Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/60/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200567 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200567.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobcu: TALCUM, s.r.o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, IČO 44 529 775 (právny nástupca po pôvodnom žalobcovi VIVA M&M, s.r.o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica), zast. advokátom Mgr. Františkom Popperom so sídlom Horná č. 10, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1040503/1/238917/2012 zo dňa 29.03.2012, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný rozhodnutím č. 1040503/1/238917/2012 zo dňa 29.03.2012 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica II. č. 851/230/91623/2011 zo dňa 16.11.2011, ktorým bola v zmysle § 35 ods. 1 písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb. uložená žalobcovi pokuta vo výške 8.041,20 Eur zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v Daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok roku 2005. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný citoval ustanovenia § 35 ods. 1 písm. f/ a § 35 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. podľa ktorých bola žalobcovi uložená pokuta. Zároveň poukázal na zistený skutkový stav správcom dane - Daňového úradu Banská Bystrica II., podľa ktorého správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005. O výsledku kontroly bol vyhotovený protokol č. 651/320/21070/07/Šev dňa 20.04.2007, ktorý bol s platiteľom dane z pridanej hodnoty prerokovaný a doručený dňa 14.05.2007. Z protokolu vyplynulo, že žalobca v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok 2005 uviedol nadmerný odpočet vo výške 62.781,48 Eur, pričom správca dane zistil opakovanou kontrolou vlastnú daňovú povinnosť žalobcu vo výške 286,96 Eur. Na základe výsledkov kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 651/230/56646/07/Ška zo dňa 10.10.2007, ktorým podľa § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní a určil mu vlastnú daňovú povinnosť vo výške 286,96 Eur. Po podanom odvolaní zo strany žalobcu toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/221/2654-16754/2008/990447-r zo dňa 11.02.2008. Proti rozhodnutiu daňového riaditeľstva SR (žalovaný) zo dňa 10.10.2007 podal žalobca žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom č.k. 23S/91/2008-76 zo dňa 02.12.2009 žalobu žalobcu zamietol. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžf/9/2010 zo dňa 08.10.2010. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že samotné podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nemá automaticky odkladný účinok a taktiež nedochádza k strate právoplatnosti rozhodnutia, ktoré je napadnuté žalobou. Správca dane v čase podania žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia môže pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty, a to napriek tomu, že súdne konanie bude preskúmavať zákonnosť vydaného rozhodnutia. V prípade, pokiaľ by došlo k zmene, prípadne zrušeniu uvedeného rozhodnutia súdom je daná správcovi dane zákonná možnosť z úradnej moci konať v zmysle piatej časti zákona č. 511/1992 Zb. Podľa žalobcu správca dane v danej veci vydal rozhodnutie o pokute zo dňa 16.11.2011 na základe rozhodnutia č. 651/230/56646/07/Ška zo dňa 10.10.2007, ktoré bolo potvrdené daňovým riaditeľstvom SR, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici a rozsudkom Najvyššieho súdu SR, preto dôvody uvedené v odvolaní sú neopodstatnené a nezakladajú dôvod na zrušenie rozhodnutia o uloženej pokute. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, ktorou žiadal podľa § 247a O.s.p. a nasl. preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj postup pred jeho vydaním a žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. V žalobe žalobca tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach, nakoľko žalovaný časť vracaného nadmerného odpočtu podľa svojich rozhodnutí zo dňa 16.03.2012 použil na kompenzáciu daňového nedoplatku na dlh na účet žalobcu. Vo veci ďalej tvrdil, že išlo o nezákonnú kontrolu, nakoľko nebola uzavretá v zákonnej lehote a protokol z takejto kontroly je taktiež nezákonne získaným dôkazným prostriedkom. Podľa žalobcu nakoľko žalovaný na základe protokolu č. 651/320/21070/07/Šev zo dňa 20.04.2007 vydal ďalšie rozhodnutia, ktoré sú taktiež zaťažené vadou nezákonnosti, žalovaný mal postupovať v zmysle nálezu ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS24/2010-57 zo dňa 29.06.2010. Zároveň odkázal na svoje vyjadrenia v odvolaniach v danej veci. V odvolaní a doplnení odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty zo dňa 16.11.2011 žalobca napáda nezákonnosť daňovej kontroly, ktorá predchádzala vydaniu rozhodnutia č. 651/230/56646/07/ Ška zo dňa 10.10.2007, ktorým nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005, ale bola mu určená vlastná daňová povinnosť. Ďalej napádal celé daňové konanie a závery daňových orgánov uvedené v rozhodnutiach prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.10.2007 a potvrdzujúce rozhodnutie druhostupňové správneho orgánu zo dňa 11.02.2008. Ďalej tvrdil, že nezákonné sú aj všetky následné súdne konania, ktorými bola zamietnutá jeho žaloba o preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.02.2008 (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/91/2008-76 a rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžf/9/2010), pričom poukazoval na písomné pripomienky európskej komisie v uvedenej veci zo dňa 28.02.2011. Vo vyjadrení na pojednávaní, ktoré sa zhoduje s písomným vyjadrením zo dňa 07.11.2012 predloženým na pojednávaní, žalobca zotrvával na dôvodoch žaloby. Nezákonnosť rozhodnutia napadnutého žalobou videl predovšetkým v tom, že bolo vydané na základe daňovej kontroly, ktorá sama o sebe bola nezákonná, pretože nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote. Kontrola začala dňa 15.05.2006 a správca dane oznámil žalobcovi dňa 26.10.2006, že daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 nie je možné ukončiť do šiestich mesiacov. Daňová kontrola teda nebola ukončená v zákonnej šesťmesačnej lehote a nebol ani dôvod na jej predlžovanie. O predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly bol povinný daňový správca písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt. Daňový subjekt bol zastúpený JUDr. Martinom Pírim, písomnosti mali byť doručované tomuto zástupcovi a nie daňovému subjektu. Žalobca ďalej opätovne poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu SR k sp. zn. III.ÚS/24/2010-57 zo dňa 29.06.2010 s tým, že kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, a preto takýto dôkaz nemožno použiť. V prípade, že bol použitý, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti. Rozhodnutie, ktoré z neho vychádza je rovnako nezákonné. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ ide o daňovú kontrolu, protokol nebol riadne prerokovaný s daňovým subjektom. Na základe nezákonnej daňovej kontroly nemohlo zákonným spôsobom prebehnúť ani vyrubovacie konanie podľa § 15 ods. 13 tretia veta zákona o správe daní. Správnym a nezákonným postupom správcu dane došlo k nesprávnemu vyrubeniu dane. Žalovaný a ani súdy sa týmito skutočnosťami nezaoberali, postupovali nesprávne a nezákonne, a preto je aj uloženie pokuty právne neúčinné. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, ako aj vo vyjadrení na pojednávaní zotrvával na dôvodoch rozhodnutia. Vydaný protokol z daňovej kontroly zo dňa 20.04.2007 a následne vydané všetky rozhodnutia v tomto prípade považoval za zákonné, ktoré boli potvrdené aj krajským súdom a Najvyšším súdom SR. Uloženú pokutu považoval za oprávnenú. K námietke nezákonnosti kontroly, ktorá skončila dňa 14.05.2007 poukázal na ustanovenie § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. s tým, že v danom prípade správca dane požiadal daňové riaditeľstvo SR o predĺženie lehoty, ktoré mu oznámilo listom zo dňa 02.11.2006, že žiadosti vyhovuje a lehotu predĺžilo do 15.05.2007. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že protokol nebol prerokovaný, a to z dôvodu, že za žalobcu sa prerokovania protokolu zástupca nezúčastnil. V súvislosti s doručovaním konštatoval, že žalobca si nezvolil zástupcu na doručovanie. V tomto smere odkázal žalovaný aj na protokol z daňovej kontroly zo dňa 14.05.2007, kde na šiestej strane nie je podpis daňového subjektu a je vyznačená rukou poznámka, že 14.05.2007 sa daňový subjekt nezúčastnil prerokovania protokolu, ani si na tento účel nezvolil zástupcu. V protokole je potom odkaz na ustanovenie § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 247 ods. 1 O.s.p. a po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, pretože dospel k záveru, že po preskúmaní veci neboli zistené také vady postupu a konania, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca vytýkal v podstatnej časti žalôb žalovanému nezákonný postup a konanie správcu dane pri uložení sankcie podľa § 35 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 35 ods. 2 zákona č. 511/1992 Z.z. v platnom znení, keď nezákonnosť videl najmä v súvislosti s vydaním predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane a žalovaného, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie o pokute. Jednalo sa o rozhodnutie daňového úradu Banská Bystrica I. č. 651/230/56646/07/Ška zo dňa 10.10.2007, ktorým po vykonanej daňovej kontrole správca dane na základe protokolu č. 651/320/21070/07/Šev zo dňa 20.04.2007 nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 vo výške 1.891.355,- Sk (62.781,48 Eur) a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 8.645,- Sk (286,96 Eur). Ďalším podkladom bolo rozhodnutie žalovaného č. 1/221/2654-16754/2008/990447 zo dňa 11.02.2008, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie správcu dane zo dňa 10.10.2007 potvrdené. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 11.02.2008 podal žalobca žalobu, pričom rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považoval za nesprávne, účelové, predčasné a nezákonné (dôvody žaloby uvedené v rozsudku 23S/91/2008). Krajský súd rozsudkom č.k. 23S/91/2008-76 zo dňa 02.12.2009 žalobu žalobcu zamietol a žalobca proti zamietavému rozhodnutiu súdu podal odvolanie na Najvyšší súd SR. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 3Sžf/9/2010 zo dňa 08.10.2010 rozsudok krajského súdu č.k. 23S/91/2008-76 potvrdil. Žalobca tieto skutočnosti nepopieral, namietal však opätovne nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov a následne aj nezákonnosť rozhodnutí krajského súdu a Najvyššieho súdu SR. Podľa § 35 ods. 1 písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení v čase vydania rozhodnutí, správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a súčtu vlastnej daňovej povinnosti 11ac) zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu 11ad) uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní. Podľa § 35 ods. 2 citovaného zákona, pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia. Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, uplatní sa základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte pokuty sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije sadzba 10%. Podľa § 110h zákona č. 511/1992 Zb., Ak do 31. decembra 2008 nastala skutočnosť pre uplatnenie základnej úrokovej sadzby pri výpočte pokuty (§ 35 ods. 1 a 3), sankčného úroku (§ 35b ods. 1 a 6), úroku z odloženej sumy (§ 59 ods. 7) a úroku (§ 63 ods. 6), po 31. decembri 2008 sa použije základná úroková sadzba podľa zákona účinného do 31. decembra 2008. Podľa § 245 ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Z ustanovenia § 245 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí súd posudzuje aj zákonnosť skôr vydaných rozhodnutí (v tomto prípade rozhodnutia správcu dane zo dňa 10.10.2007 a rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.02.2008 (nepriznanie nadmerného odpočtu a určenie vlastnej daňovej povinnosti), avšak len vtedy, ak nie je na ich preskúmanie určený osobitný postup. Osobitným postupom v danom prípade bolo odvolanie, prípadne následné podanie žaloby proti rozhodnutiam odvolacieho orgánu. Ako to vyplýva z rozhodnutí žalovaného, ako aj z dôvodov uvedených vyššie, žalobca uplatnil zákonný postup proti rozhodnutiam správcu dane a žalovaného vo veci nepriznania nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 a určeniu vlastnej daňovej povinnosti, pričom v konaní o prieskum uvedených rozhodnutí nebol úspešný, ako to vyplýva z citovaných rozsudkov najvyššieho a krajského súdu. Z podanej žaloby voči rozhodnutiu žalovaného zo dňa 29.03.2012 vo veci uloženia pokuty podľa § 35 ods. 1 písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb., ktorá bola podaná v dvojmesačnej lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. vyplýva, že žalobca navrhoval zrušiť rozhodnutia o uložení sankcií s poukazom na nezákonnosť rozhodnutí, ktoré mali byť podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení sankcie. Rozhodnutie o uložení sankcie však bolo vydané na základe osobitných a samostatných konaní, v rámci ktorých mali správne orgány už k dispozícii ako podklad právoplatné rozhodnutia správcu dane a žalovaného, vydané taktiež v samostatných konaniach, ktoré v konaní o uložení sankcie už nemali povinnosť preskúmavať. Taktiež ani súd nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť týchto právoplatných rozhodnutí. Žalobca mal možnosť proti ním sa brániť zákonným spôsobom (odvolanie a podanie žaloby) a túto možnosť aj využil, pričom nebol úspešný. Výška uloženej sankcie v žalobe nebola namietaná, preto sa ňou súd ani nezaoberal. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že daňové orgány konali a rozhodli v súlade s platnou právnou úpravou, a preto žaloby žalobcu zamietol. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p., pretože v konaní nebol úspešný. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.