Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1Scud/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200474 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200474.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: S. S., trvale bytom L. XXXX/ XX, XXX XX N. U. H., štátny príslušník Čínskej ľudovej republiky, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS, s.r.o., Potočná 41/109, 911 01 Trenčín, zastúpený konateľom JUDr. Dušanom Ažaltovičom, proti žalovanému: Riaditeľstvo cudzineckej polície, Štefánikovo nábrežie č. 7, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BB-SK-62-002/2012 zo dňa 21. mája 2012, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Prezídia Policajného zboru Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva cudzineckej polície v Banskej Bystrici, Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Trenčíne č.p.: PPZ-HCP-BB8-AV-19-014/2012 zo dňa 16.03.2012 bolo v zmysle § 82 ods. 2 písm. b/, f/ a k/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov rozhodnuté o administratívnom vyhostení žalobcu na územie Čínskej ľudovej republiky podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov a zároveň mu podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov bol zakázaný vstup na územie Slovenskej republiky po dobu päť rokov odo dňa vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bolo v podstate odôvodnené tým, že účastník konania svojim konaním znemožnil inštitút rodiny s cieľom získať povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky. Zároveň bolo zistené, že v konaní podľa tohto zákona opakovane uviedol nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje, čím opakovane porušil záujem chránený zákonom týkajúci sa riadneho výkonu verejnej správy. Preverovaním správneho orgánu bolo zistené, že žalobca sa s manželkou U. R. zoznámil v roku 2006 na podnet C.. C. D.. Manželke žalobcu ponúkol C.. C. D. 5.000,- Sk, ak uzavrie manželstvo so štátnym občanom Čínskej ľudovej republiky. Ubezpečil ju, že všetko bude v poriadku, a že štátneho príslušníka Čínskej ľudovej republiky si má zobrať z dôvodu, aby dostal štátne občianstvo Slovenskej republiky. Zároveň bola manželka žalobcu ubezpečená, že s manželom nebude mať nič spoločné a za dva roky ich rozvedú. Svadba sa konala asi dva týždne od zoznámenia. Po sobáši si išiel každý svojou cestou, boli len v telefonickom kontakte, asi dvakrát sa osobne stretli, ale len ako priatelia. Každý z nich vedel, že svadba bola len pre účel získania povolenia na pobyt účastníka konania na území Slovenskej republiky. Dňa 08.09.2011 bola v súvislosti so žiadosťou žalobcu o trvalý pobyt spísaná na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru v Trenčíne zápisnica, v ktorej žalobca uviedol, že nebýva síce na jednej adrese spolu so svojou manželkou a jej maloletým synom, ale pravidelne každý víkend trávi celá rodina spolu v Bratislave. Manželka sa nechcela presťahovať do Dubnice nad Váhom, nakoľko má maloletého syna, ktorý študuje v Bratislave a ona má v Bratislave lepšie pracovné podmienky. Dňa 15.03.2012 bola so žalobcom spísaná na Oddelení operatívnej činnosti a vyšetrovania NJBPNM - Stred Banská Bystrica zápisnica, v ktorej žalobca opakovane poprel, že by uzavrel účelové manželstvo s cieľom získať pobyt na území Slovenskej republiky. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo odôvodnené § 82 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov v nadväznosti na § 83 ods. 5 citovaného zákona v spojení s § 2 ods. 1 písm. j/ zákona o pobyte cudzincov. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom navrhoval napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu zrušiť. V dôvodoch uviedol, že žalobcovi bolo udelené povolenie na trvalý pobyt od 11.07.2011 na neobmedzený čas, je preto vylúčené použitie ustanovenia § 82 ods. 1 písm. b/, f/, k/ zákona o pobyte cudzincov, pretože podľa § 83 ods. 5 zákona č. 404/2001 Z.z. o pobyte cudzincov možno žalobcu vyhostiť len v prípade, ak vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Z rozhodnutia nie je zrejmé, že kedy by sa mal žalobca dopustiť uvádzania nepravdivých, neúplných alebo zavádzajúcich údajov. Ďalej žalobca tvrdil, že je otcom dieťaťa Q. M. E. narodeného na Slovensku dňa 02.09.2009, ktorého matkou je E. S., nar. XX.XX.XXXX, pričom matka dieťaťa má pobyt na území Slovenskej republiky na adrese L. XXXX/XX v N. U. H.. Vyhostenie otca dieťaťa by bolo vážnym zásahom do inštitútu rodiny. Na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodoval žalovaný ako druhostupňový správny orgán, ktorý rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BB-SK-62-002/2012 zo dňa 21.05.2012 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v § 82 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov sú vo všeobecnosti uvedené dôvody administratívneho vyhostenia a vzhľadom k tomu, že žalobca mal povolený trvalý pobyt na neobmedzený čas, musel správny orgán prihliadnuť na ustanovenie § 83 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, čo je priamo uvedené aj v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí. Žalobca