Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/12/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108215312 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6108215312.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa Stredoslovenská energetika, a.s., Ul. republiky 5, Žilina, IČO: 36 403 008, zastúpeného Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom so sídlom v Z., P. C. XXA, proti odporcovi N.. G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. XXXX/XX, X. X., zastúpeného N.. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. XX, X. X., o návrhu na zaplatenie 520,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.10.2011, č.k. 15C/366/2008-323, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 50,98 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku Mgr. Pavlovi Karmanovi, advokátovi so sídlom v Z., P. C. č.XXA. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 520,03 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 387,32 eur od 16.06.2006 do zaplatenia a úrok z omeškania 6 % ročne zo sumy 132,71 eur od 03.01.2006 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na náhrade trov konania 1.812,24 eur v rovnakej lehote na účet právneho zástupcu navrhovateľa. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom došlým prvostupňovému súdu dňa 25.08.2008 domáhal od odporcu zaplatenia 520,03 eur s úrokom z omeškania, pričom žalovaná pohľadávka predstavuje platbu za odobratú elektrickú energiu na odbernom mieste G. X, X. X., odberateľom nebohým P. P.. Keďže smrťou pohľadávka nezaniká, podľa § 470 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy. Cena za odobratú elektrickú energiu bola vyfakturovaná faktúrou z 13.12.2005 za obdobie od 13.06.2005 do 13.12.2005 vo výške 10.298,-- Sk a ďalšou faktúrou z 01.06.2006 za obdobie od 13.12.2005 do 23.05.2006 na sumu 11.668,50 Sk. Z tejto sumy bolo zaplatených 6.330,-- Sk. Prvostupňový súd rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému podal odpor odporca. Namietal, že v roku 1998 bolo nahlásené zrušenie odberu elektriny a odpojenie elektromera na meno P. P. prostredníctvom rodiny I.. Pokiaľ navrhovateľ požaduje úhradu za odber elektrickej energie za dané časové obdobie, ide o neexistujúci odber. Tvrdil, že v roku 1998 bol elektromer pre P. P. odpojený, za roky 2005 a 2006 teda nemohlo na tomto odbernom mieste dôjsť k odberu elektrickej energie. Odpojenie mala zabezpečiť rodina I.. Nevedel spoľahlivo preukázať, či v roku 1998 si rodina I. splnila povinnosť, ktorú prisľúbila P. P.. Na pojednávaní predložil elektromer č. 4847426, ktorý získal tým spôsobom, že v X. X. na G. S. XX u suseda Y. C. oslovil zamestnancov Stredoslovenskej energetiky, aby mu pomohli nájsť elektromer evidovaný na odberateľa P. P.. Tento elektromer mu poskytli. Pokiaľ navrhovateľ predložil listinné dôkazy, na ktorých je uvedené iné číslo elektromera a spojené s odberateľom P. P., ide o iné odberné miesto, pravdepodobne elektromer rodiny I.. Prvostupňový súd po zrušení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný. Mal za preukázané, že odporca je na základe osvedčenia o dedičstve dedičom po poručiteľovi P. P., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX. Poukázal na ustanovenie § 20 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, pričom pred účinnosťou tohto zákona vznikol zmluvný vzťah na základe predloženia prihlášky o odbere elektrickej energie a podpísania montážnej potvrdenky. Konštatoval, že medzi účastníkmi nie je spor o tom, že nebohý P. P. sa prihlásil ako odberateľ elektrickej energie u navrhovateľa. Spor je v tom, kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Podľa tvrdenia navrhovateľa to bolo v roku 2008 demontážou elektromeru. Odporca tvrdil, že sa tak stalo prostredníctvom písomného splnomocnenia, ktoré dal pánovi I. v roku 1998, odvtedy elektrickú energiu od navrhovateľa na svojom odbernom mieste neodoberal. Za žalované obdobie rokov 2005 až 2006 zástupca odporcu mu zabezpečil dodávanie elektrickej energie z alternatívnych zdrojov. Odporca tvrdil, že do roku 2005 uhrádzal faktúry za odber elektrickej energie znejúce na odberateľa P. P., ale nešlo o uhrádzanie odberu elektriny na odbernom mieste pre P. P., ale pre rodinu I., pretože takto bol s touto rodinou dohodnutý. Súd mal za zistené, že navrhovateľ viedol fakturačný systém na jednotlivých odberateľov do roku 2000, po tomto dátume