Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/28/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200488 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200488.2
Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ G.. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. II č. XXX/XX, XXX XX D., 2/ G.. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. P. XXX/X, XXX XX Q. O. a 3/ Q. N., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXXX/ XX, X., XXX XX F. XX, C. H., všetci zastúpení JUDr. Ladislavom Kováčom, advokátom, AK Mateja Bela 2, 984 01 Lučenec proti odporcovi: Okresný úrad Lučenec, pozemkový a lesný odbor, Nám. Republiky 26, 984 36 Lučenec za účasti: Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, 817 15 Bratislava o odvolaní navrhovateľov proti rozhodnutiu odporcu č. OU-LC-PLO-2015/00439 RE-29 zo dňa 02.03.2015 takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporcu č. OU-LC-PLO-2015/00439 RE-29 zo dňa 02.03.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľom náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ sa odvolaním doručeným v zákonnej lehote domáhali, aby súd rozhodnutie odporcu č. OU-LC-PLO-2015/00439 RE-29 zo dňa 02.03.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím odporca rozhodol o nároku žiadateľa U. C. na navrátenie vlastníctva k pozemkom evidovaným v pozemnoknižnej vložke (ďalej „PKV“) č. XXXX v k. ú. D. uplatneného v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 503/2003 Z.z.“) žiadosťou č. L/2004/00994 doručenou odporcom 27.12.2004 tak, že žiadateľ U. C., ktorý v priebehu správneho konania zomrel dňa XX.XX.XXXX, synovec pôvodného vlastníka Dr. Q. X. a preberatelia uplatnených nárokov na základe Osvedčenia o dedičstve č. 17D 344/2007 zo dňa 26.11.2007 G.. Y. Q., G.. F. C. a Q. N., rod. C. (ďalej aj „žiadatelia“) nespĺňajú podmienku § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. a nenavracia sa im v zmysle § 5 ods. 2 cit. zákona vlastníctvo, ani nepriznáva právo na náhradu za pozemky v k.ú. D. evidované pôvodne v PKV č. XXXX (XXXX/X, XXXX a XXXX) špecifikované podľa súčasného stavu v bode 3 výroku napadnutého rozhodnutia.
Navrhovatelia (odvolatelia) v odvolaní namietali, že odporca napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že nie je splnená podmienka stanovená v § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. predovšetkým v tom, že k strate vlastníctva predmetných nehnuteľností došlo na základe Konfiškačného rozhodnutia vydaného dňa 19.07.1946, teda pred rozhodným obdobím. Skutočnosť, že reštituent - neb. U. C., ktorý si podal žiadosť o navrátenie vlastníctva k pozemku je osoba oprávnená, nie je medzi navrhovateľmi a správnym orgánom sporná. Sporné je tvrdenie správneho orgánu, či je možné uplatniť reštitučný nárok, ak bolo konfiškačné rozhodnutie vydané pred rozhodným obdobím, t.j. pred 25.02.1948, alebo nie. Navrhovatelia v podanom odvolaní odcitovali ust. § 3 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. (v odvolaní nesprávne uvedený ako § 2 ods. 2) a s poukazom na toto ustanovenie uviedli, že z poslednej vety § 2 ods. 2 (správne malo byť § 3 ods. 2) logicky vyplýva, že zákon počíta aj s navrátením pozemkov odňatých
pred rozhodujúcim obdobím u osôb spĺňajúcich podmienky podľa tohto ustanovenia. V opačnom prípade by táto veta nemala podľa odvolateľov zmysel. Z predložených dokladov tak, ako ich správny orgán cituje, t.j. rodný a úmrtný list Q. X. a rodný list U. C. vyplynulo, že U. C. ako reštituent spĺňa podmienky aj podľa § 3 ods. 2 cit. zákona s poukazom na ust. § 37 a nasl. zák. č. 330/1991 Zb. a Nariadenia Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR. Pri uplatnení intabulačného princípu pozemkovej knihy je podľa odvolateľov síce možné uvažovať, že vlastníctvo sa nadobúda až zápisom do pozemkovej knihy, potom je však potrebné prihliadnuť na ďalšiu právnu skutočnosť, a to že až do skončenia dedičského konania nie je možné s majetkom nakladať. Podľa úmrtného listu Q. X. zomrel - bol vyhlásený za mŕtveho k XX.XX.XXXX a dedičom bol U. C.. Teda aj rozhodnutie Konfiškačnej komisie v sídle ONV č. 21/16-b-1946 zo dňa 19.07.1946, v ktorom konfiškačná komisia rozhodla o skonfiškovaní všetkého pôdohospodárskeho majetku T.. Q. X. ako osobe maďarskej národnosti v zmysle § 1 ods. 1 písm. b/ Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR ku dňu 01.03.1945, bolo rozhodnutím bez právneho dôvodu, čím bolo naplnené ust. § 3 ods. 1 písm. o/ zák. č. 503/2003 Z.z. Odvolatelia mali za to, že odporca na základe nesprávnej právnej aplikácie práva dospel k rozhodnutiu, ktoré je v rozpore so zák. č. 503/2003 Z.z.
Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Ďalší účastník konania - Slovenský pozemkový fond, Bratislava vo svojom písomnom vyjadrení z 01.10.2015 uviedol, že rozhodnutie odporcu považuje za vecne správne a navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p., § 246a a § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní, pričom sa oboznámil s listinami obsiahnutými v správnom spise, vypočul zástupkyňu účastníkov konania - navrhovateľov 1/, 2/ a 3/ a povereného zástupcu odporcu. Po prejednaní veci a preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľov sa na pojednávaní pridržiavala dôvodov uvedených v odvolaní, pričom podstatný dôvod, pre ktorý považujú navrhovatelia napadnuté rozhodnutie za nezákonné, je vykonanie nesprávneho právneho posúdenia skutočnosti, že navrhovatelia nie sú osobami oprávnenými v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. v spojení s § 6 ods. 1 písm. a/ a d/, keď názor odporcu, o ktorý oprel svoje rozhodnutie, že žiadatelia nespĺňajú podmienku podľa § 2 ods. 1 cit. zákona, považujú za právne irelevantný. Moment prechodu vlastníctva vysvetlili navrhovatelia na str. 3 svojho odvolania (v tejto súvislosti bolo na pojednávaní zistené, že splnomocnená zástupkyňa navrhovateľov nedisponuje odvolaním, ktoré bolo doručené súdu a smerovalo proti napadnutému rozhodnutiu, ale disponuje textom odvolania, ktoré bolo podané proti predchádzajúcemu rozhodnutiu odporcu). Navrhovatelia považujú za rozhodnú právnu skutočnosť, že podľa úmrtného listu Q. X. zomrel, resp. bol vyhlásený za mŕtveho k XX.XX.XXXX a dedičom sa stal U. C., tzn. že aj rozhodnutie Konfiškačnej komisie z 19.07.1946, v ktorom bolo rozhodnuté o skonfiškovaní všetkého pôdohospodárskeho majetku Dr. Q. X. ako osoby maďarskej národnosti v zmysle § 1 ods. 1 písm. b/ Nariadenia č. 104/1945 ku dňu 01.03.1945, bolo podľa názoru navrhovateľov rozhodnutím bez právneho dôvodu, čím bolo naplnené ustanovenie § 3 ods. 1 písm. o/ zák. č. 503/2003 Z.z. Na U. C. teda prešlo automaticky vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré dovtedy patrili T.. Q. X., a preto rozhodnutie Konfiškačnej komisie smerovalo už proti nežijúcej osobe. Navrhovatelia ho preto považujú za neplatné. Zástupkyňa navrhovateľa tvrdila, že U. C. splnil všetky podmienky stanovené zákonom, a preto je rozhodnutie odporcu nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci. Rozhodnutie žiadala zrušiť a uplatnila si náhradu trov konania. Zástupkyňa navrhovateľov žiadala, aby súd zadovážil spisy Okresného úradu, odbor pozemkový a lesný v Lučenci, kde v obdobných veciach oprávnených osôb, ktoré odvodzovali svoje právo od osoby, ktorá bola vyhlásená za mŕtvu spätne, pretože umrela v koncentračnom tábore v r. 1944, boli v konaní úspešní, rozhodnutiami odporcu im boli nároky priznané a bolo uznané vlastníctvo týchto nástupcov.