získal trvalý pobyt podvodom, resp. zámerným uvádzaním nepravdivých, neúplných a zavádzajúcich informácií, na ktoré správny orgán pri udeľovaní trvalého pobytu prihliadal. Žalobca uvádzal nepravdivé údaje po vzájomnej dohode so svojou manželkou. Domáhanie sa žalobcu „špeciálneho zaobchádzania“ pri vydávaní napadnutého rozhodnutia voči jeho osobe v súvislosti s udelením trvalého pobytu na neobmedzený čas, považoval žalovaný za irelevantné. Voči manželke žalobcu U. R. bolo začaté trestné stíhanie pre zločin prevádzačstva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 356 Trestného zákona. U. R. sa k spáchaniu skutku priznala a žalobca ako svedok to taktiež vo svojej výpovedi potvrdil. Z rodného listu dieťaťa Q. M. E., narodeného dňa XX.XX.XXXX, správny orgán zistil, že v rodnom liste v kolonke 'otec' je napísaný „neuvedený“ a žalobca taktiež v zápisnici zo dňa 16.03.2012 uviedol, že na Slovensku okrem sestry nemá žiadnu priateľku, žiadne deti, ani iných príbuzných. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by bol otcom uvedeného dieťaťa a je zarážajúce, že bez zábran v jednom odvolaní argumentuje rodinným životom so svojou zákonitou manželkou U. R. a zároveň argumentuje rodinným životom v súvislosti s údajným dieťaťom. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, v ktorej navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.05.2012 a taktiež rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 16.03.2012 a žiadal vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe opätovne tvrdil, že v rozhodnutí správneho orgánu je uvedené nesprávne ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, a nie je v ňom uvedené správne ustanovenie § 83 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov. Pre vyhostenie žalobcu, ktorý mal udelený trvalý pobyt na neobmedzený čas, nepostačuje ktorýkoľvek dôvod uvedený v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ale konanie žalobcu by malo naplniť znaky kvalifikovaného, t.j. vážneho ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku v zmysle § 83 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, čo v tomto prípade splnené nebolo. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nedostatočné, nepresvedčivé, nepreskúmateľné. Žalovaný neuviedol, v čom vidí konanie žalobcu, ktoré by napĺňalo znaky vážneho ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. Žalobca opätovne tvrdil, že je otcom dieťaťa Q. M. E., narodený dňa XX.XX.XXXX, ktorého matkou je E. S., pričom dieťa aj matka majú pobyt na Slovensku na adrese L. XXXX/XX v N. U. H.. Vyhostenie otca dieťaťa by bolo vážnym zásahom do inštitútu rodiny, keďže by došlo k násilnému rozdeleniu rodiny. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení opätovne poukazoval na zápisnicu zo dňa 23.08.2011, keď žalobca, ako aj jeho manželka U. R., vedome zavádzali správny orgán krivou výpoveďou, resp. nepravdivými údajmi, a nebolo možné zistiť, či tvrdené informácie sa zakladajú na pravde. Žalobca od samého začiatku vedel, že trvalý pobyt získal podvodným spôsobom, zámerným zavádzaním a klamaním správneho orgánu. Všeobecné dôvody pre vyhostenie uvedené v § 82 ods. 1 písm. b/, f/, k/ zákona o pobyte cudzincov svojim obsahom zodpovedajú právnej úprave uvádzanej v § 83 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov. Konanie, ktoré je evidentne v rozpore so zákonmi, možno jednoznačne označiť za porušovanie verejného poriadku, resp. ohrozovanie záujmu chráneného zákonom. Žalobca si mohol legálnym spôsobom zabezpečiť pobyt na území Slovenskej republiky, ktorý by korešpondoval jeho snahe o podnikanie, a nemusel klamstvom a účelovým manželstvom získavať legálnosť pobytu. Žalovaný opätovne poukazoval na rodný list maloletého dieťaťa Q. M. E., narodeného dňa XX.XX.XXXX, kde v kolonke 'otec', nie je nikto uvedený. V zápisnici zo dňa 16.03.2012 okrem iného žalobca uviedol, že okrem sestry nemá žiadnu priateľku, žiadne deti, ani iných príbuzných. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby nemá také vady, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Zo správneho spisu mal súd preukázané, že žalobca je občanom Čínskej ľudovej republiky. Dňa 29.06.2011 si podal na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín žiadosť o udelenie ďalšieho povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Dňa 27.09.2011 pod č.p.: PPZ-HCP- BB8-PP-311-18/2011 bolo žalobcovi vydané rozhodnutie o udelení ďalšieho povolenia na trvalý pobyt od 11.07.2011 na neobmedzený čas. V súvislosti so žiadosťou o udelenie ďalšieho trvalého pobytu žalobca do zápisnice dňa 23.08.2011 uviedol, že so svojou terajšou manželkou sa zoznámil v Bratislave v reštaurácii Na Kuchajde, kde sa postupe spoznávali, stretávali, až asi po pol ročnej známosti uzavreli manželstvo. Ďalej uviedol, že síce na jednej adrese spolu so svojou manželkou a jej synom nebýva, ale celá rodina sa pravidelne každý víkend schádza a trávi voľný čas v Bratislave. Obdobne vypovedal žalobca aj do zápisnice dňa 08.09.2011 na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru v Trenčíne. Dňa 15.03.2012 bola so žalobcom