prešiel na elektronický fakturačný systém, čo spôsobilo aj zmenu v čísle odberného miesta. Nevedel preukázať zmluvu o odbere elektrickej energie uzavretú so P. P. a T. I., nepredložil taktiež prihlášky na odber elektrickej energie a montážnu potvrdenku. Súd mal však za preukázané, že k odbernému miestu P. P. navrhovateľ predložil montážnu potvrdenku zo dňa 19.09.1996, v ktorej je zrejmé, že došlo k výmene elektromera z pôvodného čísla elektromera 441398 na elektromer pod číslom 3607930. Nepredložil potvrdenku na demontáž elektromera zo dňa 07.07.2003 na číslo 3607930, avšak týmto dátumom bol na odberné miesto pre P. P. namontovaný elektromer pod č. 4616479, pričom predložil služobný príkaz vystavený dňa 07.08.2008 na demontáž elektromera pod č. 4616479 z odberného miesta XXXXXXX odberateľa P. P.. Na odbernom mieste rodiny I. v novom fakturačnom systéme bolo odberné miesto pod číslom XXXXXXX a bol naň namontovaný elektromer č. 4847426. Na základe služobného príkazu zo dňa 09.04.2008 bol demontovaný elektromer 4847426 z odberného miesta XXXXXXX u T. I.. Od notára JUDr. Vladimíra Gondu nemal za preukázané, že by v roku 1998 bol overovaný podpis P. P., čo vyplynulo aj z výpovede svedkyne O. T., zamestnankyne notára. Súd vypočul svedkov, zamestnancov navrhovateľa na tvrdenie odporcu ohľadom výdaja elektromeru. Z ich výpovedí vyplynulo, že žiaden zo zamestnancov takýto elektromer odporcovi nevydal. Taktiež bolo vylúčené, že na základe mena, priezviska odberateľa by mohol zamestnanec skladu konkrétny elektromer nájsť. Po uplynutí lehoty 14 dní už odberateľ nemá možnosť elektromer skontrolovať, lebo sa odovzdáva do ciachovne. Súd konštatoval, že zástupca odporcu uviedol, že po roku 1998 do roku 2004 jeho nebohý otec si zabezpečoval elektrinu tým spôsobom, že si zakúpil agregát na naftu, ktorým vyrábal elektrinu. za účelom svietenia. Tento prístroj mu zabezpečil pán I.. Okresný súd mal za preukázané, že číslo odberného miesta pre nebohého P. P. v elektronickej podobe fakturácie bolo XXXXXXX. Z montážnej potvrdenky zo dňa 19.06.1996 je preukázané, že na tomto odbernom mieste bol namontovaný elektromer pod č.3607930. Zo služobného príkazu zo dňa 07.08.2008 mal preukázané, že po ukončení odberu sa vykoná demontáž elektromera pod č. 4616479. Na susednom odbernom mieste rodiny I. v elektronickej podobe bolo zavedené číslo XXXXXXX a zo služobného príkazu zo dňa 09.04.2008 po ukončení odberu elektrickej energie bola vykonaná demontáž elektromera pod č.4847426. Konštatoval, že odporca nepreukázal, že v roku 1998 nebohý P. P. požiadal o ukončenie odberu elektrickej energie navrhovateľa sám, ani prostredníctvom inej osoby, ani nepreukázal, že elektrickú energiu odoberal od iného odberateľa alebo z iných alternatívnych zdrojov. Pokiaľ bol predložený na pojednávaní elektromer pod č. 4847426, išlo o elektromer naposledy montovaný na odberné miesto T. I., čo svedčí zo služobného príkazu zo dňa 09.04.2008, kedy bol daný príkaz na demontáž tohto elektromeru. Preto tvrdenie odporcu o odhlásení sa z odberu elektrickej energie nemal za preukázané, ani že by došlo k demontáži elektromeru na odbernom mieste XXXXXXX. Zároveň súd poukázal na to, že do roku 2005 zástupca odporcu uhrádzal faktúry na číslo odberného miesta XXXXXXX znejúce na meno P. P.. Preto tvrdenie odporcu, že po roku 1998 P. P. odoberal elektrickú energiu z alternatívnych zdrojov a tým, že uhrádzal faktúry vystavené na meno P. P., uhrádzal vlastne za odber elektrickej energie na odberné miesto nebohého T. I., sú tvrdeniami len účelovými. Služobný príkaz zo dňa 07.08.2008 znejúci na demontáž elektromeru z dôvodu ukončenia odberu na odbernom mieste XXXXXXX, číslo elektromera 4616479 svedčia o tom, že zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a nebohým P. P. trval až do tohto času. Poukázal na ustanovenie § 488 a 491 ods.l Obč. zákonníka, ktorý na danú vec aplikoval, ako aj § 460, 470 ods.l Obč. zákonníka. Zároveň rozhodol aj o príslušenstve pohľadávky podľa § 517 ods.2 Obč. zákonníka a Nariadenia vlády 87/1995 Z.z.. Proti rozhodnutiu sa odvolal odporca. Uviedol, že „proti tomuto rozsudku a zároveň proti celému uzneseniu podávam ako splnomocnenec odporcu v určenej lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia“ odvolanie. Namietal, že prvostupňový súd opäť rozhodol bez zadováženia si potrebných dokladov a dokumentov od navrhovateľa. Za základnú otázku sporu považuje