Poverený zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvedených v rozhodnutí vydanom 02.03.2015 a má za to, že neboli splnené podmienky podľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. s tým, že navrhovateľom nebolo možné prinavrátiť vlastníctvo, resp. priznať právo na náhradu za pozemky v katastrálnom území D.. Správny orgán posudzoval splnenie podmienok na navrátenie majetku podľa § 2 ods. 1 cit. zákona tak vo vzťahu k T.. X. ako vlastníkovi, ako aj k U. C. ako vlastníkovi, pokiaľ by prihliadal na tie skutočnosti, ako uviedol navrhovateľ, ale aj v prípade, ak by bol U. C. považovaný za
vlastníka týchto nehnuteľností, čo mohlo byť spochybnené skutočnosťou, že nebolo presne preukázané, že by bol jediným vlastníkom, keďže do úvahy prichádzal ako dedič po Dr. Q. X. v r. 1944 aj p. M.. Tieto skutočnosti správny orgán neskúmal, pretože aj pri zohľadnení intabulačného princípu podľa právnej úpravy z r. 1948 nebolo možné konštatovať, že by bolo došlo k odňatiu vlastníckeho práva U. C. v rozhodnom období, keďže prechod vlastníctva bol zapísaný do PKV v januári 1948, t.j. pred rozhodným obdobím stanoveným v § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. Ani v jednom prípade teda neboli splnené podmienky rozhodného obdobia podľa § 2 ods. 1 a aj keby bol správny orgán vychádzal z fikcie, že U. C. bol vlastníkom a mal mu byť odňatý majetok bez právneho dôvodu, keďže Konfiškačné rozhodnutie bolo vydané v r. 1946 proti T.. Q. X., ani v tomto prípade by nebolo možné priznať uvedený nárok U. C.. Rozhodnutie považoval za riadne odôvodnené a žiadal ho potvrdiť.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou z 22.12.2004 doručenou odporcovi 27.12.2004 si žiadateľ U. C., D. uplatnil právo na vrátenie vlastníctva k pozemkom zapísaným v PKV č. XXXX v k. ú. D., parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X (správne má byť XXXX) a XXXX po pôvodných vlastníkoch Dr. Q. X. a Dr. D. X. v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z. V žiadosti uviedol, že je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 cit. zákona a pozemky prešli na štát, resp. na inú právnickú osobu na základe bližšie nešpecifikovaného titulu podľa § 3 ods. 1 alebo 2 cit. zákona.
Odporca o predmetnej žiadosti pôvodne rozhodol rozhodnutím č. LC/2010/00094 RE-29 zo dňa 31.05.2010, ktoré však bolo pre nepreskúmateľnosť zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sp/14/2010 zo dňa 25.05.2011.
Odporca o predmetnej žiadosti opätovne rozhodol rozhodnutím č. LC/2012/00068-RE-29 z 23.02.2012 tak, že žiadateľ U. C. bol oprávnenou osobou a spĺňal podmienky podľa § 2 ods. 2 písm. e/ zák. č. 503/2003 Z.z. V priebehu správneho konania žiadateľ dňa 09.05.2007 zomrel a na základe Osvedčenia o dedičstve č. 17D 344/2007, Dnot 333/2007 z 26.11.2007 sa preberateľmi reštitučného nároku stali G.. Y. Q. v podiele 1/4, G.. F. C. (zmena priezviska rozhodnutím Okresného úradu Veľký Krtíš z 25.05.2007 z pôvodného F. C.) v podiele 2/4 a Q. N., rod. C. v podiele 1/4. Odporca v tomto rozhodnutí súčasne rozhodol, že oprávnené osoby spĺňajú reštitučný titul podľa § 3 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z., pričom podstatou odôvodnenia rozhodnutia odporcu bol záver, že k strate vlastníctva nehnuteľnosti došlo rozhodnutím Konfiškačnej komisie v sídle ONV v Lučenci č. 21/16-b/1946 zo dňa 19.07.1946, v ktorom Konfiškačná komisia rozhodla o skonfiškovaní pôdohospodárskeho majetku Q. X. v zmysle Nariadenia č. 104/1945 Sb. s tým, že obdržané podklady preukazujú, že majetok v čase konfiškácie bol vlastníctvom Dr. Q. X.. Pri svojom rozhodnutí odporca vychádzal z právneho názoru, že majetok odňatý v zmysle Nariadenia č. 104/1945 Sb. spadá do rozhodného obdobia, a teda sú splnené podmienky stanovené v § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. Tento právny názor krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu odporcu podanom Slovenským pozemkovým fondom nepovažoval za správny, a preto rozhodnutie odporcu rozsudkom č. 27Sp/5/2012 zo dňa 12.09.2012 zrušil s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. z dôvodu, že toto rozhodnutie bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v predmetnom rozsudku právne vyargumentoval svoj záver, pričom rozhodnutie Konfiškačnej komisie zo dňa 19.07.1946, aj keď bolo vydané podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb., nespadá do rozhodného obdobia vymedzeného zákonom v ust. § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. ako obdobie od 25.02.1948 do 01.01.1990. Poukázal pritom na výklad ust. § 3 ods. 2 cit. zákona, podľa ktorého toto ustanovenie nerieši „posun“ rozhodného obdobia, resp. „prielom“ do rozhodného obdobia, ale len rozširuje okruh oprávnených osôb, ktorým za predpokladu splnenia ďalších podmienok možno priznať status oprávnenej osoby.
