KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica25. 7. 2012plný textcitované 3×

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sp/14/2012 z 25. 7. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. júla 2012, sp. zn. 24Sp/14/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012200484.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sp/14/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200484
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200484.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej
veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598,
proti odporcovi: Správa katastra Žiar nad Hronom, ul. SNP 118, P.O.Box 79, 965 01 Žiar nad Hronom, za
účasti: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XX, XXX XX K. O., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu č.k. V 113/12 zo dňa 22.02.2012, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu č.k. V 113/12 zo dňa 22. februára 2012 p o t v r d z u j e .

II./ Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

III./ Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok 33,- Eur
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č.k. V 113/12 zo dňa 22.02.2012 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
zmien a predpisov (ďalej v texte aj Katastrálny zákon alebo KZ) zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 15/2012-ŠTE uzavretej
dňa 04.01.2012 medzi účastníkmi: záložcom J. B., zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, v zast. X. F., predseda združenia, a to ohľadne
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území P., zapísaných na LV č. XXX, ako stavba rodinného domu
súp. č. XX postaveného na pozemku registra CKN parc. č. 86, zast. plochy a nádvoria o výmere 205 m2
a pozemku registra CKN parc. č. 86, zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2, pozemku registra
CKN parc. č. 77 záhrady o výmere 60 m2, pozemku registra CKN parc. č. 91 záhrady o výmere 119 m2
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1.

Odporca rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že dohoda o splnomocnení ako predtlač obsahuje
už údaje o záložnom veriteľovi a zástupcovi záložcu, z čoho vyplýva, že záložný veriteľ svojim
spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, čím dochádza k pochybnostiam o objektivite zastupovania zo
strany splnomocnenca nakoľko ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa pri uplatňovaní
návratnosti úveru v budúcnosti. Pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného je zastúpenie v tomto
prípade neprípustné so zreteľom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a takýto právny
úkon odporujúci zákonu je neplatným v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Tiež poukázal na rozpor s
dobrými mravmi spočívajúci v tom, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 300,- Eur a
dlžník má zaplatiť veriteľovi poplatok 288,- Eur, úroky z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných



platieb a ručiť nehnuteľnosťou, ktorá má nepomerne vyššiu hodnotu. Poukázal na uznesenie Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 10C/121/2011 zo dňa 26.07.2011, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie
pre záložného veriteľa, aby sa zdržal výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva zo
zmlúv, ktoré uzavreli „splnomocnenci“ spotrebiteľov.

V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ odvolanie odvolanie (opravný prostriedok) proti
rozhodnutiu odporcu, ktoré navrhoval súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie správne konanie, ak odvolaniu
nevyhovie sám. Tvrdil, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Nesúhlasil s tvrdeniami odporcu, ktorými
odôvodňoval neprípustnosť zastúpenia tvrdiac, že nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového
stavu. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.
Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho
zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán
nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. K rozporu
zmluvy o úvere s dobrými mravmi namietal nedostatočne zistený skutkový stav, pretože z hľadiska
určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia nie je rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia,
ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu
v Prahe, v zmysle ktorého je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak ako pri pôžičkách
či úveroch od banky vzhľadom na to, že nebankové subjekty majú výrazne vyššie podnikateľské
riziko, a preto sú úroky požadované nimi vyššie ako obvyklé bankové úroky. K právnemu posúdeniu
veci ohľadom rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi namietal, že zmluva o úvere je absolútnym
obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v obchodnom zákonníku (§ 265) má prednosť
pred aplikáciou Občianskeho zákonníka (§ 39). Namietal nezákonnosť konania správy katastra, ktorá
prekročila právomoc, ak posudzovala platnosť zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi. Správe
katastra nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu takáto právomoc, ktorá prislúcha len príslušnému
súdu v rámci občianskeho súdneho konania. K dôvodu pre zamietnutie návrhu na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností, ktorým bola existencia predbežného opatrenia Okresného súdu Banská
Bystrica uviedol, že predmetné predbežné opatrenie bolo vydané na základe úplne iného skutkového
stavu, ako je posudzovaný prípad. Namietal, že argumentácia predbežným opatrením je od základu
nesprávna.

Odporca v stanovisku k odvolaniu trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal potvrdiť.

Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu
na pojednávanie nedostavil. Žiadal ospravedlniť neúčasť na pojednávaní, pričom súhlasil s prejednaním
a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

Zástupca odporcu na pojednávaní zdôraznil, že plnomocenstvo, ktorým mal záložca splnomocniť ako
zástupcu združenie ProHelp nie je v poriadku, pretože už na formulári dohody o splnomocnení bolo
vytlačené meno zástupcu aj navrhovateľa.

Účastníčka konania J. B. navrhla potvrdiť napadnuté rozhodnutie odporcu a uviedla, že peniaze bude
v dohodnutých splátkach navrhovateľovi poukazovať.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v
rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné a nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto
rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 250l ods.1 O.s.p. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.



