Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/5/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200226 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200226.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: Slovenský pozemkový fond Bratislava, regionálny odbor Petöfiho 16, 984 01 Lučenec, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Lučenci, Nám. Republiky č. 26, 984 01 Lučenec za účasti: 1) P.. B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. II č. XXX/XX, XXX XX F., 2) P.. S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.Z. XXX/X, XXX XX N. E. a 3) N. T., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, C. č. XXXX/XX, K. XXX XX S. XX, U. Q., všetci ďalší účastníci zastúpení JUDr. Ladislavom Kováčom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom T.G.Masaryka č. 4, 984 01 Lučenec, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. LC/2012/00068-RE-29 z 23. februára 2012 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Lučenec č. LC/2012/00068-RE-29 z 23. februára 2012 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa odvolaním doručeným súdu 16.03.2012, t.j. v zákonom stanovenej lehote, domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol, že žiadateľ A. U., ktorý zomrel 09. mája 2007, bol oprávnenou osobou a spĺňal podmienky podľa § 2 ods. 2 písm. e) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“), pričom preberateľmi uplatnených nárokov sú dedičia P.. B. N., P.. S. U., rod. U. a N. T., rod. U. (ďalší účastníci konania) s tým, že oprávnené osoby spĺňajú reštitučný titul podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. a týmto v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 503/2003 Z.z. priznal právo na náhradu za pozemky v k. ú. F. špecifikované v napadnutom rozhodnutí. Odvolateľ v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., pretože konfiškačné rozhodnutie na majetok Dr. N. K., v ktorom Konfiškačná komisia rozhodla o skonfiškovaní pôdohospodárskeho majetku N. K. v zmysle Nariadenia vlády č. 104/1945 Sb.n.SNR, bolo vydané Okresným národným výborom v Lučenci pod č. 21/16-b-1946 zo dňa 19.07.1946, zápis do Pozemkovej knihy bol vykonaný na základe návrhu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Lučenci č. 6392/49 č.b.539/49 dňa 10.01.1948, nie je teda splnené rozhodujúce obdobie prechodu pozemkov na štát stanovené v citovanom ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. od 25. februára 1948 do 01. januára 1990. Poukázal na argumentáciu správneho orgánu, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že rozhodné obdobie ohraničené od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 je určené spôsobom uvedeným v ustanovení § 3, pričom podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. považuje za rozhodné obdobie na účely tohto zákona aj obdobie pred 25. februárom 1948, a to pre okruh osôb vymedzených v tejto časti zákona. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. Za osobitný predpis zákon vyslovene uvádza aj Nariadenie SNR č. 104/1945 Zb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov. Odporca sa v rozhodnutí odvoláva na Záznam z rokovania konaného 8. a 9. marca 2005 v Žiline. Podľa odvolateľa v uvedenom prípade odporca povýšil záznam z pracovného jednania nad aplikáciu právnej normy. Odvolateľ poukázal na znenie ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z.z. Na to, aby osobám maďarskej národnosti vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie, musela táto osoba podľa § 2 Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. SNR spĺňať podľa písm. a) podmienku nadobudnutia československého štátneho občianstva podľa zákona č. 245/1948 Sb. o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti a podľa písm. b) pracovať na tomto majetku so starostlivosťou riadneho hospodára, okrem, že by pre okolnosti nezávislé na ich vôli (napr. pre starobu, maloletosť, chorobu, vdovstvo alebo invaliditu) sami neboli mohli (nemohli) na ňom pracovať. Podľa § 1 zákona č. 245/1948 Sb. o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti osoby maďarskej národnosti, ktoré dňa 01. novembra 1938 boli československými štátnymi občanmi, majú bydlisko na území Československej republiky a nie sú príslušníkmi cudzieho štátu, nadobúdajú bez ďalšieho československé štátne občianstvo dňom, kedy tento zákon nadobúda účinnosť, ak zložia do 90 dní od tohto dňa sľub vernosti Československej republike (§ 2 ods. 2). Dr. N. K. bol vyhlásený za mŕtveho ku dňu 16.06.1944 Uznesením Okresného súdu v Lučenci č. M 241/46/7, t.j. bol v čase smrti občanom Maďarského kráľovstva. Podľa odvolateľa je irelevantné, či mal bydlisko v Lučenci alebo v Budapešti, nakoľko v roku 1944 bol aj Lučenec súčasťou Maďarského kráľovstva. Z uvedeného podľa odvolateľa vyplýva, že Dr. N. K. nevznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie, nakoľko nesplnil jednu zo základných podmienok vyňatia, t.j. nadobudnutie československého štátneho občianstva. V čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 245/1948 Sb. bol už mŕtvy, a teda nemohol zložiť zákonom vyžadovaný sľub vernosti Československej republike. Podľa odvolateľa preto nie je možné na uvedený prípad aplikovať § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. Ďalej poukázal na to, že podľa zápisov v pozemno- knižnej vložke č. 2260 v k.