KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica27. 6. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/29/2012 z 27. 6. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. júna 2012, sp. zn. 43Cob/29/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6109204929.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/29/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109204929
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109204929.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Evy Železníkovej v obchodno-
právnej veci navrhovateľa INVESTANO s.r.o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 361 769, zast.
advokátom Mgr. Františkom Popperom, Advokátska kancelária D. XX, XXX XX C. C. proti odporcovi Z.
E. Servis INVO, s miestom podnikania Majerská cesta 3594/16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 22 718
095, zast. advokátkou JUDr. Ľubicou Blažejovou, E. X, XXX XX C. C. o zaplatenie 40.279,03 Eur s prísl.,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 60Cb/62/2009-192, IČS:
6109204929 zo dňa 27. decembra 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 60Cb/62/2009-192, IČS: 6109204929 zo dňa 27.
decembra 2011 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 506,21 Eur na účet
právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 40.279,03 Eur,
ktorú si uplatnil titulom zaplatenia kúpnej ceny odporcom odkúpených materiálových zásob z Integry v.p.
ZZZP v SR v likvidácii, Banská Bystrica, ako právneho predchodcu navrhovateľa, na ktorého pohľadávka
prešla z dôvodu jej postúpenia. Na zaplatenie kúpnej ceny sa zaviazal odporca v Dohode o uznaní dlhu
a vysporiadaní vzájomných finančných vzťahov, uzavretej dňa 12. februára 2001 medzi spoločnosťou
VARS Slovakia s.r.o., Podháj 57, Banská Bystrica a odporcom. Odporca nesplnil podmienky splácania
dlhu tak, ako boli dohodnuté v Dohode a v Dodatku č.1, ktorý bol uzavretý dňa 26. februára 2001,
v dôsledku čoho sa podľa čl. I bod 1, čl. II bod 4 písm.b/ uzatvorenej Dohody stal splatný pôvodný
dlh vo výške 1.213.446,-Sk s prísl. so stavom k 1. februáru 2001. V Dohode bolo zároveň dohodnuté,
že čiastočne zaplatené splátky sa stávajú zmluvnou pokutou a nezapočítavajú sa na plnenie záväzku
odporcu ako dlžníka voči veriteľovi tak, ako to vyplýva z čl. II bod 4 písm.b/. Navrhovateľ si právo na
zaplatenie ceny uplatnil v súlade s § 558 OZ a § 110 ods.1 OZ vrátane úroku z omeškania, stanoveného
podľa § 517 ods.2 OZ, a to v závislosti od zmeny jeho výšky stanovenej NBS.

Okresný súd rozsudkom č.k. 60Cb/62/2009-101 zo dňa 05.08.2010 návrh navrhovateľa zamietol.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozhodnutím č.k. 43Cob/287/10 zo dňa 21.10.2010 zrušil
rozhodnutie okresného súdu, proti ktorému podal navrhovateľ odvolanie a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie. Odvolací súd považoval za dôvodnú námietku navrhovateľa, že na vzťah, ktorý vznikol
medzi ním a odporcom nie je možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a ani ustanovenia
Obchodného zákonníka a keďže sa záväzok, ktorý je obsiahnutý v zmluve o nájme netýka rozsahom



a obsahom dojednania nájmu, ale predaja, nie je možné naň aplikovať ani ust. zák.č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov. Okresný súd nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne
zistil skutkový stav, keď pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej odporcom nevzal do úvahy aj
písomné uznanie záväzku vykonané odporcom ešte v roku 1995, preto odvolací súd uložil okresnému
súdu posúdiť uznanie záväzku z roku 1995 podľa ust. § 132 H.z. v nadväznosti na ust. § 131b/ ods.6
H.z. a prihliadnuť na to, že pri uznaní záväzku je premlčacia lehota 10-ročná a začína plynúť dňom
doručenia uznania alebo odo dňa, ktorý povinný subjekt uviedol v uznávacom prejave. Zároveň mu uložil
zaoberať sa aj otázkou aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa, a to z toho dôvodu, že prejednávanej
veci boli uzavreté viaceré zmluvy o postúpení pohľadávky, preto je potrebné jednoznačne ustáliť, či na
navrhovateľa pohľadávka, ktorá je predmetom sporu skutočne v deklarovanom rozsahu prešla.

