KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica27. 9. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Sp/16/2012 z 27. 9. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. septembra 2012, sp. zn. 25Sp/16/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012200554.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 25Sp/16/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200554 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Škvarka ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200554.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Škvarkom v právnej veci navrhovateľa: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX Z., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra, Štefánikova trieda 88, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 1N 1658/12 zo dňa 31.05.2012, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. 1N 1658/12 zo dňa 31. mája 2012 p o t v r d z u j e .

II./ Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

III./ Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici súdny poplatok 33,- Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca ako príslušný správny orgán nepriznal navrhovateľovi podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov nárok na poskytovanie právnej pomoci. O poskytnutie právnej pomoci požiadal navrhovateľ žiadosťou zo dňa 21.05.2012 vo veci náhrady škody - finančnej náhrady za urážku na cti za ohováranie v médiách. Konkrétne sa podľa žiadosti jednalo o ohováranie susedou navrhovateľa M. S. v televízii Markíza v roku 2008 a taktiež za ohováranie žalobcu v televízii Markíza R. W.. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci s ktorou sa navrhovateľ na centrum obrátil nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Záver odporcu o zrejmej bezúspešnosti sporu vychádzal podľa odôvodnenia rozhodnutia zo zistených skutočností podľa ktorých dňa 23.06.2008 o 19.00 hodine bola odvysielaná reportáž, v ktorej sa pani M. a pán W. vyjadrili k osobe žiadateľa, pričom tieto vyhlásenia žiadateľ považoval za závažný zásah do jeho cti a týmto ich konaním utrpel psychickú ujmu, preto požadoval náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000,- Eur. Ochrany svojich osobnostných práv sa domáhal prostredníctvom trestných oznámení na príslušných orgánoch činných v trestnom konaní. Za prečin ohovárania nebola uznaná vinnou ani jedna žiadateľom označená osoba, a to najmä z dôvodu, že absentuje naplnenie objektívnej a subjektívnej stránky tohto prečinu. V predmetných trestných konaniach bol navrhovateľ poučený o možnosti domáhať sa ochrany osobnostných práv a prípadnej spôsobenej škody súdnou cestou v občianskoprávnom konaní. Náhrada nemajetkovej ujmy je podľa názoru odporcu osobným právom majetkovej povahy vyjadriteľným peňažným ekvivalentom a podliehajúcim premlčaniu vo všeobecnej trojročnej lehote počítanej od zásahu do práv fyzickej osoby na ochranu osobnosti. Vzhľadom na začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu, ktorý nárok vznikol dňa

23.06.2008 (odvysielanie reportáže) považoval žalovaný nárok žiadateľa na túto náhradu za premlčaný, a preto dospel k záveru, že nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu.

Proti rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Tvrdil, že nebolo jeho chybou, že skončila premlčacia doba, ale je to chybou prokuratúry a polície, „že to naťahovali“. Výrokmi pani M. a pána W. v TV Markíza boli dotknuté jeho osobnostné práva, bol ohovorený pred celým národom, čo ho psychicky ubíja. Žiadal preto, aby súd celý prípad znovu prešetril. Na pojednávaní navrhovateľ zotrvával na podanom odvolaní. Uviedol, že odvolanie podal preto, lebo v rozhodnutí sa na jednej strane píše, že jeho nárok by bol premlčaný a na druhej strane na konci odôvodnenia rozhodnutie tretí odsek štvrtej strany od spodu sa píše, že je možná úspešnosť sporu. Vzhľadom k tomu, že tomuto nerozumel, domnieval sa, že v spore by mohol byť úspešný, tak preto podal odvolanie proti rozhodnutiu.

Odporca vo svojom písomnom podaní k odvolaniu zo dňa 21.06.2012 zotrvával v celom rozsahu na svojom rozhodnutí a žiadal odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že tvrdenie navrhovateľa o chybe prokuratúry, že mu skončila premlčacia doba neobstojí, nakoľko plynutie tejto lehoty sa neviaže na výsledok vyšetrovania prokuratúry a prokuratúra navrhovateľa na možnosť domáhať sa náhrady spôsobenej škody súdnou cestou v občianskoprávnom konaní viackrát včasne upozornila.