ú. F. pod bodom B5 a B6 sa predmetný nehnuteľný majetok stal podľa vtedy platných zákonov vlastníctvom Maďarského kráľovstva a oprávnené osoby ho mohli reštituovať podľa zákona č. 128/1946 Zb. v znení neskorších predpisov. Napokon poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí odporcu je nesprávne uvedená výmera pozemkov, za ktoré sa priznáva náhrada, pričom v pozemno-knižnej vložke č. XXXX má parcela č. 3041/2 výmeru 11 651 m2 a náhrada je priznaná vo výmere 13 646 m2, parcela č. XXXX mala výmeru 13 0325 m2, náhrada je priznaná za výmeru 133 328 m2, parcela č. XXXX mala výmeru 4 669 m2 a náhrada je priznaná vo výmere 4 669 m2. Rozdiel medzi výmerou uvedenou v pozemno-knižnej vložke č. XXXX a priznanou náhradou predstavuje 4 998 m2. Napriek tomu, že výmera parciel EKN nie je záväzná, v prípade plnenia správny orgán vychádzal z výmery 15 1643 m2, čím by došlo k plneniu vyššiemu o 4 998 m2. Odporca, ani ďalší účastníci konania sa písomne k odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný podľa § 246 ods. 1 O. s. p. , § 246a a § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní, pričom sa oboznámil s obsahom správneho spisu a vypočul účastníkov konania, resp. ich zástupcov. Po prejednaní veci a preskúmaní zákonnosti rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Poverená zástupkyňa navrhovateľa - odvolateľa sa na pojednávaní pridržiavala dôvodov uvedených v odvolaní, pričom namietala najmä: 1. nesplnenie podmienky uvedenej v § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., pretože k odňatiu vlastníckeho práva k pozemkom Dr. N. K. nedošlo v rozhodnom období od 25. februára 1948 do 01.01.1990, 2. neexistenciu reštitučného titulu, pretože nedošlo k naplneniu podmienok ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., keďže Dr. N. K. - pôvodne oprávnená osoba, nesplnila podmienky na vyňatie pozemkov z konfiškácie v zmysle nariadenia č. 26/1948 Sb.n.SNR a to konkrétne podmienku nadobudnutia štátneho občianstva ČSR. Dr. N. Sacher nemohol nadobudnúť štátne občianstvo ČSR v zmysle zákona č. 245/1948 Sb. z dôvodu, že ešte pred vydaním tohto zákona bol v roku 1946 ku dňu 16.06.1946 vyhlásený za mŕtveho a teda nemohol zložiť ani sľub, ktorý bol podmienkou získania štátneho občianstva, 3. vecnú stránku rozhodnutia týkajúcu sa priznanej náhrady za pozemky vo výmere, ktorá je odlišná od pôvodného stavu uvedeného v evidencii (pozemno-knižná vložka č. XXXX) o 4 998 m2, 4. skutočnosť, že podľa zápisov v pozemno-knižnej vložke č. XXXX v k.ú. F. bod B5 a B6 sa predmetný nehnuteľný majetok stal vlastníctvom Maďarského kráľovstva a oprávnené osoby si ho mohli reštituovať podľa zákona č. 128/1946 Sb. v znení neskorších predpisov. Poverený zástupca odporcu na pojednávaní k námietke neexistencie reštitučného titulu v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. poukázal na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí a na to, že citované ustanovenie obsahuje dve vety, pričom prvá veta sa týka osôb maďarskej národnosti a druhá veta osôb, ktoré mali československú štátnu príslušnosť za predpokladu, že neboli odsúdení podľa príslušných zákonov. Oprávnené osoby podľa druhej vety nemuseli splniť podmienky uvedené vo vete prvej. Odporca v konaní zisťoval, či Dr. N. K. bol osobou maďarskej národnosti, keďže zo zadovážených dokladov vyplývali rozličné údaje (z jedného vyplýval údaj o jeho bydlisku v Lučenci a národnosti československej, z druhého údaj o jeho bydlisku v Budapešti a národnosti maďarskej). Odporca sa rozhodol pre variantu, že ho považoval za občana Československého štátu a reštitučný nárok mu priznal v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. Záver o tom, že Dr. K. bol k 01.01.1938 prihlásený k národnosti československej, a teda v roku 1946 nemohol byť maďarskej národnosti, odporca vyvodil z Návrhu na konfiškáciu. V tomto sa uvádza, že vlastníkom nehnuteľností je O. K. a spol., štátna príslušnosť k 01.11.1938 je československá, pričom odporca vychádzal z predpokladu, že uvedená informácia o štátnej príslušnosti sa týkala všetkých vlastníkov uvedených v predmetnom návrhu bez ohľadu na to, kde mali bydlisko. K námietke o odlišných údajoch vo výmere pozemkov odporca uviedol, že vychádzal z identifikácie parciel a z údajov poskytnutých správou katastra, pričom v katastri nehnuteľností sú údaje, výmery po ROEP schválené rozhodnutím, tieto údaje sú záväzné a údaje o výmerách pozemkov uvedené v pozemno-knižnej knihe boli zrejme nepresné. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Splnomocnený zástupca ďalšieho účastníka sa na pojednávaní stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí a poukázal na obsah svojho stanoviska predloženého odporcovi v správnom konaní. K odvolacej námietke navrhovateľa o spochybnení splnenia otázky rozhodného obdobia poukázal na to, že v ustanovení § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. v podstate rozhodné obdobie zahŕňa aj obdobie, ktoré bolo pred rozhodným obdobím uvedeným v § 2, t.j. aj obdobie pred rokom 1945. Uviedol, že Dr. K. stratil československé štátne občianstvo v roku 1938 na základe okupácie Lučenca, avšak Benešovými dekrétmi bolo rozhodnuté o navrátení československého občianstva všetkým osobám. Z uvedeného podľa zástupcu ďalších účastníkov vyplýva, že až do roku 1944, kedy Dr. K. zahynul v koncentračnom tábore, nestratil československé štátne občianstvo. Ďalej poukázal na to, že ak bol Dr. K. ku dňu 16.06.1944 vyhlásený za mŕtveho, jeho synovec A. U. sa prakticky už od roku 1944 stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe obyčajového práva a ak bolo v roku 1946 vydané konfiškačné rozhodnutie na nehnuteľnosti vo vlastníctve Dr. K., toto by bol neplatný právny úkon a štát by mal vydať nehnuteľnosti, ktoré boli skonfiškované na základe takto neplatného právneho úkonu. Splnomocnený zástupca ďalších účastníkov poukázal na rozhodnutie Okresného úradu v Lučenci z 03. marca 1999 č. 99/1, ktoré rieši obdobný prípad, v ktorom boli reštitučné nároky priznané vychádzajúc zo Stanoviska č. 45 z roku 1998. Navrhol, aby rozhodnutie odporcu súd potvrdil. Ďalší účastník v druhom rade P.. S. U. súhlasil s argumentáciou svojho právneho zástupcu a poukázal na to, že jeho právni predchodcovia boli osobami s československým štátnym občianstvom, toto nikdy nestratili a neboli ani osobami maďarskej národnosti. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou z 22. decembra 2004 doručenou odporcovi 27. decembra 2004 si žiadateľ A. U., F. uplatnil právo na vrátenie vlastníctva k pozemkom zapísaným v PKV č. XXXX v k.ú. F., parc. č. XXXX, XXXX/1, XXXX/2 (správne má byť XXXX) a XXXX po pôvodných vlastníkoch Dr. N. K. a Dr. F. K. v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. V žiadosti uviedol, že je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona a pozemky prešli na štát, resp. inú právnickú osobu na základe bližšie nešpecifikovaného titulu podľa § 3 ods. 1 alebo 2 citovaného zákona. Odporca o predmetnej žiadosti rozhodol rozhodnutím č. LC/2010/00094 RE-29 z 31. mája 2010 tak, že žiadateľ A. U. bol oprávnenou osobu a spĺňal podmienky podľa § 2 ods. 2 písm. e) zákona č. 503/2003 Z.z. V priebehu správneho konania žiadateľ dňa 09. mája 2007 zomrel a na základe osvedčenia o dedičstve č. 17B 344/2007, Dnot 333/2007 z 26. novembra 2007 sa preberateľmi reštitučného nároku stali P.. B. N. v podiele 1/4, P.. S. U. (zmena priezviska rozhodnutím Okresného úradu Veľký Krtíš z 25. mája 2007 z pôvodného S. U.) v podiele 2/4 a N. T., rod. U. v podiele 1/4. Odporca v tomto rozhodnutí súčasne rozhodol, že oprávnené osoby spĺňajú reštitučný titul podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. s odôvodnením, že k strate vlastníctva nehnuteľností došlo rozhodnutím Konfiškačnej komisie v Lučenci č. 539/1948 zo dňa 10. januára 1948 podľa Nariadenia č. 104/45 Sb.n.SNR, pričom poznámka konfiškácie podielu pôvodného vlastníka bola v PKV č. 2260 vyznačená. Ďalej rozhodol, že oprávneným osobám sa priznáva v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 503/2003 Z.z. právo na náhradu v príslušných podieloch, pričom sa im v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. prevedú bezplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu, resp. sa im poskytne finančná náhrada. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie Slovenský pozemkový fond, Bratislava ,o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 27Sp 14/2010-79 zo dňa 25. mája 2011, ktorým rozhodnutie odporcu z 31. mája 2010 zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom konštatoval, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Odporca o žiadosti žiadateľa opätovne rozhodol a to napadnutým rozhodnutím č. LC/2012/00068-RE-29 zo dňa 23.02.2012 tak, že žiadateľ A. U. - synovec pôvodného vlastníka Dr. N. K. bol oprávnenou osobu a spĺňal podmienky § 2 ods. 2 písm. e) zákona č. 503/2003 Z.z., pričom preberateľmi uplatnených nárokov sú na základe dedičského rozhodnutia č. 17D 344/2007 P.. B. N. v podiele 1/4, P.. S. U. v podiele 2/4 a N. T., rod. U. v podiele 1/4. Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že A. U. bol synom N. U., rod. K., ktorá bola sestrou Dr. N. K., keďže z predložených dokladov vyplýva, že mali totožných rodičov. Z predložených dokladov, ako aj z predloženého rodokmeňa rodiny K. teda vyplýva, že A. U. bol synovcom M.. N. K.. Odporca v konaní preskúmal oprávnené osoby podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona v poradí písmena a) až e) zákona č. 503/2003 Z.z. a z vykonaného dokazovania vyplýva, že súrodenci N. U., rod. K. zahynuli v roku 1944 v koncentračnom tábore Osvienčim (Poľsko), prežil jedine syn N. U. a to A. U. (žiadateľ), ako aj P. K. (sestra M.. N. K.), ktorá mala potomka S. I.D., ktorý sa v roku 1934 narodil v meste Balassgyarmat v Maďarsku, z čoho je možné predpokladať, že by u neho zrejme neboli splnené podmienky štátnej príslušnosti na uplatnenie reštitučného nároku ustanovené v § 2 citovaného zákona. Z vykonaného dokazovania odporcu teda vyplýva, že žiadateľ A. U. je jedinou oprávnenou osobou spĺňajúcou podmienky v zmysle § 2 zákona č. 503/2003 Z.z., pričom odporca v rozhodnutí uviedol, že tento si ako jediný uplatnil reštitučný nárok v zmysle citovaného zákona a prináleží mu celý podiel vo vlastníctve M.. N. K. za predpokladu splnenia ostatných podmienok ustanovených v zákone č. 503/2003 Z.z. Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná a tento výrok napadnutého rozhodnutia ani nebol napadnutý odvolaním. Odporca napadnutým rozhodnutím (bod 2) rozhodol, že oprávnené osoby spĺňajú reštitučný titul podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. s odôvodnením, že k strate vlastníctve nehnuteľností došlo rozhodnutím Konfiškačnej komisie v sídle ONV v Lučenci č.: 21/16-b-1946 zo dňa 19. júla 1946, v ktorom konfiškačná komisia rozhodla o skonfiškovaní pôdohospodárskeho majetku N. K. v zmysle Nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR. Zápis do pozemkovej knihy bol vykonaný na základe Návrhu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, Pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Lučenci č.: 6392/47 zo dňa 10. januára 1948, č.d. 539/48. Poznámka konfiškácie podielu pôvodného vlastníka bola v PKV č. 2260 vyznačená v časti A. Majetková podstata. Skutočnosť, že majetok bol v čase konfiškácie vlastníctvom M.. N. K., mal správny orgán za preukázané Zápisnicou MNV v Lučenci č. 7065/45 z 25.06.1945, v ktorej boli uvedení vlastníci majetku určeného na zaistenie, ako aj z dokladov MNV v Lučenci č. 7065 (Návrh na konfiškáciu pôdohospodárskeho majetku v k.ú. F.). V prípade vlastníctva Maďarského kráľovstva sa v citovaných podkladoch pri čísle PKV uvádza skratka O.F.Y. Budapest a v zátvorke sa uvádza pôvodný vlastník. Z uvedených dokladov pre odporcu vyplynulo, že vlastníkovi M.. N. K. bol odňatý majetok vedený v PKV č. 2260 k.