Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/97/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011899696 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011899696.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľa N.. W. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., J. XXX, proti odporcovi LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Halajom, so sídlom Advokátskej kancelárie Revúca, Remeselnícka 315/9, o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 3C/57/2008-296 zo dňa 08. 03. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v časti 1/ výroku m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 499,64 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 29,376 Eur od 16. 01. 2009 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 29,376 Eur od 16. 01. 2010 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 29,376 Eur od 16. 01. 2011 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku V prevyšujúcej časti návrh na zaplatenie úrokov z omeškania zamieta. Rozsudok okresného súdu vo výroku 5/, ktorým žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, vo výrokoch 6/ a 7/, ktorými uložil navrhovateľovi a odporcovi povinnosť nahradiť štátu trovy konania každému zvlášť po 19,55 Eur zrušuje a v tomto rozsahu vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného za obdobie od 05. 03. 1993 do času, kým nebude uzavretá nájomná zmluva o nájme pozemku vo vlastníctve navrhovateľa o rozlohe 354 m2 ako časti parcely CKN XXXX/X - záhrady v katastrálnom území G., vyhovel okresný súd čiastočne. Odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 499,64 Eur, ku ktorej dospel matematickým výpočtom: 0,0829847 Eur/m2 pozemku za 1 rok x 354 m2 = 29,376583 Eur za 1 rok x 17 rokov od 05. 03. 1994 - 05. 03. 2011 = 499,4025 Eur + alikvotná časť za 3 dni od 05. 03. 2011 do 08. 03. 2011 vo výške 0,2413197 Eur, spolu 499,64381 Eur, zaokrúhlene 499,64 Eur. Peňažný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 05. 03. 1993 do 04. 03. 1994 nepriznal pre dôvodne vznesenú námietku premlčania odporcom. Na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania pozemku navrhovateľa mohol zaviazať odporcu len do dňa svojho rozhodnutia 08. 03. 2011. Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať bezdôvodné obohatenie za užívanie 354 m2 pozemku aj do budúcna ako opakujúce sa plnenie, súd vyslovil, že takéto plnenie nie je možné priznať navrhovateľovi proti odporcovi, keďže ešte nenastali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nárok navrhovateľa na plnenie, bezdôvodné obohatenie na strane odporcu ešte za obdobie po 08. 03. 2011 nevzniklo. U nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je stanovený čas splnenia dlhu, ani ustanovený právnym predpisom, preto je dlžník v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Navrhovateľ nepreukázal, že by pred začatím súdneho konania požiadal odporcu o vydanie bezdôvodného obohatenia, preto za deň splatnosti pohľadávky uplatnenej v tomto konaní považoval deň po doručení návrhu na začatie konania odporcovi. Návrh na začatie konania bol odporcovi doručený 21. 03. 1996 a do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia sa dostal dňom 22. 03. 1996. Navrhovateľ od odporcu požadoval úroky z omeškania iba vo výške 11,30 % ročne, jeho návrh súd prekročiť nemohol, preto od 22. 03. 1996 priznal navrhovateľovi úroky z omeškania iba vo výške 11,30 % ročne zo sumy 499,64 Eur. Povinnosť platiť úroky z omeškania skončí až zaplatením istiny. Nárok na náhradu škody, ktorá navrhovateľovi vznikla vyrúbaním stromov a strhnutím plota zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania odporcom. Škoda vyrúbaním stromov a strhnutím plota vznikla najneskôr 07. 12. 1984, kedy bola cesta odovzdaná do užívania. Návrh na súd bol podaný až 05. 03. 