Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/104/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109221680 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109221680.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. X, XXX XX N. Y., o vymoženie pohľadávky vo výške 208,39 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 5259/09, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7Er/149/2009-23 zo dňa 30. 08. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7Er/149/2009-23 zo dňa 30. 08. 2011 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 7Er/149/2009-23 zo dňa 30. 08. 2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Kmeťova 13, Košice sp. zn. EP 30604/09 zo dňa 17. 07. 2009. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo zmluvy č. XXXXXXX o vydanie kreditnej platobnej karty I., a.s., uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného - spoločnosťou I., a.s., S. J. X, G., zast. SPRÁVOU KREDITNÝCH KARIET, a.s, so sídlom Námestie Sv. Egídia, Poprad a povinným. V článku VIII bode 1 obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet I., ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku. Okresný súd zmluvu o úvere, uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na jej obsah a účastníkov záväzkového vzťahu. Konštatoval, že pre posúdenie okolností, či sa jedná o spotrebiteľský úver, nie je dôležitá právna forma spotrebiteľského úveru, ale dôležité je, že sa jedná o odplatné poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa. Prípadnú klauzulu o použití Obchodného zákonníka nepovažoval za prekážku pre aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Okresný súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc s ohľadom na kritériá, na ktorých je postavený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú doložku skúmal najmä vzhľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom zisťoval, či nie je takým zmluvným ustanovením v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd uviedol, že spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha o vyrovnanie faktickej nerovnosti medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá je postavená na princípe obmedzenia zmluvnej autonómie. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009, ktorý v ňom vyslovil názor, že ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch je subjektívne právo jednotlivca (dodávateľa) obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa), pričom toto obmedzenie je primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa). Okresný súd prihliadol aj na smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z. z. a je potrebné ju aplikovať ako interpretačné pravidlo k vnútroštátnym právnym normám upravujúcim spotrebiteľské právne vzťahy. Podľa smernice nekalé podmienky upravené v článku 3 bode 1 sú tie, ktoré neboli individuálne dojednané a medzi ktoré podľa prílohy k nej (bod 1 písm. q)) patrí aj podmienka, cieľom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výlučne v rozhodcovskom konaní. Poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora ES, najmä na rozhodnutie vo veci Pohotovosť, s.r.o., C-76/10. V posudzovanej veci okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Oprávnený od počiatku sledoval jej koncipovaním to, aby v prípade vzniku zo sporov zo zmluvy, boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými všeobecnými zmluvnými podmienkami. Mohol len zmluvu odmietnuť alebo prijať ako celok, vrátane rozhodcovskej doložky. To je pravdepodobne najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul prostredníctvom vopred určeného rozhodcovského súdu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, vedených na exekučnom súde, ktoré vzbudzujú pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa. Z dôvodov uvedených vyššie okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Nakoľko rozhodcovská doložka bola v čase jej uzatvorenia neprijateľnou podmienkou a ako taká bola od počiatku neplatnou podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka, ako aj smernice, tak rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Keďže rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnej veci je z vyššie uvedených dôvodov nulitným aktom, ktorý nikoho nezaväzuje a na ktorý sa hľadí, akoby neexistoval, okresný súd z dôvodu absencie vykonateľného exekučného titulu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil z neprípustnú a zastavil ju. O náhrade trov exekúcie okresný súd rozhodol podľa ust. § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko oprávnený v konaní nemal úspech a súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, okresný súd im náhradu trov exekúcie nepriznal. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku rovnako, ako ich pre rozsudky všeobecných súdov Slovenskej republiky upravuje Občiansky súdny poriadok. Z uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušným konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Pokiaľ by exekučný súd meritórne skúmal, či plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, je v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na to, že ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní neumožňuje súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu, vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Citované ustanovenie rovnako neumožňuje exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora, najmä na rozhodnutie C-40/08. Podľa jeho názoru z európskeho práva za súčasného právneho stavu nie je možné vyvodiť záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý o svojich právach vedel, ale ich neuplatnil. Ani komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu priamu povinnosť preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že bola narušená zásada rovnocennosti. Do pozornosti dal aj platnú právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku v čase uzavretia zmluvy. Namietaným postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je mu znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu. Zároveň poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že úvahy a postup okresného súdu nie sú správne. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 20,84 Eur s DPH. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa k odvolaniu uviedla, že mu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici (ako súd odvolací) prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, preto sa v odvolaní obmedzil len na konštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 21. 10. 2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 30. 10. 2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. EP 30604/09, vydaný dňa 17. 07. 2009 Rozhodcovským súdom, zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom v Košiciach, ktorým bola odporcovi (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (oprávnenému) dlžnú sumu 208,39 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01. 07. 2009 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 41,87 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorú právny predchodca oprávneného ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 06. 07. 2004. V článku VIII. bode 1 obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet I., a.s. (ďalej len „obchodné podmienky“), ktoré sú súčasťou žiadosti č. XXXXXXX zo dňa 23.06.2004 o vydanie kreditnej platobnej karty I., je obsiahnutá dohoda zmluvných strán, podľa ktorej všetky majetkové spory, ktoré v budúcnosti vzniknú medzi nimi z tejto zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom určeným spoločnosťou Správa kreditných kariet, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 36471160. Podľa § 41 ods. 2, písm. d) Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Odvolací súd považoval záver okresného súdu za správny v tom, že základom pre nárok oprávneného uplatnený v rozhodcovskom konaní je spotrebiteľská zmluva. Správny bol potom aj postup okresného súdu, ktorý daný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prihliadnuc aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 53 ods.1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (platného a účinného k 23. 06. 2004) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 3 ods. 1 citovanej smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Citovaná smernica bola do nášho právneho poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z článku 6 citovanej smernice, je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Podľa rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, Océano Grupo Editorial SA cieľ článku 6 smernice (93/13 EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok. Odvolací súd súhlasí s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená v obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 06. 07. 2004 a určujúca právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky pre vyslovenie záveru o jej neprijateľnosti a absolútnej neplatnosti podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa predovšetkým tým, že žaloby, ktorých cieľom je uspokojenie nárokov z úverových zmlúv podáva v zásade len veriteľ z úverového vzťahu na ním zvolený rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva zo štandardnej formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho a povinný ako dlžník jej obsah nemohol ovplyvniť, mohol len záväzok z úverovej zmluvy ako celok prijať alebo odmietnuť. Nie je možné stotožniť sa s názorom odvolateľa, že súd nerešpektoval prejav vôle spotrebiteľa. Spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení spôsobí a preto od neho nemožno vzhľadom na úroveň jeho informovanosti a jeho vyjednávaciu silu spravodlivo požadovať, aby porozumel jej významu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje nielen Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených všeobecných obchodných podmienok tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o pôžičke, je v rozpore nielen s ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj vnútroštátnymi právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Preto je správne aj jeho rozhodnutie o zastavení exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Uznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.