Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoE/34/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012899674 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012899674.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Harvardská investičná spoločnosť, a.s., v likvidácii, so sídlom ul. Priemyselná č. 6, 821 09 Bratislava, IČO: 31336817, ktorý zanikol výmazom z Obchodného registra dňom 25. 05. 2004, proti povinnému F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. E. XX/XX, Q. nad T., t. č. v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, ul. Gucmanova 19/670, priečinok 7, 920 41 Leopoldov, vedenej pod sp. zn. EX 300/01 súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Sopkom, Exekútorský úrad so sídlom ul. Hraničná 12, 058 01 Poprad, pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 143,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 0Er/1001/2001-16 zo dňa 22. 09. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením podľa § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Súdnemu exekútorovi podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 trovy exekúcie nepriznal z dôvodu, že oprávnený zanikol a nemožno ho zaviazať k náhrade trov exekúcie. Proti uzneseniu okresného súdu len v časti výroku o trovách exekúcie sa odvolal súdny exekútor. V dôvodoch uviedol, že súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na výkon súdnych rozhodnutí vždy má právny nárok na svoje trovy, ktoré mu v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti vznikli. Súd má povinnosť, ak rozhoduje o trovách exekúcie, vždy rozhodnúť o tom, kto a v akej výške ich súdnemu exekútorovi uhradí. Exekučné konanie v predmetnej veci vedené pod sp. zn. EX 300/01 bolo skončené pred vydaním napadnutého uznesenia okresného súdu č. k. Er/1001/2001-16 zo dňa 22.09.2011 a to vymožením vymáhaného nároku, preto sa účinky uznesenia „neuplatnia“. Odvolacie dôvody doplnil na výzvu súdu v podaní zo dňa 02.03.2012. Uviedol, že okresný súd rozhodol o zastavení exekúcie v rozpore s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože vyhlásenie exekúcie za neprípustnú musí predchádzať jej zastaveniu a tento výrok rozhodnutia nenadobudol právoplatnosť. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie nesprávne aplikoval prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku vo vzťahu k ustanoveniu § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2011. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie sa súd riadi platnými ustanoveniami Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania súdu. Ďalej poukázal na to, že exekučné konanie v predmetnej veci bolo skončené vymožením pohľadávky, príslušenstva aj trov exekúcie. Z tohto dôvodu výrok o trovách konania exekúcie sa na súdneho exekútora „nevzťahuje“, pretože podľa § 196 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času a tieto náklady uhrádza povinný. Rozhodnutie exekučného súdu bolo vydané nad rámec účinkov skončenej exekúcie. Trovy exekúcie znáša oprávnený len v prípade, ak majetok povinného nestačí na ich úhradu. Z ustanovenia § 60 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi nevyplýva konkrétna lehota, v ktorej by mal vydané poverenie na vykonanie exekúcie vrátiť exekučnému súdu. Bolo povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o námietkach povinného proti exekúcii v súčinnosti so súdnym exekútorom, preto nebol daný dôvod na vrátenie poverenia. Na odvolanie súdneho exekútora reagoval povinný v písomnom podaní zo dňa 23.01.2012 označenom ako „žiadosť“. Uviedol, že v Žiari nad Hronom nemal nikdy bydlisko, preto mu aj exekučný príkaz č. k. EX 300/01-53 zo dňa bol doručený nesprávne, pretože exekúcia je voči nemu vedená neoprávnene a má byť vedená proti inej osobe s rovnakým menom a priezviskom aj dátumom narodenia, keďže od roku 1995 do roku 2000 bol vo výkone trestu. Napriek uzneseniu okresného súdu zo dňa 22.09.2011 sú mu naďalej realizované zrážky z pracovnej odmeny na základe exekučného príkazu EX 300/01-53. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 01.02.