1996 a podľa § 106 ods. 1 OZ sa škoda premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a tom, kto za ňu zodpovedá. Tretí nárok na uloženie povinnosti odporcovi previesť dokončenie rozostavaného objektu v zmysle projektu, ktorý nariadil Krajský súd v Banskej Bystrici, posúdil ako právo vyplývajúce z § 417 ods. 2 OZ domáhať sa v prípade vážneho ohrozenia vykonania vhodných a primeraných opatrení k odvráteniu škody. Navrhovateľ nepreukázal, že by akákoľvek škoda hrozila a bolo by potrebné z tohto dôvodu uložiť odporcovi previesť opatrenia k odvráteniu hroziacej škody. Návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcovi dokončiť stavbu v zmysle projektu nemá oporu v hmotnom práve, zo žiadneho právneho predpisu, ani z dohody takáto povinnosť odporcovi vo vzťahu k navrhovateľovi nevyplýva, z tohto dôvodu bol aj tento návrh zamietnutý. Nárok na zaplatenie sumy 3.310 Eur nebol navrhovateľom skutkovo a právne tak zdôvodnený, aby návrhom na začatie konania v tejto časti uspel. Právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) nepriznal s ohľadom na ich čiastočný úspech. Obom účastníkom podľa § 148 ods. 1 O. s. p. uložil povinnosť zaplatiť štátu po 19,55 Eur ako náhradu trov štátu, ktoré za účastníkov platil. Trovy vo výške 39,10 Eur štátu vznikli vyplatením znalečného znalcovi N.. X. O.. Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním len odporca v prvom, piatom a siedmom výroku. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. a okresnému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Súhlasil s názorom okresného súdu, že za užívanie časti pozemku parcely č. CKN XXXX/X v katastrálnom území G., ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa bez nájomnej zmluvy, je odporca povinný vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie, ktorého výška bola správne ustálená okresným súdom na 0,0829 Eur/m2 za rok. Dôvodne bola zamietnutá žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 05. 03. 1993 do 04. 03. 1994, ale prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil nevyhnutnosť predchádzajúcej výzvy navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia pre to, aby sa pohľadávka navrhovateľa z titulu bezdôvodného obohatenia stala splatnou. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, u ktorých nie je zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávky a až výzvou na plnenie sa stáva dlh splatným. Veriteľ môže vyzval dlžníka na zaplatenie dlhu až po tom, ako tento dlh vznikne. Správne okresný súd ustálil, že nie je možné odporcu zaviazať na plnenie bezdôvodného obohatenia do budúcna z dôvodu, že ešte nenastali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nárok navrhovateľa na plnenie. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie odplaty za užívanie dotknutého pozemku listom z 28. 07. 1993 (uplatnený nárok na nájomné za roky 1992 a 1993), listom z 18. 12. 1995 (uplatnený nárok na nájomné do roku 1995) a listom zo 17. 01. 1996 (uplatnený nárok na nájomné za roky 1993 až 1995). Iné výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. nájomného alebo náhrady za užívanie pozemku parcely č. CKN XXXX/X v súdnom spise preukázané nie sú. Navrhovateľ sa tak mohol domáhať v súdnom konaní vydania bezdôvodného obohatenia len za obdobie od 05. 03. 1994 do 31. 12. 1995. Pohľadávka z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie po roku 1995 nebola žalovateľná, pretože s doteraz nestala splatnou. Prvostupňový súd mal návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. 01. 1996 do 08. 03. 2011 zamietnuť. Oprávneným bol iba nárok na zaplatenie sumy 53,60 Eur (náhrada za užívanie pozemku za obdobie od 05. 03. 1994 do 31. 12. 1995 v rozsahu 666 dní x 0,0829 Eur/m2 za rok). Rozhodnutie okresného súdu o priznaní úroku z omeškania vo výške 11,3 % ročne zo sumy 499,64 Eur od 22. 03. 1996 do zaplatenia je nesprávne a nezákonné. Súdom priznaná istina 499,64 Eur predstavuje pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 05. 03. 1994 do 08. 03. 2011. Táto pohľadávka sa nestala splatnou 21. 03. 1996. Navrhovateľovi by vznikol nárok na úroky z omeškania len zo sumy 53,60 Eur (bezdôvodné obohatenie za obdobie od 05. 03. 1994 do 31. 12. 1995), ktorá suma bola splatná podľa výzvy pôvodného právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Ivana Rakšányiho 15. 02. 1996, ak by priznaniu úrokov z omeškania z tejto sumy nebránila odporcom vznesená námietka premlčania. Povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, ktorým sa dlžník dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku. Týmto dňom začína plynúť premlčacia doba a jej márnym uplynutím sa právo veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania premlčí ako celok. Právo na zaplatenie úrokov z omeškania si uplatnil navrhovateľ iba na poslednom pojednávaní v roku 2011. Jeho nárok na zaplatenie úrokov z omeškania je premlčaný a nemožno ho priznať. Okresný súd si nesprávne vyložil ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého nevzniká účastníkovi nárok na náhradu trov konania v prípade čiastočného úspechu. Pôvodným návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal siedmich nárokov. O prvých troch bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 1C/502/1999-151 z 23. 