Okresný súd doplnil dokazovanie ohľadom preukázania aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa,
ktorý na výzvu súdu doložil do spisu všetky relevantné zmluvy o postúpení pohľadávky, oznámenia o
postúpení pohľadávky, výzvu na uhradenie pohľadávky zo dňa 13.10.2008 s prílohami, pokus o zmier zo
dňa 18.11.2008 s prílohou č.11/1, ako aj splnomocnenie na zastupovanie v konaní, výpis z obchodného
registra pre navrhovateľa, výpis zo živnostenského registra, ako aj výpis z obchodného registra pre
odporcu a výsluchom účastníkov konania, z ktorých zistil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa
Integra v.p. ZZZP v SR a odporcom ako fyzickou osobou podnikateľom bola dňa 16.12.1991 uzavretá
Zmluva o dočasnom užívaní nebytových priestorov, označovaná účastníkmi ako Zmluva o nájme, v
nehnuteľnosti Integry Servis na Majerskej ceste 16 v Banskej Bystrici, ktorú Integra v.p. ZZZP v SR
ako prenajímateľ prenechala odporcovi do dočasného užívania vrátane hnuteľných vecí, ktoré sa v
týchto priestoroch nachádzali. Zoznam hnuteľných vecí bol uvedený v Prílohe č.1 a 2 a bol prehlásený
za nedeliteľnú súčasť Zmluvy o nájme. Účelom nájmu - dočasného užívania bolo využitie nebytových
priestorov v rámci podnikateľskej činnosti odporcu. Okrem nájomného dohodnutého v čl. V Zmluvy
za nájom nebytových priestorov bola dohodnutá aj odplata za prenechanie hnuteľných vecí do nájmu.
V čl. VI bod 5 zmluvy o nájme si zmluvné strany dohodli odkúpenie zásob materiálu hotovej výroby,
rozpracovanej výroby, paliva a pod. podľa Prílohy č. 3, 4 a 5 za dohodnutú cenu 2.993.446,93 Kčs s tým,
že odporca sa zaviazal zaplatiť úhradu za odkúpené zásoby do 31.12.1992 na účet prenajímateľa v 4
splátkach tak, že do 31.03.1992 zaplatí 300.000,-Kčs, do 30.06.1992 sumu 500.000,-kčs, do 30.09.1992
sumu 1.000.000,-Kčs a do 31.12.1992 sumu 1.193.446,93 Kčs. Odporca nezaplatil navrhovateľovi
sumu 2.993.446,93 Kčs vyfakturovanú faktúrou č. 38 100, vystavenou dňa 31.12.1991, splatnou dňa
31.12.1992 a dňa 23.05.1995 uznal svoj dlh vo vzťahu k právnemu predchodcovi navrhovateľa v
celej výške. Právny predchodca navrhovateľa Integra v.p. ZZZP v SR v likvidácii postúpil pohľadávku
z vyššie uvedenej faktúry na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.01.2001 spoločnosti
VARS Slovakia so sídlom Podháj 57 v Banskej Bystrici, ktorá ju postúpila A. E., C. C. dňa 21.12.2010,
ten ju následne postúpil A. T., Autoservis Banská Bystrica dňa 30.12.2001 a ďalej bola postúpená
Zmluvou zo dňa 08.10.2008 na navrhovateľa. K ďalšiemu uznaniu záväzku došlo na základe písomnej
dohody dňa 12.02.2001, uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou VARS
Slovakia s.r.o., Podháj 57, Banská Bystrica a odporcom, ktorí ju podpísali ako Dohodu o uznaní dlhu a
vysporiadaní vzájomných finančných vzťahov. Odporca uznal voči veriteľovi záväzok vo výške 40.279,03
Eur (1.213.446,-Sk) so stavom k 01.02.2001. Záväzok odporcu voči veriteľovi mal vzniknúť z titulu
odkúpenia nehnuteľností a materiálu pre zásoby Integra, v.p. ZZZP a nezaplatenia ceny nehnuteľností a
materiálových zásob. Medzi týmito účastníkmi bolo dohodnuté, že je možné výšku dlhu odporcu upraviť
- znížiť na sumu 24.895,44 Eur (750.000,-Sk) za splnenia podmienok upravených v čl. II dohody. K
dohode bol uzavretý aj Dodatok č.1, avšak okresný súd v konaní zistil, že odporca Dohodu vrátane
Dodatku č.1 nedodržal, keď nezaplatil splátku vo výške 4.979,09 Eur (150.000,-Sk) do 28.02.2001,
splátku vo výške 3.319,39 Eur (100.000,-Sk) do 30.09.2001, splátku vo výške 6.638,78 Eur (200.000,-
SK) do 31.12.2001 a nezabezpečil ani doklad pre veriteľa o zlikvidovaní nepotrebných zásob v hodnote
15.383,59 Eur (463 446,-Sk), čím sa v zmysle čl. II bod 4 písm.b/ Dohody o uznaní dlhu stal splatným
pôvodný dlh vo výške 40.279,03 Eur (1.213.446,-Sk) spolu s príslušenstvom. V Dohode bolo zároveň
dohodnuté, že čiastočne zaplatené splátky sa stávajú zmluvnou pokutou a nezapočítavajú sa na plnenie
záväzku dlžníka voči veriteľovi. Okresný súd s prihliadnutím na tvrdenia navrhovateľa a odporcu, ako aj
na odporcom vznesenú námietku premlčania posúdil Dohodu obsiahnutú v časti VI bod 5 Osobitných
dojednaní Zmluvy o nájme zo dňa 16.12.1991, v ktorej sa odporca zaviazal odkúpiť od prenajímateľa
zásoby materiálovej výroby, rozpracovanej výroby a paliva za cenu 2.993.446,93 Kčs ako zmluvu
o dodávke výrobkov uzavretú podľa § 165 Hospodárskeho zákonníka (ďalej H.z.). Odporca zásoby
nesporne prevzal, čím došlo k splneniu dodávky podľa § 168 H.z., avšak ich cenu nezaplatil tak, ako



