Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/576/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011899776 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011899776.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom AK Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnej: A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 673,21 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska cesta 17, Zvolen pod sp. zn. EX 3165/03, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/93/2004-24 zo dňa 22. septembra 2010 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/93/2004-24 zo dňa 22. septembra 2010 v prvej a druhej výrokovej vete, ktorými vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 11Er/93/2004-24 zo dňa 22. septembra 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní predloženej notárskej zápisnice ako exekučného titulu dospel k záveru, že táto nie je spôsobilým exekučným titulom. Konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu ako na titul pre exekúciu kladú, plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a preto aj uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, je neplatné. Napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Exekučný súd súčasne s poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 11,62 Eur. Proti rozhodnutiu exekučného súdu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil. V odvolaní namietal, že exekučný súd opakovane posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Notárska zápisnica bola predmetom preskúmania súdom už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný so zákonom a súdnemu exekútorovi vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Rovnako notár pri spisovaní notárskej zápisnice a ani Okresný súd Zvolen pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom nezistil rozpor plnomocenstva so zákonom. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že povinná ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení Zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo podľa § 33b Občianskeho zákonníka (OZ) odvolať, čo však neurobila. Ďalej namietal, že udelením plnomocenstva sa povinná ako dlžník nevzdala svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšírila možnosť uznania záväzku za jej osobu aj na osobu splnomocniteľa (v danom prípade advokáta). Odvolateľ napokon namietal, že vyhlásením exekúcie za neprípustnú a zastavením exekučného konania napriek tomu, že nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu v priebehu celého trvania exekučného konania, si oprávnený nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Na základe týchto dôvodov sa odvolateľ nestotožnil ani s priznanými trovami exekúcie. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Zvolen v zmysle § 221 O.s.p. zrušil. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom exekučného súdu vyslovenom v napadnutom uznesením a navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a odvolanie oprávneného odmietnuť. Povinná sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadrila. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že exekučný súd na základe žiadosti súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu vydal dňa 27. januára 2004 poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť pohľadávku vo výške 20 281,- Sk istiny s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie na základe notárskej zápisnice notára JUDr. Ondreja Ďuriača č. N 3174/2003, Nz 80105/2003 zo dňa 12. septembra 2003. Následne exekučný súd napadnutým uznesením č.k. 11Er/93/2004-24 zo dňa 22. septembra 2010 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Notár v predmetnej notárskej zápisnici osvedčil, že prítomný advokát Mgr. Bruno Žlnay, konajúci na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02. januára 2003, zastupujúci advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta konajúceho na základe splnomocnenia, ktoré je prílohou notárskej zápisnice, v mene povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 673,21 Eur (20 281,- Sk). Z toho úver a poplatok predstavujú sumu 547,04 Eur (16 480,- Sk), pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 27. júla 2003 do zaplatenia. Ďalej, že celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Ďalej notárska zápisnica obsahuje osvedčenie o tom, že povinná osoba, zastúpená ako je vyššie uvedené, vyhlásila, že v prípade neuhradenia dlhu do 21. septembra 2003 súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku alebo súdnym výkonom rozhodnutia. Ako príloha notárskej zápisnice je priložená listina - Zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 24. júna 2003, keď podpis povinnej, resp. jeho pravosť bola osvedčená notárkou JUDr. Máriou Vavráčovou, Detva dňa 24. júna 2003. Zmluva o úvere v strede textu obsahuje časť označenú ako „Splnomocnenie“. Podľa tohto splnomocnenia dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta v predtlači priamo uvedeného Mgr. Tomáša Kušníra, Advokátska kancelária Bratislava, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru uvedeného v predmetnej zmluve o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ O.s.p. alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. Notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas osoby povinnej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu. Dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice (notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto právnom úkone a iné). Následne je medzera, v ktorej je uvedené predtlačou „splnomocnenie prijímam“ a podpis Kušnír. Potom nasleduje poistenie dlžníka a vyhlásenie dlžníka o súhlase