a namietané ochranné známky sú z vizuálneho hľadiska podobné. Úrad podľa žalobcu neprihliadal pri skúmaní fonetickej podobnosti na žalobcom uvedené rozdiely vo výslovnosti prihlasovaného označenia a namietaných ochranných známok, ktoré vyplývajú zo samotnej povahy týchto namietaných ochranných známok a krajiny ich pôvodu (germanofónne prostredie, z ktorého pochádzajú) a jeho hodnotenie je v priamom rozpore s povahou ochranných známok, pri ktorých je fonetická stránka často výrazne odlišná od ich písaného prepisu v slovenskom jazyku, pričom táto odlišnosť vychádza práve z odlišného jazykového prostredia, z ktorého pochádza označenie zaregistrované ako ochranná známka. Postup správneho orgánu, pri ktorom neprihliadal na jazykové prostredie, z ktorého namietané ochranné známky pochádzajú, pri posudzovaní ich fonetickej stránky je podľa žalobcu absolútne v rozpore s princípom posudzovania podobnosti označení a ochranných známok. Rovnako podľa žalobcu správny orgán odmietol prihliadať na odlišnosť prízvuku pri vyslovovaní prihlasovaného označenia, tým dospel k svojmu záveru o fonetickej podobnosti prihlasovaného označenia s namietanými ochrannými známkami na základe zjavne nesprávnych predpokladov, a preto je jeho rozhodnutie v tejto časti nesprávne. Svoju úvahu o fonetickej podobnosti prihlasovaného označenia a napadnutých slovných ochranných známok bez ďalšieho analogicky aplikoval aj na záver o fonetickej podobnosti prihlasovaného označenia s namietanou kombinovanou ochrannou známkou. Keďže správny orgán založil svoje rozhodnutie o podobnosti prihlasovaného označenia s napadnutými slovnými ochrannými známkami na nesprávnych skutkových záveroch, resp. neprihliadal na argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení k námietkam, ktoré majú zásadný význam pre posúdenie podobnosti prihlasovaného označenia s namietanými slovnými ochrannými známkami, považuje žalobca záver o podobnosti prihlasovaného označenia s namietanými slovnými ochrannými známkami za nesprávny a v rozpore so zákonom. Žalobca ďalej v žalobe s odkazom na citáciu argumentov v rozklade podrobne rozobral otázku skúmania a vyhodnotenia podobnosti prihlasovaného označenia s namietanou kombinovanou ochrannou známkou. Napriek tomu, že správny orgán pri posudzovaní vizuálnej podobnosti prihlasovaného označenia kombinovanej ochrannej známky sa stotožnil s argumentmi žalobcu a potvrdil existenciu podstatných grafických rozdielov medzi obidvomi označeniami, ktoré spôsobujú, že spotrebitelia vnímajú tieto označenia osobitne, opätovne zvýraznil význam textovej časti kombinovanej ochrannej známky a jeho možnú zameniteľnosť s textovou časťou prihlasovaného označenia, pričom však neprihliadol na marginálne zastúpenie tohto textu v grafickom zobrazení namietanej kombinovanej ochrannej známky. Správny orgán formuloval podľa žalobcu špekulatívny záver o tom, že obsiahnutie podobných písmen v oboch označeniach môžu do určitej miery ovplyvniť celkový vizuálny dojem spotrebiteľa, ktorý nie je podľa žalobcu v predchádzajúcom odôvodnení rozhodnutia ničím podložený. Podľa žalobcu možno dospieť len k záveru, že tieto označenia z grafického hľadiska nie sú podobné. Pri posudzovaní fonetickej podobnosti sa podľa žalobcu správny orgán obmedzil len na zopakovanie záverov uvedených pri posudzovaní podobností prihlasovaného označenia a namietaných slovných ochranných známok, pričom fonetické hľadisko má v prípade posudzovania kombinovanej ochrannej známky podľa žalobcu výrazne nižšiu váhu, než je to v prípade slovnej ochrannej známky, v ktorej je zase potlačené vizuálne hľadisko. Správny orgán preto bez právneho základu aplikoval rovnaké kritériá na posudzovanie slovnej aj kombinovanej ochrannej známky. Vo vzťahu k vyslovenému záveru o pravdepodobnosti zámeny prihlasovaného označenia s namietanými slovnými ochrannými známkami a namietanou kombinovanou ochrannou známkou žalobca uviedol, že správny orgán na základe čiastkových hodnotení o podobnosti jednotlivých označení z hľadiska vizuálneho a fonetického dospel k záveru o pravdepodobnosti zámeny prihlasovaného označenia so všetkými namietanými ochrannými známkami z dôvodu ich vzájomnej podobnosti, avšak takýto záver je podľa žalobcu nesprávny a nezákonný. Úlohou správneho orgánu je pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny skúmať tak znaky, ktoré sú v prípade prihlasovaného označenia a namietanej ochrannej známky zhodné, ako aj tie znaky, ktoré sú rozdielne, s cieľom urobiť objektívny záver o ich vzájomnej podobnosti. Správny orgán sa týmto princípom neriadil a primárne skúmal zhodné znaky, ktorým prisudzoval vyššiu váhu a až následne skúmal existenciu rozdielností, na ktoré poukazoval žalobca, ktorým však aj v prípade uznania ich existencie priznal len subsidiárny význam. Takýto postup žalobca považuje za rozhodovanie v rozpore so zákonom (§ 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z.), a preto napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné. Žalobca navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p.. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 01.02.2012 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobné námietky žalobcu sú nedôvodné, prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie považuje za správne, zrozumiteľne odôvodnené a zákonné. K námietkam žalobcu uviedol, že tieto nie sú dôvodné, pretože sa riadne zaoberal nebezpečenstvom zámeny prihláseného označenia s jednotlivými staršími ochrannými známkami, pričom vzhľadom na zhodnosť alebo veľkú podobnosť starších ochranných známok vytvoril skupiny a porovnal pravdepodobnosť zámeny prihláseného označenia so staršími slovnými ochrannými známkami a ďalej pravdepodobnosť zámeny prihláseného označenia a staršej kombinovanej ochrannej známky. Poukázal na zákonné vymedzenie námietkového dôvodu v § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z., podľa ktorého nie je podmienkou pre úspešné uplatnenie námietok preukázanie používania staršej ochrannej známky na území SR. Svoje rozhodnutie považuje žalovaný za preskúmateľné a zrozumiteľné, ktoré vychádzalo z tvrdenia dokladov predlo- žených v konaní účastníkmi. K námietke nesprávneho vyhodnotenia jednotlivých kritérií podobnosti prihláseného označenia so staršími ochrannými známkami (vizuálne, fonetické a sémantické hľadisko) a v otázke pravdepodobnosti zámeny kolíznych označení, resp. ochranných známok žalovaný poukázal na uplatňovanie správnej úvahy, ktorá patrí výlučne správnemu orgánu, táto je v napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov riadne odôvodnená a súdny prieskum sa obmedzuje len na to, či predmetné rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, najmä či výklad neurčitých právnych pojmov „podobnosť“ a „zameniteľnosť“ spĺňa všeobecné interpretačné kritériá. Pravdepodobnosť zámeny bola posúdená v zmysle § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, najmä na vzájomnú previazanosť medzi podobnosťou označení a podobnosťou nimi označovaných tovarov a služieb. Žalobca v žalobe nespochybnil záver žalovaného, že porovnávané služby sú zhodné. Pokiaľ ide o porovnanie prihláseného označenia a starších slovných ochranných známok z vizuálneho hľadiska, žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že neprihliadol na osobitné grafické prevedenie prihláseného označenia a posudzoval ho len ako prosté slovné označenie. Poukázal na to, že slovný prvok prihláseného označenia „H..“ zohráva v predmetnom označení úlohu rozlišovacieho prvku a významným spôsobom ovplyvní celkový vizuálny vnem v mysli spotrebiteľa. Vzhľadom na veľmi vysokú mieru podobnosti slovných prvkov porovnávaných označení „H..“ vs. „H..“, ako aj na to, že grafická úprava prihláseného označenia nie je natoľko výrazná, aby celkový vizuálny vnem prihláseného označenia bol dostatočne odlišný od celkového vizuálneho vnemu starších slovných ochranných známok, je podľa žalovaného jeho záver o vizuálnej podobnosti kolíznych označení správny. Pri porovnávaní z fonetického hľadiska je predmetom posúdenia výslovnosť porovnávaných označení. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu, že je potrebné prihliadať na povahu starších ochranných známok a krajinu ich pôvodu (germanofónne prostredie), pretože relevantným spotrebiteľom bude v tomto prípade slovenský priemerný spotrebiteľ, ktorý nebude rozlišovať pôvod jednotlivých slovných prvkov a vo vzťahu k ich výslovnosti posudzované označenia nedokáže odlíšiť. V podrobnostiach poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca nespochybnil výsledok porovnania prihláseného označenia „H..“ a starších slovných ochranných známok „H..“ zo sémantického hľadiska. S ohľadom na podobnosť porovnávaných označení konštatovanú pri jednotlivých hľadiskách umocnenú zhodnosťou služieb kolíznych označení je podľa žalovaného namieste záver o pravdepodobnosti zámeny na strane spotrebiteľskej verejnosti v zmysle § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z.. Pokiaľ žalobca namietal porovnanie prihláseného označenia a staršej kombinovanej ochrannej známky z vizuálneho hľadiska, žalovaný považoval žalobu za neopodstatnenú, pretože žalovaný nepovažoval kolízne označenia za vizuálne podobné, čo je v prospech žalobcu a tento tým nemôže byť ukrátený na svojich právach. Pokiaľ ide o fonetické hľadisko, záver o zhodnosti zvukového vnemu prihláseného označenia a staršej kombinovanej ochrannej známky, t.j. o zhodnosti týchto označení, je logicky odôvodnený a vecne správny. Záver o určitej miere podobnosti prihláseného označenia so staršou kombinovanou ochrannou známkou zo sémantického hľadiska nebol v žalobe zo strany žalobcu spochybnený. Na základe uvedených skutočností a s uplatnením tzv. kompenzačnej zásady je podľa žalovaného dôvodný ním vyslovený záver, že existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti, a preto boli splnené hmotnoprávne podmienky podľa § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. pre zamietnutie prihlášky ochrannej známky „H..