11. 2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/432/2001-173 z 19. 04. 2001. Žiaden z prvých troch nárokov nebol oceniteľný peniazmi. V štvrtom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.210,17 Eur navrhovateľ uspel iba čiastočne. Súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 499,64 Eur a vo zvyšku návrh zamietol. Percentuálny podiel úspechu navrhovateľa u tohto nároku predstavuje 11,87 %, percentuálny podiel úspechu odporcu predstavuje 88,13 %. Navrhovateľ mal byť zaviazaný nahradiť odporcovi u tohto samostatného nároku na zaplatenie trov konania v rozsahu 79,27 %. Iný bude pomer úspechu a neúspechu účastníkov v prípade, ak odvolací súd odvolaniu odporcu vyhovie. V prípade úspešného odvolania odporcu by mal o trovách konania pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodnúť súd podľa § 142 ods. 3 O. s. p.. Navrhovateľ neuspel ani v piatom a šiestom nároku, ktoré neboli oceniteľné peniazmi. Súd zamietol aj siedmy peňažný nárok navrhovateľa na zaplatenie 3.310 Eur. Zo šiestich žalobou uplatnených nárokov na uloženie povinnosti odporcovi neuspel navrhovateľ ani v jednom. Čiastočne uspel navrhovateľ iba návrhom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak prvostupňový súd napriek takémuto pomeru úspechu a neúspechu účastníkov odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, nie je jeho rozhodnutie správne. Štát má právo na náhradu trov konania proti účastníkovi podľa výsledku konania. Pomer úspechu a neúspechu účastníkov nebol rovnaký. Odporcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi v konaní nemala byť uložená povinnosť nahradiť štátu trovy konania, ktoré za účastníkov platil. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 53,60 Eur, žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietne, odporcovi nebude uložená povinnosť nahradiť štátu trovy konania a navrhovateľovi uloží súd povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania, alternatívne rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania bude zrušené a vrátené súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Navrhovateľ s odvolaním odporcu nesúhlasil. Odporca bezdôvodne vytýka navrhovateľovi, že nezasielal výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia každoročne. Naposledy fakturoval navrhovateľ odporcovi bezdôvodné obohatenie za rok 1996 a 1997 faktúrou z 08. 12. 1997. Dôkazom o prijatí tejto faktúry odporcom je jeho zamietavá odpoveď za 12. 12. 1997 sp. zn. 1796/97-260. Navrhovateľ odoslal aj ďalšiu faktúru na vydanie náhrady za užívanie parcely za rok 1998 a to dňa 02. 01. 1998, na ktorú odporca vôbec nereagoval. Od roku 1996 nebol navrhovateľ povinný zasielať výzvy alebo faktúry odporcovi, keď sa žalobou v tomto konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie troch rokov pred podaním návrhu a taktiež aj platenia „bežnej náhrady za užívanie“ v každom roku do 15. 01 až do doby majetko-právneho vysporiadania neoprávnene zabratej časti parcely č. CKN XXXX/X. Okresný súd správne rozhodol o jeho návrhu na zaplatenie úrokov z omeškania. V konaní spochybnil odporca existenciu faktúr za obdobie rokov 1994 a 1995, ktoré v odvolaní doznáva. Na základe toho by mu mal súd priznať úroky z omeškania vo výške 6,60 % aj za obdobie rokov 1994 a 1995. Názor odporcu na pomer úspechu a neúspechu účastníkov v konaní nezodpovedá skutočnosti. Pri porovnaní celkového úspechu a neúspechu účastníkov okresný súd správne ustálil tento pomer úspechu a neúspechu účastníkov na 50 % : 50 %. Zrejme nedopatrením sa konalo o nároku na zaplatenie 3.310 Eur. Takýto návrh mienil uplatniť, ale súd zmenu návrhu v tomto smere nepripustil. Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania iba v rozsahu odvolania odporcu v súlade s § 214 ods. 2 a § 212 ods. 1 O. s. p.. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 220 O. s. p. zmenil a vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ odvolanie proti rozsudku nepodal. Odvolaním odporcu bola v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. obmedzená prieskumná činnosť odvolacieho súdu na preskúmanie správnosti rozhodnutia okresného súdu v časti výroku 1/, ktorým čiastočne návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia s úrokom z omeškania vyhovel a na posúdenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu o trovách konania účastníkov a trovách, ktoré vznikli štátu ako výroky nadväzujúce na rozhodnutie vo veci samej (súvisiace). Výrok o čiastočnom zamietnutí návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia a výroky 2/, 3/, 4/ zostali právoplatné. Návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Revúca dňa 05. 03. 1996 sa navrhovateľ domáhal viacerých nárokov. Odporcovi žiadal uložiť povinnosť odstrániť jamu, ktorú vyhĺbil pri rámovom priepuste na parcele č. CKN XXXX/X pri výstavbe cesty U. - L., uhradiť navrhovateľovi náklady na „danie jamy do provizórneho stavu“, zaplatiť navrhovateľovi náhradu za užívanie pozemku vo výške 176,26 Eur za tri roky užívania a uloženia povinnosti naďalej platiť bežnú náhradu za užívanie vo výške 58,75 Eur so splatnosťou vždy do 15-teho januára nasledujúceho roku a to až do doby majetko-právneho vysporiadania neoprávnene zabratej časti parcely č. CKN XXXX/X, pripraviť do dvoch mesiacov kúpnopredajnú zmluvu na majetko-právne vysporiadanie zabratej časti parcely spolu so žiadosťou o nahradenie trov konania. Pôvodný odporca Východoslovenské lesy, štátny podnik, Košice potvrdil a v priebehu konania nebolo spochybňované, že pri výstavbe lesnej cesty U. - L. bola z parcely evidovanej pod EN XXXX/X zabratá výmera 354 m2 pre účely výstavby a rozšírenia lesnej cesty. Pozemok nebol od vlastníka vykúpený. Na č.l. 25 spisu je založený list navrhovateľa z 28. 07. 1993 adresovaný Východoslovenským štátnym lesom, Lesnému závodu Revúca, aby za zabratú časť parcely EN XXXX/X zaplatili nájomné v celkovej sumy 117,50 Eur. Odporca uznáva prevzatie výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia z 18. 12. 1995 aj zo dňa 17. 01. 1996, ktorou vyzval navrhovateľ právneho predchodcu odporcu na zaplatenie sumy 1.182,37 Eur za obdobie 1993 až 1995. Dňa 18. 01. 1996 Východoslovenské lesy, štátny podnik, Košice listom sp. zn. 102/250/96 odpovedali navrhovateľovi, že ak určitý pozemok odkúpil od bývalého vlastníka po kolaudácii lesnej cesty, pod ktorú bola zabratá časť parcely č. XXXX/X v kat. úz. G., tento pozemok odkúpil navrhovateľ podľa existujúceho stavu ku dňu prevodu a proti Východoslovenským lesom, štátny podnik, nemá žiadny nárok. Po delimitácii Odštepného lesného závodu Revúca k Stredoslovenským lesom, štátny podnik, Banská Bystrica bola vec na žiadosť odporcu uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Ndc 262/99 z 28. 05. 1999 z dôvodov vhodnosti prikázaná na prejednanie veci Okresnému súdu Revúca. Námietka premlčania vo vzťahu k všetkým uplatneným nárokom v pôvodnej písomnej žalobe bola zástupcom odporcu vznesená už na pojednávaní dňa 21. 11. 2000, kedy Okresný súd Revúca vo veci prvý krát rozhodol. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 16Co/432/01-173 z 19. 04. 2011 potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku, pokiaľ bol návrh na náhradu škody za strhnutý živý plot v dĺžke 84 m, za tri jablone a za uhradenie nákladov na vydanie jamy do provizórneho stavu zamietnutý a rozsudok okresného súdu zrušil v časti pokiaľ bol zamietnutý návrh žalobcu na zaplatenie sumy 39,47 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 05. 03. 1994 do rozhodnutia prvostupňového súdu 23. 11. 2000, ako aj v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh na odstránenie vyhĺbenej jamy pri cestnom rámovom priepuste a uvedenia pozemku do pôvodného stavu. Konanie o uloženie povinnosti žalovanému pripraviť kúpno-predajnú zmluvu bolo zastavené pre späťvzatie návrhu navrhovateľom. V dôvodoch svojho rozhodnutia krajský súd konštatoval, že si žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nielen za dobu minulú, ale aj do budúcna a uložil okresnému súdu zistiť trhovú cenu nájomného za zabratý pozemok od 05. 03. 