Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/105/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710209850 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710209850.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobcu R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, C., právne zast. JUDr. Valériou Janíkovou, advokátkou AK so sídlom Poprad, Zemplínska 2142/12 proti žalovanému SENIORPARK, nezisková organizácia so sídlom Poprad, Kvetnica 424, IČO: 420 922 30, právne zast. Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia č. 95, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 558,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 9C/89/2011-76 zo dňa 03.05.2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 44,15 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet JUDr. Valérie Janíkovej, advokátky, AK Zemplínska 2142/12, Poprad. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 558,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 558,90 Eur od 31.08.2010 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 340,55 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 307,55 Eur a v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 33 Eur, ktoré je povinný zaplatiť právnej zástupkyni žalobkyne JUDr. Valérii Janíkovej, advokátke, AK so sídlom Zemplínska 2142/12, Poprad, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu žalobkyne, ktorá žiadala, aby súd zaviazal žalovaného vrátiť jej sumu 558,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 31.08.2010 až do zaplatenia. Prvostupňový súd pritom zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dobrovoľnom finančnom príspevku, ktorý je určený na zvýšenie štandardu služieb v domove dôchodcov a sociálnych služieb SENIORPARK nezisková organizácia, uzatvorenej dňa 05.03.2010, pričom žalovaný bol príjemca a žalobkyňa bola poskytovateľka dobrovoľného príspevku, ktorý bol vo výške 1.200 Eur na zvýšeniu štandardu služieb v domove dôchodcov a sociálnych služieb žalovaného. Podľa článku I. bod 3 sa zmluvné strany dohodli, že tento finančný príspevok sa poskytuje jednorázovo na dobu 2 rokov, je návratný a poskytovateľ môže požiadať o jeho vrátenie v prípade, ak počas obdobia dvoch rokov odíde od príjemcu z jeho sociálneho zariadenia alebo ak dôjde k akýmkoľvek okolnostiam na strane príjemcu alebo poskytovateľa. Podľa článku III. bod 1/ sa zmluvné strany dohodli, že ak dôjde k zrušeniu zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb v období do dvoch rokov, príjemca vráti alikvotnú časť príspevku za obdobie nezačatých rokov späť poskytovateľovi a to do 120 dní od zániku zmluvy. V ten istý deň bola uzatvorená aj zmluva o poskytovaní sociálnych služieb neziskovou organizáciou SENIORPARK, n.o. č. 33 zo dňa 05.03.2010 s tým, že žalovaný sa zaviazal poskytovať prijímateľovi pani F. H. za podmienok a v rozsahu danom touto zmluvou sociálne služby v domove dôchodcov v C. - Y. XXX a prijímateľ sa zaviazal tieto služby za podmienok daných v tejto zmluve prijímať, riadne a včas platiť za ne úhradu dohodnutú v dodatku k zmluve a plniť ostatné svoje povinnosti podľa tejto zmluvy, pričom spoluzodpovedná osoba - žalobkyňa za splnenie záväzku prijímateľa riadne a včas platiť dohodnutú úhradu za poskytované služby ručí a zaväzuje sa ho plniť ak ho nesplní prijímateľ, najmä sa zaväzuje uhradiť za občana riadne a včas podľa tejto zmluvy tú časť z tejto zmluvou dohodnutej úhrady za poskytované sociálne služby, ktorá nebude pokrytá dôchodkom občana ako aj nahradiť s ním spoločne a nerozdielne všetku škodu, ktorú spôsobí občan poskytovateľovi alebo tretím subjektom v súvislosti s poskytovaním a prijímaním sociálnych služieb podľa tejto zmluvy, ak na ich pokrytie nepostačí dôchodok