sa s právnym predchodcom navrhovateľa dohodol. Odporca záväzok prvýkrát uznal dňa 23.05.1995 v
Dohode o uznaní dlhu a splátkach, ktorú okresný súd považoval za písomné uznanie záväzku podľa §
132 ods.1 H.z., ktorou nevznikol nový právny vzťah, ale modifikoval sa len už existujúci záväzok. Tento
uznávací prejav mal za následok plynutie novej premlčacej lehoty podľa § 132 ods.2 H.z. a podľa §
131b/ ods.6, resp. ods.1 H.z., z ktorých ustanovení vyplýva, že premlčacia lehota pri hospodárskych
vzťahoch bola upravená v § 131b/ ods.6 H.z. ako 10-ročná a začala plynúť od doručenia uznania alebo
odo dňa, ktorý povinný subjekt uviedol v uznávacom prejave. Okresný súd v intenciách právneho názoru
odvolacieho súdu dospel k záveru, že celý návrhom uplatnený nárok je premlčaný, pretože odporca ako
dlžník písomne uznal svoj záväzok vo výške 2.993.446,93 Kčs prvý krát už dňa 23.05.1995, preto 10-
ročná premlčacia lehota začala podľa 131b/ ods.6 H.z. plynúť už od 24.05.1995 a skončila 23.05.2005. Aj
keby okresný súd pripustil, že odporca bol podľa tejto Dohody povinný zaplatiť dlžnú sumu v mesačných
splátkach, v ktorom prípade by prichádzala do úvahy aplikácia ust. § 131b/ ods.1 H.z., dospel k záveru,
že dohoda o splátkach existovala len pre rok 1995, pretože k 01.01.1996 mali strany prehodnotiť výšku
splátok, čo v konaní preukázané nebolo. 10-ročná premlčacia lehota by v takom prípade bola začala
plynúť najneskôr od 01.01.1996 a skončila by 02.01.2006, pretože posledný deň plynutia premlčacej
lehoty pripadol na sobotu. Keďže navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 25.03.2009 po uplynutí 10-
ročnej premlčacej lehoty, okresný súd nemohol návrhu navrhovateľa z dôvodu námietky premlčania
vznesenej odporcom vyhovieť.

Okresný súd ďalej uviedol, že podľa § 131c/ ods.2 H.z. sa nemôžu subjekty dopredu dohodou premlčania
vzdať a tiež nemôžu premlčaciu lehotu predĺžiť a ani skrátiť, preto súd v poradí druhé uznanie záväzku
odporcom zo dňa 12.02.2001 vyhodnotil ako právny úkon, ktorý je v rozpore s týmto kogentným
ustanovením Hospodárskeho zákonníka. Podľa cit. ust. H.z. je neprípustné opakované uznanie záväzku
s tým, že by mala nanovo začať plynúť 10-ročná premlčacia lehota. Z dôvodov právnej istoty účastníkov
hospodárskych záväzkových vzťahov neprichádza do úvahy opakované predĺženie premlčacej lehoty,
pretože sa stále jedná o ten istý záväzok, ktorý bol uznaný už dňa 23.05.1995 a ktorý nebol nahradený
Dohodou z 12.02.2001. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 a § 149 ods.1 O.s.p. tak, že
odporcovi ako účastníkovi v spore úspešnému priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 3.854,59 Eur voči navrhovateľovi, ktorý nebol v konaní úspešný.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní
navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a návrhu navrhovateľa vyhovel, príp.
zrušil a vec vrátil okresnému súdu pre nesprávne právne posúdenie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Navrhovateľ zotrval na svojom tvrdení, že jeho nárok nie je premlčaný, v dôsledku čoho je právny
záver súdu prvého stupňa vyjadreným v napadnutom rozhodnutí nesprávny. V odvolaní poukázal na tú
skutočnosť, že dlžník uznal svoj dlh 2 krát, pričom v poradí druhé uznanie zo dňa 12.02.2001 je úkonom,
ktorý zabezpečil, že navrhovateľ podal návrh na súd včas, a teda pred uplynutím 10-ročnej premlčacej
lehoty stanovenej v Hospodárskom zákonníku.

Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že Hospodársky zákonník uznanie záväzku upravoval v § 132,
avšak z neho nevyplýva, že by bolo možné uznať záväzok dlžníkom len jedenkrát. Pokiaľ nie je niečo
zakázané, má sa za to, že je dovolené, v dôsledku čoho mohol byť podľa jeho názoru záväzok uznaný
aj opakovane. Zároveň poukázal na právny názor krajského súdu, v ktorom odvolací súd pri zrušení
rozhodnutia okresného súdu nevyslovil premlčanie navrhovateľom uplatneného nároku. Ak by bol býval
nárok navrhovateľa premlčaný, bol by to krajský súd ako súd odvolací jednoznačne vo svojom rozhodnutí
uviedol. Navrhovateľ nesúhlasil ani s právnym posúdením druhého uznania okresným súdom zo dňa
12.02.2001 tak, že tento je v rozpore s § 131c/ ods.2 H.z. práve z toho dôvodu, že Hospodársky
zákonník nezakazoval opakované uznanie dlhu, ale aj preto, že ak by Hospodársky zákonník chápal
uznanie dlhu ako dohodu subjektov o predĺžení premlčacej lehoty, tento inštitút uznania dlhu ako taký
by bol v rozpore s § 131c/ ods.2 H.z. bez ohľadu na to, či by uznanie dlhu bolo v poradí prvé alebo
druhé. Navyše uznanie dlhu nie je dohoda subjektov o predĺžení premlčacej lehoty, ale jednostranný
právny úkon dlžníka, ktorým tento uznáva svoj dlh čo do právneho dôvodu a výšky. Keďže uznanie je
jednostranným právnym úkonom napriek tomu, že je označené ako dohoda, neodporuje §-u 131c/ ods.2
H.z. a je platným právnym úkonom, od ktorého plynie nová 10-ročná premlčacia lehota. Uznanie dlhu
má vždy za následok predĺženie pôvodnej premlčacej lehoty, pričom ho je možné uznať pred ale aj po
uplynutí predchádzajúcej premlčacej lehoty, preto navrhovateľ vyslovil názor, že premlčaciu lehotu je