spornú faktúru na odber elektriny pána P. P.. Táto faktúra je podvrhom za jeho neexistujúci odber elektriny, nakoľko jeho odberné miesto od roku 1998 neexistovalo. Neexistuje ani zmluva medzi elektrárňami a P. P. na odber elektriny, resp. prihláška na takýto odber. Za absurdné považoval to, že nepreukázali zrušenie zmluvy, keď predtým takáto zmluva nebola. Za absurditu považuje tvrdenie navrhovateľa, že dokumenty staršie ako 5 rokov neeviduje alebo zoskartováva. Namietal, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav. Namietal, že v osvedčení o dedičstve po P. P. sa nikde neuvádza, aké číslo elektromera alebo aké číslo odberného miesta vlastnil. Namietal, že dedič nemôže zdediť cudziu vec, ktorá poručiteľovi nepatrí. Namietal, že montážna potvrdenka má sfalšované číslo odberného miesta, ktoré tam niekto z elektrární dodatočne dopísal. Taktiež potvrdenie o ukončení odberu nie je dôkazom zrušenia zmluvy o odbere. Namieta, že v rozhodnutí nie je zmienka o dôležitých, ním predložených kópiách dokumentov. Namietal predložené dôkazy z počítača, lebo ide o internú evidenciu navrhovateľa bez toho, aby užívateľ mal priamo dosah na kontrolu týchto úkonov, pričom „odberateľ žiadnym spôsobom totiž nemôže skontrolovať evidenciu navrhovateľa v programe C. U. U., že či je správna“. Uviedol, že vysvetlil, že po roku 1998 existoval len jeden elektromer v byte I.. Od decembra 1998 nebýval pán P. vo svojom byte na G. S. č.X, takže ani nepotreboval elektrinu z verejnej siete - naviac ani tam nemohla byť, lebo okrem odpojenia elektromera, bol odpojený aj jej prívod na strešníku odstrihnutím drôtu. Naftový agregát doniesol do pivničných priestorov pána P. Y. I. hlavne kvôli svieteniu pri výrobe muštov a vína so svojím vnukom G.. Nanovo bol elektromer nainštalovaný pracovníkmi SEZ až v roku 2010. Tvrdenie navrhovateľa, že po roku 1998 dochádzali uhradené platby z čísla elektromera pre pána P. XXXXXXX samo osebe nezakladá, že tieto platby išli za spotrebovanú energiu pána P. v prípade, ak došlo k prekríženiu zapojenia elektromerov. V byte I. bola nepretržitá prevádzka elektriny do roku 2004. Aj keď tam I. nebývali, len sporadicky 1-2 krát v roku, nikto z nich odber elektriny neodhlásil, takže za ňu musel niekto platiť. Na elektrárňach to bol nahlásiť Y. I., že poveruje P. P. - svojho krstného otca platením, za I. teda mesačné platby aj faktúry za odber platil pán P. P.. Preto namietal, že majiteľom odberného miesta nebol P. P. a po jeho smrti nikto nemohol v jeho línii zdediť jeho platby pre I., ani zdediť I. elektromer a ich nedoplatky. Zároveň uviedol, „novinku 1“ a „novinku 2“. Pri upratovaní bytu na G. S. č.X našli staršie platobné doklady SIPO z 2003, 2004, 2005, ktoré sú jasným dôkazom, že P. P. nebol už v tom čase odberateľom elektriny. Na dokladoch SIPO figuruje pri mene P. P. iba platba za plyn, nie aj za elektrinu. P. P. tak nikdy neplatil za žiadnu energiu, on sa do domu len priženil a všetky dokumenty boli najskôr písané na jeho svokru N. T., neskôr na dcéru R. P. (manželku P. P.). Našil tiež majetkové priznanie za rok 1996 R. P. - manželky P. P., ako vlastníčky bytu, resp. polovice domu. Dôvodil, že došlo k prekrúteniu faktov, pretože „otec P. P. platil za energie - a zástupcu odporcu nemusí zaujímať, že aké energie, či za seba alebo za I. - to bola ich vnútorná vec dohody. Na platbu boli určené peniaze (za elektrinu aj do I.) a keď sa minuli, platil som ja“. Platby uhrádzal z jeho bytu na L.. U. č.XX z počítača cez N.. Namietal služobný príkaz z 19.04.2008 na T. I., z ktorého vyplýva, že volal syn odberateľa s tým, že odberateľ zomrel a je uvedená poznámka, že elektromer je ukradnutý. Poukázal na to, že ich elektromer tam visel až do odpojenia v roku 2004 a bol stále funkčný. Namietal tiež, že súd nevykonal ohliadku odberného miesta. Poukázal na to, že stačí skonfrontovať farbu svetla zelenej omietky na okrajoch ich odpojeného elektromera, ktorý bol k poskytnutiu na nahliadnutie súdu, čo je dôkaz, s farbou maľovky priamo na mieste samom, kde po prístroji ostala diera dodnes. Je to dôkaz o tom, že elektromer bol ich, demontovaný z ich bytu a ich odberného miesta. U I. bola na mieste elektromera farba krémová. Poukázal aj na to, že na strešníku bola elektrárňami dvakrát odstrihnutá prípojka, a to prvý vodič po odpojení elektromeru P. v roku 1998 a I. vodič v roku 2004 po odpojení jeho elektromera. Za týmto účelom bolo potrebné