ú. F. v zmysle Nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR. Odporca v rozhodnutí konštatoval, že podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. je zákonom stanovené obdobie ohraničené od 25. februára 1948 do 01.01.1990 spôsobom uvedeným v ustanovení § 3, avšak podľa ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona sa považuje za rozhodné obdobie na účely tohto zákona aj obdobie pred 25. februárom 1948 a to pre okruh osôb vymedzených v tejto časti zákona, pričom za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov treba považovať aj občanov SR, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. Za osobitný predpis zákon vyslovene uvádza aj Nariadenie SNR č. 104/1945 Zb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov. Odporca v rozhodnutí argumentuje, že ustanovenia Nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR sa využívali pred rozhodným obdobím, t.j. pred februárom 1948. Pokiaľ zákon č. 503/2003 Z.z. priamo vo svojej dikcii prelomil pre určitý okruh osôb toto rozhodné obdobie a to tým, že poukazuje práve na tento skôr platný a v praxi aj skôr uplatňovaný právny predpis, nie je možné u týchto osôb dovolávať sa rozhodného obdobia len od 28. februára 1948. U týchto osôb sa podľa odporcu musí v znení zákona vziať do úvahy obdobie, odkedy sa citované Nariadenie SNR uplatňovalo v praxi. Odporca považoval za dostatočne preukázané, že majetok odňatý v zmysle nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR spadá do rozhodného obdobia a teda je splnené ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. K rovnakému záveru podľa odporcu dospeli aj účastníci pracovného rokovania konaného dňa 08. a 09. marca 2005 v Žiline vo veci postupov riešenia reštitučných nárokov podľa zákona č. 503/2003 Z.z., z ktorého bol spracovaný Záznam, pričom odporca poukázal na text tohto Záznamu uvedený na str. 5. Odporca z Návrhu na konfiškáciu pôdohospodárskeho majetku č. 7065 a Zápisnice MNV Lučenec č. 7065/45 z 25.06.1945 zistil, že vlastník Dr. N. K. mal štátnu príslušnosť československú. Vo vydanom konfiškačnom rozhodnutí č. 21/16-B-1946 z 19. júla 1946 sa uvádza jeho miesto bydliska Budapešť a národnosť maďarská. Podľa Uznesenia Okresného súdu v Lučenci č. M 241/46/7 od 16.06.1944 už nežil, preto nemohol byť 19. júla 1946 (v rozhodnutí je nesprávne uvedený dátum 19. december 1946) obyvateľom Budapešti, a keďže bol podľa konštatovania odporcu v rozhodnutí k 01.01.1938 prihlásený k národnosti československej, nemohol byť v roku 1946 národnosti maďarskej; ide o pochybenie orgánu vydávajúceho rozhodnutie o konfiškácii. Z predloženého úmrtného listu Dr. N. K. podľa odporcu vyplýva, že Dr. K. bol občanom ČSR a Mesta Lučenec až do právoplatnosti uznesenia súdu o jeho vyhlásení za mŕtveho. Dr. K. bol vyhlásený za mŕtveho spätne k 16.06.1944, avšak až v roku 1946, podľa odporcu je ho preto potrebné považovať za osobu, ktorej vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie vykonanej podľa tohto nariadenia. Podľa odporcu nie je preto podstatné, či Dr. N. K. v roku 1948, t.j. v čase vydania Nariadenia č. 26/1948 Sb.n.SNR, ešte žil a či spĺňal podmienky na vznik nároku na vyňatie z konfiškácie podľa § 2 Nariadenia Zboru povereníkov č. 26/1948 Sb.n.SNR, keďže splnenie podmienky reštitučného titulu Dr. N. K. nie je odvodené z prvej vety § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. Prvá veta § 3 ods. 2 totiž podľa odporcu pojednáva o navrátení majetku osôb maďarskej národnosti. Keďže Dr. N. K. bol občanom Československej republiky s trvalým pobytom na jej území, vzťahuje sa podľa odporcu na neho druhá veta § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., ktorá rozšírila okruh osôb, na ktoré je možné uplatniť reštitučný titul, a to na občanov K. republiky, ktorým bolo odňaté vlastnícke právo podľa Nariadenia 104/45 Zb. SNR a ktorí neboli odsúdení podľa Nariadenia č. 33/1945 Zb. SNR. Skutočnosť, že Dr. N. K. tento nebol odsúdený podľa citovaného nariadenia mal odporca preukázanú zo správy Štátneho archívu v Banskej Bystrici, pobočka Lučenec pod č. A/I-4/2010/00155-2 zo dňa 25.05.2010. Z uvedených skutočností odporca vyvodil, že je v danom prípade splnený reštitučný titul podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca rozhodol v bode 3 výroku svojho rozhodnutia tak, že oprávneným osobám v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 503/2003 Z.z. priznal právo na náhradu za pozemky z k. ú. F. špecifikované v bode 3 napadnutého rozhodnutia, pričom oprávneným osobám priznal právo na náhradu tak, že Ing. B. N. priznal právo na náhradu v podiele 1/4 z jednej polovice, P.. S. U. v podiele 2/4 z jednej polovice a N. T. v podiele 1/4 z jednej polovice. Vzhľadom na to, že z identifikácie parciel bolo zistené, že pre navrátenie vlastníctva k parcelám uvedeným v bode 3 rozhodnutia existuje prekážka k navráteniu vlastníctva k pozemkom, pretože tieto sa nachádzajú vo vlastníctve fyzických osôb alebo boli po prechode do vlastníctva štátu zastavané, čím boli preukázané prekážky k navráteniu vlastníctva v súlade s § 6 ods. 1 písm. a) a d) citovaného zákona, odporca v bode 5 napadnutého rozhodnutia rozhodol, že oprávneným osobám sa v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. prevedú bezplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len náhradné pozemky) v primeranej výmere a bonite, resp. sa im poskytne finančná náhrada. Súd z obsahu správneho spisu zistil, že predmetom tohto konania je rozhodnutie o reštitučnom nároku uplatnenom neb. A. U. k pozemkom PKV č. XXXX k.ú. F. (parcely PK č. XXXX/2, XXXX a XXXX), ktorých pôvodným vlastníkom bol Dr. N. K. v podiele 1/2. Z úmrtného listu zväzok XVI. ročník 1944 zo 14. septembra 2009 vyplýva, že Dr. N. K. bol na základe Uznesenia Okresného súdu v Lučenci č. M 241/46/7 vyhlásený za mŕtveho s dátumom úmrtia 16. júna 1944. Z rodného listu vydaného 27. decembra 1946 vyplýva, že A. U., nar. XX. M. XXXX bol synom N. U., rod. K., ktorá podľa predloženého rodokmeňa i listinných dokladov (sobášny list A. U. a N. K. zväzok VIII. ročník 1920 z 05. augusta 1997) bola sestrou Dr. N. K.. Z uvedeného vyplýva, že A. U. bol synovcom Dr. N. K.. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná. Z fotokópie Rozhodnutia č. 21/16-B/1946 Konfiškačnej komisie zriadenej podľa §1 ods. 7 a 8 Nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v sídle Okresného národného výboru v Lučenci vyplýva, že táto na svojom zasadnutí 19. júla 1946 podľa § 1 ods. 7 citovaného nariadenia rozhodla, že N. K., obyvateľa v Budapešti je treba považovať podľa § 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 104/45 Sb.n.SNR v znení článku I. Nariadenia č. 64/1946 Sb.n.SNR za osobu národnosti maďarskej. Na základe tohto rozhodnutia sa považuje pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2 citovaného nariadenia patriaci vlastníckym právom N. K. za skonfiškovaný ku dňu 01. marcu 1945 a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom území Slovenska sa tento majetok nachádza. Na základe predmetného konfiškačného rozhodnutia bola táto skutočnosť vyznačená v pozemkovej knihe k.ú. F. vo vložke č. XXXX pod čd. 539/1948 na základe návrhu z 10. januára 1948. Z Návrhu na konfiškáciu pôdohospodárskeho majetku v katastrálnom území Lučenec - Miestny národný výbor Lučenec č. 7065, ktorý je súčasťou správneho spisu vyplýva, že na strane 1 predmetného návrhu je ako vlastník (spoluvlastníci) uvedený O. K. a spol., bydlisko na neznámom mieste, štátna príslušnosť k 01.11.1938 československá. V prílohe označenej ako „osobný popis vlastníka - súpis“ sa pri pozemno- knižnej vložke č. XXXX uvádza ako vlastník (spoluvlastník) Dr. N. K. v spoluvlastníckom podiele 1/2 pri parcelách o. i. č. XXXX/X, XXXX a XXXX. V Zápisnici Miestneho národného výboru v Lučenci č. 7065/45 z 25. júna 1945 spísanej v Lučenci, ktorá je obsahom správneho spisu, bol označený ako vlastník majetku zapísaného v PKV č. XXXX Dr. N. K. v podiele 1/2, pričom ako bydlisko vlastníka bol uvedený Lučenec. Štátna príslušnosť k 01. novembru 1938 v predmetnej zápisnici nebola vyznačená. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. /1 Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria: a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, /2 b) lesný pôdny fond /3 Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku titulov uvedených pod písm. a) až t). Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 7, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z.z. na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb.n.SNR s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Podľa § 1 ods. 7 citovaného nariadenia o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky (ods. 6), či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, ako i o tom, či sú dané podmienky a či bola zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a, rozhoduje najneskôr do 30. júna 1948 konfiškačná komisia (v ďalšom texte: Komisia). Podľa § 1 ods. 11 citovaného nariadenia Zbor povereníkov nariadením určí, že sa pôdohospodársky majetok osôb spadajúcich pod ustanovenia § 1 ods. 1 písm. b) vyníma čiastočne, najviac však do 50 ha z konfiškácie. Podľa § 1 Nariadenia Zboru povereníkov zo dňa 04. novembra 1948 č. 26/1948 Sb.n.SNR, ktorým sa upravuje vyňatie pôdohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie, vydanom podľa § 1 ods. 11 Nariadenia č. 104/1945 Sb.SNR, pôdohospodársky majetok (§ 2 nariadenia) osôb maďarskej národnosti, ktorý nebol pridelený podľa konfiškačných predpisov, sa čiastočne vyníma z konfiškácie za podmienok podľa § 2. Podľa § 1 ods. 3 citovaného nariadenia rozhodnutie o vyňatí majetku z konfiškácie (ods. 1) vydá povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Podľa § 2 citovaného nariadenia ustanovenie § 1 ods. 1 vzťahuje sa len na majetok osôb, ktoré a) nadobudli československé štátne občianstvo podľa zákona č. 245/1948 o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti, a b) pracovali (pracujú) na tomto majetku so starostlivosťou riadneho hospodára, okrem že by pre okolnosti nezávislé na ich vôli (napr. pre starobu, maloletosť, chorobu, vdovstvo alebo invaliditu) sami neboli mohli (nemohli) na ňom pracovať. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 245/1948 Zb. o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti, osoby maďarskej národnosti, ktoré dňa 01. novembra 1938 boli československými štátnymi občanmi, majú bydlisko na území Československej republiky a nie sú príslušníkmi cudzieho štátu, nadobúdajú bez ďalšieho československé štátne občianstvo dňom, kedy tento zákon nadobúda účinnosť, ak zložia do 90 dní od tohto dňa sľub vernosti Československej republike (§ 2 ods. 2). Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“) nehnuteľnosti vyňaté z konfiškácie podľa osobitných predpisov /31 (§ 1 ods. 11 Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb.SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov, Nariadenie Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR, ktorým sa upravuje vyňatie pôdohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie) sa vydajú, / 32 (§ 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.) ak nárok nebol uspokojený podľa týchto predpisov, a to aj vtedy, ak boli pridelené po 28. februári 1948. Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. z konfiškácie podľa osobitných predpisov /33 (§ 1 ods. 1 písm. a), b), a c) Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. SNR v znení neskorších predpisov) sa vynímajú, ak sa tak nestalo už skôr, / 34 (napr. uznesenie Predsedníctva SNR z 23. januára 1965 č. 17) a vydajú sa /35 (§ 6 zákona č. 229/1991 Zb.) rodinné domčeky s priľahlým dvorom a záhradou, ak pôvodný vlastník alebo iná oprávnená osoba /36 (§ 4 zákona č. 229/1991 Zb.) v domčeku doteraz býva ako vo vlastnom; o vyňatí rozhodujú a úlohu pozemkového úradu pri vydávaní nehnuteľnosti oprávneným osobám plnia obvodné pozemkové úrady. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. z konfiškácie podľa osobitných predpisov /33 (§ 1 ods. 1 písm. a), b), a c) Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. SNR v znení neskorších predpisov) sa vynímajú, ak nejde o prípady uvedené v odsekoch 1 a 2, a vydajú sa /35 (§ 6 zákona č. 229/1991 Zb.) v rozsahu podľa odseku 1 nehnuteľnosti, ktoré boli skonfiškované na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie alebo Zboru povereníkov vydaného po 25. februári 1948 s výnimkou prípadov, ak by išlo o osoby súdne postihnuté podľa osobitných predpisov. /37 (nariadenie SNR č. 33/1945 Zb. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva). O vyňatí rozhodujú obvodné pozemkové úrady. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie odporcu o reštitučnom nároku uplatnenom podľa zákona č. 503/2003 Z.z., pričom súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľa. Zákon č. 503/2003 Z.z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Cieľom tohto reštitučného zákona je tiež spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období stanovenom v tomto zákone vo vzťahu k zakotvenému okruhu subjektov a zákonom stanovenom okruhu reštitučných titulov. V posudzovanej veci bolo predovšetkým úlohou súdu posúdiť odvolaciu námietku odvolateľa (navrhovateľa) týkajúcu sa právneho posúdenia otázky splnenia podmienky stanovenej v § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., t.j. či žiadateľom uplatnený reštitučný nárok možno subsumovať pod zákon č. 503/2003 Z.z. vzhľadom k tomu, že predmetné konfiškačné rozhodnutie vo vzťahu k právnemu predchodcovi žiadateľa resp. jeho právnych nástupcov Dr. N. K. bolo vydané dňa 19. júla 1946, teda pred 25. februárom 1948, ako aj posúdiť, či oprávnené osoby spĺňajú reštitučný titul podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona. V zmysle § 2 ods. 1 citovaného zákona právo na vrátenie vlastníctva pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v tzv. rozhodnom období, t.j. v období od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. V konaní bolo nesporne zistené, že rozhodnutím Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Lučenci č. 21/16/B-1946 zo dňa 19. júla 1946 bol pôvodnému vlastníkovi Dr. N. K. (právnemu predchodcovi žiadateľa a ďalších účastníkov konania) skonfiškovaný všetok pôdohospodársky majetok ako osobe maďarskej národnosti v zmysle § 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR ku dňu 01. marcu 1945, pričom súčasťou tohto rozhodnutia bolo aj rozhodnutie v zmysle § 1 ods. 7 citovaného nariadenia, že osobu Dr. N. K. treba považovať podľa § 1 ods. 1 písm. b) citovaného nariadenia za osobu maďarskej národnosti. Je teda zrejmé, že k strate vlastníctva predmetných nehnuteľností zapísaných v PKV č. XXXX k.ú. F. došlo vzhľadom na horeuvedené konfiškačné rozhodnutie vydané dňa 19. júla 1946 pred rozhodným obdobím (od 25.02.1948 do 01.01.1990). V prejednávanej veci teda nebola splnená základná podmienka stanovená v citovanom § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.. K strate vlastníctva v tomto prípade nedošlo žiadnym zo spôsobov uvedených v § 3 ods. 1 citovaného zákona. Odvolateľ namietal, že správny orgán nesprávne posúdil otázku, či oprávnené osoby spĺňajú reštitučný titul podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, keď jednak ustanovenie § 3 ods. 2 citovaného zákona správny orgán vyložil v tom zmysle, že „podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona sa považuje za rozhodné obdobie na účely tohto zákona aj obdobie pred 25.02.1946 a to pre okruh osôb vymedzených v tejto časti zákona“ a jednak konštatoval, že reštitučný titul Dr. N. K. je odvodený z § 3 ods. 2 veta druhá citovaného zákona. Takýto výklad ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona odvolateľ nepovažoval za správny. Z dikcie ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona vyplýva obdobný postup pri navrátení vlastníctva k pozemkom oprávneným osobám ako je uvedené v ods. 1 v súvislosti s tam taxatívne uvedenými reštitučnými titulmi aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov (§ 3 ods. 2 veta prvá citovaného zákona). Tu poznámky odkazujú na osobitné predpisy a to § 37 a nasl. zákona č. 330/1991 Zb., ako aj na Nariadenie Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb., ktorým sa upravuje vyňatie poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie. V prejednávanom prípade boli pozemky právneho predchodcu žiadateľa (ďalších účastníkov) skonfiškované na základe § 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR ako osobe maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Podľa § 38 ods. 3 zákona č. 330/91 Zb. z konfiškácie podľa osobitných predpisov [tu poznámka č. 33 odkazuje na osobitný predpis a to Nariadenie č. 104/1945 Sb.n.SNR, konkrétne na ustanovenie § 1 ods. 1 písm. a), b), a c)] sa vynímajú (ak nejde o prípady uvedené v ods. 1 a 2) a vydajú sa v rozsahu podľa ods. 1 nehnuteľnosti, ktoré boli skonfiškované na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie alebo Zboru povereníkov vydaného po 25. februári 1948 s výnimkou prípadov, ak by išlo o osoby súdne postihnuté podľa osobitných predpisov (tu poznámka 37 odkazuje na nariadenie č. 33/1945 Zb.SNR). V prejednávanom prípade však rozhodnutie konfiškačnej komisie bolo vydané pred 25. februárom 1948, t.j. fyzickej osobe nevznikol nárok na vyňatie pozemku z konfiškácie v zmysle § 38 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. a skutočnosť, že Dr. N. K. ako fyzická osoba nebol postihnutý podľa osobitných predpisov (nariadenie č. 33/1945 Zb.SNR) je v tomto prípade irelevantná. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že by oprávnenej osobe ako fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pôdohospodárskeho majetku z konfiškácie v zmysle Nariadenia Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb., ktorým sa upravuje vyňatie majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie, pretože v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok podľa § 2 citovaného nariadenia (ustanovenie § 1 ods. 1 citovaného nariadenia sa vzťahuje len na majetok osôb, ktoré po a) nadobudli československé štátne občianstvo podľa zákona č. 245/1948 Zb. o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti a súčasne pracovali na tomto majetku so starostlivosťou riadneho hospodára, okrem, že by pre okolnosti nezávislé na ich vôli sami neboli mohli na ňom pracovať, keďže v čase vydania predmetného nariadenia už Dr. N. K. nežil, resp. bol vyhlásený za mŕtveho a to na základe uznesenia Okresného súdu v Lučenci č. M 241/46/7 ku dňu 16.06.1944, pričom obidve podmienky uvedené v § 1 ods. 1 citovaného nariadenia museli byť splnené súčasne. V konaní nebola preukázaná ani skutočnosť, že Dr. N. K. nadobudol československé štátne občianstvo v zmysle § 1 zákona č. 245/1948 Sb., keďže v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona už bol mŕtvy a tak nemohla byť splnená jedna z podmienok - zloženie sľubu vernosti Československej republike. Preukazovanie splnenia ostatných podmienok stanovených v § 1 citovaného zákona vzhľadom na vyššie uvedené nemá právny význam. Pre úplnosť je potrebné poukázať na to, že v konaní napokon nebolo nepochybne preukázané ani to, kde mal Dr. N. K. naposledy bydlisko, keďže z predložených listinných dôkazov vyplývali dva rozličné údaje o jeho bydlisku (Lučenec, resp. Budapešť). Argumentáciu odporcu v napadnutom rozhodnutí, že ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Zb. sa na Dr. N. K. nemohlo vzťahovať, keďže toto ustanovenie pojednáva o navrátení majetku osôb maďarskej národnosti, súd nepovažoval za relevantnú, keďže z rozhodnutia Konfiškačnej komisie z 19.07.1946 vydaného na základe § 1 ods. 7 Nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR vyplýva, že Dr. N. K. sa považoval za osobu národnosti maďarskej a jeho pôdohospodársky majetok mu bol skonfiškovaný v zmysle § 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 104/45 Sb.n.SNR ako osobe maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že záver odporcu vyslovený na str. 7 napadnutého rozhodnutia, že Dr. N. K. nemohol byť národnosti maďarskej, pretože bol k 01.01.1938 prihlásený k národnosti československej, nemá podklad v listinách obsiahnutých v správnom spise, a pokiaľ by aj mal odporca na mysli, že Dr. N. K. mal k 01.11.1938 štátnu príslušnosť československú (vychádzajúc z údajov uvedených v Návrhu na konfiškáciu pôdohospodárskeho majetku v k.ú. F. č. 7065), ani táto skutočnosť by nevylučovala, že bol resp. mohol byť národnosti maďarskej, odhliadnuc od vyššie citovaného rozhodnutia Konfiškačnej komisie vydaného v zmysle § 1 ods. 7 Nariadenia č. 104/45 Sb.n.SNR, ktorým bolo rozhodnuté, že Dr. N. K. bol považovaný za osobu národnosti maďarskej. Z ustanovenia § 3 ods. 2 veta druhá zákona č. 503/2003 Z.z., z ktorej odporca odvodil existenciu reštitučného nároku Dr. N. K. ako oprávnenej osoby, vyplýva zaradenie aj ďalšieho okruhu osôb, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov a to pre účely tohto zákona, aj štátnych občanov Slovenskej republiky majúcich trvalý pobyt na území SR, ktorým bolo odňaté vlastnícke právo (tu zákon v poznámke 10 odkazuje na Nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR, podľa ktorého bolo konfiškačné rozhodnutie týkajúce sa majetku Dr. N. K. vydané), ak títo zároveň neboli odsúdení podľa osobitných predpisov (nariadenie č. 33/1945 Sb.n.SNR). Uvedené ustanovenie je však potrebné ďalej aplikovať vzhľadom na skutkové okolnosti konfiškácie majetku pôvodného vlastníka aj v spojitosti s ustanovením § 38 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., ktoré hovorí o vyňatí nehnuteľností z konfiškácie podľa osobitných predpisov s odkazom na § 1 ods. 1 písm. a), b) a c) Nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR, avšak opäť za podmienky, že ich majetok bol skonfiškovaný rozhodnutím Konfiškačnej komisie alebo Zboru povereníkov po 25.februári 1948, ( s výnimkou prípadov, ak by išlo o osoby súdne postihnuté podľa osobitných predpisov), čo však nie je prípad pôvodného vlastníka Dr. N. K.. Pokiaľ splnomocnený zástupca ďalších účastníkov v súdnom konaní poukázal na Stanovisko č. 45/1998 správneho kolégia publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR, k tejto argumentácii súd uvádza, že predmetné stanovisko sa nezaoberá otázkou rozhodného obdobia, ani tým, že je pri posudzovaní reštitučného titulu možné ísť aj pred zákonom ohraničené rozhodujúce obdobie, ale riešilo otázku rozsahu poľnohospodárskeho majetku za účelom zjednotenia výkladu § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 229/1991). Vo vzťahu k prejednávanému prípadu súd považoval za právne irelevantné aj predložené rozhodnutie Okresného úradu Lučenec z 03.03.1999, ktoré sa týkalo nároku uplatneného v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. Podľa názoru súdu ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. je potrebné vykladať v kontexte s ustanoveniami § 3 ods. 1 a § 2 citovaného zákona. Súčasne teleologickým výkladom (t.j. sledovaním účelu reštitučných zákonov), v ktorých je kladený dôraz na odstránenie krívd v čase neslobody, nie je možné dospieť k záveru, že by všetky akty konfiškácie mali podliehať zámeru zákonodarcu vysloveného v ustanovení § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., ale len tie akty, ktoré boli osobitnými zákonmi (napr. prostredníctvom § 38 zákona č. 330/1991 Zb.) vyňaté spod konfiškácie. Vydaniu teda nepodliehajú tie nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát pred rozhodným obdobím konfiškáciou, ak neboli spod konfiškácie vyňaté. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. nie je ustanovením, ktoré by riešilo komplexne reštitučný nárok - nárok na vydanie nehnuteľností (pozemkov). Toto ustanovenie svojím obsahom len rozširuje okruh subjektov a definuje ustanovením kritérií ďalšiu skupinu oprávnených osôb na vydanie nehnuteľností (obdobným spôsobom ako v ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.) a to tých osôb, ktorým bolo odňaté vlastnícke právo k poľnohospodárskemu majetku konfiškáciou, avšak za predpokladu, že im vznikol nárok na jeho vyňatie podľa osobitných predpisov. Uvedené ustanovenie samo o sebe nie je osobitným predpisom zakladajúcim nárok vyňatia majetku spod konfiškácie z hľadiska vecného, časového alebo z iných hľadísk. Neupravuje totiž predpoklady vyňatia spod konfiškácie, ale len predpoklady po stránke subjektu, ktorému bolo odňaté vlastníctvo konfiškáciou, pre vydanie nehnuteľností. Toto ustanovenie nie je možné aplikovať bez použitia ďalších ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. a ani bez použitia ďalších predpisov, na ktoré odkazuje. Pokiaľ ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. upravuje, že oprávnenou osobu na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemku je štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území SR, ktorého pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu spôsobom uvedeným v ustanovení § 3 v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 (tzv. v rozhodujúcom období) a keď pri vydaní nehnuteľností podľa § 3 ods. 2 sa postupuje obdobne, je potrebné mať za to, že uvedená doba je súčasne podmienkou pre vydanie nehnuteľností, ktoré prešli na štát konfiškáciou. Účelom tzv. reštitučných zákonov je zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948-1990, t.j. v limitovanom časovom období tzv. komunistickej nadvlády. Strata vlastníctva konfiškáciou na základe predpisov z roku 1945 (Nariadenie č. 104/1945 Sb.n.SNR), ktorými sa po druhej svetovej vojne riešili majetkové pomery osôb nemeckej, maďarskej národnosti a osôb považovaných za zradcov a nepriateľov slovenského národa, nebola zásadne produktom komunistickej nadvlády. Pre účely zákona č. 503/2003 Z.z.,(ako aj zákona č. 229/1991 Zb.) sa za rozhodné považovali len niektoré straty poľnohospodárskeho majetku zapríčinené konfiškáciou, ktoré dotknutým osobám vznikli z aplikácie týchto predpisov v rozhodnom čase (t.j. v období od 25.02.1948 do 01.01.1990) alebo ak nedošlo k uspokojeniu nárokov na vyňatie spod konfiškácie. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/58/2011. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že rozhodnutie Konfiškačnej komisie z 19.07.1946, ktoré bolo vydané pred rozhodným obdobím určeným v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., nespĺňa zákonom stanovené podmienky na vyňatie nárokovaných nehnuteľností z konfiškácie podľa osobitných predpisov (§ 3 ods. 2 citovaného zákona), rozhodnutie odporcu považoval za rozhodnutie vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. podľa názoru súdu neupravuje vyňatie majetku spod konfiškácie z hľadiska časového, a preto toto ustanovenie nemožno aplikovať bez použitia ďalších ustanovení zákona a osobitných predpisov, na ktoré zákon odkazuje. Z uvedeného vyplýva, že podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom môže uplatniť len oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorý pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Potom je zrejmé, že v zmysle citovaného ustanovenia zákona č. 503/2003 Z.z. takto možno navrátiť vlastníctvo len k tým nehnuteľnostiam, ktoré prešli na štát konfiškáciou na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie vydaného po 25. februári 1948, čo v tomto prípade nebolo splnené. Súd preto odvolaciu námietku odvolateľa, ktorý vyslovil nesúhlas s právnym názorom odporcu, pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. považoval za dôvodnú, pretože toto ustanovenie nerieši „posun“ rozhodného obdobia, resp. „prielom“ do rozhodného obdobia, ale len rozširuje okruh oprávnených osôb, ktorým za predpokladu splnenia ďalších podmienok možno priznať status oprávnenej osoby. Vzhľadom na vyššie uvedené sa krajský súd podrobne nezaoberal ďalšími námietkami odvolateľa. Pokiaľ sa však týka žalobcom tvrdenej nesprávnej výmery pozemkov, za ktoré bola priznaná oprávneným osobám náhrada, keď táto výmera sa líši od výmery uvedenej v PKV č. XXXX, súd vo všeobecnosti poukazuje na skutočnosť, že správny orgán si v konaní zadovážil identifikáciu pozemkov a pri rozhodovaní vychádzal z výmery pozemkov určenej po ROEP zapísanej v katastri nehnuteľností, pričom údaje v katastri nehnuteľností sú záväzné. Rovnako sa súd podrobne nezaoberal vyslovenou domnienkou, že nehnuteľný majetok sa stal vlastníctvom Maďarského kráľovstva a oprávnené osoby si ho mohli reštituovať podľa zákona č. 128/1946 Sb., keďže odvolanie jednak neobsahovalo podrobnejšiu argumentáciu, a jednak neboli splnené vyššieuvedené podmienky stanovené z.č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva. Na základe vyššie uvedeného súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie zrušil s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správny orgán je s poukazom na § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný právnym názorom súdu. Navrhovateľovi vznikol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania, pretože bol v konaní úspešný. Navrhovateľ si však v konaní žiadne trovy neuplatnil, a preto súd o nich nerozhodoval. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v šiestich vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. Proti rozhodnutiu súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. (§ 250e z O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.