Proti rozsudku krajského súdu podali zúčastnené osoby v 1. až 3. rade (v tomto konaní navrhovatelia 1/ až 3/) v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 10Sžr/171/2012 zo dňa 25.09.2013 tak, že rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12.09.2012 potvrdil, pričom sa stotožnil s právnym názorom vysloveným krajským súdom vo vzťahu k vyslovenému právnemu názoru, že rozhodnutie Konfiškačnej komisie zo dňa 19.07.1946, aj keď bolo vydané podľa Nariadenia č. 104/1945 Sb., nespadá do rozhodného obdobia vymedzeného zákonom v ust. § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. Rozhodnutie odporcu z 12.09.2012 preto ani podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 25.09.2013 nebolo možné považovať za zákonné a takéto rozhodnutie nebolo možné potvrdiť. Odporca následne opätovne rozhodol o uplatnenom nároku rozhodnutím č. OU-LC-PLO-2013/00059-RE-29 zo dňa 02.12.2013 tak, že žiadateľ U. C., ktorý v priebehu správneho konania zomrel dňa XX.XX.XXXX, synovec pôvodného vlastníka T.. Q. X. a preberatelia uplatnených nárokov na základe Osvedčenia
o dedičstve č. 17D 344/2007 zo dňa 26.11.2007 G.. Y. Q., G.. F. C., rod. C. a Q. N., rod. C. (ďalej aj „žiadatelia“) nespĺňajú podmienku podľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. a nenavracia sa im v zmysle § 5 ods. 2 cit. zákona vlastníctvo, ani nepriznáva právo na náhradu za pozemky v k.ú. D. evidované pôvodne v PKV č. XXXX (XXXX/X, XXXX a XXXX) špecifikované podľa súčasného stavu v bode 3. výroku napadnutého rozhodnutia. Odporca rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že vzhľadom na znenie § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. je zrejmé, že k strate vlastníctva predmetných nehnuteľností zapísaných v PKV č. XXXX v k.ú. D. došlo vzhľadom na Konfiškačné rozhodnutie vydané dňa 19.07.1946 pred rozhodným obdobím a súčasne poukázal na § 3 ods. 2 cit. zákona upravujúce vyňatie poľnohospodárskych pozemkov z konfiškácie na základe Nariadenia č. 104/1945 Sb., avšak za predpokladu, že k odňatiu nehnuteľností došlo po 25.02.1948, čo v tomto prípade nebolo splnené. Z uvedeného odporca vyvodil záver, že nie je splnená základná podmienka stanovená v § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. V odôvodnení odcitoval právnu argumentáciu Krajského súdu v Banskej Bystrici uvedenú v rozsudku č.k. 27Sp/5/2012 z 12.09.2012 vo vzťahu k uplatnenej námietke nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k Rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Lučenci z 23.03.2012, ako aj časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 10Sžr/171/2012 z 25.09.2013, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12.09.2012 potvrdený. Súčasne konštatoval, že správny orgán je v zmysle § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný právnym názorom súdu, s ktorým sa stotožnil. Na základe podaného odvolania žiadateľov Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č.k. 27Sp/8/2014-23 zo dňa 08.10.2014 rozhodnutie odporcu z 02.12.2013 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie odporcu bolo nedostatočne odôvodnené a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, ako aj z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Odporca následne rozhodol opätovne o uplatnenom nároku napadnutým rozhodnutím zo dňa 02.03.2015.
Odporca v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uplatnenie nároku sa týka nehnuteľností, ktoré boli evidované v PKV č. XXXX k.ú. D. a pôvodný pozemkovoknižný vlastník Dr. Q. X., evidovaný pod B2 vlastnil na základe kúpnopredajnej zmluvy nehnuteľnosti v 1/2. Odporca preskúmal príbuzenský vzťah žiadateľa U. C. k pôvodnému vlastníkovi Dr. Q. X. a dospel k záveru, že U. C. bol synovcom Dr. Q. X.. Ďalej konštatoval, že U. C. je oprávnenou osobou v zmysle § 2 ods. 2 písm. e/ zák. č. 503/2003 Z.z. a mal by teda nárok na celý majetok Dr. Q. X. za predpokladu, že vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodnom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 3 zák. č. 503/2003 Z.z. Žiadateľ U. C. v priebehu správneho konania zomrel a na základe osvedčenia 17D 344/2007 z 26.11.2007 sa preberateľmi uplatneného reštitučného nároku stali G.. Y. Q., G.. F. C. a Q. N., rod. C. v príslušných dedičských podieloch. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Odporca v rozhodnutí uviedol, že Dr. Q. X. bol vyhlásený za mŕtveho k dátumu 16.06.1944 Uznesením súdu č. M 241/46/7, pričom z vyjadrenia Okresného súdu v Lučenci vyplýva, že predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť pravdepodobne v roku podania žiadosti, t.j. v r. 1946, ak nie neskôr. Do času, kým nadobudlo uznesenie súdu o vyhlásení za mŕtveho právoplatnosť, treba podľa práva každú fyzickú osobu považovať za osobu žijúcu. K strate vlastníctva nehnuteľností došlo rozhodnutím Konfiškačnej komisie v sídle ONV v Lučenci č. 21/16-b-1946 zo dňa 19.07.1946, v ktorom Konfiškačná komisia rozhodla o skonfiškovaní všetkého pôdohospodárskeho majetku Dr. Q. X. ako osobe maďarskej národnosti v zmysle § 1 ods. 1 písm. b/ Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR ku dňu 01.03.1945, pričom súčasťou tohto rozhodnutia bolo aj rozhodnutie v zmysle § 1 ods. 7 cit. nariadenia, že osobu Dr. Q. X. treba považovať podľa § 1 ods. 1 písm. b/ cit. nariadenia za osobu maďarskej národnosti. Konfiškácia podľa Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov Slovenského národa v znení neskorších predpisov z titulu nežijúcej osobe nemusela byť podľa odporcu vylúčená, keďže Dr. Q. X. bol vyhlásený za mŕtveho pravdepodobne v r. 1946 spätne k dátumu XX.XX.XXXX. Zápis do pozemkovej knihy bol vykonaný na základe návrhu Povereníctva pôdohospodárstva pozemkovej reformy sekcia B, Pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Lučenci č. 6392/47 zo dňa 10.01.1948 čd. 539/48. Poznámka konfiškácie je uvedená v PKV č. XXXX v časti A. Majetková podstata. Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v tom čase platný intabulačný princíp pozemkovej knihy znamenal, že vlastníctvo k pozemku sa nadobúda až zápisom do pozemkovej knihy. Tento princíp bol prelomený Občianskym zákonníkom č. 141/1950 Zb., podľa ktorého k zmene vlastníctva dochádza už samotnou listinou. Odporca poukázal na ust. § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z., podľa ktorého právo na navrátenie vlastníctva pozemku si môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v tzv. rozhodnom období, t.j. v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 spôsobom uvedeným v ust. § 3 zák. č. 503/2003 Z.z. Odporca uzavrel, že
