Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sp/36/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200829 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014200829.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Okresný úrad Poltár, katastrálny odbor, Železničná 5, 987 01 Poltár za účasti: Z. V., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX K. N. T. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. V 140/14-7 zo dňa 18.03.2014 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č. V 140/14-7 zo dňa 18.03.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O. s. p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ - Pohotovosť s. r. o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 140/14 zo dňa 18.03.2014. Predmetným rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 11.02.2014 uzatvorenej medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom Z. V., K. N. T. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. K. N. T., zapísané na LV č. XXXX s poukazom na § 31 ods. 1, 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) s odôvodnením, že predložené listiny nie sú vkladu schopné. Svoje rozhodnutie odôvodnil odporca tým, že v záložnej zmluve na strane záložcu vystupuje W. V. - predseda združenia ProHelp ako splnomocnený zástupca záložcu Z. V., pričom z fotokópie Dohody o splnomocnení zo dňa 31.01.2013 je zrejmé, že jeho predtlač obsahuje údaje o záložnom veriteľovi - spoločnosti Pohotovosť s. r. o. a združenie ProHelp ako splnomocnenca, ktorá skutočnosť sa javí ako skutočnosť majúca vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca, pretože záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka. Dochádza k pochybnosti o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom a je teda osobou, ktorá má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca posúdil záujem zástupcu ako rozpor so záujmom zastúpeného a zastúpenie je podľa neho v tomto prípade neprípustné so zreteľom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ). Pre platnosť dohody o splnomocnení, ktorá je dvojstranným právnym úkonom, sa vyžaduje súlad s § 34 a nasl. OZ, pričom odporca v odôvodnení poukázal na znenie ust. § 39 a § 37 ods. 1 OZ. Na základe uvedeného dospel odporca k záveru, že dohoda o plnej moci nie je riadne uzatvorená, a preto záložnú zmluvu nemohol podpísať splnomocnenec. Odporca poukázal aj na ust. § 40 ods. 1 OZ a na Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 10C/121/2011 z 26.07.2011 o nariadení predbežného opatrenia pre záložného veriteľa, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v obdobnej veci, v ktorom bolo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad potvrdené ako vecne správne Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 10Sžr/136/2012. Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a „plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v úverovej zmluve“ nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, a preto udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam. Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Odporca podľa odvolateľa nezistil skutočný stav, jeho zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia nie sú presne interpretované a sú skreslené. K otázke rozporu dohody o plnej moci s ust. § 22 ods. 2 OZ odvolateľ uviedol, že takýto rozpor musí reálne existovať, nestačí len možnosť takéhoto rozporu. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá medzi splnomocnencom a splnomocniteľom, veriteľ sa na tomto právnom úkone nepodieľal a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Z predloženej plnej moci je podľa odvolateľa zrejmé, že dlžník sa rozhodol o pre udelenie plnomocenstva sám, zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenia o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Odvolateľ poukázal na to, že argumentácia predbežným opatrením vydaným Okresným súdom Banská Bystrica č. k. 10C/121/2011 zo dňa 26.07.2011, ktorým bolo pre záložného veriteľa nariadené, aby sa zdržal výkonu záložného práva zo zmlúv, ktoré uzavreli splnomocnenci spotrebiteľov uviedol, že uvedený dôvod ako dôvod na zamietnutie návrhu na vklad neobstojí, pretože v danom prípade ide o zápis záložného práva do katastra nehnuteľností a nie o výkon záložného práva. Navyše predmetné opatrenie nie je meritórnym rozhodnutím a konanie o predbežnom opatrení nie je právoplatne skončené a bolo vydané na základe úplne iného skutkového stavu, ako je rozoberaný prípad. Odvolateľ poukázal na povinnosti odporcu vyplývajúce z ust. § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Odvolateľ ďalej namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa kritériá podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže v ňom nie sú uvedené skutkové okolnosti, ani právne posúdenie, takže rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 25.06.2014 uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a žiadal ho potvrdiť. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a ďalšieho účastníka konania podľa § 250q ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O. s. p. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojený návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností s prílohami, najmä pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, dohodu o splnomocnení zo dňa 31.01.2013, resp. 01.02.2013, napadnuté rozhodnutie. Súčasne vypočul zástupkyňu odporcu, ktorá na pojednávaní zotrvala na dôvodoch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navrhla, aby súd rozhodnutie potvrdil. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa § 250l a nasl. O. s. p. dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 25.02.2014 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-RAČ zo dňa 11.02.2014. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť s. r. o. Bratislava a Z. V., K. N. T. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu zapísané na LV č. XXXX nachádzajúce sa v k. ú. K. N. T.. Podľa čl. II záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.01.2013. Predmetná úverová zmluva nebola pripojená k návrhu na vklad, ani netvorí súčasť správneho spisu. Z návrhu na vklad zo dňa 11.02.2013 súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení. Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi Z. V. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísanej splnomocniteľkou dňa 31.01.2013 v Poltári súd zistil, že ďalšia účastníčka „za účelom naplnenia a hájenia jej záujmov ako splnomocniteľky a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. č. XXXXXXXXX po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelila ako splnomocniteľka združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.“ V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca podpísaná dňa 01.02.2013 v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 31.01.2013 osobne prítomný v Poltári pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou a nie je teda zrejmé, kto predložil dlžníčke tlačivo predmetnej dohody k podpisu a či tomu tak bolo na jej žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení (ako to uvádza odvolateľ vo svojom odvolaní). Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmá skutočnosť, kto odoslal „vybranému“ zástupcovi tlačivo dohody o splnomocnení podpísané dlžníčkou. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy 5. časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdu rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ust. § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach podaného odvolania dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje vyššie uvedené náležitosti uvedené v § 47 ods. 2 Správneho poriadku (zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní). Nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia môže byť o. i. spôsobená nedostatkom dôvodov. Túto skutočnosť namietal odvolateľ v podanom odvolaní. Rozhodnutie nedostatkom dôvodov trpí vtedy, keď v odôvodnení rozhodnutia chýbajú skutkové zistenia, na ktorých je založené rozhodnutie, alebo neobsahuje správnu úvahu, ktorou sa správny orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Rovnako vtedy, keď skutkové závery, ku ktorým dospel, nevyplývajú z obsahu listín tvoriacich správny spis. V predmetnom prípade správny orgán v odôvodnení neuviedol, z ktorých skutkových zistení vyvodil skutkové závery. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce správny orgán konštatoval, že v predmetnom prípade došlo k porušeniu § 22 ods. 2 OZ, nakoľko záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami zastúpeného, z odôvodnenia však nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre prijatie takého záveru, keďže chýbajú konkrétne skutkové zistenia, ako aj správna úvaha správneho orgánu, na základe ktorej k takémuto záveru dospel. V odôvodnení rozhodnutia chýbajú aj skutkové zistenia, z ktorých správny orgán dospel k záveru, že v prípade splnomocnenca ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom a ako vyplýva, je osobou, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporcu odkazuje na ust. § 34 a nasl. OZ, najmä § 37 ods. 1 § 40 ods. 1 OZ, avšak rozhodnutie neobsahuje úvahu, na základe ktorej by bolo zrejmé, ako odporca aplikoval predmetné ustanovenia právneho predpisu, na ktoré v odôvodnení rozhodnutia poukázal, na zistený skutkový stav. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je ani zrejmé, či správny orgán predmetnú dohodu o plnej moci považuje za neplatnú, prípadne z akého dôvodu. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia napokon neobsahuje ani skutkové zistenia, ani správnu úvahu, z ktorej správny orgán vyvodil záver, že záložná zmluva nie je spôsobilá na vklad do katastra nehnuteľností a napadnuté rozhodnutie neobsahuje záver o tom, či predmetná záložná zmluva je alebo nie je platná. Takéto odôvodnenie nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia tak, ako to vyžaduje ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V dôsledku uvedeného je takéto odôvodnenie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Bude úlohou správneho orgánu, aby v ďalšom konaní opätovne posúdil predloženú dohodu o splnomocnení a záložnú zmluvu. Správny orgán pri postupe podľa § 31 Katastrálneho zákona skúma, či zmluva, ktorá je podkladom na vklad práva do katastra nehnuteľností, bola podpísaná osobou k tomu oprávnenou. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania nemá bez súčasnej existencie dohody o plnej moci uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až do okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany, nepostačuje písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval t. j. odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená, či už poverením inej osoby, alebo podaním na pošte, alebo osobným doručením druhej strane. Z predloženej dohody o splnomocnení vyplýva, že dlžníčkou bola podpísaná dňa 31.01.2013 v Poltári, avšak splnomocnenec túto dohodu podpísal až nasledujúci deň, t. j. 01.02.2013 v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 31.01.2013 prítomný pri podpise dohody o splnomocnení splnomocniteľkou v Poltári. Z uvedených listín nie je zrejmé, či dlžníčka disponovala ďalšou kópiou dohody o plnomocenstve, resp. či urobila úkony potrebné na odoslanie, t. j. adresovanie návrhov dohôd o splnomocnení adresovaných druhej zmluvnej strane, ani to, či splnomocnenec prijal návrh zmlúv ešte v čase, keď bola dlžníčka svojimi návrhmi viazaná, nie je zrejmé, kedy boli návrhy doručené dlžníčkou a ani to, či prijatie návrhov splnomocnenec doručil dlžníčke. Nie je zrejmá ani skutočnosť, či jej prijatie návrhu dohody o splnomocnení nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c OZ. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní uviedol, že dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bola aj existencia predbežného opatrenia Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 10C/121/2011 zo dňa 26.07.2011, súd uvádza, že odporca v odôvodnení len poukázal na existenciu predmetného opatrenia, pričom vo vzťahu k vydanému predbežnému opatreniu nevyvodil žiadne právne závery. Z takto nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia preto nie je možné vyvodiť záver, že uvedená skutočnosť bola dôvodom na zamietnutie návrhu, keďže úvaha, akou sa správny orgán vo vzťahu k predmetnému predbežnému opatreniu spravoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje. Rovnako pokiaľ odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prihliadol na skutočnosť, že v obdobnej veci vedenej u Správy katastra Žiar nad Hronom pod č. V 113/03 Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 24Sp/14/2012, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 10Sžr/136/2012, potvrdil rozhodnutie správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad ako vecne správne, súd uvádza, že takto formulovaný odkaz na iné rozhodnutia „v obdobnej veci“ nepostačuje. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž nevyplýva, či preskúmavaná vec je skutkovo a právne totožná, keďže z jeho odôvodnenia nevyplývajú skutkové zistenia správneho orgánu vo vzťahu k preskúmavanému prípadu, odporca zistený skutkový stav nevyhodnotil, neposudzoval dohodu o plnej moci vo vzťahu k úverovej zmluve, túto navyše ani nemal v čase rozhodovania k dispozícii, ani skutkový stav nevyhodnotil vo vzťahu k § 52 a nasl. OZ a neuviedol žiadne skutkové zistenia vyplývajúce z predložených listinných dôkazov, ktoré by osvedčovali okolnosti, za ktorých bola uzavretá úverovú zmluva, dohoda o splnomocnení a záložná zmluva. Bez predloženia konkrétnej úverovej zmluvy, s ktorou vecne súvisí tak dohoda o splnomocnení a v konečnom dôsledku aj predložený návrh na vklad záložného práva, správny orgán nemohol vyhodnotiť skutkový a právny stav v takom rozsahu, aby mohol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bez ďalšieho konštatovať, že sa jedná o obdobný prípad, ako bol riešený v konaniach, ktorých výsledkom bolo rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/14/2012 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/136/2012. O návrhu na vklad bolo rozhodnuté obdobným spôsobom, ako v ďalších konaniach, kde bol podaný obdobný návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam. Súd si je vedomý, že aj odporca rozhoduje o množstve obdobných návrhov, a preto otázku právneho vyhodnotenia považuje za vyriešenú vzhľadom na už konštantnú judikatúru súdov. Rovnako súd nespochybňuje právo a povinnosť správneho orgánu v obdobných veciach rozhodovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 Správneho poriadku). Na druhej strane však musí trvať na splnení povinností správneho orgánu zabezpečiť si pre rozhodnutie všetky relevantné podklady a na základe v konaní preukázaných konkrétnych skutočností zákonom stanoveným spôsobom odôvodniť myšlienkovú úvahu, ktorou v danej konkrétnej veci dospel k relevantnému rozhodnutiu. Z nedostatočného zistenia skutkového stavu potom vyplynulo aj nedostatočné konkrétne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a tieto skutočnosti boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia postupom v zmysle § 250l a nasl. O. s. p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O. s. p. a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Bude preto úlohou správneho orgánu, aby vec znovu posúdil v intenciách § 31 Katastrálneho zákona s tým, že svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, ako to vyžaduje § 47 Správneho poriadku. Je povinnosťou správneho orgánu uviesť, ktoré skutočnosti má za zistené a z akých dôkazov vychádzal, ako aj to, ktoré právne predpisy na svoje rozhodnutie aplikoval a akými úvahami sa pritom spravoval. Ďalej je potrebné, aby správny orgán z predložených listín posúdil, či vôľa prejavená splnomocniteľkou v zmluve o dohodách o splnomocnení dohodnúť sa s občianskym združením ProHelp na zastupovaní pri uzatvorení záložnej zmluvy bola vážna v zmysle § 37 OZ, či bola prejavená voči druhej strane v súlade s § 43a OZ a či vôbec, resp. za akých okolností došlo k uzatvoreniu takejto dohody o plnomocenstve a to všetko vzhľadom na obsah predložených listín. Súčasne si správny orgán zadováži predmetnú zmluvu o úvere, najmä vo vzťahu k jej prípadnému posúdeniu v súvislosti s predloženou dohodou o splnomocnení a záložnou zmluvou v intenciách ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných veciach (napr. NS SR č. 10Sžr/136/2012). Procesne úspešnému navrhovateľovi v zmysle § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. nebola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti rozhodnutiu súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. (§ 250s O.s.p.). Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.