so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a potvrdenie prevzatia Zmluvy. Zmluva je datovaná a podpísaná. Na druhej strane listiny sa nachádzajú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v časti 19 obsahujú vyhlásenie zmluvných strán o prečítaní zmluvy a v časti 22 o tom, že zmluva je vyhotovená v 4 exemplároch, pričom jeden ostáva dlžníkovi, dva prislúchajú veriteľovi a jeden advokátovi Mgr. T. Kušnírovi. Odvolací súd vyhodnotil námietku oprávneného uvedenú v odvolaní, že exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, ako nedôvodnú, pretože vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. tvorilo prekážku veci rozsúdenej (res iudicata). Poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorý oprávňuje súdneho exekútora vykonávať konkrétnu exekúciu. Rovnako odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/164/1996). Rovnako za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva už posúdil notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spisovaní notárskej zápisnice, pretože súd nie je právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice viazaný. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd deficit materiálnej vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice mohol zistiť už z listín, ktoré oprávnený predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, teda ešte v dobe pred vydaním poverenia, avšak vzhľadom na to, že exekučný súd je oprávnený v každom štádiu konania skúmať, či exekučný titul je vykonateľný po stránke formálnej i materiálnej a v prípade, že tieto požiadavky nespĺňa, musí v každom štádiu konania na takéto zistenie aj adekvátne procesne zareagovať, vydanie poverenia súdnemu exekútorovi neznamená, že by bolo potrebné považovať za nesprávny taký postup exekučného súdu, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju potom, čo už vydal takéto poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Ďalšie dôvody odvolania sa týkali nesúhlasu odvolateľa s právnym záverom prvostupňového súdu o neplatnosti plnomocenstva. Možno sa stotožniť s tým, že hoci notárska zápisnica podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotno- právny základ, teda na ustanovenie občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho, musí notárska zápisnica obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Tieto náležitosti v tomto prípade neboli splnené. Súd je povinný preskúmavať materiálnu a formálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice tak, ako to vymedzil Exekučný poriadok, podľa ktorého exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Odvolací súd poukazuje na časť argumentácie Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 5/2000: „Práve súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako je účelom a cieľom každého občiansko-právneho súdneho konania zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t.j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným na nepochybným spôsobom, teda v tom zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia, atď. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritériá a že preto záver o ich splnení alebo nesplnení sa v prípadne exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučného titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, tak ako už bolo uvedené vyššie, zákonodarca hlavný dôraz položil na výslovný „súhlas povinnej osoby s exekúciou“. Ponechal teda rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň prejavila vôľu vyhnúť sa súdnemu sporu. Pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon jej to dovolil práve tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Zákon zároveň dovolil oprávnenej osobe uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastného uváženia uplatniť podobu jeho platnosti na základe svojho práva v exekučnom konaní. Inými slovami zákon účastníkom hmotno-právneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by sa mal exekučný súd zmocniť takéhoto preskúmavania veci v rámci exekučného konania, muselo to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však treba dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to práve z ohľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať. Len v takomto prípade na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu napriek splneniu predpísaných náležitostí vykonateľnosti, by nebolo možné podľa názoru Ústavného súdu priznať oprávnenej osobe právo na súdnu ochranu“. Je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej ako aj materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Podstatnou náležitosťou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je, aby exekučný titul, ktorým má byť notárska zápisnica obsahoval prejav vôle povinného. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil ani sa nezaoberal preskúmavaním hmotno-právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným. Skúmal, či je predložený exekučný titul materiálne vykonateľný. Jeho záver o tom, že nie je, je výsledkom správneho právneho posúdenia predloženého splnomocnenia. Inak povedané, v tomto prípade predložená notárska zápisnica nie je prejavom vôle povinného označeného v návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd teda správne skúmal, či predložená notárska zápisnica je prejavom vôle povinného označeného v návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 43a) ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43a) ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom. Podľa § 43b) ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie, b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi. Podľa § 43c) ods. 2 Občianskeho