k strate vlastníctva predmetných nehnuteľností zapísaných v PKV č. XXXX k.ú. D. došlo vzhľadom na horeuvedené Konfiškačné rozhodnutie vydané dňa 19.07.1946 s prihliadnutím na intabulačný princíp 10.01.1948 pred rozhodným obdobím (od 25.02.1948 do 01.01.1990). Ust. § 3 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. upravuje vyňatie poľnohospodárskych pozemkov z konfiškácie na základe Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, avšak za predpokladu, že k odňatiu nehnuteľností došlo po 25.02.1948, čo v tomto prípade nebolo splnené. Na základe uvedeného odporca konštatoval, že nie je splnená podmienka rozhodného obdobia stanovená v § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. pre žiadateľa U. C. ako oprávnenú osobu podľa § 2 ods. 2 písm. e/ zák. č. 503/2003 Z.z. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporca preskúmal aj splnenie podmienky § 3 ods. 2 cit. zákona. Keďže T.. Q. X. podľa rozhodnutia Konfiškačnej komisie v sídle ONV v Lučenci č. 21/16-b-1946 zo dňa 19.07.1946 treba považovať podľa § 1 ods. 1 písm. b/ Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR za osobu maďarskej národnosti, odporca skúmal, či tejto fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, § 37 a nasl. zák. č. 330/1991 Zb., ako aj Nariadenia Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR, ktorým sa upravuje vyňatie pôdohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie. Odporca s poukazom na § 38 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb. konštatoval, že v danom prípade rozhodnutie Konfiškačnej komisie bolo vydané pred 25.02.1948, t.j. fyzickej osobe nevznikol nárok na vyňatie pozemku z konfiškácie v zmysle § 38 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb., keďže podľa cit. ustanovenia sa z konfiškácie podľa osobitných predpisov (poznámka č. 33 odkazuje na osobitný predpis a to Nariadenie č. 104/1945 Sb. n. SNR § 1 ods. 1 písm. a/, b/ a c/) vynímajú (ak nejde o prípady uvedené v ods. 1 a 2) a vydávajú sa v rozsahu podľa ods. 1 nehnuteľnosti, ktoré boli skonfiškované na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie alebo Zboru povereníkov vydaného po 25.02.1948 s výnimkou prípadov, ak by išlo osoby súdne postihnuté podľa osobitných predpisov (poznámka 37 odkazuje na Nariadenie č. 33/1945 Sb. n. SNR). Rovnako nebolo preukázané, že T.. Q. X. vznikol nárok na vyňatie pôdohospodárskeho majetku z konfiškácie v zmysle Nariadenia Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb., ktorým sa upravuje vyňatie majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie, pretože nebolo splnené preukázanie podmienok podľa § 2 cit. nariadenia (ust. § 1 ods. 1 cit. nariadenia sa vzťahuje len na majetok osôb, ktoré po a/ nadobudli československé štátne občianstvo podľa zák. č. 245/1948 Zb. o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti a súčasne pracovali na tomto majetku so starostlivosťou riadneho hospodára, okrem že by pre okolnosti nezávislé na ich vôli sami neboli mohli na ňom pracovať), keďže v čase vydania predmetného nariadenia už T.. Q. X. nežil, resp. bol vyhlásený za mŕtveho na základe Uznesenia Okresného súdu v Lučenci č. M 241/46/7 ku dňu XX.XX.XXXX, pričom obidve podmienky uvedené v § 1 ods. 1 cit. nariadenia museli byť splnené súčasne. V konaní nebola preukázaná ani skutočnosť, že T.. Q. X. nadobudol československé štátne občianstvo v zmysle § 1 zák. č. 245/1948 Zb., keďže v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona už bol mŕtvy a tak nebola byť splnená jedna z podmienok - zloženiu sľubu vernosti Československej republike. Z uvedeného odporca vyvodil, že nebola splnená podmienka rozhodného obdobia stanoveného v § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. a rovnako žiadna z podmienok uvedených v § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 503/2003 Z.z.
Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že preskúmal žiadateľa U. C. aj ako možného vlastníka predmetných nehnuteľností vo vzťahu k uplatnenému reštitučnému podaniu, vzhľadom na podané námietky účastníkov konania. Z vyjadrenia účastníkov konania vyplýva, že T.. Q. X. bol v čase vojny zavlečený do koncentračného tábora, kde v r. 1944 zahynul. Podľa vtedy platného obyčajového práva na území Slovenska v 1. Československej republike od 28.10.1918 do vydania Občianskeho zákonníka v r. 1950 (zák. č. 141/1950 Zb.) platilo uhorské obyčajové právo, podľa ktorého dedič nadobúdal dedičstvo dňom smrti poručiteľa. Uvedené uhorské právo platilo aj na území Maďarského kráľovstva od r. 1918 do r. 1945. Pri rešpektovaní práva I. Československej republiky aj uhorského obyčajového práva platného na území Maďarského kráľovstva U. C. sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností ku dňu vyhlásenia T.. Q. X. Okresným súdom v Lučenci za mŕtveho, t.j. dňom XX.XX.XXXX, aj keď neprebehlo dedičské konanie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa podľa odporcu U. C. stal vlastníkom nehnuteľností od XX.XX.XXXX, a teda v rozhodnom období od septembra 1945 do 25.02.1948 bol výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Konfiškácia majetku, keďže jeho vlastníkom bol U. C. a nie T.. Q. X., bola vykonaná bez právneho dôvodu, keďže na osobu U. C. sa ustanovenie o konfiškácii v zmysle Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR nevzťahovalo. Pokiaľ správny orgán posúdil existenciu reštitučného nároku U. C. ako vlastníka predmetných nehnuteľností, ktorého pozemky prešli na štát alebo na inú právnickú osobu podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zák. č. 503/2003 Z.z., keďže k strate vlastníctva predmetných nehnuteľností došlo rozhodnutím Konfiškačnej komisie v sídle ONV v Lučenci zo dňa 19.07.1946, ktorým bol odňatý majetok T.. Q. X. zapísaná do pozemkovej knihy v Lučenci č. 6392/47 zo dňa 10.01.1948, čd. 539/48, citovaným rozhodnutím bol podľa fikcie odňatý majetok U. C. bez právneho dôvodu, ktorý prešiel do vlastníctva Československého štátu v
správe Okresného národného výboru v Lučenci, pôdohospodárskeho odboru. Ak by majetok prešiel do vlastníctva štátu po zohľadnení intabulačného princípu dňa 10.01.1948 a na uvedený majetok nebolo v ďalšom období vydané iné rozhodnutie o odňatí majetku na vlastníka U. C. alebo T.. Q. X., účastníci konania takéto rozhodnutie správnemu orgánu už z uvedeného dôvodu nemohli predložiť. Z uvedeného vyplýva, že prechod na štát bol aj v tomto prípade podľa odporcu vykonaný mimo rozhodného obdobia a U. C. ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. považovaný za vlastníka predmetných nehnuteľností rovnako nespĺňa podmienku rozhodného obdobia stanovenú v § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. Odporca na základe uvedených skutočností dospel k názoru, že neboli splnené podmienky zák. č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva a na priznanie práva na náhradu za pozemky pre žiadateľov. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia napokon poukázal na právnu argumentáciu týkajúcu sa posudzovania rozhodného obdobia v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. uvedenú v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sp/5/2012 zo dňa 12.09.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/171/2012 zo dňa 25.09.2013.