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 197 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Z uvedených citovaných ustanovení Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania je zrejmé, že trovy exekúcie, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času zásadne znáša povinný. Podľa právneho stavu účinného v čase začatia predmetného exekučného konania zákon pripúšťal možnosť, aby súd v prípade, keď došlo k zastaveniu exekúcie výnimočne uložil povinnosť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, pokiaľ zastavenie exekúcie oprávnený procesne zavinil. Súd mal však povinnosť zvážiť, ktoré trovy oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku v exekučnom konaní a či dôvod zastavenia exekúcie mohol predvídať pri vynaložení primeranej opatrnosti pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie ako aj v priebehu exekúcie. Oprávneného mohol súd teda zaviazať len k náhrade trov, ktoré boli pokryté procesným zavinením oprávneného. V predmetnej veci sa exekučné konanie začalo na návrh oprávneného (Harvardská Investičná spoločnosť, a.s. - v likvidácii, so sídlom v Bratislave), ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 22.05.2001. Oprávnený sa proti povinnému (F. G., nar. XX.XX.XXXX) domáhal vymoženia pohľadávky v sume 143,95 EUR (4.336,50 Sk) spolu s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žiar nad Hronom, č. k. 1Ro/2553/98-3 zo dňa 16.06.1999, právoplatný dňa 10.07.1999, vykonateľný dňa 12.07.1999. Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 23.08.2001 poverením sp. zn. EX 300/2001/Ma. Súdny exekútor predložil dňa 24.08.2011 okresnému súdu podanie povinného zo dňa 12.08.2011 označené ako „Námietky proti exekúcii č. EX 300/01 a žiadosť o zastavenie exekúcie“, spolu s pripojeným upovedomením o začatí exekúcie č. k. Ex 300/01-47 zo dňa 11.01.2006 proti povinnému. Okresný súd na návrh povinného exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, potom ako zistil, že exekúcia je neprípustná. Z výpisu z obchodného registra okresný súd zistil, že oprávnený, v ktorého prospech je exekúcia vykonávaná, bol vymazaný z obchodného registra dňom 25.05.2004 bez právneho nástupcu. Exekučný súd nemal preukázaný prechod jeho práv a povinností na iný subjekt, preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Súdnemu exekútorovi právo na zaplatenie trov exekúcie nepriznal s poukazom na § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie, pretože oprávnený zanikol a nemožno mu uložiť povinnosť, aby nahradil trovy exekúcie. Súdny exekútor nesúhlasil s rozhodnutím exekučného súdu a proti výroku o trovách exekúcie namietal v odvolaní zo dňa 04.10.2011. Nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu videl v tom, že súd aplikoval na rozhodnutie o trovách exekúcie Exekučný poriadok účinný v čase začatia exekúcie. Nesúhlasil s výrokom uznesenia, ktorým súd nepriznal súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov, pretože súdny exekútor ako súdom splnomocnená osoba na realizovanie núteného výkonu rozhodnutia vždy má právo na náhradu trov a súd musí rozhodnúť o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie znáša. Zároveň uviedol, že exekúcia bola skončená pred vydaním napadnutého uznesenia, pretože došlo k vymoženiu nároku oprávneného. Odvolacie dôvody po výzve krajského súdu rozšíril v podaní zo dňa 02.03.2012, doručenom odvolaciemu súdu dňa 14.03.2012. Mal za to, že exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada výdavkov a náhrada za stratu času. Žiadal uznesenie okresného súdu zrušiť. Krajský súd preskúmaním veci dospel k názoru, že sú dané dôvody na zrušenie uznesenia okresného súdu v odvolaním napadnutej časti (výrok o trovách exekúcie) a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Z obsahu odvolania súdneho exekútora je zrejmé, že namieta proti druhému výroku uznesenia okresného súdu t. j. proti výroku, ktorým mu súd nepriznal právo na náhradu trov exekúcie. Exekučné konanie v danom prípade začalo dňa 22.05.2001 (doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi) a dokončí sa podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku). Termín „exekučné konanie“ podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku sa vzťahuje na postup a rozhodnutie exekučného súdu vrátane rozhodnutia o uložení povinnosti nahradiť trovy súdnemu exekútorovi. Okresný súd správne o trovách exekúcie rozhodoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal z dôvodu zániku oprávneného, ktorú skutočnosť považoval za prekážku, aby oprávneného zaviazal k náhrade trov exekúcie. Z ustanovenia § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 vyplýva, že trovy exekúcie zásadne znáša povinný a použitie ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.02.2002 predstavuje výnimku z tohto pravidla. V odôvodnení uznesenia prvostupňového súdu absentuje úvaha, ako sa okresný súd vysporiadal a vyhodnotil pomery na strane povinného, keď mu neuložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, resp. z akého dôvodu sa obmedzil iba na preskúmanie podmienok podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.02.2002. Z tohto hľadiska rozhodnutie exekučného súdu je nepreskúmateľné a predčasné. Krajský súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní súdny exekútor tvrdil, že exekúcia skončila 22. 09. 2011 vymožením vymáhaného nároku vrátane trov konania. Úlohou okresného súdu bude, aby po zrušení uznesenia zistil, v akom štádiu bola vec v čase zastavenia exekúcie, či už bola exekúcia skončená a s akým výsledkom. Z upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré bolo vydané dňa 11. 01. 2006 (s odstupom viac ako 4 roky po vydaní poverenia po zániku oprávneného výmazom z obchodného registra) vyplýva, že práva pôvodne oprávneného zrejme prevzal právny nástupca Plastika Nitra, a.s. Súdnemu exekútorovi boli teda známe skutočnosti, na základe ktorých malo dôjsť k prevodu práva z exekučného titulu, ale súčasťou predloženého spisu nie je návrh súdneho exekútora na pripustenie zmeny na strane oprávneného účastníka exekučného konania a ani procesné rozhodnutie exekučného súdu, ktorý by zmenu na strane oprávneného účastníka exekučného konania pripustil (§ 37 ods. 3, 4 Exekučného poriadku). Z tohto hľadiska je nevyhnutné, aby exekučný súd dôsledne preveril a vyhodnotil postup súdneho exekútora so zreteľom na zánik oprávneného výmazom z obchodného registra dňa 25.05.2004 a skutočnosť, že právne nástupníctvo na strane oprávneného v exekučnom konaní nebolo preukázané. Je potrebné, aby exekučný súd zistil v akom rozsahu a v prospech ktorého subjektu bola exekúcia vedená po 25.05.2004 proti povinnému, komu súdny exekútor poukazoval vymožené plnenie od povinného a v akom rozsahu. Okresný súd uvedené skutočnosti zabezpečí vyžiadaním správny o priebehu exekúcie od súdneho exekútora a preskúmaním exekučného spisu. Jeho ďalší postup pri rozhodovaní o trovách exekúcie (vzhľadom na to, že uznesenie v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie nadobudlo právoplatnosť) závisí od zistenia, či skutočne bola exekúcia ukončená vymožením pohľadávky oprávneného a trov exekúcie. Súd nie je povinný svojim rozhodnutím alebo nečinnosťou odobriť postup súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie; inak povedané, ak aj exekúcia skončila vymožením pohľadávky a trov exekúcie a súd dospeje k názoru, že nárok na trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nevznikol, môže rozhodnúť aj tak, ako v pôvodnom zrušenom uznesení, že súdny exekútor nemá právo na zaplatenie trov exekúcie. Právnym základom pre rozhodnutie o trovách exekúcie je právoplatné uznesenie súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Ak je exekúcia zastavená rozhodnutím súdu, je exekučný súd oprávnený podľa § 203 Exekučného poriadku rozhodnúť o tom, kto bude hradiť trovy exekúcie, vrátane rozhodnutia, že žiaden z účastníkov nie je povinný súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nahradiť. Ak súdny exekútor potom ako exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie bezodkladne nevrátil poverenie na vykonanie exekúcie exekučnému súdu, potom si nesplnil povinnosť podľa § 60 Exekučného poriadku. Okresný súd z tohto pohľadu zváži aj postup v zmysle § 53 ods. 1 O. s. p.. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.