Odporca sa pojednávania vo veci nezúčastnil, hoci predvolanie naň mal riadne a včas doručené. Písomne sa však ospravedlnil z neúčasti a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, pričom zotrvával na dôvodoch rozhodnutia.

Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) na riadnom pojednávaní v neprítomnosti odporcu (§ 250g O.s.p.) a podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie potvrdil ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z., tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"),

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a

c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 8 citovaného zákona, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie

nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

Podľa § 10 ods. 5 citovaného zákona, centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.

Podľa § 10 ods. 6 citovaného zákona, rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu 16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.

Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona, na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Z obsahu žiadosti navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci je zrejmé, že tento požiadal o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci vo veci náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to „za urážku na cti - za ohováranie v médiách“. Z obsahu žiadosti, ako aj z priložených dokladov do správneho spisu, najmä uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Levice ČVS: ORP-425/OVK-LV-2010 zo dňa 29.04.2011, uznesenia Okresnej prokuratúry v Leviciach 1PV 56/11-8 zo dňa 11.09.2011 a listu Krajskej prokuratúry v Nitre 1KPT 917/11-8 zo dňa 10.11.2011 (upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu) bolo preukázané, že navrhovateľ sa domáhal vyššie uvedeného odškodnenia nemajetkovej ujmy pre skutočnosti, ktoré uviedli v reportáži odvysielanej v TV Markíza dňa 23.06.2008 občania S. M. a R. W. o osobe navrhovateľa, keď S. M. uviedla, že: „W. Q. je udavač, každého udáva a nevie čo so sebou“ a R. W. uviedol, že: „keď sa neznesie so susedmi tak nech sa vysťahuje na samotku“. Citovaným uznesením Okresného riaditeľstva PZ Levice zo dňa 29. 04.2011 bolo trestné stíhanie začaté za prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona zastavené, pretože dané skutky nie sú trestným činom a nebol ani dôvod na postúpenie veci a citovaným uznesením Okresnej prokuratúry v Leviciach zo dňa 11.09.2011 bola zamietnutá sťažnosť navrhovateľa W. Q. proti uzneseniu Okresného riaditeľstva PZ Levice zo dňa 29.04.2011, pretože nebola dôvodná.

Súd sa stotožnil so závermi odporcu, že v danom prípade nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť budúceho sporu o finančné odškodnenie nemajetkovej ujmy navrhovateľa a aj krajský súd je toho názoru, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je osobným právom majetkovej povahy, ktoré právo podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V danom prípade bolo nepochybné (aj z tvrdení navrhovateľa), že k nemajetkovej ujme došlo dňa 23.06.2008 a prvý raz mohlo byť vykonané už na druhý deň po tvrdenom zásahu do práva navrhovateľa. Trojročná premlčacia doba takto uplynula dňa 23.06.2011, a preto v čase podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (dňa 21.05.2012) už nárok navrhovateľa bol premlčaný. Premlčaním ako uplynutím času ustanoveného v zákone na vykonanie práva síce nárok automaticky nezaniká, avšak dochádza k oslabeniu práva, pretože dlžník (ten kto má plniť) môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vymožiteľnosti tohto práva tým, že sa dovolá premlčania v prípadnom spore. Znamená to teda,

že ak v spore žalovaný vznesie námietku premlčania nárok zaniká a jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné plnenie zo strany povinného subjektu. Z uvedeného vyplýva, že odporcove závery o zrejmej bezúspešnosti sporu sú správne, preto z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Námietky navrhovateľa, že nebolo jeho chybou to, že uplynula premlčacia doba súd považoval za irelevantné, pretože aj samotnými orgánmi prokuratúry bol upozornený na to, že ide o samostatný nárok, ktorý si môže uplatniť v občianskoprávnom konaní.

Navrhovateľa zároveň zaviazal zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Zákon o súdnych poplatkoch pre uvedený typ konania neupravuje vecné ani osobné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 citovaného zákona). V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona je od poplatku oslobodený ten účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou

krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len

z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)