možné písomným uznaním záväzku predĺžiť, a to aj opakovane, v dôsledku čoho je potrebné počítať
plynutie premlčacej lehoty až od druhého uznania vykonaného odporcom, t.j. počnúc dňom 24.05.1995,
v dôsledku čoho je návrh navrhovateľa podaný včas.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril aj odporca písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
27.01.2012, v ktorom uviedol, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho navrhol v celom
rozsahu potvrdiť. Zdôraznil, že okresný súd postupoval plne v intenciách právneho názoru odvolacieho
súdu a správne rozhodol o zamietnutí návrhu pri aplikácii ust. §§ 132, 131b/ ods.6 a 131c/ ods.2 H.z..
Navrhovateľ poukázal v tejto súvislosti aj na ust. § 21 ods.1 H.z., v zmysle ktorého právny úkon je
absolútne neplatný, pokiaľ sa svojim obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo pokiaľ právny predpis
obchádza. Ak teda zmluvné strany dňa 12.02.2001 uzavreli dohodu o uznaní dlhu a o vysporiadaní
vzájomných finančných vzťahov, došlo na jej základe k opakovanému predĺženiu premlčacej lehoty,
preto je takáto dohoda v tejto časti pre rozpor so zákonom neplatná. Rešpektovanie zásady „čo nie je
zakázané, je dovolené“ by v prejednávanej veci pri posudzovaní opakovaného predlžovania plynutia
premlčacej lehoty odporovalo poslaniu a účelu kogentných ustanovení právnych noriem, a teda aj ust.
§ 132 H.z., preto je prekročenie takejto normy nežiadúce a nie je ani možné. Pokiaľ k nemu dôjde,
je právny úkon neplatný, pretože sa prieči zákonu. Právny názor odporcu, že 10-ročnú premlčaciu
lehotu stanovenú § 131b/ ods.6 H.z. je možné opakovaným uznaním predĺžiť považoval za nesprávny,
v rozpore so zákonom, ako aj so zásadou právnej istoty. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že sám
navrhovateľ v prvostupňovom konaní tvrdil, že medzi účastníkmi malo ísť v zmysle Dohody o uznaní dlhu
a vysporiadaní vzájomných finančných vzťahov zo dňa 12.02.2001 o Dohodu o vysporiadaní finančných
vzťahov, na ktoré sa vzťahuje 10-ročná premlčacia lehota a až v odvolaní začal popierať ako súčasť
tejto dohody tú jej časť, ktorá prezentuje uznanie dlhu odporcom a vyhlasuje ho za jednostranný právny
úkon odporcu. Pritom z textu listiny jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany uzatvárali po vzájomnej
dohode Dohodu o uznaní dlhu a vysporiadaní vzájomných finančných záväzkov a je z nej zrejmé aj to,
že obom zmluvným stranám bol jej obsah jasný a s ním súhlasili bez pripomienok. Zároveň poukázal na
tú skutočnosť, že odvolací súd právny názor vyjadril dostatočne tým, že poukázal na nutnosť prihliadnuť
na uznanie dlhu vykonané v roku 1995 a na plynutie 10-ročnej premlčacej lehoty podľa § 131b/ ods.6
H.z., ako aj v tom, že námietka premlčania sa musí posúdiť podľa § 131 ods.2 H.z., podľa ktorého
sa účastníci nemôžu premlčania vzdať a premlčaciu lehotu nie je možné predĺžiť ani skrátiť. Odporca
preto zotrval na svojom názore, že premlčacia lehota začala plynúť dňom 23.05.1995 a v súlade s
ust. § 131c/ ods.1 H.z. sa započítala aj právnym nástupcom, preto nárok uplatnený navrhovateľom
po jej uplynutí je premlčaný. Odporca zároveň uviedol, že mu nie je zrejmý dôvod a výška úrokov z
omeškania uplatnených navrhovateľom, pretože takúto sankciu Hospodársky zákonník nepoznal. Podľa
§ 141 H.z. mal oprávnený právo žiadať dojednané majetkové sankcie a ak neboli dojednané, tak sankcie
podľa Hospodárskeho zákonníka alebo iného právneho predpisu, ak boli pre takýto prípad stanovené.
Navrhovateľom požadované majetkové sankcie preto nemajú oporu v zákone a ich priznaním by získal
navrhovateľ bezdôvodné obohatenie. Pre prípad úspechu v odvolacom konaní si odporca uplatnil trovy
právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci, a to za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 506,21 Eur.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. a § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania, pričom podľa § 211 ods.2 a § 156 ods. O.s.p. bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli súdu.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si v návrhu uplatnil voči odporcovi právo na
zaplatenie sumy 40.279,03 Eur (1.213.446,-Sk) so 7% úrokom z omeškania z tejto sumy od 24.06.2006
do 30.05.2006 a ďalej úrok vo výške, ktorá sa menila v závislosti od sadzby stanovenej NBS, a to na
základe písomného uznania záväzku odporcom, ku ktorému došlo na základe Dohody o uznaní dlhu
a vysporiadaní vzájomných finančných vzťahov uzatvorenej dňa 12.02.2001. Odporca v čl. II bod 3
dohody prehlásil, že sú mu známe dôvody vzniku dlhu, ktorý vznikol z titulu odkúpenia nehnuteľností
a materiálových zásob Integry v.p. ZZZZP v SR „v likvidácii“, Banská Bystrica. K tejto dohode uzavreli
zmluvné strany Dodatok č.1 dňa 26.02.2001, v ktorom posunuli termíny jednotlivých splátok dlhu tak,
že posledná splátka mala byť zaplatená do 31.12.2001.



Vzhľadom k tomu, že odporca nedodržal splátkový kalendár, ani podmienky dohodnuté v Dohode
o uznaní dlhu, stal sa celý dlh podľa čl. II bod 4 písm.b/ uzatvorenej Dohody splatným spolu s
príslušenstvom.