Podľa § 31 ods.7 zákona č. 162/1995 Z.z., správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra
podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zo spisu správneho orgánu súd zistil, že navrhovateľ dňa 25.01.2012 na Správe katastra Žiar nad
Hronom podal návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení
záložného práva č. 15/2012-ŠTE zo dňa 04.01.2012, ktorá bola uzatvorená podľa § 151a a nasl.
Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom J. B., v zastúpení
na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, v zastúpení X. F.
- predsedom združenia. Zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v čl. 1 tejto zmluvy, ktoré sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva na mene záložcu,
a to v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré vznikli a vzniknú na základe
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.06.2011, najmä na vrátenie istiny úveru vo výške 300,- Eur,
poplatku v sume 288,- Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny,
pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do
zaplatenia a Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.04.2011, najmä na zabezpečenie pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 500,- Eur, poplatku v sume 484,- Eur,
úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Zo spisu správneho orgánu súd zistil, že v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX bola
uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom Radkou B. a splnomocnencom ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody
o splnomocnení. Splnomocniteľka túto dohodu o splnomocnení podpísala dňa 23.06.2011, t.j. v deň
uzatvorenia zmluvy o úvere. V súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.04.2011
bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom J. B. a splnomocnencom ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom v Bratislave, pričom názov splnomocnenca je pretlačený
na formulári dohody o splnomocnení. Túto dohodu splnomocniteľka podpísala dňa 05.04.2011, t.j. v
deň uzatvorenia zmluvy o úvere. V bode 3 obidvoch dohôd je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám
rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú
pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a
udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho
zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované
v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy
o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva,
pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane
skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností...“. Meno zástupcu združenia
je dopísané ručne, ako aj v bode 4. dohôd sú dopísané ručne v kolónkach nehnuteľnosti vo vlastníctve
splnomocniteľa. Obidve dohody o splnomocnení podpísal zástupca združenia ProHelp X. F. - predseda,
dňa 04.01.2012, t.j v deň uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva.

Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver správy katastra, či sú splnené podmienky
vkladu z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. Súd dospel k
záveru, že správa katastra vydala zákonné rozhodnutie, ak zamietla návrh na vklad podľa predloženej
zmluvy o zriadení záložného práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj
neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne
splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k
nehnuteľnostiam zastúpeného, a to z nižšie uvedených dôvodov.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra



a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Ustanovenie § 5 ods. 1 Katastrálneho
zákona upravuje, že vklad je úkonom správy katastra, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k
nehnuteľnostiam. V zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú
na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania ( § 30 ods.2 Katastrálneho zákona),
ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 ). V zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 tohto zákona sa návrh na vklad podáva
písomne a podľa § 5 písm. d/, prílohou návrhu na vklad je okrem iných aj dohoda o splnomocnení, ak
je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený,
ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z
hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra
aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Súd dospel k záveru, že správa katastra ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého
je rozhodovať o zápisoch práv k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri rozhodovaní dôsledne riadila
citovanými ustanoveniami katastrálneho zákona a nepostupovala v rozpore so zákonom, ak podľa § 31
ods. 3 tohto zákona návrh na vklad zamietla.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v
medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané
splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže
by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.



Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky
platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení
ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca - združenie ProHelp
je dôkazom toho, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda
dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t.j.
chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že
dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu,
že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by
vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári,
pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené
ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou
zástupcom navrhovateľa dlžníkovi, nemožno tento právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa
ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda
o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa
dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v
dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti
poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje)
jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že určený zástupca sa
s dlžníkom nekontaktuje, nekomunikujú spolu, pričom dlžník podpisuje dohodu o splnomocnení bez
toho, že by zástupcu Združenie ProHelp, resp. jeho predsedu, vôbec poznal. Nie je preukázaná
skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná listina, dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom,
t.j. či už bolo vypísané meno konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude
konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či boli už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak
by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne po jej podpise splnomocniteľom (dlžníkom),
znamená to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho
oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s akými jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžník
splnomocnil. Poukazovanie navrhovateľa na to, že katastrálny zákon nevyžaduje osobitné náležitosti
pre splnomocnenie k uzavretiu záložnej zmluvy súd považuje za irelevantné vzhľadom na to, že
dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení občianskeho
zákonníka pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, čo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, t.j dohoda odporujúca zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39
Občianskeho zákonníka, ako aj v dôsledku jej nedostatkov požadovaných náležitostí platného právneho
úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( sloboda vôle, určitosť, vážnosť,...).

Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. V odôvodnení
rozsudku sp. zn. 2 Sžo/126/2007 zo dňa 12.12.2007 Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že
zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o
zastúpení, záložnú zmluvu) tieto zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti,
najmä čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen
zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod
dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote,
než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. V podstate by sa jednalo o výrazný zásah do práv
povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore
s dobrými mravmi. Ak teda odporca zamietol návrh na vklad aj z dôvodu hrubého nepomeru medzi
výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré mali byť založené, nerozhodoval
v podstate o neplatnosti úverovej zmluvy, ale v kontexte celého právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania, preskúmaval vo vkladovom konaní predložený titul - zmluvu o zriadení záložného práva- z
hľadiska či sa neprieči dobrým mravom, čo správe katastra vyplýva priamo zo znenia ustanovenia §
31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Pokiaľ súd už konštatoval neplatnosť dohody o splnomocnení a s



tým súvisiacu neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, je pre rozhodnutie súdu už irelevantné
preskúmavať správnosť záveru správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad z tohto dôvodu.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd
zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom
zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy katastra
o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej
neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto
dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len
jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený.
Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre
oprávneného iné rozhodnutie k akému dospela správa katastra. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež
na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia
bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997,
Higgis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení III.ÚS 237/2012-8 zo
dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu základného právo na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., .... súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných
účastníkmi konania...“ Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že dohoda
o splnomocnení je neplatnou, a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom
konaní (zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne zmocneným zástupcom a výsledkom
tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad pre nesplnenie posudzovaných
(preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Preto
sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.

Napokon súd poukazuje na to, že odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou
výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k
nehnuteľnostiam do katastra, je tým štátnym orgánom, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka a ďalšej vnútroštátnej právnej úpravy.

Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne potvrdil
podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný.
Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.

Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho
orgánu a v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho



doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou

krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len

z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6012200484)

  1. 25. 7. 2012Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sp/14/2012 z 25. 7. 2012 (toto rozhodnutie)
  2. 15. 7. 2013Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/136/2012 z 15. 7. 2013