1994 „až doposiaľ“ s vysloveným právnym názorom, že nie je možné odporcovi uložiť povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie za obdobie budúce (neuplynuté) z dôvodov, že ešte nenastali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nárok navrhovateľa na plnenie. Na pojednávaní dňa 15. 02. 2011 navrhovateľ zopakoval, že žiada odporcu zaviazať na zaplatenie sumy 58,75 Eur ročne od 05. 03. 1993 z titulu náhrady za užívanie pozemku zo strany odporcu za zabratých 354 m2 až do dňa uzavretia nájomnej zmluvy s odporcom spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,3 % ročne z dlžnej sumy a okrem uloženia povinnosti odporcovi dať navrhovateľovi adekvátnu náhradu za strhnutý plot a vyrúbané stromy, uloženia povinnosti previesť dokončenie rozostavaného objektu v zmysle projektu sa domáhal navrhovateľ aj zaplatenia sumy 3.310 Eur titulom úhrady za navrhovateľom prevedené práce pri dokončovaní objektu. Uznesenie o pripustení zmeny návrhu bolo vyhlásené priamo na pojednávaní 15. 02. 2011 za účasti navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že prvostupňový súd rozhodol aj o takom nároku (na zaplatenie sumy 3.310 Eur), ktorý on predmetom konania neučinil. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úrok iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Obrana odporcu sa v priebehu súdneho konania menila. V súčasnosti uznáva, že užívanie časti pozemku navrhovateľa odporcom bez právneho dôvodu zakladá u navrhovateľa nárok a u odporcu povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany odporcu bola vznesená len z dôvodu, že súd zaviazal vydať bezdôvodné obohatenie aj za obdobie od 01. 01. 1996, hoci sa pohľadávka navrhovateľa za obdobie od 01. 01. 1996 do 08. 03. 2011 nestala splatnou pre absenciu výzvy na plnenie v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka nepredpisuje formu výzvy na splnenie dlhu. Výzva na splnenie dlhu podľa tohto zákonného ustanovenia je potrebná, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ani určený právnym predpisom. Čas splatnosti pohľadávky je významný pre možnosť uplatnenia pohľadávky na súde (žalovateľnosť), pre počiatok plynutia premlčacej doby a tiež pre vznik nároku na úroky z omeškania. Je preukázané, že pred začatím súdneho konania sa navrhovateľ opakovane u odporcu (jeho právneho predchodcu) domáhal uspokojenia svojich nárokov. Viackrát vyzval odporcu, aby platil náhradu za užívanie 354 m2 z parcely CKN XXXX/X v kat. úz. G., ktorá je od roku 1991 v jeho vlastníctve a tiež aby stavebné práce dokončil a uviedol okolie stavebných prác do pôvodného stavu. Na č.l. 28 spisu je žurnalizovaná odpoveď odporcu Východoslovenské lesy, štátny podnik, Košice na výzvu navrhovateľa z 18. 12. 1995, v ktorej odporca popiera nárok navrhovateľa a k vyjadreniu k odvolaniu odporcu doložil navrhovateľ aj list odporcu Stredoslovenské lesy, štátny podnik, Banská Bystrica, Odštepný lesný závod Revúca z 12. 12. 1997 sp. zn. 1796/97-260, ktorým odporca vrátil navrhovateľovi faktúru za užívanie pozemku s odôvodnením, že vlastníkom parcely v čase výstavby cesty bol Y. Y. I., s navrhovateľom žiadna nájomná zmluva za užívanie pozemkov uzavretá nebola a odporca nemá dôvod uhrádzať žiadnu faktúru, ktorou navrhovateľ účtuje tzv. nájomné, požadované nájomné je neadekvátne lokalite pozemku, cestu okrem lesného závodu využívajú aj majitelia chát a pozemkov v okolí, teda aj navrhovateľ a v prípade, že navrhovateľ bude naďalej písať podobné listy odporcovi, bude odporca nútený všetkým vlastníkom chát a pôdy v okolí lesnej cesty U. - L. účtovať poplatky za používanie cesty, v ktorej budú zahrnuté aj náklady na údržbu. Tieto odpovede zrejme viedli navrhovateľa k rozhodnutiu, že si svoj nárok uplatní súdnou cestou a už v písomnej žalobe, ktorá bola odporcovi doručená 21. 03. 1996 požadoval navrhovateľ vydanie bezdôvodného obohatenia rovnajúce sa nájomnému za 354 m2 jeho pozemku za každý rok so splatnosťou 15. 01. nasledujúceho roku. Odvolací súd súhlasí s názorom prvostupňového súdu aj Krajského súdu v Banskej Bystrici vysloveného v rozsudku č. k. 16Co/432/01-173 z 19. 04. 2011, že na základe takejto žaloby, v ktorej je obsiahnutá výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, je možné prisúdiť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia do rozhodnutia súdu, ale nie za dobu po rozhodnutí súdu (do budúcna) formou opakujúceho sa plnenia z dôvodu, že pre rozhodnutie súdu je podľa § 154 ods. 1 O. s. p. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Bezdôvodné obohatenie je jedným z právnych dôvodov vzniku záväzku podľa § 489 Občianskeho zákonníka. Záväzkovo-právny vzťah podľa § 488 OZ je právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká v okamžiku, keď ten, kto sa obohatil, majetkový prospech získal. Bezdôvodné obohatenie na strane odporcu vzniklo tým, že užíval časť parcely vo vlastníctve navrhovateľa bez právneho dôvodu a za užívanie časti pozemku navrhovateľa o rozlohe 354 m2 neposkytol žiadne protiplnenie. Bezdôvodné obohatenie na základe užívania pozemku bez právneho dôvodu vzniká každým dňom užívania. Názor okresného súdu, že ku dňu jeho rozhodnutia 08. 03. 2011 vznikol navrhovateľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len za obdobie predchádzajúce dňu rozhodnutia okresného súdu, pretože v deň jeho rozhodnutia nebola naplnená skutková podstata vzniku bezdôvodného obohatenia aj za obdobie po 08. 03. 2011, je správny. Na základe návrhu navrhovateľa mohol prvostupňový súd rozhodnúť o povinnosti odporcu vydať bezdôvodné obohatenie za obdobie od 05. 03. 1993 do 08. 03. 2011. Súd prvého stupňa splatnosť pohľadávky z bezdôvodného obohatenia riešil podľa § 563 Občianskeho zákonníka vychádzajúc z názoru, že pre splatnosť pohľadávky z bezdôvodného obohatenia je potrebná výzva veriteľa, napriek tomu je námietka nesprávneho právneho posúdenia veci vznesená odporcom v odvolaní dôvodná. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Okresný súd použil správny právny predpis § 563 Občianskeho zákonníka, ale nesprávne ho vyložil, čím sa dopustil omylu pri aplikácii práva. Jeho omyl spočíva v tom, že pohľadávku vzniknutú z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 05. 03. 1994 do 08. 03. 2011 vo výške 499,64 Eur považoval za splatnú už ku dňu 22. 03. 1996, teda od skoršieho dátumu, než vôbec pohľadávka vznikla. Vznik pohľadávky a jej splatnosť sú rozdielne právne kategórie. Názor prvostupňového súdu a odvolateľa, že pre splatnosť pohľadávky z bezdôvodného obohatenia sa v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka vyžaduje výzva veriteľa, je zhodný. Odporca v odvolaní namieta, že výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia bola navrhovateľom adresovaná odporcovi len v troch prípadoch - dňa 28. 07. 1993, 18. 12. 1995 a 17. 01. 1996 a na základe týchto výziev sa stala splatná pohľadávka z bezdôvodného obohatenia iba za roky 1993 až 1995. S uvedeným názorom odporcu odvolací súd nesúhlasí. Okresný súd na siedmej strane odôvodnenia svojho rozhodnutia správne konštatoval, že za kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia je možné považovať aj žalobu, ktorou sa na súde domáha oprávnený z bezdôvodného obohatenia jeho vydania. Návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Rožňava 05. 03. 1996 sa nedomáhal navrhovateľ vydania bezdôvodného obohatenia len za dobu minulú po dátum doručenia návrhu na začatie konania súdu, ale aj uloženia povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie za dobu nasledujúcu, až kým sa vzťah k zabratej ploche z jeho parcely nevysporiada. Od roku 1996 až do 08. 03. 2011 konal súd o tom, či je možné odporcovi uložiť povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie za obdobie od 05. 03. 1993 počas celého trvania súdneho sporu až dovtedy, kým sa užívanie časti parcely CKN XXXX/X odporcom nezlegalizuje, potom za kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie až do rozhodnutia prvostupňového súdu, je možné považovať návrh na začatie konania, ústne vyjadrenia navrhovateľa v konaní, že sa domáha od odporcu vydania bezdôvodného obohatenia v určitej výške za každý rok, ako aj žiadosť o pripustenie zmeny návrhu prednesenú 15. 02. 2011 pred Okresným súdom Revúca. V návrhu na začatie konania vyzval navrhovateľ odporcu, aby bezdôvodné obohatenie vzniknuté užívaním časti jeho pozemku za predchádzajúci rok vydal vždy do 15. 01. nasledujúceho roka. Na základe takejto výzvy sa stala pohľadávka navrhovateľa v rozsahu obvyklého nájomného za užívanie porovnateľného pozemku v období jedného roka splatnou k 15. 01. nasledujúceho roka. Do omeškania so splnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa odporca dostal vždy od 16. 