Navrhovateľ v konaní preukázal predložením jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávok, ako aj
oznámením o postúpení pohľadávok adresovaných odporcovi postúpenie pohľadávky, ktorej zaplatenie
je predmetom sporu, v dôsledku čoho bola v konaní preukázaná aj aktívna legitimácia navrhovateľa.

Zo spisového materiálu ďalej odvolací súd zistil, že odporca nepoprel, že uzavrel so spoločnosťou
VARS Slovakia s.r.o. Banská Bystrica dňa 12.02.2001 Dohodu o uznaní dlhu a vysporiadaní vzájomných
vzťahov v znení Dodatku č.1 zo dňa 26.02.2001 s odkazom na Hospodársku zmluvu zo dňa 16.12.1991.
Tak, ako to vyplýva z bodu 3 čl. II Dohody dôvodom vzniku dlhu bolo odkúpenie materiálových zásob
od Integra v.p. ZZZP v SR v likvidácii na základe faktúry, ktorú vystavil dodávateľ - Integra v.p. ZZZP
v SR, Horná 5, Banská Bystrica pod č. 38 100 zo dňa 31.12.1991, splatnou 31.12.1992 pre odporcu.
Keďže odporca ako fyzická osoba podnikateľ faktúru v lehote splatnosti nezaplatil, uzavrel s Integra
v.p. ZZZP v tej dobe už „v likvidácii“ Dohodu o uznaní dlhu a splátkach dlhu dňa 23.05.1995, na
základe ktorej Integra v.p. vzala späť aj návrh, ktorý pôvodne podala na Krajský súd v Banskej Bystrici
o zaplatenie dlžnej sumy 2.993.46,93 Sk, o ktorej sa viedlo konanie pod č.k. 26Cb-1 384/93 voči
odporcovi. Listom zo dňa 01.02.2001 oznámil likvidátor Integra v.p. P.. P. E. odporcovi, že pohľadávku
voči nemu postúpil na obchodnú spoločnosť VARS Slovakia s.r.o. a táto listom zo dňa 29.01.2001
vyzvala odporcu na vysporiadanie postúpenej pohľadávky. Výsledkom bola Dohoda o uznaní dlhu a
vysporiadaní vzájomných záväzkov zo dňa 12.02.2001 v znení Dodatku č.1 z 26.02.2001.

Z faktúry č. 38 100 (čl. 49) vystavenej dňa 31.12.1991 vyplýva, že jej predmetom je fakturácia
za materiálové zásoby, hotová výroba a PHM v celkovej sume 2.993.446,93 Sk, a to na základe
Hospodárskej zmluvy zo dňa 16.12.1991. Žiaden predaj nebytových priestorov predmetom fakturácie
zo strany Integry v.p. ZZZP v SR, Banská Bystrica nebol. Práve túto sumu odporca v Dohode o uznaní
dlhu a splátkach dlhu zo dňa 23.05.1995 písomne uznal, aj keď je v nej nesprávne uvedený odkaz na
ust. § 558 Obč.zák. Z čl. II tejto dohody vyplýva, že tento dlh vznikol nezaplatením faktúry č. 38 100 za
odpredaj zásob materiálu, hotovej výroby a PHM podľa Zmluvy zo dňa 16.12.1991, pričom odporca sa
zaviazal splácať dlh v pravidelných splátkach po 40.000,-Sk každý mesiac počnúc májom 1995 do konca
roka 1995 s tým, že k 01.01.1996 prehodnotia výšku splátok. Žiadna dohoda o pokračovaní splátok
za účelom splatenia dlhu odporcom voči Integre v.p. ZZZP v SR, Banská Bystrica do spisu účastníkmi
sporu predložená nebola.

Zo zmluvy o nájme uzavretej medzi Integrou v.p. ZZZP v SR, Banská Bystrica a odporcom ako fyzickou
osobou podnikateľom sa Integra v.p. ako prenajímateľ zaviazala prenajať odporcovi nebytové priestory
a rovnako sa zaviazala prenechať mu do dočasného užívania hnuteľné veci, ktoré sa tam nachádzali
a ktorých zoznam bol uvedený v Prílohe č.1 a 2 ako súčastí tejto zmluvy. Odporca tak nebytové
priestory, ako aj hnuteľné veci využíval na výrobnú činnosť, vrátane skladovania výrobkov a tovaru
a na kancelárske účely. Nájom hnuteľných vecí, resp. ich dočasné užívanie, ako aj pozemkov bolo
dohodnuté na určitý čas, a to od 16.12.1991 do skončenia nájmu nebytových priestorov, pričom odporca
sa zaviazal okrem nájmu za nebytové priestory platiť Integre v.p. aj odplatu za prenechanie hnuteľných
vecí v celkovej výške 128.441,-Kčs, mesačne po 10.703,-Kčs a za užívanie pozemkov sumu 159.393,40
Kčs. Odporca sa zaviazal zaplatiť do 15.12.1991 len pomernú časť odplaty za prenechanie hnuteľných
vecí do nájmu vo výške 128.441,-Kčs. V bode 5 zmluvy o nájme sa nájomca zaviazal odkúpiť od
prenajímateľa zásoby materiálu, hotovej výroby, rozpracovanej výroby, paliva a pod., ktoré sa nachádzali
v prenajatej nehnuteľnosti a ktoré boli spísané v prílohe č.3, 4 a 5 za cenu celkom 2.993.446,93 Kčs do
31.12.1992 na účet prenajímateľa v 4 splátkach tak, že do 1.03.1992 zaplatí predávajúcemu 300.000,-
Kčs, do 30.06.1992 sumu 500.000,-Kčs, do 30.09.1992 sumu 1.000.000,-Kčs a do 31.12.1992 sumu
1.193.446,93 Kčs.