Z fotokópie Rozhodnutia č. 21/16-b/1946 Konfiškačnej komisie zriadenej podľa § 1 ods. 7 a 8 Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v sídle ONV v Lučenci vyplýva, že táto na svojom zasadnutí 19.07.1946 podľa § 1 ods. 7 cit. nariadenia rozhodla, že Q. X., obyvateľa v Budapešti, je treba považovať podľa § 1 ods. 1 písm. b/ Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení čl. I. Nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR za osobu národnosti maďarskej. Na základe tohto rozhodnutia sa považuje pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2 cit. nariadenia patriaci vlastníckym právom Q. X. za skonfiškovaný ku dňu 01.03.1945 a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom území Slovenska sa tento majetok nachádza. Na základe predmetného konfiškačného rozhodnutia bola táto skutočnosť vyznačená v pozemkovej knihe k. ú. D. vo vložke č. XXXX pod č. d. XXX/XXXX. na základe návrhu z 10.01.1948.
Z návrhu na konfiškáciu pôdohospodárskeho majetku v k.ú. D. - Miestny národný výbor Lučenec č. XXXX, ktorý je súčasťou správneho spisu vyplýva, že na str. 1 predmetného návrhu je ako vlastník (spoluvlastník) uvedený L. X. a spol., bydlisko na neznámom mieste, štátna príslušnosť k 01.11.1938 československá. V prílohe označenej ako „Osobitný popis vlastníka - súpis“ sa pri PKV č. XXXX uvádza ako vlastník (spoluvlastník) Dr. Q. X. v spoluvlastníckom podiele 1/2 pri parcelách o.i. č. XXXX/X, XXXX a XXXX. V zápisnici z Miestneho národného výboru v Lučenci č. XXXX/XX z 25.06.1945 spísanej v Lučenci, ktorá je obsahom správneho spisu, bol označený ako vlastník majetku zapísaného v PKV č. XXXX T.. Q. X. v podiele 1/2, pričom ako bydlisko vlastníka bol uvedený D.. Štátna príslušnosť k 01.11.1938 v predmetnej zápisnici nebola vyznačená.
Podľa § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.
Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 503/2003 Z.z. (1) Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. (2) Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 503/2003 Z.z. (1) Oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb., d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie), f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie, g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni, h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu, i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť, j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni, l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady, o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. (2) Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok 8) na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. 9) Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, treba považovať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území a ktorým bolo odňaté vlastnícke právo 10) k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov. 11) Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa § 7, ak došlo k odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.
Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 zák. č. 503/2003 Z.z. (1) Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. (2) Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. (3) Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 1 ods. 1 písm. b/ Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť.
Podľa § 1 ods. 7 Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky (ods. 6), či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, ako i o tom, či sú dané podmienky a či bola zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a, rozhoduje najneskôr do 30. júna 1948 konfiškačná komisia (v ďalšom texte: Komisia).
Podľa § 1 ods. 11 Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR zbor povereníkov nariadením určí, že sa pôdohospodársky majetok osôb spadajúcich pod ustanovenia § 1 ods. 1 písm. b) vyníma čiastočne, najviac však do 50 ha z konfiškácie.
Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia Zboru povereníkov zo dňa 04.11.1948 č. 26/1948 Sb. n. SR pôdohospodársky majetok (§ 2 nariadenia) osôb maďarskej národnosti, ktorý nebol pridelený podľa konfiškačných predpisov, sa čiastočne vyníma z konfiškácie za podmienok podľa § 2.
Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia Zboru povereníkov č. 26/1948 Sb. n. SR rozhodnutie o vyňatí majetku z konfiškácie (ods. 1) vydá povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy.
Podľa § 2 Nariadenia Zboru povereníkov č. 26/1948 Sb. n. SR ustanovenie § 1 ods. 1 vzťahuje sa len na majetok osôb, ktoré a) nadobudli československé štátne občianstvo podľa zákona č. 245/1948 Sb. o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti, a b) pracovali (pracujú) na tomto majetku so starostlivosťou riadneho hospodára, okrem že by pre okolnosti nezávislé na ich vôli (napr. pre starobu, maloletosť, chorobu, vdovstvo alebo invaliditu) sami neboli mohli (nemohli) na ňom pracovať.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 245/1948 Zb. o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti osoby maďarskej národnosti, ktoré dňa 1. novembra 1938 boli československými štátnymi občanmi, majú bydlisko na území Československej republiky a nie sú príslušníkmi cudzieho štátu, nadobúdajú bez ďalšieho československé štátne občianstvo dňom, kedy tento zákon nadobúda účinnosť, ak zložia do 90 dní od tohto dňa sľub vernosti Československej republike (§ 2, ods. 2).
Podľa § 38 ods. 1 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 330/1991 Zb.“) nehnuteľnosti vyňaté z konfiškácie podľa osobitných predpisov [(31) § 1 ods. 11 Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov Slovenského národa v znení neskorších predpisov, Nariadenie Zboru povereníkov č. 26/1948 Sb. n. SNR, ktorým sa upravuje vyňatie pôdohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie] sa vydajú, [(32) § 6 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb.] ak nárok nebol uspokojený podľa týchto predpisov, a to aj vtedy, ak boli pridelené po 28. februári 1948.
Podľa § 38 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb. z konfiškácie podľa osobitných predpisov [(33) § 1 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR] sa vynímajú, ak sa tak nestalo už skôr, [(34) napríklad Uznesenie Predsedníctva SNR z 23.01.1965 č. 17] a vydajú sa [(35) § 6 zák. č. 229/1991 Zb.] a rodinné domčeky s priľahlým dvorom a záhradou, ak pôvodný vlastník alebo iná oprávnená osoba [(36) § 4 zák. č. 229/1991 Zb.] v domčeku doteraz býva ako vo vlastnom; o vyňatí rozhodujú a úlohu pozemkového úradu pri vydávaní nehnuteľností oprávneným osobám plnia okresné úrady.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb. z konfiškácie podľa osobitných predpisov [(33) § 1 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení neskorších predpisov] sa vynímajú, ak nejde o prípady uvedené v ods. 1 a 2, a vydajú sa [(35) § 6 zák. č. 229/1991 Zb] v rozsahu podľa ods. 1 nehnuteľnosti, ktoré boli skonfiškované na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie alebo Zboru povereníkov vydaného po 25.02.1948 s výnimkou prípadov, ak by išlo o osoby súdne postihnuté podľa osobitných predpisov. [(37) Nariadenie SNR č. 33/1945 Sb. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov a zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva]. O vyňatí rozhodujú okresné úrady.
Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.
Predmetom preskúmavacieho konania v preskúmavanej veci bolo rozhodnutie odporcu o reštitučnom nároku uplatnenom podľa zák. č. 503/2003 Z.z., pričom súd preskúmal napadnuté rozhodnutie výlučne z dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľov 1/ až 3/ (ďalej aj „odvolatelia“).