01. nasledujúceho roka sumou, ktorá zodpovedá výške bezdôvodného obohatenia za predchádzajúci kalendárny rok. Výška primeranej náhrady za užívanie pozemku ustálená súdom prvého stupňa nebola účastníkmi namietaná. Pri rovnakom mechanizme matematického výpočtu, aký použil okresný súd, je možné ustáliť, že za jeden rok užívania pozemku bez právneho dôvodu o rozlohe 354 m2 vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie vo výške 29,376 Eur, čo predstavuje 0,08 Eur na jeden deň (29,376 € : 365 dní v roku = 0,08 € na jeden deň). Bezdôvodné obohatenie priznané prvostupňovým súdom vo výške 499,64 Eur vzniklo na strane odporcu v jednotlivých obdobiach takto: za obdobie od 05. 03. 1994 do 31. 12. 1994 = 303 dní x 0,08 € = 24,24 € splatné 15. 01. 1995 za obdobie od 01. 01. 1995 do 31. 12. 2007 = 13 rokov x 29,376 € = 381,888 € splatné vždy k 15. 01. nasledujúceho roka za rok 2008 29,376 € splatné 15. 01. 2009 za rok 2009 29,376 € splatné 15. 01. 2010 za rok 2010 29,376 € splatné 15. 01. 2011 za obdobie od 01. 01. 2011 do 08. 03. 2011 = 67 dní x 0,08 € = 5,36 € splatné do troch dní od právoplatnosti rozsudku Okresný súd nesprávne ustálil splatnosť pohľadávky vo výške 499,64 Eur na deň 22. 03. 1996 a z tohto dôvodu potom nesprávne prisúdil úroky z omeškania navrhovateľovi vo výške 11,30 % ročne zo sumy 499,64 Eur od 22. 03. 1996 do zaplatenia. Do omeškania so splnením peňažného dlhu sa mohol odporca dostať len odo dňa splatnosti pohľadávky za každý rok od 16. 01. nasledujúceho roka. Odporca v odvolaní pri argumentácii, z akého dôvodu nevznikol navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, v ktorých bol vyslovený právny názor, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, ktorým sa dlžník dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku. Týmto dňom začína plynúť premlčacia doba a jej márnym uplynutím sa právo veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania premlčí ako celok. Odvolací súd s týmto názorom vo všeobecnosti súhlasí, v súlade s ním aj rozhoduje. Zánik nároku na priznanie úrokov z omeškania z bezdôvodného obohatenia pre uplynutie premlčacej doby a vznesenú námietku premlčania odporcom tvrdí odporca v odvolaní len vo vzťahu k úrokom z omeškania z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 05. 03. 1994 do 31. 12. 1995 vychádzajúc z názoru, že navrhovateľovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len za toto obdobie od 05. 03. 1994 do 31. 12. 1995 vo výške 53,60 Eur. K nároku na úroky z omeškania z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. 01. 1996 do 08. 03. 2011 sa nevyjadruje. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z bezdôvodného obohatenia si uplatnil navrhovateľ iba na pojednávaní dňa 15. 02. 2011. Povinnosť platiť úroky z omeškania je právnym následkom omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky. Povinnosť platiť úroky z omeškania je vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah vo vzťahu k hlavnému záväzku. Úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré je možné súdnym rozhodnutím priznať, aj keď sa stanú splatnými iba v budúcnosti. Pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce len okolnosti, ktoré nastali v dobe omeškania so splnením hlavného záväzku. Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením peňažného dlhu nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, ktorým sa dlžník dostal do omeškania so splnením tohto záväzku. Týmto dňom začína plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 681/2006 z 08. 02. 2007). Nárok na úroky z omeškania je peňažným nárokom, ktorý je možné uplatniť na súde v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporcom možno za včas uplatnený nárok na úroky z omeškania požadovať len ten, ktorý vznikol tri roky spätne od 15. 02. 2011, t.j. od dátumu 15. 02. 2008. Pri právnom názore, že nárok na úroky z omeškania sa premlčuje ako celok, premlčaný je nárok navrhovateľa na úrok z omeškania z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 05. 03. 1994 do 31. 12. 2007, pretože bezdôvodné obohatenie bolo splatné vždy do 15. 01. nasledujúceho roka. Včas si uplatnil navrhovateľ úroky z omeškania iba z bezdôvodného obohatenia za rok 2008 vo výške 29,376 €, ktoré bolo splatné 15. 01. 2009, z bezdôvodného obohatenia za rok 2009 vo výške 29,376 €, ktoré bolo splatné 15. 01. 2010, z bezdôvodného obohatenia za rok 2010 vo výške 29,376 €, ktoré bolo splatné 15. 01. 