Odporca v prvostupňovom konaní vzniesol námietku premlčania, pričom poukázal na ust. § 763 ods.1
Obch.zák., § 131a/ H.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o nájme, ako aj hospodárskej zmluvy o
odpredaji zásob odporcovi, podľa ktorého začala premlčacia lehota plynúť nasledujúci deň po splatnosti



faktúry, ktorá bola stanovená na deň 31.12.1992, t.j. od 01.01.1993 a keďže bola 3-ročná, bola by
uplynula ku dňu 31.12.1995. Vzhľadom k tomu, že odporca prvýkrát uznal svoj záväzok vo vzťahu k
odporcovi dňa 23.05.1995, t.j. v behu premlčacej lehoty, pričom v dohode o uznaní dlhu sa uviedla
lehota na plnenie minimálne do 31.12.1995, od 01.01.1996 začala plynúť 10-ročná premlčacia lehota,
ktorá skončila 31.12.2006. Navrhovateľ si svoje právo uplatnil na súde až 25.03.2009, t.j. po uplynutí
premlčacej lehoty, v dôsledku čoho odporca navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu z dôvodu
premlčania zamietnuť. Následné uznanie záväzku odporcom zo dňa 12.02.2001 už nemôže mať s
poukazom na § 131c ods.2 H.z. žiadne právne účinky, pretože premlčaciu lehotu nie je možné, a to ani
písomnou dohodou jej účastníkov predĺžiť a ani skrátiť.

Odporca nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že záväzok mohol byť uznaný aj opakovane, pretože takýto
postup by bol v rozpore práve s ust. § 131c ods.2 H.z.. Záväzok, ktorý odporca v roku 1995 uznal bol
síce obsiahnutý v Zmluve o nájme, avšak z obsahu čl. V zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa záväzok
odporcu na odkúpenie zásob, palív a materiálu a pod. nemohol riadiť právnou úpravou nájmu, resp.
dočasného užívania nebytových priestorov, ale šlo o samostatný záväzok odporcu odkúpiť tovar a za
tento zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu do 31.12.1992.

Podľa § 763 ods.1 zák.č. 513/1991 Zb. (Obch.zák.) platného k 01.01.1992 týmto zákonom sa spravujú
právne vzťahy, ktoré vznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté pred dňom účinnosti tohto
zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych
a iných zmlúv uzavretých pred dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi. Zmluvy
o bežnom účte, zmluvy o vkladovom účte, zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt sa však
spravujú týmto zákonom odo dňa jeho účinnosti, aj keď k ich uzavretiu došlo pred týmto dňom.

Podľa ods. 2 cit. ust. podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty,
ktoré začali plynúť predo dňom účinnosti tohto zákona, ako aj lehoty pre uplatnenie práv, ktoré sa
podľa predchádzajúceho odseku spravujú doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti tohto
zákona.

Podľa § 130, prvá veta zák.č. 109/1964 Zb. ( H.z.) majetkové právo, ktoré nebolo uplatnené v
ustanovenej dobe na príslušnom orgáne, sa premlčuje.

Podľa § 131 H.z. na premlčanie prihliadne príslušný orgán len vtedy, ak povinný právny subjekt
uplatní námietku premlčania; ak sa námietka premlčania uplatní, nemôže sa premlčané právo priznať.
Nepriznanie práva z tohto dôvodu nebráni vzájomnému urovnaniu.

Podľa § 131a/ H.z. pokiaľ nie je v zákone ustanovené inak, je premlčacia lehota trojročná a plynie odo
dňa, keď sa mohlo právo uplatniť po prvý raz. Pri právach, ktoré sa musia uplatniť najprv u povinného
subjektu (napr. reklamáciou), plynie premlčacia lehota odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

Podľa § 131b/ ods. 1 H.z. premlčacia lehota opakujúcich sa plnení (napr. plnenie v splátkach) začína
plynúť ohľadne jednotlivých častí plnenia (splátok) odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej
časti plnenia stane splatným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej časti
plnenia.

Podľa ods. 6 cit. ust. ak právo povinný subjekt uznal, je premlčacia lehota desaťročná a plynie odo dňa
doručenia uznania; ak sa však v uznaní uviedla lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota odo dňa,
keď uplynula táto lehota.

Podľa § 131c/ ods. 1 H.z. premlčacia lehota sa započítava právnym nástupcom.



Podľa ods. 2 cit. ust. subjekty sa nemôžu vopred dohodou premlčania vzdať; dohodou tiež nemôžu
premlčaciu lehotu predĺžiť ani skrátiť.

Podľa § 132 ods. 1 H.z. ak povinná organizácia čo do dôvodu a rozsahu uzná písomne svoj záväzok,
hoci aj premlčaný, predpokladá sa, že v rozsahu uznania záväzok v čase uznania trvá.

Podľa ods.2 cit. ust. ak povinná organizácia uzná písomne svoj záväzok pred uplynutím premlčacej
(prekluzívnej) lehoty alebo aj po uplynutí premlčacej lehoty, plynie nová premlčacia (prekluzívna) lehota
odo dňa takého uznania.

Podľa § 165 H.z. zmluvou o dodávke výrobkov sa dodávateľ zaväzuje dodať dohodnuté výrobky v
dojednanom čase; odberateľ sa zaväzuje dohodnutým spôsobom spolupôsobiť, výrobky odobrať a
zaplatiť. Zmluva o dodávke výrobkov musí obsahovať také údaje o predmete a čase plnenia, aby
dodávka výrobkov mohla sa na jej podklade uskutočniť, prípadne aby ďalšie spresnenie, potrebné
na uskutočnenie dodávky, mohlo sa podľa ustanovení zmluvy alebo vykonávacích predpisov vykonať
spravidla už len jednostranným príkazom odberateľa (odvolávkou).