“ č. spisu POZ 926/2009 na základe podaných námietok. Vzhľadom na ust. § 250 ods. 1 O.s.p. súd uznesením č.k. 24S/102/2011-33 zo dňa 13.03.2012 pribral do konania ďalšieho účastníka Y. Komanditgesellschaft, Hofer Straße 1, A-4642 Sattledt, Rakúsko - majiteľa vyššie uvedených starších ochranných známok, ktorý bol v správnom konaní o námietkach proti zápisu označenia „H..“ do registra ochranných známok namietateľom, ktorého práva a povinnosti ako účastníka správneho konania by mohli byť v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia dotknuté. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe. Postup žalovaného, pokiaľ spoločne odôvodňoval dôvody podobnosti a zameniteľnosti kolíznych ochranných známok, resp. označenia, považoval za nezákonný. Podľa žalobcu mali byť slovné ochranné známky posudzované samostatne, nebola zohľadnená osobitnosť kombinovanej ochrannej známky a žalovaný sa zameral len na jej slovnú časť. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ČR a Súdneho dvora EÚ. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne posudzoval známosť ochranných známok vo verejnosti, keď pri posudzovaní zameniteľnosti by sa podľa neho malo skúmať, či sú namietané staršie ochranné známky u spotrebiteľa na území SR známe a ďalej by bolo potrebné posudzovať možnosť zámeny kolíznych ochranných známok vo vzťahu ku konkrétnym službám, ako aj to, či sú tieto označenia spájané so službami konkrétneho subjektu (v tomto prípade žalobcu) u spotrebiteľskej verejnosti. Žalovaný pri posudzovaní zameniteľnosti neposudzoval kritériá geografickej spojitosti a pôvodu výrobkov a služieb, pričom žalobca poukázal na rozhodnutie ESD vo veci CANON. Vo vzťahu k hodnoteniu kolíznych ochranných známok žalovaný podľa názoru žalobcu hodnotil len vizuálne, sémantické a fonetické hľadisko a neskúmal v tejto súvislosti pravdepodobnosť zámeny; pokiaľ žalovaný argumentoval, že pri hodnotení vychádzal zo záverov, ku ktorým dospel na základe správnej úvahy, takáto správna úvaha musí byť v súlade s obsahom spisu, musí vychádzať z právnej úpravy, ako aj z kritérií stanovených zákonom a výkladových kritérií stanovených judikatúrou. Žalobca napokon namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými v rozklade a urobil vlastnú analýzu, hoci nie je účelom druhostupňového konania opätovne posudzovať vec. Žiadal rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a priznať žalobcovi náhradu trov konania. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na dôvody uvedené v písomnom vyjadrení k žalobe a reagoval na jednotlivé námietky žalobcu. Postup správnych orgánov pri hodnotení ochranných známok považoval za správny, pretože kolízne ochranné známky neboli hodnotené všetky spoločne. Spoločne boli hodnotené len slovné známky a hodnotenie prihlasovaného označenia a kombinovanej staršej ochrannej známky bolo vykonané osobitne, pričom vo vzťahu k kombinovanej ochrannej známke bol vyvodený záver, že porovnávané ochranné známky nie sú podobné. Vo vzťahu k hodnoteniu slovných ochranných známok správny orgán nevybočil z rámca správnej úvahy, hodnotil ich podobnosť a náväzne aj pravdepodobnosť zameniteľnosti tak, ako to vyplýva zo zákona. K námietke žalobcu, že žalovaný neprihliadal k používaniu starších ochranných známok na území SR poukázal žalovaný na zákonnú úpravu v SR (§ 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z.) ktorá neumožňuje v námietkovom konaní skúmať reálne používanie ochranných známok a to na rozdiel od konania pred OHIM. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými argumentmi uvedenými v rozklade, žalovaný poukázal na to, že správne konanie tvorí jeden celok, pričom žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí nemusí reagovať na každý jeden argument uvedený v rozklade, ale musí svoje rozhodnutie formulovať tak, aby bolo zrejmé, z čoho vychádzal a ako vyhodnotil vec s prihliadnutím na námietky uvedené v rozklade. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v správnom konaní nebolo vykonané posudzovanie zameniteľnosti kolíznych ochranných známok a poukázal na konkrétnu argumentáciu tohto hodnotenia v prvostupňovom i druhostupňovom rozhodnutí, pričom správne orgány vychádzali z kritérií posudzovania zameniteľnosti stanovenými judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ako aj judikatúrou ESD. Zástupkyňa ďalšieho účastníka sa na pojednávaní stotožnila s argumentáciou žalovaného uvedenou v písomnom vyjadrení k žalobe i prednesenou na pojednávaní. Zdôraznila skutočnosť, že Súdny dvor EÚ vytvoril súvislú judikatúru v súvislosti s hodnotením a kritériami posudzovania kolíznych ochranných známok, ako aj vo vzťahu k posudzovaniu pravdepodobnosti zámeny, ktorej záverom je, že o podobné alebo zhodné známky sa jedná vtedy, ak by verejnosť mohla uveriť, že tovary alebo služby pochádzajú od toho istého výrobcu, alebo od ekonomicky prepojených subjektov. Rovnako poukázala na zaužívaný spôsob vyhodnocovania jednotlivých kritérií posudzovania a porovnávania kolíznych ochranných známok vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej a sémantickej stránke. Z judikatúry vyplýva, že stačí podobnosť čo i len v jednom aspekte, aby mohli byť porovnávané ochranné známky považované za podobné, čoho dôsledkom by mohlo byť následne vyvolanie existencie pravdepodobnosti zámeny. Napokon poukázala na to, že okrem registrovanej ochrannej známky „H..“ v slovnej podobne, ktorej majiteľom je ďalší účastník, nie je v registroch zapísané iné podobné slovné označenie pre tie isté výrobky alebo služby. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o ochranných známkach ochranná známka je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby, zapísané do registra ochranných známok (ďalej len "register"). Podľa § 3a ods. 2 Zákona o ochranných známkach za zameniteľné sa považujú označenia alebo ochranné známky a za podobné sa považujú tovary alebo služby, ak taká zameniteľnosť alebo podobnosť vyvoláva nebezpečenstvo zámeny označení alebo ochranných známok, alebo tovarov, alebo služieb pochádzajúcich od rôznych osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo s ochrannou známkou so skorším právom prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochranných známkach za ochrannú známku nemožno uznať označenie, o ktorom Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "úrad") na základe námietok uplatnených podľa § 9 zistí, že je zhodné s ochrannou známkou so skorším právom prednosti, ak je táto ochranná známka zapísaná pre podobné tovary alebo služby alebo zameniteľné s ochrannou známkou, ak je táto ochranná známka zapísaná pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby, Od 01.01.2010 nadobudol účinnosť zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, ktorým sa zrušuje zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov. Podľa § 54 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z.z. konania o prihláškach, ktoré neboli právoplatne skončené do účinnosti tohto zákona, dokončia sa podľa tohto zákona s tým, že prihlasovateľ je povinný na výzvu úradu v určenej lehote uviesť svoju prihlášku do súladu s požiadavkami tohto zákona. Podľa § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len "námietky") podaných podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou, Podľa § 51 ods. 5 zák. č. 506/2009 Z.z. na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní 27) s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a § 60. Podľa § 52 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z. úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedníčky žalovaného sp. zn. POZ 926/2009 II/116/2011 z 26.09.2011 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu sp. zn. POZ 926-2009 N/82/2010/Klu zo dňa 22.07.2010 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa V. časti II. hlavy O.s.p. je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Súd po preskúmaní veci a postupu žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom. Zo správneho spisu je zrejmé, že prihláška ochrannej známky „H..“ č. sp. POZ 00926/2009 (zverejnené označenie), proti ktorej námietky smerujú, bola podaná prihlasovateľom (žalobcom) dňa 03.07.2009 a bola zverejnená dňa 07.09.2009 vo Vestníku pre tovary v triede 35 (reklamné služby, obchodný manažment, obchodná správa, obchodná administratíva, kancelárske práce), 41 (vzdelávanie, zabezpečovanie výcvikov, kurzov a školení, zábava, športová a kultúrna činnosť) a 43 (reštauračné služby - strava, prechodné ubytovanie). Úradu priemyselného vlastníctva SR boli dňa 24.11.2009 doručené námietky proti zápisu vyššie uvedeného zverejneného označenia v priloženej úprave „H..