Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoPr/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109224485 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Štefan Huljak ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109224485.4 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov JUDr. Márie Rišiaňovej a Štefana Huljaka v právnej veci navrhovateľky: U.. Y. F. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, zast.: AK JUDr. Andrea Slezáková, s. r. o., Robotnícka 10, Banská Bystrica, proti odporcovi: Základná škola, so sídlom Trieda SNP 20, Banská Bystrica, zast.: U.. R. X., nar. XX. XX. XXXX, U. rad XX, M., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľky zo dňa 07. 02. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/203/2009-273 zo dňa 19. 12. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa a rozhodol o povinnosti navrhovateľky uhradiť odporcovi trovy konania v sume 99,50 eura do troch dní. Súd zistil, že navrhovateľka žiadala určiť návrhom podaným dňa 30. 11. 2009 neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ktorá jej bola doručená dňa 18. 06. 2009 v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že sa stala nadbytočnou vzhľadom na rozhodnutie navrhovateľa o zrušení pracovných miest. Uviedla, že rozhodnutím odporcu dňa 28. 05. 2009 e. č. 129/2009 o zrušení pracovných miest zamestnancov ju považoval zamestnávateľ za nadbytočnú. Odporca jej dňa 18. 06. 2009 doručil návrh dohody o zmene pracovných podmienok, ktorým jej navrhol zmenu pracovnej zmluvy tak, že jej týždenný pracovný čas sa zmení z 37,5 hodiny na pracovný čas 19 hodín a jej týždenný pracovný úväzok vyučovacej činnosti sa zmení z 23 hodín na 11,5 hodiny. S takýmto návrhom navrhovateľka nesúhlasila. Po tom, čo jej bola doručená výpoveď zo dňa 30. 06. 2009 oznámila, odporcovi, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával a prideľoval jej prácu. Uviedla, že má aprobáciu na vyučovanie predmetov matematika a chémia. K zrušeniu jej pracovného miesta nemohlo dôjsť, nakoľko počet hodín vyučovaných, v ktorých mala aprobáciu matematiky síce klesol o tri hodiny, avšak sa zvýšil počet hodín chémie o 3,5 hodiny, pričom jedine ona mala odbornosť - aprobáciu na predmet chémia. Poukázala, že následne na jej pracovné miesto odporca prijal do pracovného pomeru nového zamestnanca na plný úväzok a to učiteľku F., ktorá mala aprobáciu biológia a chémia a prevzala všetkých 13,5 hodín chémie, ktoré dovtedy učila ona. Podanému návrhu sa odporca bránil. Rozhodnutím zo dňa 18. 05. 2009 došlo k organizačnej zmene vzhľadom na to, že klesol týždenný výkon zo 458,5 vyučovacích hodín na 442 hodín. Rozdiel bol 16,5 hodiny. Rozhodnutím sa tiež sledovalo zabezpečenie odbornosti vyučovania. Po tom, čo navrhovateľka odmietla návrh dohody o zmene pracovných podmienok, na základe ktorých by vyučovala svoj aprobačný predmet, odporca nemal inú možnosť ako pristúpiť k výpovedi z dôvodu nadbytočnosti. Súd zistil, že na základe inej organizačnej zmeny prijatej odporcom dňa 18. 05. 2009 došlo na druhom stupni ZŠ u odporcu k nadbytočnosti. Navrhovateľke odpadla časť jej pracovnej náplne, došlo k zníženiu vyučovacích hodín matematiky a odporca teda nemal potrebu, aby navrhovateľka pre neho vykonávala práce v pôvodnom rozsahu. V súlade so Zákonníkom práce musia byť splnené všetky zákonné predpoklady vymedzujúce daný výpovedný dôvod, avšak o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný rozhoduje zamestnávateľ sám. V tomto smere nemožno preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa. Súd skúma, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce výpovedný dôvod, teda či bola daná príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a skončením pracovného pomeru s navrhovateľkou na základe výpovede a súd zistil, že takáto príčinná súvislosť bola daná, pretože navrhovateľke odpadla časť jej pracovnej náplne. Proti rozsudku odvolanie podala navrhovateľka. Žiadala napadnutý rozsudok zmeniť tak, že jej žalobe bude vyhovené v celom rozsahu a bude jej priznaný nárok na náhradu trov konania. Napadnutý rozsudok považuje navrhovateľka za nezákonný, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom. Súd sa pri vyhodnocovaní vykonaných dôkazov zameral výlučne na preukázanú skutočnosť, že v čase medzi rozhodnutím o inej organizačnej zmene odporcu a daním výpovede navrhovateľke pre nadbytočnosť, bola medzi odporcom ako zamestnávateľom a učiteľkou druhého stupňa U.. X. uzatvorená dohoda o zmene pracovných podmienok, na základe ktorej došlo k preradeniu U.. X. do školského klubu. Výpoveď navrhovateľke bola doručená až po uzatvorení dohody o zmene pracovnej činnosti s U.. X. a v tom čase už navrhovateľka nemohla byť nadbytočná v príčinnej súvislosti s prijatou organizačnou zmenou, nakoľko zníženie výkonov na druhom stupni o 16,5 vyučovacích hodín týždenne bolo dosiahnuté uzatvorením dohody s U.. X.. Navrhovateľka v odvolaní predkladá svoj náhľad na to, akým spôsobom majú byť počítané týždenné výkony na druhom stupni, pričom z jej výpočtu počet vyučovacích hodín, o ktoré sa znížil výkon U.. X. uzatvorením dohody s odporcom o zmene pracovnej zmluvy v čase medzi prijatím inej organizačnej zmeny odporcu a daním výpovede navrhovateľke, dochádza k záveru, že organizačná zmena bola naplnená v celom rozsahu, ba dokonca bol prekročený počet vyučovacích hodín, o ktoré sa znížil výkon vyučovacích hodín na druhom stupni. Dokonca vznikla potreba prijať ďalšieho zamestnanca a nie skončiť pracovný pomer. K uzatvoreniu dohody o zmene pracovnej zmluvy medzi odporcom a U.. X. malo dôjsť až po prijatí organizačnej zmeny odporcu. Tvrdenie odporcu o tom, že pri rozhodovaní o inej organizačnej zmene bolo v počte 442 vyučovacích hodín potrebných pre druhý stupeň na rok 2009 a 2010 započítaných 5 vyučovacích hodín U.. X., považuje za nepravdivé a účelové. Navrhovateľka má za to, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a v dôsledku toho aj nesprávne posúdil vec po právnej stránke, keď konštatoval, že z hľadiska ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce nemožno dohodu uzatvorenú medzi odporcom a U.. X. brať vôbec do úvahy, pretože k uzavretiu tejto dohody nedošlo po skončení pracovného pomeru navrhovateľky, ale ešte pred daním jej výpovede. Navrhovateľka opätovne poukazuje, že odporca pred uplynutím troch mesiacov od skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou prijal do pracovného pomeru U.. F. na jej pracovného miesto ako učiteľku chémie, keďže dovtedy navrhovateľka ako jediná učiteľka mala aprobáciu na vyučovanie predmetu chémia. Odporca jej ponúkol uzatvorenie dohody o zmene pracovných podmienok, podľa ktorej by sa jej týždenný pracovný čas zmenil z 37,5 hodín na 19 hodín, ale zároveň by sa týždenný úväzok jej vyučovacej činnosti zmenil z 23 hodín na 11,5 hodín vyučovacej činnosti týždenne. V konaní bolo preukázané, že počet vyučovacích hodín chémie sa v školskom roku 2009 a 2010 zvýšil z 10 na 13,5 hodiny. Bola jedinou učiteľkou s odbornosťou na vyučovanie chémie, čo v konaní nebolo medzi účastníkmi sporné. Uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok medzi ňou a odporcom by mal odporca zabezpečené vyučovanie len 11,5 hodín chémie na jej osobu. Zvyšné dve vyučovacie chémie by nemal odporca zabezpečené a bol by nútený zamestnať ďalšieho učiteľa s odbornosťou na vyučovanie