Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/336/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107215874 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6107215874.1
Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874 proti povinnému: ŠTEFANOVIE, s.r.o., Hiadeľ 5, 976 61 Hiadeľ, IČO: 36 023 744, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 371,47 Eur, vedenej pod sp. zn. EX 1232/07 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 34, Košice, o odvolaní oprávneného proti druhej výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1481/2007-11 zo dňa 08. augusta 2011 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1481/2007-11 zo dňa 08. augusta 2011 v druhej výrokovej vete, v ktorej bolo rozhodnuté o náhrade trov exekučného konania z r u š u j e a vec vracia v rozsahu zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 1Er/1481/2007-11 zo dňa 08. augusta 2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. V druhej výrokovej vete uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 150,70 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodol tak po tom, ako zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbr/129/2008 zo dňa 23. decembra 2008 bola zrušená obchodná spoločnosť povinného bez likvidácie a dňa 19. marca 2009 bola táto spoločnosť vymazaná z Obchodného registra. Exekučný súd uviedol, že skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z Obchodného registra bez právneho nástupcu, a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie. Keďže exekučný súd zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Exekučný súd ďalej uviedol, že niet žiadneho zákonného dôvodu, pre ktorý by mal súdny exekútor znášať trovy exekúcie vykonávanej na návrh oprávneného proti povinnému na vlastnú ťarchu, keď exekúciu vykonáva ako honorovanú právnu službu. Keďže v danom prípade si z dôvodu zániku povinného poverený súdny exekútor vzniknuté trovy nemôže od neho vymôcť, pričom oprávnený má svoj procesný podiel zavinenia na zastavení exekúcie, keď návrh na vykonanie exekúcie podal proti nemajetnému povinnému, je namieste, aby trovy exekútorovi uhradil oprávnený. Exekučný súd preto uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy.
Proti druhej výrokovej vete uvedeného uznesenia exekučného súdu o náhrade trov exekúcie podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie neuloží. Odôvodnil to tým, že exekučný súd pri rozhodovaní o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie opomenul skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie neprišlo zavinením oprávneného, t.j. nie je možné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a k zastaveniu exekúcie neprišlo ani preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, t.j. nie je možné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa oprávneného preto nie je zákonný dôvod zaviazať úhradou trov exekúcie oprávneného.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 01. augusta 2007 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe žiadosti súdneho exekútora doručenej exekučnému súdu dňa 06. augusta 2007 exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5601 033426 zo dňa 08. augusta 2007. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 11. mája 2011 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 19. marca 2009 vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu. Následne exekučný súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a zároveň podľa § 203 exekučného poriadku zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v druhom výroku o náhrade trov exekútora z dôvodov uvedených v odvolaní. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie neuloží. Exekučný poriadok v znení platnom a účinnom pre toto konanie, ktoré začalo dňa 01. augusta 2007, pozná len dva prípady, kedy pri zastavení exekúcie môže súd oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vtedy, ak zastavenie zaviní oprávnený a podľa § 203 ods. 2 vtedy, keď je exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného. Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, nakoľko bola zastavená z iného dôvodu, a to výmazu povinného z Obchodného registra bez právneho nástupcu. Oprávnený podal návrh na exekúciu dňa 01. augusta 2007, t.j. v čase, keď povinný bol riadne zapísaný v Obchodnom registri a vykonával podnikateľskú činnosť, a teda oprávnený mohol predpokladať, že jeho pohľadávka bude vymožená. Okresný súd Banská Bystrica zrušil obchodnú spoločnosť - oprávneného bez likvidácie uznesením č.k. 26 Cbr 129/2008 zo dňa 23. decembra 2008, ktoré sa stalo právoplatným dňa 04. februára 2009. Následne bol povinný vymazaný z obchodného registra dňa 19. marca 2009, t.j. až vyše 19 mesiacov od podania návrhu na vykonanie exekúcie, čo povinný nemohol v roku 2007 pri podávaní návrhu na exekúciu ani pri náležitej opatrnosti predvídať a túto situáciu ani svojím konaním nezapríčinil. Preto tvrdenie exekučného súdu, že oprávnený má svoj procesný podiel zavinenia na zastavení exekúcie, keď návrh na vykonanie exekúcie podal proti nemajetnému povinnému, nie je správne. Takisto exekútor ani netvrdil a ani sa tak nestalo, že by v konaní po vydaní poverenia, ktoré mu bolo vydané dňa 08. augusta 2007 zistil, že povinný je nemajetný a z tohto dôvodu navrhol zastavenie exekúcie. To znamená, že nebola splnená ani druhá zákonom predpokladaná skutočnosť, pri splnení ktorej je súd oprávnený zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti treba podotknúť, že v prípadoch, v ktorých povinný nemôže splniť povinnosť zaplatiť exekútorove trovy z objektívnych dôvodov, je spravodlivé, aby trovy exekúcie znášal oprávnený. Práve preto Exekučný poriadok v § 203 ods. 2 umožňuje, aby súd oprávneného zaviazal na náhradu trov konania v prípade, že sa zistí, že povinný je nemajetný, a teda z objektívnych dôvodov nemôže splniť svoju povinnosť zaplatiť trovy exekúcie exekútorovi. V tomto prípade však exekúcia bola zastavená z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra (v roku 2009), čo oprávnený nemohol v roku 2007 pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie ani pri náležitej opatrnosti predvídať, preto nie je splnená podmienka podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na to, aby súd zaviazal na uhradenie trov exekúcie oprávneného. Súd preto nemôže zaviazať na úhradu trov exekúcie ani povinného a ani oprávneného.
Odvolací súd z uvedených dôvodov rozhodnutie exekučného súdu v napadnutej časti druhej výrokovej vety, v ktorej bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.