“ na základe prihlášky ochrannej známky č. XXX-XXXX do registra ochranných známok. Námietky boli podané v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 9 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a/ zák.č. 55/1997 o ochranných známkach v znení účinnom v čase podania námietok. Namietateľ (ďalší účastník) uviedol, že je majiteľom ochranných známok tvorených slovným prvkom „Y.“ platných na území SR: medzinárodných ochranných známok: č. XXXXXX „Y.“ (slovná), platná na území SR od 27.10.2005, zapísaná pre tovary a služby v triede 35, 41 a 43 a č. XXXXXX „Y.“ (kombinovaná), platná na území SR od 31.07.2006, zapísaná pre tovary a služby v triede 35, 41 a 43 a komunitárnej ochrannej známky: č. XXXXXXX „Y.“ platnej od 08.04.2005, zapísanej pre tovary a služby v triede 35 a 41. Namietateľ v námietkach uviedol, že ním vybrané služby zapísané pre jeho ochranné známky v triedach 35, 41 a 43 sú zhodné, resp. podobné so službami, ktoré si chce prihlasovateľ chrániť označením „Y.“ a to z dôvodu, že tieto služby sú určené k uspokojovaniu rovnakých potrieb, plnia rovnaký účel, zameriavajú sa na identický okruh spotrebiteľov a navyše sú tieto služby poskytované prostredníctvom zhodných odbytových kanálov a na rovnakých miestach. Po porovnaní zverejneného označenia a starších ochranných známok namietateľa z vizuálneho, sémantického a fonetického hľadiska vyslovil namietateľ názor, že zverejnené označenie je zameniteľné s jeho staršími ochrannými známkami, pričom sa navyše vzťahuje na zhodné resp. podobné služby. Z uvedeného dôvodu navrhol zamietnuť prihlášku ochrannej známky č. XXX-XXXX v plnom rozsahu. Správne orgány (prvostupňový i druhostupňový správny orgán) v prejednávanej veci rozhodovali o námietkach namietateľa (ďalšieho účastníka konania) proti prihlásenému označeniu „Y.“ prihlasovateľa (žalobcu), pričom dôvody uvedené v námietkach posudzovali z hľadiska podmienok stanovených v § 7 písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach účinného od 01.01.2010 v súlade s § 54 ods. 1 cit. zákona. Na základe dokazovania vykonaného na návrh namietateľa úrad zistil existenciu dôvodov uvedených v § 7 písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z., na základe ktorých námietkam namietateľa vyhovel a prihlášku ochrannej známky „H..“ č. sp. POZ 926/2009 zamietol. Zo žaloby vyplýva, že žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie podobnosti zverejneného označenia so staršími ochrannými známkami ďalšieho účastníka konania (namietateľa), ako aj nesprávne vyhodnotenie existencie pravdepodobnosti zámeny zverejneného označenia s namietanými slovnými a kombinovanou ochrannou známkou a žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutočného stavu veci zrušiť, pričom súčasne namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je z dôvodu nedostatočného odôvodnenia nezrozumiteľné. Pre úspešné uplatnenie námietok proti zápisu označenia do registra je potrebné, aby majiteľ skorších ochranných známok (namietateľ - ďalší účastník konania) preukázal dôvod predpokladaný v § 7 písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z. v spojení s § 54 ods. 1 zák.č. 506/2009 Z.z., ktorým je existencia pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršími ochrannými známkami a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršie ochranné známky vzťahujú, pričom za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršími ochrannými známkami. Zmyslom a účelom ochranných známok je rozlíšenie výrobkov a služieb rôznych výrobcov, resp. poskytovateľov služby. Základným a rozhodujúcim kritériom pre posudzovanie zameniteľnosti zverejneného, resp. prihláseného označenia s namietanými staršími ochrannými známkami, označujúcimi zhodné alebo podobné výrobky alebo služby, je vždy hľadisko bežného spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu sa preto skúmanie zhodnosti alebo podobnosti musí zakladať na porovnaní známkových motívov stretávajúcich sa v označení. Pri posudzovaní zameniteľnosti označenia ochranných známok je teda predmetom hodnotenia celkové posúdenie vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti označení, ktoré musí vychádzať z celkového dojmu, ktorý označenie vyvoláva s prihliadnutím na rozlišujúce a dominantné zložky. Označenie, alebo ochranné známky sa vždy porovnávajú v takej podobe, v akej sú prihlásené, resp. zapísané v registri ochranných známok. Zákonnosť napadnutého rozhodnutia v prejednávanom prípade spočíva v preskúmaní zameniteľnosti ochranných známok, resp. v preskúmaní existencie pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti; vrátane pravdepodobnosti asociácie zverejnenej ochrannej známky