2011 a z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. 01. 2011 do 08. 03. 2011 vo výške 5,36 €, ktoré je podľa rozhodnutia súdu splatné do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca nie je v omeškaní so splnením peňažného dlhu vo výške 5,36 Eur (bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01. 01. 2011 až 08. 03. 2011) z dôvodu, že túto sumu ako alikvotnú časť bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku navrhovateľa za obdobie od 01. 01. 2011 do 08. 03. 2011 má zaplatiť odporca iba po právoplatnosti rozsudku. Výšku úrokov z omeškania upravuje Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v § 3 ods. 1 tak, že výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu 16. 01. 2009 bola 2,5 %, ku dňu 16. 01. 2010 - 1 % a ku dňu 16. 01. 2011 tiež 1 %. Výška úrokov z omeškania ku dňu 16. 01. 2009 podľa § 3 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. je 10,5 % (2,5 % + 8 percentuálnych bodov), ku dňu 16. 01. 2010 aj ku dňu 16. 01. 2011 sú úroky z omeškania 9 % ročne. Pri ustálení vzniku záväzku odporcu z bezdôvodného obohatenia podľa § 488 Občianskeho zákonníka, splatnosti pohľadávky podľa § 563 Občianskeho zákonníka a vzniku nároku na úroky z omeškania pri omeškaní so splnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka mohol okresný súd priznať navrhovateľovi úroky z omeškania len zo sumy 29,376 Eur (bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájomného za rok 2008) vo výške 10,5 % od 16. 01. 2009 do zaplatenia, zo sumy 29,376 Eur (bezdôvodné obohatenie za rok 2008) vo výške 9 % od 16. 01. 2010 do zaplatenia a zo sumy 29,376 Eur (bezdôvodné obohatenie za rok 2010) vo výške 9 % od 16. 01. 2011 do zaplatenia. Vo zvyšku nebol návrh navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania dôvodný, sčasti preto, že vôbec nevznikol a sčasti pre vznesenú námietku premlčania odporcom. Odvolací súd vychádzajúc z týchto úvah na základe odvolania odporcu zmenil rozsudok okresného súdu v časti prvého výroku, ktorým uložil súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom úhrady za užívanie pozemku sumu 499,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,30 % ročne zo sumy 499,64 Eur od 22. 03. 1996 do zaplatenia tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 499,64 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (formálna zmena rozsudku okresného súdu v časti priznanej istiny 499,64 Eur, ktorú ustálil prvostupňový súd správne) a zaplatiť úroky z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 29,376 Eur od 16. 01. 2009 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 29,376 Eur od 16. 01. 2010 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 29,376 Eur od 16. 01. 2011 do zaplatenia z dôvodu, že nároky navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušným úrokom z omeškania boli dôvodné iba v tomto rozsahu a vo zvyšku návrh na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol. Odporca dôvodne vytýka prvostupňovému súdu, že mieru úspechu a neúspechu účastníkov pre účely rozhodnutia o trovách konania účastníkov a trovách štátu neposúdil správne. Z viacerých samostatných nárokov navrhovateľ uspel iba v jednom, aj to len čiastočne. Nie je potom možné konštatovať, že pomer úspechu a neúspechu účastníkov bol rovnaký a preto by podľa § 142 ods. 2 O. s. p. žiadnemu z účastníkov nevzniklo právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie okresného súdu v časti, v ktorej ustálil pomer úspechu a neúspechu účastníkov nie je pre nedostatok dôvod preskúmateľný. V časti, v ktorej bolo rozhodnuté o trovách účastníkov a trovách štátu, zrušil odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. a v tejto časti vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Úlohou okresného súdu bude ustáliť pomer úspechu a neúspechu účastníkov s ohľadom na všetky uplatnené nároky od začatia súdneho sporu od 05. 03. 1996 po zohľadnení výsledkov konania do rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 16Co/432/01-173 z 19. 04. 2001, ktorým bol čiastočne potvrdený zamietajúci rozsudok okresného súdu z 23. 11. 2000, v časti bol rozsudok okresného súdu zrušený a konanie zastavené pre späťvzatie návrhu a čiastočne bol zrušený rozsudok okresného súdu a vec vrátená na ďalšie konanie. Podľa § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.