Podstatou podaného odvolania je námietka odvolateľov, že napadnuté rozhodnutie odporcu je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, keď podľa navrhovateľov nebola správne posúdená otázka splnenia podmienok podľa zák. č. 503/2003 Z. z., konkrétne § 2 ods. 1 a § 3 ods. 2 cit. zákona, pričom medzi navrhovateľmi 1/ až 3/ a odporcom bolo sporné právne posúdenie otázky, či bolo možné uplatniť reštitučný nárok, ak bolo Konfiškačné rozhodnutie vydané pred rozhodným obdobím, t.j. pred dňom 25.02.1948. Navrhovatelia v odvolaní tvrdili, že z § 3 ods. 2 (v odvolaní nesprávne uvedený § 2 ods. 2) zák. č. 503/2003 Z. z. logicky vyplýva, že zákon počíta aj s navrátením pozemkov odňatých pred rozhodujúcim obdobím u osôb spĺňajúcich podmienky podľa cit. ustanovenia. Navrhovatelia tvrdili, že z predložených dokladov vyplýva, že U. C. ako reštituent spĺňa podmienky aj podľa § 3 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z. z. s poukazom na § 37 a nasl. zák. č. 330/1991 Zb. a Nariadenia Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. Ďalej tvrdili, že pri uplatnení intabulačného princípu pozemkovej knihy je síce možné uvažovať o tom, že vlastníctvo sa nadobúda až zápisom do pozemkovej knihy, potom je však potrebné prihliadnuť na ďalšiu právnu skutočnosť a to, že až do skončenia dedičského konania nie je možné s majetkom nakladať. Keďže T.. Q. X. bol vyhlásený za mŕtveho ku dňu XX.XX.XXXX a dedičom bol U. C., teda rozhodnutie Konfiškačnej komisie zo dňa 19.07.1946, ktorým bolo rozhodnuté o skonfiškovaní všetkého pôdohospodárskeho majetku T.. Q. X. ako osobe maďarskej národnosti v zmysle § 1 ods. 1 písm. b/ Nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR ku dňu 01.03.1945 bolo podľa odvolateľov rozhodnutím bez právneho dôvodu, čím bolo naplnené ust. § 3 ods. 1 písm. o/ zák. č. 503/2003 Z. z.
Zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu. Cieľom tohto reštitučného zákona je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období stanovenom v tomto zákone vo vzťahu k zákonom stanovenému okruhu subjektov (tzv. oprávnených osôb) a zákonom stanovenému okruhu reštitučných titulov.
Účelom tzv. reštitučných zákonov je zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948 až 1990, v limitovanom časovom období tzv. komunistickej nadvlády. Strata vlastníctva konfiškáciou na základe prepisov z roku 1945 (Nariadenie č. 104/1945 Sb. N. SNR), ktorými sa po druhej svetovej vojne riešili majetkové pomery osôb nemeckej a maďarskej národnosti a osôb považovaných za zradcov a nepriateľov Slovenského národa, nebola zásadne produktom komunistickej nadvlády. Pre účely zákona č. 503/2003 Z.z. (ako aj zákona č. 229/1991 Zb. z.) sa za rozhodné považovali len niektoré straty poľnohospodárskeho majetku zapríčinené konfiškáciou, ktoré dotknutým osobám vznikli z aplikácie týchto predpisov v rozhodnom čase (t.j. v období odo dňa 25.02.1948 do 01.01.1990), alebo ak nedošlo k uspokojeniu nárokov na vyňatie spod konfiškácie (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Sžr/58/2011).
Pokiaľ teda navrhovatelia v odvolaní namietali, že záver odporcu, že nebolo možné úspešne uplatniť reštitučný nárok, ak bolo konfiškačné rozhodnutie vydané pred rozhodným obdobím t.j. pred 25.02.1948, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, túto námietku súd považuje za nedôvodnú s nasledovných dôvodov: V zmysle § 2 ods. 1 citovaného zákona č. 503/2003 Z. z. právo na vrátenie vlastníctva pozemku, resp. pozemkov podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát, alebo na inú právnickú osobu v tzv. rozhodnom období odo dňa 25.02.1948 do 01.01.1990 spôsobom uvedeným v ust. § 3. V
konaní bolo nesporne zistené, že rozhodnutím Konfiškačnej komisie v sídle ONV v Lučenci č. 21/16/ b-1996 zo dňa 19.07.1946 bol pôvodnému vlastníkovi Dr. Vojtechovi X. [(predchodcovi žiadateľa U. C. a navrhovateľov (jeho právnych nástupcov)] skonfiškovaný všetok pôdohospodársky majetok, ako osobe maďarskej národnosti v zmysle § 1 ods. 1 písm. b/ Nariadenia č. 104/1995 Sb. n. SNR ku dňu 10.marcu 1945, pričom súčasťou tohto rozhodnutia bolo aj rozhodnutie v zmysle § 1 ods. 7 citovaného nariadenia, že osobu T.. Q. X. treba považovať podľa § 1 ods. 1 písm. b/ citovaného nariadenia za osobu maďarskej národnosti. Žiadateľ U. C. odvodzoval svoj uplatnený nárok od predmetného reštitučného titulu - vydaného Konfiškačného rozhodnutia dňa 19.07.1946. Je teda zrejmé, že k strate vlastníctva predmetných nehnuteľností zapísaných v PKV č. XXXX k.u. D. došlo vzhľadom na hore uvedené Konfiškačné rozhodnutie vydané 19.07.1946 pred rozhodným obdobím (25.02.1948 až 01.01.1990). Predmetné konfiškačné rozhodnutie bolo vydané vo vzťahu k Dr. Q. X. ako vlastníkovi nehnuteľností. Pokiaľ zástupkyňa navrhovateľov na pojednávaní poukázala na to, že konfiškačné rozhodnutie bolo vydané voči nežijúcej osobe a navrhovatelia ho považujú za neplatné, súd uvádza, že konfiškačné rozhodnutie predstavuje mocenský akt štátu, ktorým bol pôvodný pozemkovo-knižný vlastník zbavený vlastníckeho práva k pôdohospodárskemu majetku aj mimo zápisu do pozemkovej knihy, toto rozhodnutie nebolo v rohodnej dobe (a ani neskôr) zrušené a ani zmenené príslušným mocenským orgánom štátu na to oprávneným a na tejto skutočnosti nič nemení ani to, konfiškačné rozhodnutie bolo vydané voči osobe T.. Q. X., ktorý bol vyhlásený za mŕtveho v roku 1946 (z dostupných dokladov nie je možné zistiť presný dátum vydania predmetného rozhodnutia OS Lučenec) spätne k dátumu 16.6.1946, ani to, že zápis do pozemkovej knihy bol vykonaný na základe návrhu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - sekcia B, Pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Lučenci č. 6392/47 zo dňa 10.01.1948, čd. 539/48, pričom poznámka konfiškácie je uvedená v PKV č. XXXX v časti A. Majetková podstata. V tomto čase platný Intabulačný princíp Pozemkovej knihy znamenal, že vlastníctvo k pozemku sa nadobudlo až zápisom do pozemkovej knihy. Vyššie uvedené skutočnosti však nič nemenia na tom, že k strate vlastníctva predmetných nehnuteľností zapísaných v PKV č. XXXX k.u. D. došlo vzhľadom na Konfiškačné rozhodnutie vydané 19.07.1946 s prihliadnutím na intabulačný princíp 10.01.1948, t.j. pred rozhodným obdobím. Nebola teda splnená základná podmienka stanovená v citovanom ust. § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. Táto podmienka „rozhodného obdobia“ nebola splnená ani vo vzťahu T.. Q. X., ani vo vzťahu k žiadateľovi J. C. (navyše Konfiškačné rozhodnutie zo dňa 19.07.10946 ani nebolo vydané vo vzťahu k U. C.).
Pokiaľ navrhovatelia namietali, že odporca vo vzťahu k žiadateľovi U. C. nesprávne právne posúdil otázku splnenia podmienky na navrátenie vlastníctva podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., ani túto námietka súd nepovažuje za dôvodnú z nasledovných dôvodov: Z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na navrátenie vlastníctva podľa tohto zákona je splnenie podmienok uvedených v tomto ustanovení, t.j. okrem podmienky štátnej príslušnosti SR a trvalého pobytu na území SR oprávnenej osoby, aj podmienky, že pozemok takejto osoby prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období odo dňa 25.02.1948 do 01.01.1990 spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Citované ust. § 3 v ods. 1 písm. a/ až t/ upravuje tzv. reštitučné tituly, na základe ktorých prešlo vlastníctvo k pozemku na štát na inú právnickú osobu. V ust. § 3 ods. 2 veta prvá citovaný zákon ustanovuje aj ďalšie prípady, t.j. okrem prípadov uvedených v ods. 1, kedy sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, a to v prípade, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov. Z ust. § 3 ods. 2 veta druhá zákona 503/2003 Z. z. vyplýva zaradenie aj ďalšieho okruhu osôb, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov a to pre účely tohto zákona, aj štátnych občanov SR majúcich trvalý pobyt na území SR, ktorým bolo odňaté vlastnícke právo (tu zákon v poznámke 10 odkazuje na Nariadenie č. 104/1945 Sb. n. SNR, podľa ktorého bolo konfiškačné rozhodnutie týkajúce sa majetku T.. Q. X. vydané), ak títo zároveň neboli odsúdení podľa osobitných predpisov (nariadenie č. 33/1945 Sb. n. SNR). Uvedené ustanovenie je však potrebné ďalej aplikovať vzhľadom na skutkové okolnosti konfiškácie pôvodného vlastníka aj v súvislosti s ust. § 38 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., ktoré hovorí o vyňatí nehnuteľností z konfiškácie podľa osobitných predpisov s odkazom na § 1 ods. 1 písm. a/, b/, a c/ a Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, avšak opäť len za podmienky, že ich majetok bol skonfiškovaný rozhodnutím Konfiškačnej komisie alebo Zboru povereníkom po 25.02.1948 (s výnimkou prípadov, ak by išlo o osoby súdne postihnuté podľa osobitných predpisov), čo však nie je prípad pôvodného vlastníka Dr. Q. X.. Súd v tejto súvislosti poukazuje na vnútorne logický rozpor v argumentácii navrhovateľov, keď na jednej strane tvrdia, že konfiškačné rozhodnutie je neplatné, keďže bolo vydané voči už nežijúcej osobe, na druhej strane si od tohto konfiškačného rozhodnutia odvodzujú svoj nárok a postavenie U. C., ako oprávnenej osoby s poukazom na § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., hoci v
predmetom správnom konaní nebolo bez pochybnosti ani preukázané, že predmetným konfiškačným rozhodnutím by bol skonfiškovaný majetok U. C.. Podľa názoru súdu ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. je potrebné vykladať v kontexte s ust. § 3 ods. 1 a § 2 cit. zákona. Súčasne teleologickým výkladom, t.j. sledovaním účelu reštitučných zákonov, v ktorých je kladený dôraz na odstránenie krívd v čase neslobody, nie je možné dospieť k záveru, že by všetky akty konfiškácie mali podliehať zámeru zákonodarcu vysloveného v ust. § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., ale len tie akty, ktoré boli osobitnými zákonmi (napr. prostredníctvom § 38 zákona č. 330/1991 Zb. z.) vyňaté spod konfiškácie. Vydaniu teda nepodliehajú tie nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát pred rozhodným obdobím konfiškáciou, ak neboli spod konfiškácie vyňaté. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. nie je ustanovením, ktoré by riešilo komplexne reštitučný nárok (nárok na vydanie nehnuteľností - pozemkov). Toto ust. svojím obsahom len rozširuje okruh subjektov a definuje ustanovením kritérií ďalšiu skupinu oprávnených osôb na vydanie nehnuteľností (obdobným spôsobom, ako v ust. § 3 ods. 1 cit. zákona) a to tých osôb, ktorým bolo odňaté vlastnícke právo k poľnohospodárskemu majetku konfiškáciou, avšak za predpokladu, že im vznikol nárok na ich vyňatie podľa osobitných predpisov. Uvedené ust. § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. samo o sebe nie je osobitným predpisom zakladajúcim nárok na vyňatie majetku spod konfiškácie z hľadiska vecného, časového, alebo z iných hľadísk. Neupravuje totiž predpoklad vyňatia spod konfiškácie, ale len predpoklady vo vzťahu k subjektu, ktorému bolo odňaté vlastníctvo konfiškáciou, pre vydanie nehnuteľnosti. Toto ustanovenie nie je možné aplikovať bez použitia ďalší ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z., ani bez použitia ďalších predpisov, na ktoré odkazuje.