so staršími ochrannými známkami a to z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti zverejneného označenia so staršími ochrannými známkami a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa zverejnené označenie a staršie ochranné známky vzťahujú. Posúdenie otázky zameniteľnosti patrí do správnej úvahy žalovaného a súd v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny orgán je kompetentný urobiť si úsudok o zameniteľnosti, vrátane podobnosti porovnávaných označení, resp. ochranných známok na základe správnej úvahy, ktorú je povinný podrobne uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Relevantnými pre zrušenie rozhodnutia súdom by boli len zistené zjavné logické rozpory v úsudku správneho orgánu alebo porušenie základných pravidiel správneho konania. Súd konajúc podľa V. časti O.s.p. nemôže nahrádzať správne uváženie, na základe ktorého rozhodol správny orgán. Zameriava sa len na to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal, boli zistené zákonným procesným postupom a či právny následok založený rozhodnutím nie je v rozpore so zákonom, či rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej právnej úpravy logické a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné. Hodnotenie skutkových otázok sa realizuje prostredníctvom vlastnej úvahy správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia žalovaného (i jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia) v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe obmedzil na posúdenie, či úsudok žalovaného je logicky možným záverom vychádzajúcim z premís, ktoré boli nastolené. Súd súčasne zameral svoj prieskum aj na zistenie, či žalobou napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné a náležite odôvodnené a to s dôrazom na aplikovaný inštitút správnej úvahy. Súd napokon preskúmal hodnotenie dôkazov vykonaných správnym orgánom, ako aj aplikovanie zásad pri postupe hodnotenia a vyvodenia záverov správneho orgánu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (ako aj prvostupňového správneho orgánu) vyplýva, že správny orgán podrobne vyhodnotil jednotlivé zohľadňované aspekty významné pre posúdenie otázky zameniteľnosti, resp. nebezpečenstva zámeny zverejneného označenia žalobcu a starších ochranných známok namietateľa (ďalšieho účastníka), vrátane vyhodnotenia ich zhodnosti alebo podobnosti. Pokiaľ žalobca namietal samotný postup žalovaného (i prvostupňového správneho orgánu), pri ktorom sa žalovaný podľa žalobcu nezaoberal nebezpečenstvom zámeny prihlasovaného označenia s jednotlivými namietanými staršími ochrannými známkami, ale hodnotil všetky namietané označenia spoločne, súd vyhodnotil túto námietku za nedôvodnú. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného v tom, že pokiaľ sa prihlasované označenie porovnáva s viacerými staršími ochrannými známkami, pričom niektoré z nich sú zhodné alebo podobné, postupoval žalovaný správne, keď tieto porovnával s prihlasovaným označením žalobcu tak, že porovnal a vyhodnotil jeho zhodnosť alebo podobnosť so staršími slovnými ochrannými známkami (pozostávajúcimi zo zhodného slovného prvku „Y.“) a následne prihláseného označenia žalobcu s kombinovanou staršou ochrannou známkou ďalšieho účastníka. Žalovaný pri takomto postupe hodnotil teda osobitne pravdepodobnosť zámeny prihláseného označenia žalobcu so staršími slovnými ochrannými známkami ďalšieho účastníka a osobitne pravdepodobnosť zámeny prihláseného označenia žalobcu so staršou kombinovanou ochrannou známkou ďalšieho účastníka. Rovnako žalobcovu námietku o tom, že nebola zohľadnená osobitosť kombinovanej ochrannej známky, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento po porovnaní nepovažoval zverejnené označenie a staršiu kombinovanú ochrannú známku za vizuálne podobnú a záver o zhodnosti ich zvukového vnemu, t.j. zhodnosti kolíznych označení z hľadiska fonetického je logicky odôvodnený a vecne správny (záver žalovaného o určitej miere podobnosti prihláseného označenia so staršou kombinovanou ochrannou známkou ďalšieho účastníka zo sémantického hľadiska nebol v žalobe spochybnený). Vyhodnotenie porovnania kolíznych označení, resp. ochranných známok a jednotlivé závery sú v tak rozhodnutí žalovaného, ako i v prvostupňovom rozhodnutí podrobne opísané, odôvodnenie rozhodnutí je prehľadné, úplné, zrozumiteľné a vyvodené závery na základe vykonanej správnej úvahy vyplývajú logicky zo zistení správnych orgánov. Odôvodnenie napadnutia rozhodnutia žalovaného, i prvostupňového správneho orgánu, spĺňajú požiadavky na náležitosti odôvodnenia podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a preto súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu o nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa podľa názoru súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v rozklade, ako aj s vyjadreniami účastníkov konania k podkladom rozhodnutia a je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Námietku žalobcu, že žalovaný pri rozhodovaní o uplatnených námietkach neskúmal, v akej miere sa používajú staršie ochranné známky na území SR a známosť namietaných ochranných známok u spotrebiteľa na území SR, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože ust. § 7 písm. a/ zák.