spísaná zápisnica na Oddelení operatívnej činnosti a vyšetrovania NJBPNM - Stred Banská Bystrica pod č.p.: ČVS-UHCP-76/NJ-Z-2011, v ktorej žalobca poprel, že by uzavrel účelové manželstvo s cieľom získať pobyt na území Slovenskej republiky. Dňa 16.03.2012 žalobca do zápisnice prvostupňového správneho orgánu uviedol, že so svojou manželkou sa zoznámil u právnika v jeho kancelárii v Bratislave a to cielene za účelom zlegalizovania si pobytu na území Slovenskej republiky. Za toto zoznámenie a uzavretie manželstva právnikovi dal približne 2000 USD alebo EUR, presne sa už nepamätal. Svoju manželku nikdy predtým, ako sa s ňou stretol u právnika, nevidel, ani nepoznal. Taktiež manželke zaplatil za sobáš 2000 USD alebo EUR. Skutočnosť, že U. R. uzavrela so žalobcom manželstvo účelove, vyplýva aj zo zápisnice z výsluchu obvinenej U. R. na Prezídiu Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície v Bratislave dňa 15.03.2012 č.p.: ČVS-UHCP-76/NJ-Z-2011, keď sa aj manželka žalobcu vyjadrila, že manželstvo uzavrela so žalobcom kvôli tomu, aby tento získal občianstvo. Podľa zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú v § 82 uvedené dôvody administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu; podľa § 82 ods. 1 písm. b/ policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie, podľa písm. f/ môže policajný útvar administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak uzavrel účelové manželstvo, podľa písm. k/ citovaného ustanovenia zákona policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak uviedol v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje, alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. V § 83 citovaného zákona je upravené rozhodovanie o administratívnom vyhostení; podľa § 83 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má trvalý pobyt na neobmedzený čas, štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol predĺžený tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 3 alebo štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený tolerovaný pobyt podľa § 59 ods. 6 len vtedy, ak vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Ustanovenie § 83 ods. 5 citovaného zákona zužuje možnosť administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má trvalý pobyt na neobmedzený čas, len na dôvody, ak vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Uvedené dôvody sú obsiahnuté aj v ustanovení § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade postupoval prvostupňový správny orgán nesprávne, keď uviedol ako dôvod administratívneho vyhostenia ustanovenia § 82 ods. 1 písm. b/, f/, k/, pretože ustanovenie § 82 ods. 1 písm. b/ obsahuje aj dôvody administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má trvalý pobyt na neobmedzený čas, a to z dôvodu, že vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Žalobca ohrozil verejný poriadok a to tým, že v súvislosti so žiadosťou o trvalý pobyt na neobmedzený čas, ako aj po vyhovení jeho žiadosti, uvádzal nepravdivé a zavádzajúce údaje, keď tvrdil, že uzavrel riadne manželstvo s občiankou Slovenskej republiky, hoci v konečnom dôsledku aj podľa výpovede samotného žalobcu zo dňa 16.03.2012, ako aj podľa výpovede jeho manželky zo dňa 16.03.2012, bolo preukázané, že toto manželstvo bolo uzavreté účelove, s cieľom dosiahnuť trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Definíciu verejného poriadku obsahuje § 2 ods. 1 písm. j/, podľa ktorého na účely zákona č. 404/2011 Z.z. sa rozumie ohrozenie verejného poriadku, porušenie alebo ohrozenie záujmy chráneného zákonom týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd, ochrany maloletých a iných zraniteľných osôb, alebo opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa riadneho výkonu verejnej správy, životného prostredia, verejného poriadku alebo občianskeho spolunažívania. U žalobcu sa jednalo o opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa riadneho výkonu verejnej správy, keď dňa 23.08.2011, ďalej dňa 08.09.2011 (konania v súvislosti so žiadosťou o udelenie ďalšieho povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky) uvádzal nepravdivé údaje ohľadom manželstva s U. R. a rovnako nepravdivé údaje uvádzal aj 15.03.2012 taktiež v súvislosti s uzavretím manželstva s U. R.. Žalobca do zápisnice zo dňa 16.03.2012 uviedol, že na Slovensku okrem sestry nemá žiadnu priateľku, žiadne deti, ani iných príbuzných. Súd neuveril tvrdeniu žalobcu v žalobe, že je otcom dieťaťa Q. M. E., narodeného na Slovensku dňa XX.XX.XXXX, ktorého matkou je E. S., a že by takto došlo k násilnému rozdeleniu rodiny, pretože aj z rodného listu maloletého dieťaťa vyplýva, že v kolonke 'otec' nie je uvedené žiadne meno. Súd považoval toto tvrdenie za účelové a žiadnymi dôkazmi nepodložené. Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel po preskúmaní postupu a veci k záveru, že na strane správnych orgánov nedošlo k takému porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto žalobu žalobcu zamietol. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p.. Hlasovanie: 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.