občana. Zároveň sa spoluzodpovedná osoba zaviazala poskytnúť poskytovateľovi na jeho výzvu všetku ním požadovanú súčinnosť potrebnú za účelom riadneho poskytovania služieb poskytovateľom a plnenia si povinností prijímateľom podľa tejto zmluvy. Prvostupňový súd zistil, že pani F. H. bola umiestnená u žalovaného od 05.03.2010 do 29.03.2010, kedy bola hospitalizovaná v nemocnici v C., následne v nemocnici dňa XX.XX.XXXX zomrela. Žalovaný vrátil žalobkyni dňa 10.08.2010 sumu 600 Eur, na základe výzvy žalobkyne, ktorá žiadala najneskôr do 15.08.2010 vrátiť sumu 1.158,90 Eur. Žalovaný zvyšnú časť žalobkyni odmietol vrátiť. Preto predmetom sporu ostala suma 558,90 Eur, ktorej vrátenie prvostupňový súd odôvodnil jednak ust. § 451 ods. 1, 2 OZ, § 456 a § 457 OZ, ďalej aplikoval ust. § 39 Občianskeho zákonníka a k tomu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 74 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania aplikoval ust.§ 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Skonštatoval, že medzi účastníkmi konania bol nesporný skutkový stav tak, ako to uviedla žalobkyňa vo svojej žalobe, a to že bola uzatvorená zmluva o dobrovoľnom finančnom príspevku, ako aj zmluva o poskytovaní sociálnych služieb. Ďalej ostala nesporná aj skutočnosť, že žalobkyňa poskytla žalovanému dobrovoľný finančný príspevok vo výške 1.200 Eur, z ktorého jej žalovaný vrátil sumu 600 Eur. Spornou zostala skutočnosť, či žalobkyňa má nárok na vrátenie alikvotnej čiastky poskytnutého dobrovoľného finančného príspevku vo výške 558,90 Eur za obdobie od 30.03.2010 do 04.03.2011. Jej blízka príbuzná pani F. H. v zariadení žalovaného bola umiestnená len 25 dní od 05.03.2010 do 29.03.2010, pričom 600 Eur bolo žalobkyni vrátených za obdobie od 05.03.2011 do 05.03.2012. Prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý bol vyjadrený v uznesení Krajského súdu Prešov č. k. 17Co/97/2011-58 zo dňa 20.12.2011, ktorým bol zrušený v časti rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/89/2011-39 skonštatoval, že uzatvorením zmluvy o dobrovoľnom finančnom príspevku došlo medzi žalobkyňou a žalovaným ku vzniku záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy založeného na zásadách súkromného práva, a to napr. podľa princípu rovnakého postavenia účastníkov v tomto vzťahu, keď ani jeden z nich nie je vo vzťahu k druhého v nadriadenom alebo podriadenom postavení. Bolo preto výlučne vecou žalobkyne a žalovaného, či pristúpia k uzatvoreniu takéhoto vzťahu za podmienok uvedených v zmluve. Preto prvostupňový súd posúdil túto zmluvu ako zmluvu nepomenovanú - inominátnu. Prvostupňový súd sa zaoberal aj skutočnosťou, či táto nepomenovaná zmluva podľa obsahu sa dá posúdiť podľa ustanovení o darovacej zmluve. Skonštatoval, že táto zmluva nemôže sa posudzovať podľa ustanovení o darovacej zmluve, pretože charakteristickým znakom darovacej zmluvy je bezodplatnosť a dobrovoľnosť, teda darca nemá právnu povinnosť poskytnúť obdarovanému príslušné majetkové plnenie a za poskytnuté plnenie obdarovaný nie je povinný poskytnúť darcovi žiadne iné plnenie, teda ani plnenie, ktoré má majetkovú hodnotu. Keďže uzatvorená zmluva medzi účastníkmi konania obsahuje vyhlásenie, že finančný príspevok bude poskytnutý za účelom skvalitnenia sociálnych služieb a zároveň tento príspevok je návratný ako aj s poukazom na to, že nešlo o dobrovoľnosť pri poskytnutí tohto finančného príspevku, prvostupňový súd uzavrel, že nešlo o uzatvorenie darovacej zmluvy podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aplikujúc ust. § 51 Občianskeho zákonníka o nepomenovanú zmluvu, ktorá však nesmie odporovať obsahu a účelu Občianskeho zákonníka ku vzťahu ktorému lex specialis je zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Vzhľadom