vykonať dokazovanie s tým, že navrhovateľ predloží služobné príkazy, či iné hodnoverné doklady, že došlo k odstrihnutiu prípojky a kedy. Opakovane zdôraznil, že práve spor je v tom, či pán P. bol vôbec prihlásený u navrhovateľa na odber elektriny. Pokiaľ ide o služobné príkazy zo 07.08.2008 a 09.04.2008, tieto nemajú zmysel, lebo sa len papierovo a formálne odvolávajú na demontáže elektromerov z odberných miest pána P. a pána I. bez toho, aby na neprístupnom mieste zistili zamestnanci SEZ skutkový stav v oboch bytoch. Zo služobného príkazu nie je špecifikované, kedy došlo k demontáži elektromera. Podobne aj služobný príkaz zo dňa 09.04.2008 po ukončení odberu elektrickej energie bola vykonaná demontáž u I.. Ako mohla byť demontáž vykonaná podľa tohto príkazu, keď sám demolátor tvrdí na ňom, že treba dohodnúť dátum a čas sprístupnenia meradla. K tomu nikdy nedošlo, lebo sa už vtedy nemalo čo demontovať. Uviedol, že „toto je začarovaný kruh všetkých zmätkov a chybnej evidencie navrhovateľa !!!“. Uviedol, „veď práve toto - takáto evidencia navrhovateľa, len podľa čísel a nie podľa konkrétneho mena, komu bol ktorý elektromer, a na akej adrese, v ktorom byte namontovaný, robí totálne zmätky v evidencii navrhovateľa, či už v nejakom tlačivom registri alebo v elektronickom C.. Podľa čoho sa má potom človek brániť? Podľa čísla, ktoré ani nepozná, alebo podľa svojho mena a adresy? Ešte raz pripomínam, že elektromer bol zobraný zo skladu montéra K. Y. na I. ...“. Pokiaľ sa bráni tým, že fyzicky došlo k demontáži elektromera, z predloženého elektromera odporcu na pojednávaní pod číslom 4847426 je preukázané, že ide elektromer naposledy namontovaný na odbernom mieste T. I., čo svedčí zo služobného príkazu zo dňa 09.04.2008. K týmto záverom uviedol, že asi sám bol vytrhnúť I. elektromer z jeho steny a poodcvakávať tam z neho drôty, aby ho nezabili. Právny predchodca ani žiaden jeho zástupca napriek snahe nebol schopný odhlásiť odber elektriny, keď vôbec nebol jeho odberateľom, len fiktívnym a pasívnym plnomocnencom vo veci, lebo neexistovala žiadna zmluva alebo prihláška na odber. Namietal závery súdu v tom, že jeho tvrdenia sú účelové, pokiaľ tvrdil, že po roku 1998 P. P. odoberal elektrickú energiu z alternatívnych zdrojov a tým, že uhrádzal faktúry vystavené na meno P. P., uhrádzal vlastne za odber elektrickej energie na odberné miesto nebohého T. I.. Toto považuje za absurditu, pretože ako nebohý mohol uhrádzať svoje faktúry. Prečo navrhovateľ neposkytol dôkaz, keď tvrdí, že pán I. platil do roku 2004 za elektrinu, pritom zomrel v roku XXXX. Preto kto, kedy, odkiaľ, z ktorej pošty a ako platil za neho? P. P. to uhrádzal mesačne poštovými poukážkami, takže zaznamenané platby musia byť v elektrárňach. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Žiadal rozsudok okresnéh súdu potvrdiť ako vecne správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci vo výške 50,98 eur. Uviedol, že je pravdou, že v konaní súdu nepredložili ako priamy dôkaz zmluvu na dodávku elektrickej energie uzatvorenú medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu - pánom P. P., avšak toto samotné nezakladá domnienku, že zmluvný vzťah medzi nimi neexistoval. Predložili dôkazy, z ktorých možno vyvodiť záver, že zmluvný vzťah existoval. Ide o montážnu potvrdenku zo dňa 19.06.1996, a o doklady, z ktorých vyplýva, kto bol platcom za dodávku elektrickej energie na odbernom mieste, prípadne uznanie záväzku a dohodu o splátkach zo dňa 30.01.2006, z ktorej splátka vo výške 4.000,-- Sk bola zaplatená z účtu zástupcu odporcu. Tvrdenia zástupcu odporcu, že bol v tom, že platí elektrickú energiu na účet pána I., neobstoja, nakoľko tak z nedoplatkových faktúr, ktoré sú predmetom konania ako aj z dokladu - uznania záväzku a dohody zo dňa 30.01.2006 vyplýva, kto je zmluvným odberateľom elektrickej energie (P. P.), na akom odbernom mieste bola elektrická energia spotrebovaná a aj to, aký elektromer - č. 4616479 zaznamenal spotrebu elektrickej energie na predmetnom odbernom mieste. Odporca v konaní nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce svoje tvrdenia o odpojení elektrickej energie na predmetnom odbernom mieste, naopak, tvrdenia zástupcu odporcu sa neskôr v konaní javili ako nepravdivé, čo vyplýva z výpovede svedkyne O. T. ako aj z písomného oznámenia Notárskeho úradu JUDr. Vladimíra Gondu, ako aj z výpovedí ďalších svedkov. Okrem uvedeného boli tvrdenia zástupcu odporcu v priebehu konania viackrát protirečivé. Sú toho názoru, že právny predchodca odporcu odoberal elektrickú energiu na predmetom odbernom mieste, nakoľko sa na adrese odberného miesta zdržiaval, čo vyplýva aj z výpovede zástupcu odporcu. Pokiaľ by aj zmluvný vzťah neexistoval, bolo by potrebné skúmať, či nárok vyplývajúci z výsledkov vykonaného dokazovania nie je možné podradiť pod iné hmotnoprávne ustanovenie, pokiaľ ide o vznik záväzku. Pokiaľ ide o nové dôkazy, ktoré boli súdu predložené spolu s odvolaním, poukázal na to, že odporca tak mohol urobiť do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.l, 2 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.l, 2 O.s.p. rozsudok okresnéh súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods.l, 2 O.s.p.. Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s jeho odôvodnením. Po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu prvostupňový súd doplnil dokazovanie na doplnenie sporných skutočností. Rozhodnutie dostatočne odôvodil v súlade ustanovením § 132 O.s.p., vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach. Základná obrana odporcu spočíva v tom, že elektrina bola prerušená odstavením dodávky v roku 1998 a u I. v roku 2004. V odvolaní odporca spochybňuje uzavretie zmluvy o dodávke elektrickej energie, s čím sa prvostupňový súd vysporiadal. Počas konania odporca túto skutočnosť nenamietal, čo konštatoval aj okresný súd. Až po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, ktorý žiadal doplniť tento dôkaz, ale predovšetkým vo vzťahu k zisteniu postupnosti pri výmene elektromerov ako aj k číslovaniu odberného miesta, začal odporca túto otázku považovať za základnú. Ani vo svojom podaní zo dňa 17.10.2008 nespochybňuje dodávku elektrickej energie, keď počas celého konania tvrdí, že túto v byte odoberal nebohý pán P. minimálne do roku 1998. Vzhľadom na to, že prihláška na odber elektrickej energie nebola súdu predložená, neznamená, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu o dodávke elektrickej energie. Nová obrana odporcu v tomto smere je skutočne účelová. Odporca počas konania produkuje skutkové tvrdenia, ktoré však žiadnym spôsobom nepreukazuje, avšak vychádza z nich ako z preukázaných a existujúcich. Takto tvrdí, že v roku 1998 bolo na žiadosť nebohého N.. Y. I. nahlásené na Obchodnom centre SEZ Banská Bystrica zrušenie odberu elektriny a odpojenie elektromera na meno P. P., ktoré bolo aj vykonané. Odporca produkuje tvrdenie, že k takémuto odpojeniu došlo, keď tvrdí, že bolo prevedené, avšak z vykonaného dokazovania nevyplynulo, kedy sa tak stalo a či skutočne došlo k odhláseniu, pretože z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom vyplynul opak. Práve tvrdenia odporcu na preukázanie ohľadom splnomocnenia ohľadom odpojenia neboli preukázané. Zostali tak v rovine tvrdenia. V tomto liste okrem iného tvrdí, že v rokoch 1998 až 2004 nastalo v odbere elektriny užívateľské vákuum, pretože po smrti starých I. v ich izbách už nik nebýval, úhrady za elektromer I. stále omylom strhávali cez SIPO P. P., ktorý s tým nemal nič spoločné. Do roku 2004 platil za odobratú elektrinu I.. Odporca si odporuje vo svojom prvotnom tvrdení a tvrdení uvedenom v odvolaní, v ktorom uviedol, že na dokladoch SIPO figuruje pri mene P. P. iba platba za plyn, nie za elektrinu, ktorej odber od roku 1998 neexistoval. Avšak v liste súdu zo dňa 17.10.2008 odporca uvádza, že bolo strhávané cez SIPO P. P. za odber elektriny, aj keď omylom. Zároveň v tomto liste odporca tvrdí, že N.. Y. I. v roku 2004 dal celú vec do poriadku zrušením zmluvy o odbere so žiadosťou o odpojenie druhého elektromeru „čo bolo zrealizované ešte v tom roku a odvtedy tam bola elektrina z náhradných, resp. alternatívnych naftových a kolektorových zdrojov. Zástupca odporcu uvádzal v konaní, že po roku 1998 do roku 2004 si jeho nebohý otec zabezpečoval elektrinu tým spôsobom, že zakúpil agregát na naftu a spaľovaním došlo k výrobe elektriny za účelom svietenia. Tento prístroj mu zabezpečil pán I.. V liste zo dňa 17.10.2008 však uvádza, že náhradná elektrina bola až od roku 2004. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že N.. Y. I. nemohol požiadať o odpojenie elektromera u pána P., pretože k zrušeniu odberu elektrickej energie môže dôjsť len zo strany odberateľa a nie inej osoby. Odvolací súd poukazuje na to, že z montážnej potvrdenky zo dňa 19.06.1996 nepochybne vyplýva, že došlo k výmene elektromeru v tento deň, a to číslo 441398 za elektromer výrobné číslo 3607930, ako to uvádza aj prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí. Túto skutočnosť nepopiera ani sám odporca, ktorý vo svojich predchádzajúcich argumentoch uviedol, že našiel inkasný lístok za fakturované obdobie od 07. do 12./1996 a uvádzal, že došlo k výmene starého meradla č. 441398 za elektromer č. 3607930. Z montážnej potvrdenky vyplýva aj to, že táto bola potvrdená odberateľom, ktorý potvrdil aj stavy na číselníkoch elektromera. Ak odporca tvrdí, že v roku 2004 N.. Y. I. dal všetko do poriadku zrušením zmluvy o odbere a žiadosťou o odpojenie ich elektromeru (I.), ako to vyplýva z tvrdenia odporcu z listu zo dňa 18.10.2008, a od roku 1998 už mala byť odpojená elektrina aj v byte pána P., nie je zrejmé, prečo zástupca odporcu dňa 14.07.2005 zaplatil 2.384,50 Sk na odberné miesto č. XXXXXXX (byt pána P.), keď v tomto období na tento byt už dávno nebola dodávaná elektrická energia podľa jeho tvrdenia, a ani od roku 2004 nebola dodávaná elektrická energia pre byt I., takže aj pokiaľ by existovala nejaká dohoda, že by on mal platiť za tento byt, toto tvrdenie nie je vierohodné. Daná skutočnosť vyplýva z výpisu z bežného účtu zástupcu odporcu. Podobne zaplatil 3.000,-- Sk dňa 01.08.2005 na to isté odberné miesto. Takto isto platil aj dňa 26.07.2005 na to isté odberné miesto 3.000,-- Sk, 26.05.2006 4.000,-- Sk. Odporca vo výpovedi k výzve Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 07.01.2009 uviedol, že I. sa všetci trvalo zdržujú v cudzine, potom elektrárne jednoducho napísali faktúry za odber ich elektriny na P. P., ktorý síce žil a býval v nehnuteľnosti až do svojej smrti v T. XXXX, ale do roku 2004 mal svoj vlastný elektromer 484726. Z faktúr za dodávku však vyplýva, že napr. v roku 2005 bolo zaplatených 5 splátok po 1.130,-- Sk, teda boli platené zálohy za byt, čo je odberným miestom pána P.. Na tomto mieste dochádzalo aj k odberu elektrickej energie, a to nielen bezvýznamnému, pretože pokiaľ by išlo o odberné miesto I. a podľa vyššie uvedeného tvrdenia sa títo všetci mali zdržiavať v cudzine, taký vysoký odber by na danom mieste nemohol ani vzniknúť, naviac, ak podľa tvrdenia odporcu už v roku 2004 došlo k odhláseniu elektrickej energie a odpojeniu bytu od dodávky elektrickej energie. Na pojednávaní dňa 26.05.2009 zástupca odporcu uviedol, že so spoľahlivosťou vie povedať, že v roku 2004 bol odhlásený odber elektrickej energie z odberného miesta pre rodinu I.. S týmto jeho tvrdením sú v rozpore ďalšie tvrdenia ako aj obrana v tom, že elektrickú energiu, pokiaľ platil, tak platil pre rodinu I., pretože už vtedy bol odhlásený odber elektrickej energie. Odvolací súd dáva do pozornosti aj jeho tvrdenie z listu zo dňa 17.10.2008, v ktorom uviedol, že do roku 2004 platil za elektrinu odobratú I.. V konaní bolo nepochybne preukázané, že po roku 1998 dochádzali uhradené platby z odberného miesta G. č.X z čísla elektromera pre pána P., odberné miesto č.XXXXXXX, tieto boli odosielané N.. U. P. a boli z roku 2005 a 2006. Na pojednávaní dňa 26.05.2009 zástupca odporcu uviedol, že tieto faktúry za otca platil, pričom nemal vedomosť o tom, že v roku 1998 došlo k oznámeniu o odpojení elektrickej energie. To sa dozvedel aj vtedy, keď prišla žaloba. Z jeho vyjadrenia je zrejmé, že pred rokom 2008 nemohol mať vedomosti o prípadnej dohode pána P. a I., že má niekto platiť elektrickú energiu za ich byt a kto, keďže platby za svojho otca realizoval on sám. Naviac, jeho tvrdenie je v rozpore, keď poukazoval na to, že od roku 2004 bola elektrina zabezpečovaná naftovým agregátom. Potom je nelogické, aby platil úhrady za elektrickú energiu, keď táto nebola odoberaná. Odvolací súd v súlade so závermi prvostupňového súdu jeho tvrdenia považuje za účelové. Na tomto pojednávaní taktiež tvrdil, že elektromer, ktorý predložil, mu dali zamestnanci Stredoslovenskej energetiky. V ďalšom konaní bolo nepochybne preukázané, že všetci svedkovia - zamestnanci túto skutočnosť popreli. Avšak v odvolaní už poukazuje na to, že elektromer bol zobratý zo skladu montéra K. Y., pričom tohto svedka nebolo možné vypočuť, pretože zomrel. V podaní zo dňa 30.06.2009 navrhovateľ poukázal na to, že pokiaľ bol predložený elektromer č.4847426, tento bol namontovaný na odbernom mieste č. XXXXXXX (u I.) a tento predložil N.. U. P. na pojednávaní. Poukázal na to, že tento elektromer pracovníci navrhovateľa z odberného miesta č. XXXXXXX vedeného na T. I. nezdemontovali, pretože bol neprístupný, uzamknutý vo vnútri objektu. Pokúšali sa ho viackrát zdemontovať. Pokiaľ odporca tvrdí, že číslo elektromera č. 4616479 je chybné a nezodpovedá skutočnosti, že nikdy takýto elektromer nevlastnil a nebol v jeho byte, je len tvrdením, ktoré nie je ničím preukázané. Taktiež tvrdí, že elektromer č. 4847426, ktorý bol namontovaný ešte pred rokom 1997, bol v roku 1998 demontovaný a vzatý montážnym technikom elektrární do skladu. Toto tvrdenie nepovažuje súd za preukázané, pretože bolo práve preukázané, že u T. I. bol naposledy elektromer č.4847426 do 05.08.2003, kedy došlo k ukončeniu zmluvy pre neplatenie. Naviac, odporca, resp. jeho zástupca doteraz zrozumiteľne nevysvetlil, ako sa k tomuto elektromeru dostal. Vo svojom liste zo dňa 07.09.2009 odporca uvádza, ako je možné, že keď v roku 1998 bol elektromer odpojený, prečo po tomto období chodili na meno P. P. nejaké faktúry. Odvolací súd preto uložil prvostupňovému súdu zisťovať, kde mal v tom čase bydlisko zástupca odporcu, pretože on aj po tomto období platil faktúry za elektrinu a je nepravdepodobné, že by nemal vedomosť o tom, že jeho otec od roku 1998 nemá elektrickú energiu. Pokiaľ by túto vedomosť mal, potom nebolo logické to, aby za túto energiu platil. Z tohto listu vyplýva aj to, že po roku 1998 boli pánovi P. poskytnuté oveľa lacnejšie a výhodnejšie alternatívne zdroje na tvorbu energií, o čom bol predložený dôkaz, avšak v liste zo dňa 17.10.2008 uvádza, že až v roku 2004 bola zrealizovaná dodávka elektriny z náhradných, resp. alternatívnych naftových a kolektorových zdrojov. Naviac, následne v konaní bolo zistené, že existoval len naftový agregát, teda žiadne kolektorové zdroje. Odvolací súd prízvukuje, že na elektromeri, ktorý predložil zástupca odporcu na pojednávaní č. 4847426, bola uvedená spotreba vo vysokej tarife 617,6 a nízka tarifa 246,6. Tvrdil, že ide o elektromer P. P.. Toto tvrdenie však nepovažuje ani odvolací súd za pravdivé, pretože aj z výpisu histórie spotrieb pre odberné miesto č. XXXXXXX vyplýva v súlade s vykonaným dokazovaním, že k odpojeniu došlo dňa 05.08.2003 na odbernom mieste XXXXXXX, prístroja číslo 4847426, značka EJ 914 D/typ: 230D s tým, že bol vykonaný odpočet pre nízku tarifu 246 a pre vysokú tarifu 617. Z výpisu histórie spotrieb vyplýva, že tento je vedený od 16.06.1995, pričom do 18.05.1999 bol u I. namontovaný prístroj č. 4847971 a od 18.05.1999 práve elektromer s číslom 4847426. Tieto dôkazy zodpovedajú aj faktúram za spotrebu elektrickej energie za obdobie od 08.06.2002 do 13.12.2002 na číslo odberného miesta XXXXXXX, číslo elektromeru 4847426, pričom v tomto období bola spotreba nízkej tarify 2 kWh a vysokej tarify 6 kWh. V tomto období boli platené zálohy po 250,-- Sk, pričom aj z tohto dokladu možno vyvodiť, že tento byt nebol užívaný a bola v ňom aj nízka spotreba. To zodpovedá aj tvrdeniam odporcu, že I. byt sem- tam užívali jeden až dvakrát do roka. Podobne skutočnosti vyplývajú z faktúry za fakturačné obdobie od 13.12.2002 do 16.06.2003. Pokiaľ ide o fakturačné obdobie od 16.06.2003 do 05.08.2003 na odberné miesto XXXXXXX pre T. I., z tohto vyplýva elektromer č. 4847426 so spotrebou v tomto období nízka tarifa 1 kW a vysoká tarifa 1 kW s konečným stavom nízkej tarify 246 kWh a vysoká tarifa 617 kWh. Je zrejmé, že preddavkové platby už neboli platené a bol nedoplatok 430,90 Sk. Na pojednávaní dňa 22.09.2009 zástupca odporcu uviedol, že sporný elektromer získal tak, že išiel do Banskej Bystrice na rozvodný závod, žiadal, aby mu dali elektromer na meno P. P. k dispozícii, pričom neuviedol ani evidenčné číslo elektromera ani odberného miesta, povedal len meno P. P.. Doniesli mu prístroj, ktorý predložil. Odvolací súd však poukazuje, že v odvolaní odporca pripomenul, že elektromer bol zobraný zo skladu montéra K. Y., teda nie zo skladu rozvodového závodu, ako to uvádzal na pojednávaní. Na námietku navrhovateľa následne zástupca odporcu, aby uviedol zamestnanca, ktorý mu tento elektromer vydal, uviedol, že tam bolo 5 alebo 6 zamestnancov a jedného z nich oslovil, nevedel povedať meno a priezvisko, či by mu nepomohol nájsť elektromer. Tento pán mu pomohol a našiel mu elektromer. V odvolaní však uvádza, že elektromer bol v sklade pána Y., ktorého v horeuvedenej výpovedi neoznačil ako známu osobu. Výsluchom svedkov nebolo preukázané, že by ktorýkoľvek zamestnanec tento elektromer odporcovi vydal. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu aj v odvolaní, že pán P. nikdy neplatil za žiadnu elektrinu, lebo sa do domu len priženil a všetky dokumenty boli písané na jeho svokru N. T., neskôr R. P., odvolací súd poukazuje na vyúčtovanie, ktoré predložil sám zástupca odporcu, a to za obdobie 07-12/96, z ktorého vyplýva, že SEZ, š.p. zbernú faktúru vyhotovili na meno P. P., X. X., G. č.X/X. Z toho je zrejmé, že tvrdenia uvedené v odvolaní nie sú pravdivé. Na faktúre za zúčtovacie obdobie 1906/96 je koncové číslo elektromeru 1398, čo zodpovedá vykonanému dokazovaniu, montážnej potvrdenke zo dňa 19.09.1996, kedy bol vymenený elektromer č.441398 za iný. Z vyúčtovania je aj zrejmé, že bol vedený elektromer s koncovým číslom 7930, čo zodpovedá elektromeru 3607930 po výmene pôvodného vyššie uvedeného elektromeru. Následne z vyúčtovania za fakturačné obdobie 07-12/97 vyplýva, že v tomto období je vedený už tento elektromer, a to na meno P. P.. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že na výzvu súdu následne odporca, resp. jeho zástupca označil, že sporný elektromer mu mal poskytnúť zamestnanec elektrární K. Y., bytom I., X. X. zo svojej montérskej dielne, t.j. ten istý pán, ktorý demontoval obidva elektromery. Napriek tomuto údaju však vo vyjadrení zo dňa 17.09.2010 odporca uviedol, že žiada zaistiť a predvolať kvôli konfrontácii všetkých zamestnancov, ktorí v dňoch 20.05.2009 až 22.05.2009 vykonávali opravu a prekládku elektrických drôtov na pozemku pána Y. C.. Až na tomto základe sa dá zistiť osoba, ktorá priniesla z dielne pána Y. elektromer, ktorý je predmetom sporu. Tieto tvrdenia sú navzájom odporujúce si. Odvolací súd poukazuje aj na vykonaný dôkaz - zmluva o uznaní záväzku o splátke dlhu, ktorú uzatvoril dlžník P. P. s navrhovateľom, pričom tento uznal, že dlhuje navrhovateľovi 8.000,-- Sk za spotrebu elektrickej energie na odbernom mieste XXXXXXX 8.000,-- Sk. Zmluva je zo dňa 30.01.2006 a je podpísaná P. P.. Aj tento dôkaz preukazuje, že na odbernom mieste bola odoberaná elektrická energia a vznikol aj dlh, ktorý bol uznaný. Pokiaľ by tomu bolo tak, ako to tvrdí zástupca odporcu, potom nebol žiaden dôvod na uznanie takéhoto dlhu ani na jeho plnenie. Námietky k tomuto dôkazu produkované odporcom považuje odvolací súd za účelové. Vnútorné vzťahy v rodine pre danú vec nie sú smerodajné. Odvolací súd poukazuje aj na tvrdenie zástupcu odporcu na pojednávaní dňa 08.03.20011, kedy jednoznačne poukázal na to, že po tom ako v roku 1998 došlo k odpojeniu odberu elektrickej energie na byte pána P., do roku 2004 tento odoberal elektrickú energiu z náhradného zdroja. Toto tvrdenie je v rozpore s údajmi uvedenými v liste zo dňa 17.10.2008. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ zástupca odporcu za svojím otcom chodil, keď uviedol, že vedel, že mu svieti elektrika a že otec má agregát na výrobu elektriny, nie je zrejmé, prečo predchádzajúce faktúry za odber elektrickej energie na toto odberné miesto platil, keď mal tieto vedomosti. Pokiaľ aj tvrdil, že platil v priebehu času za odber elektrickej energie za rodinu I., nedostatočne preukázal, kedy a v akom období. Pokiaľ tomu aj tak bolo, platby mohli byť spárované len s odberným miestom pre rodinu I., nie pre pána P.. Súd neuveril jeho tvrdeniu, že pokiaľ platil faktúry od elektrární, keď ako odberateľ bol uvedený P. P., ale tieto neplatil za neho, pretože mal elektromer odmontovaný, ale platil za odber I.. Tieto tvrdenia odvolací súd považuje taktiež za účelové. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd mal za to, že na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotenia jednotlivých dôkazov okresný súd vo veci správne rozhodol. Z toho dôvodu rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.l O.s.p. a § 142 ods.l O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania. Navrhovateľ podal návrh na ich priznanie v súlade ustanovením § 151 ods.l O.s.p. a tieto aj vyčíslil. V zmysle vyhlášky č 655/2004 Z. z. z predmetu sporu 520.03 eur hodnota jedného úkonu právnej pomoci predstavuje 34,85 eur, a to za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 03.01.2012, k tomu režijný paušál 7,63 eur, z toho 20 % DPH, spolu 50,98 eur. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.