č. 506/2009 Z.z. neumožňuje v námietkovom konaní skúmať reálne používanie starších ochranných známok na území SR (na rozdiel od konania pred OHIM). Podmienkou pre úspešné uplatnenie námietok v zmysle ust. § 7 písm. a/ cit. zákona teda nie je preukázanie používania starších ochranných známok na území SR namietateľom (majiteľom starších ochranných známok), ani dĺžka (doba) používania prihláseného označenia žalobcom, ale splnenie podmienok uvedených v ust. § 7 písm. a/ cit. zákona. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že otázka známosti starších ochranných známok na území SR a dlhodobého používania zverejneného označenia žalobcu nie je v prípade uplatneného námietkového dôvodu predmetom posudzovania, a preto sa týmito skutočnosťami nezaoberal. Žalobca v podanom rozklade výslovne tento záver prvostupňového správneho orgánu nenamietal a žalovaný nemal preto dôvod na túto skutočnosť v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať, a preto pokiaľ sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil so závermi hodnotenia otázky nebezpečenstva zámeny kolíznych označení, resp. ochranných známok posudzovanej v intenciách ust. § 7 písm. a/ cit. zákona žalobcom namietaný „nedostatok odôvodnenia“ týkajúci sa zisťovania miery známosti posudzovaných označení a ich využívania na území SR nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Rovnako námietka žalobcu o nevyhnutnosti preukázania známosti namietaných označení medzi spotrebiteľmi na území SR nie je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dôvodná a nie je spôsobilá napadnúť vecnú správnosť rozhodnutia, resp. nemá vplyv na správnosť právneho posúdenia rozhodujúcich kritérií v prejednávanej veci. Za nedôvodnú považoval napokon súd aj námietku o nesprávnom posúdení podobnosti namietaných ochranných známok a prihláseného označenia, ako aj jednotlivých kritérií ich podobnosti, resp. zhodnosti (z hľadiska vizuálneho, fonetického a sémantického), ako aj otázky pravdepodobnosti zámeny kolíznych označení a plne sa stotožňuje s argumentáciou i vyvodenými závermi žalovaného uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Po podrobnom porovnaní prihláseného označenia a starších slovných ochranných známok namietateľa (ďalšieho účastníka) konštatoval žalovaný (i prvostupňový správny orgán) značnú vizuálnu podobnosť kolíznych označení, pričom konštatoval, že grafická úprava prihláseného označenia nie je natoľko výrazná, aby celkový vizuálny vnem prihláseného označenia bol dostatočne odlišný od celkového vizuálneho vnemu starších slovných ochranných známok. Ďalej konštatoval zhodnosť porovnávaných označení z fonetického hľadiska, pretože zvukový vnem prihláseného označenia a starších slovných ochranných známok je zhodný, keďže rozdiely vo výslovnosti vzhľadom na povahu starších ochranných známok a krajinu ich pôvodu nebudú podľa žalovaného pre priemerného slovenského spotrebiteľa relevantné. Z hľadiska sémantického žalovaný konštatoval, že vzhľadom na vysokú podobnosť slovného prvku (i keď v slovenskom jazyku bez priameho významu) nie je možné určitú menšiu mieru podobnosti úplne vylúčiť. Žalovaný po porovnaní služieb konštatoval ich zhodnosť a táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná. Po komplexnom zhodnotení prihláseného označenia so staršími slovnými ochrannými známkami žalovaný konštatoval, že na základe podobnosti porovnávaných označení konštatovaných pri jednotlivých hľadiskách, ako aj na základe zhodnosti prihlasovaných služieb so službami chránenými staršími slovnými ochrannými známkami existuje pravdepodobnosť zámeny daných označení na strane verejnosti. Po podrobnom posúdení prihláseného označenia žalobcu s kombinovanou ochrannou známkou namietateľa žalovaný konštatoval, že nepovažuje dané označenia za vizuálne podobné. Z hľadiska fonetického vzhľadom na to, že kombinovaná ochranná známka obsahuje ľahko čitateľný a reprodukovateľný slovný prvok a bude teda reprodukovaná predovšetkým podľa tohto slovného prvku, žalovaný konštatoval, že prihlásené označenie bude reprodukované ako „Y.