na tento záver sa ďalej prvostupňový súd zaoberal predbežnou otázkou, a to otázkou platnosti takto uzatvorenej zmluvy. Skonštatoval, že žalobkyňa nemala zákonnú povinnosť poskytnúť akékoľvek plnenie žalovanému za umiestnenie svojej svokry v jeho zariadení. Zmluva o dobrovoľnom finančnom príspevku, na základe ktorej poskytla žalobkyňa žalovanému sumu 1.200 Eur je neplatná z dôvodu obchádzania ust. § 74 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z., pretože účastníčkou zmluvného vzťahu podľa citovaného zákona bola jej blízka osoba F. H., ktorej mala byť poskytnutá sociálna služba a zákon č. 448/2008 Z. z. výslovne zakazoval podmieňovať poskytnutie takejto služby peňažným alebo nepeňažným plnením. Prvostupňový súd však mal preukázané, že žalovaný cestou svojej konateľky podmienil umiestnenie svokry žalobkyne vo svojom zariadení poskytnutím tohto dobrovoľného finančného príspevku, o čom svedčí nielen rovnaký dátum uzatvorenia zmluvy o dobrovoľnom finančnom príspevku a zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb v domove dôchodcov, ale aj skutočnosť, že konateľka žalovaného mala písomné znenie oboch zmlúv vopred pripravené a predložila ich žalobkyni na podpis súčasne. Keďže zákonodarca úpravou v ust. § 74 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z. chcel vylúčiť, aby poskytovatelia sociálnej služby podmieňovali uzavretie zmluvy o poskytovaní tejto služby akýmkoľvek plnením, teda v prípade, ak by bolo prípustné poskytovať takéto plnenia blízkymi osobami osôb, ktoré žiadajú poskytovanie takejto sociálnej služby, došlo by k obchádzaniu citovaného zákonného ustanovenia. Preto prvostupňový súd považoval takúto zmluvu o poskytnutí dobrovoľného finančného príspevku za absolútne neplatnú z dôvodu obchádzania zákona. Keďže je zmluva neplatná, podľa § 457 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobkyňa mala preto nárok na vrátenie celého poskytnutého finančného príspevku žalovanému vo výške 1.200 Eur, z čoho žalovaný dobrovoľne vrátil dňa 10.08.2010 sumu 600 Eur. Žalobkyňa nepožadovala vrátenie alikvotnej čiastky za umiestnenie pani H. F. v zariadení žalovaného za 25 dní, teda za obdobie od 05.03.2010 do 29.03.2010, keď v tento deň bola F. H. hospitalizovaná v nemocnici, kde následne dňa XX.XX.XXXX zomrela. Žalobkyňa požadovala len alikvotnú čiastku poskytnutého finančného príspevku vo výške 1.158,90 Eur, z ktorej žalovaný dňa 10.08.2010 vrátil žalobkyni len sumu 600 Eur. Poukazujúc na vyššie uvedené preto súd zaviazal žalovaného na vrátenie zostatku tohto rozdielu vo výške 558,90 Eur žalobkyni z dôvodu bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne. Prvostupňový súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni aj s poukazom na citované zákonné ustanovenie úroky z omeškania, pričom žalobkyňa poskytla žalovanému dodatočnú lehotu na vrátenie požadovanej istiny do 30.08.2010, a to výzvou zo dňa 24.08.2010. Až nasledujúcim dňom po márnom uplynutí tejto dodatočnej lehoty, dňa 31.08.2010 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho záväzku. Keďže uplatnené úroky z omeškania právoplatne za obdobie od 02.08.2010 do 30.08.2010 boli zamietnuté, priznal žalobkyni nárok od 31.08.2010, ktorých výška bola stanovená podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a konkrétne § 3 ods. 1. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ust. § 142 ods. 3 O. s.p., kedy žalobkyňa bola neúspešnou účastníčkou konania len v nepatrnej časti uplatneného nároku v rozsahu úroku z omeškania. Preto jej patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu, a to za právne zastúpenie vo výške 307,55 Eur, a to za úkony príprava a prevzatie 36,52 Eur + režijný paušál 7,21 Eur, za žalobu 36,52 Eur + režijný paušál 7,21 Eur, vyjadrenie k odporu 36,52 Eur + 4,71 Eur režijný paušál, pojednávanie dňa 20.06.2011 - 36,52 Eur + režijný paušál 7,41 Eur, vyjadrenie k odvolaniu dňa 25.08.2011 - 36,52 Eur + režijný paušál 7,41 Eur, pojednávanie dňa 18.04.2012 - 36,52 Eur + 7,63 Eur režijný paušál, pojednávanie dňa 03.05.2012 - 36,52 Eur + režijný paušál 7,63 Eur. Okrem toho žalobkyni patrí aj zaplatený súdny poplatok vo výške 33 Eur. Povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni tieto trovy konania na účet právneho zástupcu vyplývajú z ust. § 149 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal rozhodnutie súdu prvého stupňa a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie podľa § 220 O. s. p. tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a odporcovi prizná náhradu trov konania. Žalovaný namietal, že prvostupňový súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože prvostupňový súd posúdil predloženú zmluvu o dobrovoľnom finančnom príspevku nesprávne podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako úkon v rozpore s dobrými mravmi. Predložená zmluva o dobrovoľnom finančnom príspevku má charakter nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka a svojim obsahom a účelom je najbližšie podobná darovacej zmluve. Možno charakterizovať jej predmet ako dobrovoľné poskytnutie finančných prostriedkov na činnosť neziskovej organizácie. Zmluva o dobrovoľnom finančnom príspevku bola uzavretá s navrhovateľkou a nebola uzavretá s jej matkou, ktorá bola umiestnená v domove sociálnych služieb. Pokiaľ sa rozhodla poskytnúť časť svojho majetku na činnosť domova sociálnych služieb, nie je možné takéto konanie považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Nie je možné aplikovať na daný zmluvný vzťah ust. § 74 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z., pokiaľ účastníkom zmluvného vzťahu nie je osoba, ktorá je umiestnená v domove sociálnych služieb. Naopak, zmluvný vzťah upravuje práva a povinnosti navrhovateľky a domova sociálnych služieb - SENIORPARK, n.o., nie F. H., nar. XX.XX.XXXX. ( Odvolateľ zrejme nesprávne uviedol R. H., nar. XX.XX.XXXX ). K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa,ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O. s.p. potvrdil. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslila. Uviedla, že medzi sporovými stranami nebola uzatvorená darovacia zmluva, išlo o nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorá zmluva nesmie odporovať obsahu a účelu zákona, teda Občianskemu zákonníku ani špeciálnemu predpisu zákonu č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Žalobkyňa poukázala na správne závery prvostupňového rozhodnutia ako aj na skutočnosť, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav, právny stav veci a rozhodol presvedčivo a spravodlivo. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p., upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci bolo na úradnej tabuli súdu vyvesené dňa 11.10.2012, na základe čoho odvolací súd zistil, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne právne posúdil vec a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne závery rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré sú presvedčivé, logicky konzistentné a dávajú odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovaného. Odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s týmito závermi rozhodnutia súdu prvého stupňa, na tieto závery v celom rozsahu poukazuje. V prejednávanej veci prvostupňový súd vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 9C/89/2011-39 zo dňa 29.06.2011 zrušený okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania bola žaloba zamietnutá, a v súvisiacom výroku o trovách konania. V rozsahu zrušenia bola vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu. Teda úroky z omeškania v zamietnutej časti boli právoplatne rozhodnuté prvostupňovým rozsudkom č. k. 9C/89/2011-39. Predmetom tak, ako to presne označil prvostupňový súd, ostali už len nároky z titulu vrátenia sumy 558,90 Eur a 9 % úrok z omeškania ročne od 31.08.2010 až do zaplatenia. Prvostupňový súd správne vyhodnotil, že uzatvorená zmluva o dobrovoľnom finančnom príspevku je zmluvou nepomenovanou a nie je blízka darovacej zmluve, teda podľa ustanovení o darovacej zmluve nie je túto zmluvu, vzhľadom na reciprocitu plnenia, možné posúdiť. Ďalej prvostupňový súd sa správne vysporiadal aj s otázkou platnosti takejto zmluvy, kedy posúdil vo forme predbežnej otázky skutočnosť, že uzatvorená zmluva o poskytnutí finančného príspevku je absolútne neplatný právny úkon ( § 39 OZ ), práve preto, že je v rozpore s ust. § 74 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z. pre obchádzanie citovaného zákonného ustanovenia, ktoré výslovne zakazuje podmieňovať poskytovanie sociálnych služieb akýmkoľvek peňažným alebo nepeňažným plnením. Keďže táto zmluva je neplatná, podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka vznikol žalobkyni nárok na vrátenie celého poskytnutého plnenia. Žalobkyňa si uplatnila nárok len na úhradu sumy 558,90 Eur, aj keď bolo jej poskytnuté čiastočné plnenie 600 Eur, mala nárok na vrátenie celej sumy, teda do sumy 600 Eur aj v druhom prípade ( spolu 1.200 Eur ). Žalobkyňa si však uplatnila len sumu 558,90 Eur a prvostupňový súd nemohol ísť nad rámec uplatneného nároku v žalobe, preto správne rozhodol, keď žalobkyni priznal nárok na vrátenie uplatnenej sumy vrátane úrokov z omeškania. Správny je výrok aj o trovách konania. Odvolací súd musí skonštatovať, že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí riadne odpovedal na všetky odvolacie námietky žalovaného. Jednoznačne posúdil túto zmluvu ako nepomenovanú s tým, že ako nepomenovaná zmluva nemá náležitosti darovacej zmluvy, vzhľadom na vzájomnosť poskytnutých plnení, kedy za finančnú náhradu mali byť poskytnuté sociálne služby, resp. nadštandardné sociálne služby príbuznej žalobkyne. Prvostupňový súd nekonštatoval tak, ako to mylne uvádza žalovaný vo svojom odvolaní, že zmluva o dobrovoľnom finančnom príspevku je v rozpore s dobrými mravmi. Naopak, prvostupňový súd na niekoľkých miestach jednoznačne vysvetlil, že neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka je v tom, že obchádza ust. § 74 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z., teda ide o úkon neplatný, pretože obchádza zákon. Ustanovenie § 74 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z. priamo na zmluvu, ktorá bola predmetom skúmania prvostupňovým súdom prvostupňový súd neaplikoval, pretože priamo na túto zmluvu sa citované zákonné ustanovenie nevzťahuje. Zmluvou, ktorá bola predmetom súdneho skúmania sa práve ust. § 74 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z. obchádza a teda takáto zmluva podľa § 39 Občianskeho zákonníka vo svojej platnosti nemôže obstáť, na čo nadväzuje aj zodpovednosť na bezdôvodné obohatenie a povinnosť ho vydať. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako správny potvrdil. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s aplikáciou § 224 ods. 1 O. s. p. odvolací súd priznal v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré predstavujú za 1 úkon poskytnutej právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu žalovaného 36,52 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, teda spolu 44,15 Eur, ktoré podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je povinná žalovaná zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobkyne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.