zákonníka Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Odvolací súd poukazuje na rozpor záujmov medzi dlžníkom a jeho zástupcom, pokiaľ by došlo k dohode o plnomocenstve, nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy o úvere dlžník nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože je nesporné, že zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač, ktorú používa oprávnený pri uzatváraní zmlúv a už obsahovala meno splnomocnenca advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Ak oprávnený takto postupoval a určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka, spochybnil samotný predpoklad, že splnomocnenec nemá s oprávneným žiadny bližší vzťah. V danom prípade ekonomického charakteru, ktorý by mohol spôsobovať jeho jednostranne smerovaný záujem, ktorý v konečnom dôsledku smeruje proti splnomocniteľovi, teda vlastnému mandantovi. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o zastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Z obsahu predloženého splnomocnenia, ktoré je začlenené do Zmluvy o úvere, vyplýva, že takáto dohoda o zastúpení určite nebola medzi povinným a zástupcom uzatvorená v čase vyhotovenia splnomocnenia. Z prílohy notárskej zápisnice, ktorá mala dokumentovať, že bola spísaná povinným v zastúpení, vyplýva, že v zmluve o úvere je na tej istej listine, jednak zmluva o úvere a jednak dve plnomocenstvá, pričom druhé z nich podľa obsahu možno posúdiť zároveň aj ako návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve. Prejav vôle je právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 Občianskeho zákona prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval. To znamená, odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutne nutné k tomu, aby mohla byť táto prejavená vôľa doručená, či už poverením inej osoby alebo podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z predloženej listiny je nepochybné, že dlžník podpísal zmluvu o úvere a súhlas s obsahom navrhnutých plnomocenstiev dňa 24. júna 2003 v neprítomnosti advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Okrem toho z plnomocenstva, ktoré udelil Mgr. Tomáš Kušnír Mgr. Brunovi Žlnayovi a ktoré tvorí prílohu notárskej zápisnice nevyplýva, že Mgr. Žlnay bol oprávnený zastupovať Mgr. Kušníra vo veci jeho splnomocnenia na zastupovanie Dagmar Oláhovej, nakoľko v predmetnom splnomocnení nie je nijakým spôsobom špecifikovaný dlžník, vo veci ktorého by ho mal zastupovať Mgr. Kušnír. Ďalej z predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník dostal a teda disponoval len jedným vyhotovením predmetnej listiny. Z uvedeného je nepochybné, že dlžník neodoslal návrh dohody o plnomocenstve druhej zmluvnej strane vybranému advokátovi. Predloženou listinou nie je prezentované ani prijatie návrhu advokátom a už vôbec nie doručenie prijatia návrhu v čase, keď navrhovateľ bol svojim návrhom viazaný. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že chýba platné plnomocenstvo a z toho dôvodu chýba materiálny predpoklad, aby notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom voči povinnej uvedenej v návrhu na vykonanie exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu do prvej a druhej výrokovej vety, ktorými bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, z dôvodov uvedených v odvolaní nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie v prvej a druhej výrokovej vete ako vecne správne potvrdil. Odvolateľ sa odvolal aj proti tretej výrokovej vete na padnutého uznesenia o náhrade trov exekúcie. Uviedol, že exekučný súd pochybil pri priznaní odmeny za úkon označený ako „vyúčtovanie trov exekúcie“, ktorý nie je možné označiť ako účelne vynaložený na exekúciu a tento úkon spadá pod ust. § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej aj len „vyhláška“). Z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 11,62 Eur. Súdny exekútor si v podaní zo dňa 22. marca 2010 vyčíslil ako trovy exekúcie podľa § 14 ods. 2 (náhrada za stratu času) vyhlášky spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a spracovanie vyúčtovania trov exekúcie a podľa § 14 ods. 3 (paušálna náhrada za úkony) vyhlášky získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa § 22 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil náhradu hotových výdavkov za poštovné za upovedomenie o začatí exekúcie a poštovné za výzvu na úhradu dlžnej sumy. Exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi podľa § 14 ods. 2 vyhlášky odmenu za 15 min. za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a 20 minút za spracovanie vyúčtovania trov exekúcie, t.j. 1 hodina vo výške 6,64 Eur. Odvolací súd je toho názoru, že spracovanie vyúčtovania trov nepatrí medzi účelne vynaložené úkony na vedenie exekúcie. Spracovanie vyúčtovania trov spadá pod administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou podľa § 25 vyhlášky. Odvolací súd preto odmenu za spracovanie vyúčtovania trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba za každú aj začatú hodinu je 200,- Sk (6,64 Eur). Keďže súdnemu exekútorovi bola exekučným súdom priznaná časová odmena aj za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 15 min., v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí časová odmena za 1 začatú hodinu vo výške 6,64 Eur. Keďže napriek tomu, že odvolací súd súdnemu exekútorovi časovú odmenu za spracovanie vyúčtovania trov exekúcie nepriznal, sa výška časovej odmeny súdneho exekútora nezmenila, odvolací súd nemohol zmeniť výšku priznaných trov exekúcie súdnemu. Odvolací súd preto uznesenie exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. aj v tretej výrokovej vete potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.