“, z čoho vyvodil, že zvukový vnem týchto porovnávaných označení je zhodný a dané označenia je možné považovať za zhodné z fonetického hľadiska. Z hľadiska sémantického žalovaný zhodne ako pri porovnaní prihláseného označenia a slovných ochranných známok namietateľa konštatoval, že aj keď žiadna z porovnávaných označení nemá v slovenskom jazyku konkrétny význam, nie je možné vylúčiť, že spotrebiteľ si môže vytvárať určitú asociáciu v tom zmysle, že ide o slová cudzieho pôvodu vzťahujúce sa napríklad ku konkrétnemu rovnakému menu, táto asociácia bude v obidvoch označeniach rovnaká, pretože obidve obsahujú vysoko podobný až takmer zhodný slovný prvok, a preto žalovaný konštatoval, že nie je možné určitú mieru podobnosti založenú na vnímaní prvku „H..“ resp. „H..“ úplne vylúčiť. Po komplexnom zhodnotení prihláseného označenia so staršou kombinovanou ochrannou známkou žalovaný konštatoval, že na základe fonetickej zhodnosti a určitej miery sémantickej podobnosti porovnávaných označení, ako aj na základe zhodnosti prihlasovaných služieb so službami chránenými staršou kombinovanou ochrannou známkou (zhodnosť služieb nebola medzi účastníkmi sporná), na strane existuje pravdepodobnosť zámeny daných označení na strane verejnosti. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k žalobnej námietke o nesprávnom vyhodnotení podobnosti zverejneného označenia so staršími ochrannými známkami ďalšieho účastníka, ako aj nesprávnom vyhodnotení existencie pravdepodobnosti zámeny kolíznych označení dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými aspektami posudzovania ochranných známok a prihláseného označenia, tieto komplexne vyhodnotil a presvedčivo odôvodnil svoj záver o tom, že tak pri porovnaní prihláseného označenia so staršími slovnými ochrannými známkami i prihláseného označenia so staršou kombinovanou ochrannou známkou existuje pravdepodobnosť zámeny daných označení na strane verejnosti na základe zhodnosti, resp. podobnosti porovnávaných označení konštatovaných pri jednotlivých hľadiskách, ako aj na základe zhodnosti prihlasovaných služieb so službami chránenými staršími slovnými ochrannými známkami. Keďže sa súd stotožnil s týmto záverom žalovaného a vzhľadom na to, že hodnotenie skutkových otázok sa realizuje prostredníctvom vlastnej úvahy správneho orgánu (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 6Sžhuv 1/2009 z 21.03.2010), nepovažoval za potrebné opätovne podrobnejšie hodnotiť skutkové otázky a argumentačne odôvodňovať vecnú správnosť rozhodnutia s poukazom na podrobné hodnotenie podobnosti zverejneného označenia a starších ochranných známok z aspektu vizuálneho, fonetického a sémantického, vrátane celkového dojmu, ktoré tieto označenia u bežnej spotrebiteľskej verejnosti vyvolávajú. Žalovaný i prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutia riadne odôvodnili, uviedli, akými úvahami sa pri vyvodení záverov riadili a súd nezistil logické rozpory v úsudku správneho orgánu, ku ktorým by mal povinnosť v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. prihliadať. Rovnako súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu o tom, že v správnom konaní nebolo vykonané posudzovanie zameniteľnosti kolíznych ochranných známok, resp. zverejneného označenia. Pravdepodobnosť zámeny medzi ochrannými známkami sa chápe ako nebezpečenstvo, že by sa relevantná verejnosť mohla domnievať, že dotknuté tovary alebo služby pochádzajú od toho istého výrobcu (podniku), prípade z ekonomicky prepojených podnikov, pričom je nutné prihliadať k tomu, ako príslušná verejnosť ochranné známky a dotknuté tovary alebo služby vníma pri súčasnom zohľadnení všetkých činiteľov vzťahujúcich sa k prejednávanej veci, najmä vzájomnú súvislosť medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou tovarov a služieb zapísaných pre porovnávané ochranné známky. Žalovaný pri celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny z hľadiska vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti porovnávaných ochranných známok zohľadnil celkový dojem, ktorý vyvolávajú a zobral do úvahy ich rozlišujúce a prevažujúce (dominantné) prvky. Takýto postup je plne v súlade s judikatúrou Súdneho dvora vo vzťahu k hodnoteniu jednotlivých kritérií posudzovania kolíznych ochranných známok, ako aj vo vzťahu k posudzovaniu pravdepodobnosti zámeny, pričom žalovaný v rozhodnutí logicky a náležite odôvodnil v rámci povolenej správnej úvahy, ktoré skutočnosti boli podstatné a ktoré viedli žalovaného k záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i predchádzajúce správne konanie nie je z dôvodov uvedených v žalobe nezákonné, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.