Pokiaľ ust. § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. upravuje, že oprávnenou osobou na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemku je štátny občan SR s trvalým pobytom na území SR, ktorého pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu spôsobom uvedeným podľa § 3 v období odo dňa 25.02.1948 do 01.01.1990 (tzv. rozhodujúcom, resp. rozhodnom období) a pokiaľ sa pri vydaní nehnuteľnosti podľa § 3 ods. 2 cit. zákona postupuje obdobne, je potrebné mať za to, že uvedená doba je súčasne podmienkou pre vydanie nehnuteľností, ktoré prešli na štát konfiškáciou. Potom je zrejmé, že v zmysle citovaného ust. zákona č. 503/2003 Z. z. je možné navrátiť vlastníctvo len k tým nehnuteľnostiam, ktoré prešli na štát konfiškáciou na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie vydaného po 25.02.1948, čo v tomto prípade nebolo splnené. Súd preto odvolaciu námietku odvolateľov, ktorý nesúhlasili s právnym posúdením otázky možnosti uplatnenia reštitučného nároku a splnenia podmienky podľa § 3 ods. 2 cit. zákona žiadateľom (resp. jeho právnymi zástupcami) v prípade, ak konfiškačné rozhodnutie bolo vydané pred rozhodným obdobím, t.j. pred 25.02.1948, považoval za nedôvodnú, keďže toto ust. § 3 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. nerieši „posun“ rozhodného obdobia, resp. „prielom“ do rozhodného obdobia, ale len rozširuje okruh oprávnených osôb, ktorým za predpokladu splnenia ďalších podmienok možno priznať status oprávnenej osoby. Pre úplnosť súd uvádza, že v konaní nebola preukázaná ani skutočnosť, že by bolo možné považovať za osobu splňujúcu podmienky podľa § 3 ods. 2 veta druhá cit. zákona T.. Q. X., keďže T.. Q. X. podľa rozhodnutia Konfiškačnej komisie v sídle ONV v Lučenci č. 21/16-b-1946 zo dňa 19.07.1946 treba považovať podľa § 1 ods. 1 písm. b/ Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR za osobu maďarskej národnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné skúmať, či takejto fyzickej osobe maďarskej národnosti vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa osobitných predpisov, v tomto prípade podľa zákona č. 330/1991 Z. z., resp. nariadenia Zboru povereníkov č. 26/1948 Sb. n. SNR, ktorým sa upravuje vyňatie pôdohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie. Podľa § 38 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. z konfiškácie podľa osobitných predpisov (tu poznámka č. 33 odkazuje na osobitný predpis a to Nariadenie č. 104/1945 Sb. n. SNR, konkrétne na ust. § 1 ods. 1 písmeno a/, b/ a c/) sa vynímajú, ak nejde o prípady uvedené v ods. 1 a 2 a vydávajú sa v rozsahu podľa ods. 1 nehnuteľností, ktoré boli skonfiškované na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie alebo Zboru povereníkov vydaného po 25.02.1948 s výnimkou prípadov, ak by išlo o osoby súdne postihnuté podľa osobitných predpisov (poznámka 37 tu odkazuje na nariadenie č. 33/1945 Sb. n. SNR). V danom prípade tak, ako už bolo vyššie uvedené, však rozhodnutie Konfiškačnej komisie nebolo vydané po 25.02.1948, t.j. fyzickej osobe T.. Q. X. nevznikol nárok na vyňatie pozemku z konfiškácie v zmysle § 38 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. Rovnako nebolo preukázané, že Dr. Q. X. vznikol nárok na vyňatie pôdohospodárskeho majetku z konfiškácie v zmysle nariadenia Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb., pretože nebolo preukázané splnenie podmienok podľa § 2 cit. nariadenia (ust. § 1 ods. 1 citovaného nariadenia sa vzťahuje len na majetok osôb, ktoré po a/ nadobudli Československé štátne občianstvo podľa zákona č. 245/1948 Zb. o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti a súčasne pracovali na tomto majetku so starostlivosťou riadneho hospodára, okrem, že by pre okolnosti nezávislé na ich vôli sami nemohli na ňom pracovať, pretože v čase vydania predmetného nariadenia už T.. Q. X. nežil, resp. bol vyhlásený za mŕtveho na základe Uznesenia OS v
Lučenci č. M 241/46/7 ku dňu 16.06.1944, pričom obidve podmienky uvedené v § 1 ods. 1 citovaného nariadenia by museli byť splnené súčasne. V konaní nebola preukázaná ani skutočnosť, že T.. Q. X. nadobudol Československé štátne občianstvo v zmysle § 1 zákona č. 243/1948 Zb., keďže v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona už bol mŕtvy a nemohla byť splnená jedna z podmienok - zloženie sľubu vernosti Československej republike. Z vedeného vyplýva, že v tomto prípade nebola splnená podmienka rozhodného obdobia stanovená v § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. a rovnako žiadna z podmienok uvedených v § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 503/2003 Z.z.
Napokon pokiaľ navrhovatelia namietali, že odporca nesprávne posúdil otázku splnenia podmienok na navrátenie vlastníctva k pozemkom a to vo vzťahu k posúdeniu postavenia žiadateľa U. C. ako oprávnenej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z., súd považoval aj túto námietku za nedôvodnú. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou odporcu, ktorý konštatoval, že ak by aj bol považovaný U. C. za možného vlastníka predmetných nehnuteľností [vzhľadom na skutočnosť, že jeho právny predchodca T.. Q. X. zahynul v roku XXXX v koncentračnom tábore a bol Okresným súdom v Lučenci vyhlásený (spätne) za mŕtveho dňa 16.06.1944 a v zmysle vtedy platného práva, podľa ktorého dedič nadobúdal dedičstvo dňom smrti poručiteľa, by sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností (aj keď neprebehlo dedičské konanie) ku dňu vyhlásenia T.. Q. X. za mŕtveho (t.j. ku dňu XX.XX.XXXX), pričom je potrebné uviesť, že v konaní navyše nebolo bez pochybnosti preukázané, že U. C. by v roku XXXX prichádzal do úvahy ako jediný dedič po poručiteľovi T.. Q. X. vzhľadom na existenciu syna jeho sestry G. X. - F. I. M.]. Ak konfiškácia (odňatie) majetku v dôsledku vydaného Konfiškačného rozhodnutia zo dňa 19.07.1946 by sa považovala za prechod pozemkov na štát podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z. z. (t. j. prevzatie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu), vzhľadom na to, že k strate vlastníctva predmetných nehnuteľností došlo rozhodnutím Konfiškačnej komisie zo dňa 19.07.1946 zapísaním do Pozemkovej knihy v Lučenci dňa 10.01.1948, t.j. k prechodu majetku na štát po zohľadnení intabulačného princípu došlo 10.01.1948, nebola by ani v takomto prípade splnená podmienka ustanovená § 2 ods. 1 citovaného zákona, keďže k prechodu vlastníctva k predmetným pozemkom nedošlo v danom rozhodnom období odo dňa 25.02.1948 do 01.01.1990. Ani v takomto prípade žiadateľ U. C., resp. jeho právny nástupcovia, nespĺňajú podmienku stanovenú v § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. pre priznanie práva na navrátenie vlastníctva, ani priznania práva na náhradu za pozemky nachádzajúce sa v k.u. D..
Súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že vo vzťahu k posúdeniu tzv. rozhodného obdobia a výkladu ust. § 3 ods. 1 a 2 v kontexte s § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. bol odporca v zmysle § 250 r/ O.s.p. pri novom prejednaní veci viazaný právnym názorom súdu (rozsudky KS v Banskej Bystrici sp. zn. 27Sp/5/2012 zo dňa 12.09.2013, sp.zn. 27Sp/8/2014 zo dňa 08.10.2014 a rozsudok NS SR č. 10Sžr/171/2012 zo dňa 25.09.2013).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho s poukazom na § 250 q/ ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov konania súd rozhodoval s poukazom na § 250 k/ ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľom, ktorí neboli v konaní úspešní, nepriznal právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V Banskej Bystrici dňa 6. októbra 2015