Podľa § 168 ods.1 H.z. dodávka je splnená odovzdaním dohodnutých výrobkov odberateľovi, prípadne
ich odovzdaním prvému verejnému dopravcovi v tuzemsku alebo pošte na prepravu do miesta určenia;
vykonávacie predpisy môžu ustanoviť alebo organizácie dohodnúť odchylnú úpravu.

Podľa ods.3 cit. ust. splnením dodávky prechádza právo hospodárenia alebo vlastnícke právo k
výrobkom na odberateľa.

Podľa § 376 H.z. právo fakturovať vzniká dňom splnenia (čiastočného splnenia) dodávky.

Podľa § 378 ods.1 H.z. ak je organizácia v omeškaní s platením faktúry (dokladu ju nahrádzajúceho)
alebo so splnením vykonateľného arbitrážneho rozhodnutia znejúceho na peňažné plnenie, je poplatok
z omeškania 0,05% dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Podľa § 378a/ H.z. ak je organizácia v omeškaní s platením peňažného záväzku, môže oprávnená
organizácia v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia § 378 ods. 1 a 2, požadovať zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 5% ročne, pokiaľ nie je v právnych predpisoch ustanovené niečo iné.
Ustanovenie § 378 ods. 4 platí obdobne.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. a § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania, pričom podľa § 211 ods.2 a § 156 ods. O.s.p. bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli súdu.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne
správne, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, a to aj s prihliadnutím na dôvody uvádzané v
odvolaní odporcom uvádza odvolací súd tieto ďalšie skutočnosti. Predovšetkým je potrebné uviesť, že
medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom
bola uzavretá dňa 16.12.1991 písomne zmluva označená ako Zmluva o nájme, ktorá sa týkala nielen
dočasného užívania a prenájmu nebytových priestorov, ale aj odpredaja materiálu, zásob, palív a PHM,
ktoré odporca ako hnuteľné veci užíval spolu s užívaním nebytových priestorov za úhradu odplaty, resp.
za vopred dohodnutú kúpnu cenu, s ktorou odporca súhlasil.

Medzi účastníkmi konania nebola sporná ani tá skutočnosť, že odporca zásoby, materiál a PHM od
právneho predchodcu navrhovateľa prevzal, avšak jeho kúpnu cenu v celom rozsahu nezaplatil, ako ani



tá skutočnosť, že dlh ako svoj záväzok voči navrhovateľovi odporca písomne v Dohode o uznaní dlhu
uzavretej dňa 23.05.1995 čo do základu aj výšky tak, ako to predpokladá ust. § 132 H.z. uznal.

Existencia záväzku bola potvrdená aj ďalším uznaním zo strany odporcu, ku ktorému došlo dňa
21.02.2001, avšak svoj záväzok odporca ani v termínoch, na ktorých sa dohodol s právnym
predchodcom navrhovateľa opakovane, nezaplatil.

V konaní však odporca vzniesol voči nároku uplatnenom navrhovateľom námietku premlčania, na ktorú
musí súd prihliadnuť v každom štádiu konania a s jej oprávnenosťou a dôvodnosťou sa vysporiadať.

Právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom zo Zmluvy o nájme
uzavretej ešte za účinnosti Hospodárskeho zákonníka dňa 16.12.1991 sa spravuje ust. § 165 H.z.,
pretože jeho predmetom je záväzok o predaji a kúpe zásob, materiálu a PHM, ktorý je potrebné posúdiť
ako zmluvu o dodávke výrobku, na ktorý je potrebné aplikovať výlučne ustanovenia Hospodárskeho
zákonníka. S poukazom na § 763 ods.1 Obch.zák. ten právny vzťah, ktorý vznikol podľa Hospodárskeho
zákonníka sa spravuje naďalej jeho ustanoveniami. Platí to aj pre uznanie záväzku, pretože uznaním
nevzniká nový právny vzťah, len sa modifikuje už existujúci. Preto sa aj plynutie novej premlčacej lehoty
rovnako posudzuje podľa ustanovení Hospodárskeho zákonníka (rozsudok NS SR č.k. 6 Obo 244/97
zo dňa 14.01.1998). Z vyššie uvedených dôvodov je preto potrebné uznanie záväzku dlžníkom zo dňa
23.05.1995 posúdiť ako účinné, ktoré svojim obsahom spĺňa náležitosti vyžadované ust. § 132 ods.1
Hospodárskeho zákonníka, keďže ide o písomný prejav dlžníka voči veriteľovi, ktorým uznáva svoj
konkrétny záväzok čo do dôvodu aj rozsahu. V Dohode zo dňa 23.05.1995 je výslovne uvedené, že
odporca dlhuje navrhovateľovi sumu 2.993.446,93 Sk, ktorá súvisí s plnením vyfakturovaným faktúrou
č. 38 100, splatnou 01.01.1993 (správne 31.12.1992) s odkazom na Zmluvu uzavretú dňa 16.12.1991
bod V., ktorá obsahuje aj záväzok zo Zmluvy o dodávke výrobkov. Práve táto dohoda bola dôvodom,
pre ktorý vzal pôvodne právny predchodca navrhovateľa návrh, ktorým si úhradu tejto sumy uplatnil na
súde späť a súd konanie o jeho návrhu zastavil.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že Hospodársky zákonník výslovne pripúšťa v § 132 ods. 1 H.z. že
uznať možno aj premlčaný záväzok a v takom prípade plynie odo dňa uznania nová premlčacia lehota. V
prejednávanej veci sa však o takýto prípad nejedná, pretože uznanie zo dňa 23.05.1995 bolo vykonané
ešte v priebehu plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej lehoty, ktorá sa prerušila písomným uznaním
záväzku, v dôsledku čoho začala podľa § 131b / ods.6 H.z. plynúť nová 10-ročná premlčacia lehota, a
to najneskôr od 01.01.1996.

Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že sa nejednalo o Dohodu o uznaní záväzku, ale o
jednostranný právny úkon, pretože z listiny, ktorú zmluvné strany označili výslovne ako Dohodu o uznaní
dlhu a splátkach dlhu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom jednoznačne
vyplýva, že jej základom bola dohoda oboch strán, čo je uvedené aj v čl. III až VIII dohody, pričom
výslovný prejav dlžníka o uznaní jeho dlhu nemohol byť inak z gramatického hľadiska formulovaný, ako
je to obsiahnuté v čl. I dohody, pretože uznať svoj záväzok, resp. svoj dlh mohol výlučne dlžník, a to čo
do dôvodu a výšky tak, ako to predpokladá § 132 H.z. a tento aj konkretizovať tak, ako to vyplýva z čl. II
dohody. Všetky zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 132 H.z. tak boli splnené a právny predchodca
navrhovateľa mal vedomosť o tom, aký dlh a v akej výške odporca uznáva, ako aj tú skutočnosť, že s
takýmto uznaním navrhovateľ súhlasí. Nie je preto podstatné, akým spôsobom došlo k uznaniu záväzku,
ale to, že bol uznávací prejav urobený v písomnej forme, že bol doručený druhej strane a že je z neho
zrejmé, že sa záväzok uznáva čo do dôvodu a rozsahu.

K námietkam odporcu, ktoré sa týkali uplatneného úroku z omeškania navrhovateľom odvolací súd
uvádza, že nie je potrebné sa nimi podrobnejšie zaoberať, pretože základný nárok týkajúci sa veci samej
bol zamietnutý dôvodne.



Treba však uviesť, že Hospodársky zákonník upravoval právo na zaplatenie úrokov z omeškania v ust.
§ 378a H.z. fixnou sumou vo výške 5% ročne, avšak len pri bezzmluvných dodávkach. Navrhovateľ si
uplatnil právo na zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvnej dodávky, preto by mu vzniklo právo účtovať a
uplatňovať si len poplatok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania podľa
§ 378 ods. 1 H.z. s tým, že šlo o dennú majetkovú sankciu, preto sa právo na jej uplatnenie na súde
premlčalo za každý deň samostatne. Navrhovateľ si právo na zaplatenie poplatku z omeškania v návrhu
neuplatnil a nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne mu nevznikol, preto je návrh navrhovateľa
aj v časti ním uplatneného úroku z omeškania podaný neoprávnene. Právo na úrok sa zaraďoval medzi
tzv. ostatné práva a keďže Hospodársky zákonník nepoznal pojem „príslušenstvo k pohľadávke“, mohol
sa úrok z omeškania uplatňovať len samostatne.

Odvolací súd je toho právneho názoru, že okresný súd správne rozhodol, keď na uznanie záväzku
odporcom vykonané dňa 21.02.2001 ako v poradí druhé neprihliadol, pretože opakované uznanie
záväzku je v rozpore s § 131b ods. 6 H.z., ktoré opakované uznanie záväzku nepripúšťa. Nie je preto
možné súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že premlčacia lehota plynula znova od druhého uznania
záväzku, t.j. od 12.02.2001 a že bol návrh na súd podaný navrhovateľom včas. V žiadnom prípade nie je
možné súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že záväzok možno uznať pred aj po uplynutí predchádzajúcej
premlčacej lehoty (10 ročnej) a že by bolo možné premlčaciu lehotu písomným uznaním záväzku
predlžovať, pretože takéto tvrdenie navrhovateľa je v rozpore s ust. § 131c/ ods.2 H.z., ktorý takýto
postup striktne vylučuje tým, že stanovuje len jednu premlčaciu lehotu v trvaní 10 rokov, ktorá môže byť
eventuálne pokračovaním zákonnej 3 ročnej premlčacej lehoty a je viazaná výlučne na uznávací prejav.
Treba zdôrazniť, že ust. § 132 H.z. poskytovalo navrhovateľovi ochranu jeho právu tým, že ho zbavilo
hrozby premlčania. Nie je však z neho možné vyvodiť záver, že by ho bolo zbavilo možnosti uplatniť čo
do dôvodu a rozsahu uznané a premlčaním neohrozené právo na súde.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že premlčacia lehota pre navrhovateľom
uplatnený nárok začala plynúť dňom 23.05.1995 a v súlade s ust. § 131c/ ods.1 H.z. sa započítavala aj
právnym nástupcom, preto ak si navrhovateľ uplatnil svoj nárok podaním na súde až dňa 25.03.2009,
urobil tak po uplynutí premlčacej lehoty, t.j. neskoro.

Okresný súd preto správne rozhodol, keď návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 40.279,03 Eur ako
zvyšok nezaplatenej kúpnej ceny za zásoby, materiál a PHM zamietol. Odvolací súd preto rozhodnutie
okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 a 141 ods.2 O.s.p. tak, že ich náhradu
priznal odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Trovy odvolacieho konania predstavujú
odmenu za zastupovanie za 1 úkon právnej pomoci, a to za vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa
27.01.2012 podľa § 10 a § 14 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb vo výške 506,21 Eur tak, ako si právny zástupca odporcu odmenu v súlade s § 151
O.s.p. uplatnil a vyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 60Cb/62/2009

    potvrdené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam