Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16Co/88/2025 1222200281 30. 07. 2025 JUDr. Roman Majerský ECLI:SK:KSBA:2025:1222200281.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: P. U., O.. XX.X.XXXX, M. O. Y. XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., Záhradnícka 4836/51, Bratislava, IČO: 47 234 318, proti žalovanej: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 54C/3/2022-236, zo dňa 16.8.2022, takto rozhodol: Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti zaplatenia sumy 46.566 eur zastavil (výrok I.); vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,03 %, o ktorého výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III.). 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.1.2022 sa domáhal náhrady škody na zdraví; na tom skutkovom a právnom základe, že v dôsledku dopravnej nehody dňa 23.4.2019 zavinenej vodičom D. E. utrpel ťažké zranenia s nevyhnutou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 6 mesiacov určenou na základe znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia Y.. U.. U. Č.R., P.., č. 28/2019, zo dňa 17.8.2019, pričom vzniknuté zranenia zanechali trvalé následky. Vozidlo nebolo v čase nehody povinne zmluvne poistené, čo zakladá pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej. Výzvou na plnenie zo dňa 3.11.2020 sa žalobca domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody na zdraví titulom základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 84.521 eur so zvýšením o 30 % vo výške 25.356,30 eura, spolu 109.877,30 eura. Žalobcovi bolo poskytnuté čiastočné plnenie v sume 10.000 eur. Titulom základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia si žalobca v žalobe uplatnil 74.521 eur. Žalobca žiadal v žalobe zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia o 40 % podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.. Mal za to, že ide o prípad osobitného zreteľa. Úraz vážnym spôsobom zasiahol do jeho života a je preňho veľmi ťažké vyrovnať sa s trvalými následkami, ktoré zanechal na jeho zdraví; bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti o 45 % a neskorším rozhodnutím Sociálnej poisťovne o 55 %. 3. V dôsledku späťvzatia žalobcu, súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 46.566 eur v zmysle § 145 ods. 2 C. s. p. zastavil a nakoľko k späťvzatiu došlo ešte pred otvorením pojednávania, s poukazom na § 146 ods. 1 C. s. p. neskúmal prípadný nesúhlas žalovanej; predmetom konania tak zostala istina vo výške 61.763,40 eura, ktorá pozostávala zo sumy 27.955 eur zodpovedajúcej nepriznaným položkám bodového ohodnotenia uplatnených žalobcom a zo sumy 33.808,40 eura z titulu uplatneného nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
4. Súd prvej inštancie nepriznal položky titulom základného bodového ohodnotenia; vo vzťahu k súčasnému priznaniu položky č. 254 a č. 255, vychádzal predovšetkým z odborného názoru znaleckej organizácie I..sk, ktorá v odbornom vyjadrení uviedla, že položka č. 254 nezodpovedá psychopatologickému obrazu. Ďalej súd prvej inštancie nepriznal v časti základného bodového ohodnotenia ani navýšenie o 50 % pri položke č. 432c, nakoľko vychádzajúc zo znaleckého posudku LEGE - ARTIS znalecká organizácia, s.r.o., je navýšenie o 50 % akceptovateľné v položkách, ktoré menovaného najviac hendikepujú v osobnom, pracovnom, aj spoločenskom živote. 5. Nepriznal ani mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keď skonštatoval, že ani uznanie invalidity automaticky nepredpokladá zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Neschopnosť žalobcu vyrovnať sa s úrazom a trpenie bolesťami, nie je spôsobilé zvýšiť túto náhradu; nejde tu o žiadnu mimoriadnu okolnosť, takéto pocity by pravdepodobne mal ktokoľvek v žalobcovom postavení. Z vykonaného dokazovania (najmä z výsluchu žalobcu) nevyplynula žiadna okolnosť, ktorú by posúdil ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa, ktorú predpokladá zákon č. 437/2004 Z. z.. Uviedol, že nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bol v tomto konaní opretý o tie isté poškodenia, z ktorých vychádzal samotný nárok na náhradu škody na zdraví. 6. Pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 74.521 eur od 19.2.2021; súd prvej inštancie uzavrel, že § 11 ods. 8 sankcionuje nesplnenie povinnosti v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.. Napriek tomu, že list žalovanej zo dňa 22.1.2021 obsahuje vetu, že došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti, z obsahu písomnosti je zrejmé, že v ňom informuje žalobcu o tom, že je potrebné zisťovať rozsah povinnosti poistiteľa plniť v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. so znaleckou organizáciou a po prijatí znaleckého úkonu bude o výsledku likvidácie poistnej udalosti informovaný. Túto informáciu zaslala žalovaná žalobcovi v trojmesačnej lehote podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., čím si podľa názoru súdu prvej inštancie splnila zákonnú povinnosť. Je právom žalovanej preveriť si podklady preukazujúce uplatnený nárok a prípadne žiadať o vydanie znaleckého posudku (§ 7 ods. 6, ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.). Následne došlo k postupnému plneniu istiny, nešlo teda o riešenie veci „dostratena“. Súd prvej inštancie aplikabilitu § 517 Občianskeho zákonníka nevylúčil. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania od 19.2.2021, tieto súd prvej inštancie nepriznal s poukazom na to, žalovaná zaplatila najprv preddavok v sume 10.000 eur a to pred uplynutím trojmesačnej lehoty od doručenia výzvy na plnenie a časť istiny vo výške 46.566 eur zaplatila dňa 4.3.2022, teda bezodkladne potom, ako skončila šetrenie poistnej udalosti (dňa 3.3.2022); žalovaná sa teda nedostala s plnením do omeškania, plnila riadne a včas potom, ako zistila rozsah svojej povinnosti. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p.. Pokiaľ ide o späťvzatie žalobcu v časti istiny vo výške 46.566 eur, došlo k nemu z dôvodu plnenia žalovanej počas prebiehajúceho konania, preto mal za to, že v tejto časti zavinila zastavenie konanie žalovaná. Úspechu žalobcu v časti sumy 46.566 eur zodpovedá rozsahu 42,98 %, úspech žalovanej v zostávajúcej časti v sume 61.763,40 eura predstavuje rozsah 57,01 %, a preto súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 14,03 %. 8. Proti rozsudku v zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobe v časti o priznanie mimoriadneho navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vyhovie aspoň v značnej miere, prizná žalobcovi úroky z omeškania, ako plnú náhradu trov konania pred súdom prvej a druhej inštancie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Osobitne (so zreteľom na aktuálne odvolacie konanie) vyčítal súdu prvej inštancie tiež, že priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 14,03 %. Vzhľadom na to, že súčasná právna úprava neobsahuje identické gramatické znenie pôvodného § 142 ods. 3 O. s. p., podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške, ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. Subsidiárne poukázal aj na komentár k Civilnému sporovému poriadku, ktorý akcentuje, že zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku (ŠTEVČEK, M.; FICOVÁ, S.; BARICOVÁ, J.; MESIARKINOVÁ, S.; BAJÁNKOVÁ, J.; TOMAŠOVIČ, M. et al.: Civilný sporový
poriadok. Komentár. C. H. Beck, Praha 2016, s. 926 - 927). Na verifikovanie uvedenej názorovej línie poukázal aj na aktuálnu rozhodovaciu prax všeobecných súdov k problematike posudzovania úspechu v spore (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/191/2017, zo dňa 13.12.2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/100/2017, zo dňa 21.6.2017 a ďalšie). Identický záver rezultuje aj z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 4.2.2021, sp. zn. III. ÚS 475/2018. Mal za to, že žalobcu v predmetnej veci nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za výsledok (v podobe platenia náhrady trov konania protistrane) determinovaný znaleckým dokazovaním či sudcovskou úvahou. Posúdenie SSU je odbornou medicínskou otázkou, a preto vychádzal z ošetrujúcim lekárom vystaveného lekárskeho posudku o SSU. V rámci sudcovskej úvahe dodal, že zvýšenie náhrady za SSU v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. je plne v diskrécii súdu odhliadnuc od toho, či vôbec a v akom rozsahu zvýšil posudzujúci lekár bodové hodnotenie jednotlivých položiek SSU podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.. Na podporu prezentovanej argumentácie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/12/2012, zo dňa 29.5.2013 a rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.10.2009, sp. zn. 2Cdo/170/2008. S prihliadnutím na procesný úspech žalobcu, na správanie žalovanej v predmetnom konaní (dôvodom pre iniciovanie sporového konania bol predovšetkým zdĺhavý proces zo strany žalovanej na ukončenie poistnej udalosti), keďže žalovaná neskončila prešetrenie uplatneného nároku v zákonnej lehote. Až po uplynutí zákonnej lehoty a následnom podaní žaloby žalovaná predložila iný odborný medicínsky názor v podobe znaleckých posudkov negujúcich položku č. 254 a č. 255. Preto považoval za nespravodlivé, aby v takejto situácii bol sankcionovaný v podobe povinnosti nahradiť trovy konania žalovanej ako aj s ohľadom na teleologickú interpretáciu § 255 C. s. p. cez prizmu základných princípov civilného sporového konania je nesporné, že za jedinú plne procesné úspešnú stranu je v predmetnej kauze nutné považovať práve žalobcu, v dôsledku čoho je jeho nárok na priznanie plnej náhrady trov konania zo sumy vyplatenej žalovaným po podaní žaloby (resp. priznanej meritórnym rozhodnutím) plne legitímny a opodstatnený. 9. Žalovaná vo vyjadrení považovala za nedôvodnú namietanú nesprávnosť výroku o trovách konania. V sporovom konaní je kritérium procesného úspechu esenciálnym a prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania. Argumenty prezentované žalobcom vychádzajú z neúčinnej právnej normy § 142 ods. 3 O. s. p.. Zo slovného spojenia „môže mu súd priznať plnú náhradu“ je zrejmé, že súd prvej inštancie by deklarovanú povinnosť priznať náhradu trov konania v plnej výške nemal ani podľa právnej úpravy v znení účinnom do 30.6.2016. Nemožno opomenúť, že „rozhodnutie o výške plnenia“ podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 záviselo od úvahy súdu vtedy, ak súd určil výšku nároku podľa § 136, avšak aj v tomto prípade platilo, že ak hodnotil súd, či vôbec boli splnené predpoklady vzniku nároku, nešlo o úvahu súdu o výške plnenia ale o právnom posúdení základu veci. Postup súdu podľa § 142 ods. 3 O. s. p. v takom prípade neprichádzal do úvahy (Bureš, J., Drápal, L., Krčmár, Z. a kolektív, Občanský soudní rád, 7. vydání, Praha : C.H. Beck, 2006 s. 651 - 656). V prípade žalobcu súd prvej inštancie rozhodol, že nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU nie je daný. Poukázala aj na závery odbornej literatúry (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a koľ Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 926-927): „Nemožno však opomenúť ani fakt, že strany zámerne výšku sporu nadhodnotia, aby napr. odmena advokáta bola čo najvyššia a pod. Súdna prax sa v takom prípade prikláňala k riešeniu, a to najmä s ohľadom na zastúpenie strany advokátom, ktorý má poznať aspoň bežnú judikatúru v žalovanej veci, a napriek tomu, že bol žalobca v základe sporu úspešný, takýto výkon práva by ho nemal chrániť a náhradu trov konania nepriznávala nikomu alebo postupovala podľa zásady úspechu.“ 10. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 16Co/144/2022-291, zo dňa 30.11.2023, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v žalobcom napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 33.808,40 eura, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27.955 eur od 19.2.2021 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 46.566 eur od 19.2.2021 do 21.2.2021 a od 3.3.2021 do 4.3.2021; rozsudok súd prvej inštancie v žalobcom napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu vo zvyšnej časti zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 46.566 eur od 22.2.2021 do 3.3.2022, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,98 %.
11. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania; odvolací súd poznamenal, že právna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní sa podľa právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku, ako aj právnej úpravy účinnej od 1. júla 2017 v Civilnom sporovom poriadku spravuje zásadou úspechu v konaní/spore. Z porovnania predchádzajúcej a novej právnej úpravy vyplýva, že Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej § 142 ods. 3 O. s. p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 O. s. p.. Z uvedeného vyplýva, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech). Ani nová právna úprava však nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 56/2017-12, zo dňa 8.2.2017). Podobne sa vyjadril Ústavný súd SR aj v náleze zo dňa 4.2.2021, sp. zn. III. ÚS 475/2018, v ktorom uviedol, že zmyslom novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne celkom odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 O. s. p.. Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255 C. s. p. nie je v súlade s Ústavou SR. So zreteľom na uvedené o nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej pomerný nárok na náhradu trov konania, vychádzajúc pritom z úspechu žalobcu určeného iba z nároku na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, keďže nárok na priznanie mimoriadneho zvýšenia tejto náhrady závisel od úvahy súdu, v rozsahu 62,49 % [(46.566 eur : 74.521 eur) x 100] a žalovanej v rozsahu 37.51 % [(27.955 eur : 74.521 eur) x 100]; čistý úspech žalobcu tak predstavuje 24,98 % (62,49 % - 37,51 %). 12. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 28.5.2025, sp. zn. 1Cdo/49/2024, rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30.11.2023, sp. zn. 16Co/144/2022 vo výroku III. o trovách konania zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení dal žalobcovi za pravdu, že aj napriek výslovnému príkazu v § 387 ods. 3 C. s. p. vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, sa odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s kľúčovými tvrdeniami žalobcu v odvolaní, a to ani vo všeobecnej rovine (napriek výslovnému príkazu v § 387 ods. 3 C. s. p.). Išlo o argumentáciu, v rámci ktorej žalobca v odvolaní oponoval tým, že žalobcu v predmetnej veci nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za výsledok determinovaný znaleckým dokazovaním, či sudcovskou úvahou. Podľa žalobcu zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“ (§ 255 C. s. p.), keďže ten sa skúma čo do právneho základu, a nie do výšky priznaného nároku. Pripomenul, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody, ktorými je vymedzený obsah náhrady škody, sa prejavujú ako samostatné čiastkové nároky; s touto samostatnosťou treba počítať aj pri rozhodovaní o trovách konania (R 28/1970). V danom prípade určenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia záviselo od znaleckého posudku, preto je nevyhnutné žalobcu považovať v tejto časti za plne úspešného, ak mal plný úspech v spore čo do základu uplatneného nároku, preto na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania bolo potrebné aplikovať zásadu úspechu vyplývajúcu z § 255 ods. 1 C. s. p.. 13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ako aj viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.), preskúmal rozsudok v zostávajúcej napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 14. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 16. V nadväznosti na výčitku dovolacieho súdu uvedenú v odseku 24 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia, že odvolací súd sa ani vo všeobecnej rovine nevysporiadal s odvolacou argumentáciou
žalobcu vo vzťahu k prvoinštančnému rozhodnutiu o trovách konania; sa žiada zopakovať, že odvolací súd v poradí prvom rozhodnutí v odseku 35 uviedol, že právna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní sa podľa právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku, ako aj právnej úpravy účinnej od 1. júla 2017 v Civilnom sporovom poriadku spravuje zásadou úspechu v konaní/spore. Z porovnania predchádzajúcej a novej právnej úpravy vyplýva, že Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej § 142 ods. 3 O. s. p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 O. s. p.. Z uvedeného vyplýva, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech). Ani nová právna úprava však nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 56/2017-12, zo dňa 8.2.2017). Podobne sa vyjadril Ústavný súd SR aj v náleze zo dňa 4.2.2021, sp. zn. III. ÚS 475/2018, v ktorom uviedol, že zmyslom novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne celkom odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 O. s. p.. Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255 C. s. p. nie je v súlade s Ústavou SR (čo dovolací súd doslovne zrekapituloval v odseku 3.1. rozhodnutia). 17. V posudzovanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 74.521 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.2.2021 do zaplatenia a nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 33.808,40 eura. Rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 54C/3/2022-236, zo dňa 16.8.2022, v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 16Co/144/2022-291, bolo v spore rozhodnuté tak, že v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 46.566 eur bolo konanie zastavené (späťvzatie žaloby po plnení časti nároku po podaní žaloby); vo zvyšku nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 27.955 eur (hodnotenie znaleckého dokazovania) a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 33.808,40 eura (úvaha súdu) bola žaloba zamietnutá; v časti nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 45.566 eur od 22.2.2021 do 3.3.2022 bolo vyhovené a v ostávajúcej časti nároku na úrok z omeškania bola žaloba zamietnutá. 18. So zreteľom na uvedené o nároku na náhradu trov celého konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov prvoinštančného, v poradí prvého odvolacieho a dovolacieho konania, vychádzajúc pritom z úspechu žalobcu založeného na čiastočnom plnení žalovaného nároku po podaní žaloby (kedy procesné zavinenie na zastavení konania je potrebné hodnotiť ako procesný úspech žalobcu), ako aj úspechu v časti priznaného úroku z omeškania; pričom zamietnutá časť uplatneného nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia závisela od znaleckého posúdenia a zamietnutá časť uplatneného nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia závisela od úvahy súdu, v dôsledku čoho nemožno žalobcu, ak mal v spore aspoň čiastočný úspech, zaťažiť procesnou zodpovednosťou za výsledok sporu. 19. Na uvedenom základe odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanej plný nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).