chémie. Navrhovateľka takto dospela k záveru, že nemohla byť pre odporcu nadbytočná, pretože dokonca vzrástol počet vyučovacích hodín chémie, na ktorej vyučovanie ako jediná mala odbornosť a skončením pracovného pomeru s ňou alebo uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok s ňou by odporca nemal zabezpečené vyučovanie všetkých hodín chémie. Pokiaľ ide o zníženie počtu vyučovacích hodín matematiky, poukázala, že v 7,5 hodín matematiky v školskom roku 2009/2010 vyučovali iní učitelia ako nadčasové hodiny. Odporca resp. riaditeľ školy je povinný pedagogickým zamestnancom najskôr prerozdeliť všetky vyučovacie hodiny v rámci ich vyučovacej činnosti a predchádzať tak vyučovaniu nadčasových hodín a až potom môže pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov pre nadbytočnosť. Navrhovateľka tvrdí, že neodpadla žiadna časť jej pracovnej náplne keďže v školskom roku 2008/2009 vyučovala všetky predmety odborne a v školskom roku 2009/2010 sa zvýšil počet vyučovacích hodín chémie, na ktorý mala ako jediná aprobáciu, o 3,5 hodín. Odporca dokonca ešte počas plynutia výpovednej doby uzavrel pracovný pomer s učiteľkou F., ktorá po nej prevzala vyučovanie všetkých hodín chémie. Záverom navrhovateľka uviedla, že rozhodnutie považuje za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, pretože rieši doposiaľ nenastolenú otázku, ktorej spôsob riešenia je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, má vplyv na prípady podobnej povahy. Rozhodnutie rieši právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená. Navrhla preto, aby v prípade, ak bude napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený, bolo vo výroku rozsudku vyslovené, že dovolanie vo veci je prípustné. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca. Žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť a o trovách rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 OSP. Vo vyjadrení poukazuje, že tvrdenia navrhovateľky už boli predmetom doplneného dokazovania pred Okresným súdom Banská Bystrica a už krajský súd z predložených dôkazov konštatoval, že pri rozhodovaní o inej organizačnej zmene bolo v počte 442 vyučovacích hodín potrebných pre druhý stupeň na rok 2009/2010 započítaných 5 vyučovacích hodín U.. X.. U.. X. mala v školskom roku 2009/2010 vyučovať na druhom stupni 5 hodín týždenne a to etickú výchovu. Navrhovateľka nemala aprobáciu na tento predmet. Odporca zdôraznil, že z hľadiska § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce nemožno dohodu uzatvorenú medzi odporcom a U.. X. vôbec brať do úvahy, pretože k uzatvoreniu tejto dohody nedošlo po skončení pracovného pomeru žalobkyne, ale ešte pred daním jej výpovede. Je pravdou, že odporca ešte pred uplynutím troch mesiacov od skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou prijal do pracovného pomeru U.. F. ako učiteľku chémie. Chémiu, dovtedy ako jediná učiteľka vyučovala navrhovateľka. S navrhovateľkou však bol rozviazaný pracovný pomer a je pochopiteľné, že U.. F. musela vykryť aj vyučovacie hodiny po navrhovateľke. Odporca zdôraznil nesprávnosť konštrukcie právnej zástupkyne navrhovateľky, podľa ktorej: „ako bolo v konaní preukázané, počet vyučovacích hodín chémie sa v školskom roku 2009/2010 zvýšil z 10 na 13,5 hodiny. Keďže som bola jedinou učiteľkou s odbornosťou na vyučovanie chémie, čo v konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok medzi mnou a odporcom by mal odporca zabezpečené vyučovanie len 11,5 hodín chémie mojou osobou. Zvyšné dve vyučovacie hodiny chémie by nemal odporca zabezpečené a bol by nútený zamestnať ďalšieho učiteľa s odbornosťou na vyučovanie chémie“. Odporca poukazuje na § 3 ods. 4 druhá veta zák. č.. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov. Podľa tohto ustanovenia riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia určí týždenný rozsah hodín priamej výchovnovzdelávacej činnosti pedagogickému zamestnancovi (ďalej len „úväzok“) najviac na obdobie školského roka. Prejavom toho je určenie úväzku učiteľa a to, ktorý predmet/ktoré predmety a v akom rozsahu bude/budú tvoriť záväzok učiteľa. Práve preto, že žalobkyňa bola jedinou učiteľkou chémie, žalovaný jej ponúkol v návrhu zo dňa 08. 06. 2009 prácu v rozsahu 11,5 vyučovacích hodín týždenne na vyučovanie predmetu chémie, čo však odmietla. Odporca už na pojednávaní dňa 14. 04. 2009 uviedol, že U.. F. by bola prijatá aj keby žalobkyňa súhlasila s návrhom žalovanej a to v súlade s § 3 ods. 4 druhá veta zákona č. 317/2009 Z. z. aby vyučovala dve hodiny predmetu chémia. Vôľa žalobkyne ani jej prejav vôle, že neprijala návrh zo dňa 08. 06. 2009 nebol samotnou žalobkyňou ani prostredníctvom jej právnej zástupkyne spochybňovaný. Odporca zaujal stanovisko aj k tvrdeniu právnej zástupkyne navrhovateľky, že 7,5 hodiny matematiky v školskom roku 2009/2010 vyučovali iní učitelia ako nadčasové hodiny. Poukázal, že skutočnosť, že niektorí pedagogickí zamestnanci vyučujú dva aprobačné predmety, majú vyššiu mieru vyučovacej povinnosti (viac ako 23 hodín týždenne) neznamená, že majú nadčasový výkon práce práve vyučovaním hodín matematiky. Odporca neakceptuje odkaz právnej zástupkyne žalobkyne na vyjadrenie Mestského úradu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 06. 2011, značka OSK - SUR/163280/2011 (č. l. 177 spisu), že u odporcu nedošlo v školskom roku 2009/2010 k zníženiu počtu žiakov druhého stupňa ZŠ oproti predchádzajúcemu školskému roku 2008/2009, ale naopak k ich zvýšeniu. Tým nedošlo k zníženiu počtu tried a teda nemohlo dôjsť ani k zníženiu počtu vyučovacích hodín povinných predmetov a teda k zníženiu počtu výkonov na druhom stupni, preto rozhodnutie odporcu ako zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 18. 05. 2009, ktorý rozhodol o znížení počtu vyučovacích hodín na druhom stupni, považuje za v rozpore so skutočným stavom a skutočnými potrebami ZŠ. Odporca opätovne vysvetlil, že zníženie počtu tried vôbec nesúvisí so znížením počtu vyučovacích hodín a teda toto nemožno použiť ako argument na to, že ani nedošlo k zníženiu počtu výkonov na druhom stupni. Právna zástupkyňa žalobkyne túto spojitosť uvádzanú v odvolaní právne neodôvodnila. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). Napriek tomu, že v priebehu konania okresným ako aj odvolacím súdom bolo viackrát vysvetlené, akým spôsobom je potrebné pristupovať k právnemu riešeniu navrhovateľkou nastolenej otázky, a ktoré tvrdenia navrhovateľky je potrebné skutkovo preskúmavať, pretože majú vplyv na právne posúdenie veci, a ktoré nie, odvolací súd opätovne uvádza. Dňa 18. 05. 2009 odporca t. j. Základná škola, Trieda SNP 20, 974 47 Banská Bystrica, prijala iné organizačné zmeny. Podľa týchto celkový týždenný výkon v školskom roku 2008/2009 vo výške 458,5 vyučovacích hodín na druhom stupni ZŠ sa v školskom roku 2009/2010 mení na celkový týždenný výkon vo výške 442 vyučovacích hodín, čím dochádza k zníženiu výkonov o 16,5 vyučovacích hodín týždenne. Po prepočítaní z rozsahom týždenného úväzku pedagogických zamestnancov dochádza k zníženiu prepočítaného počtu pedagogických zamestnancov o 0,7. Po prijatí tejto organizačnej zmeny odporca ponúkol navrhovateľke dohodu o zmene pracovných podmienok, podľa ktorej sa jej pracovný čas mení z 37,5 hodín podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre výkon práce vo verejnom záujme na týždenný pracovný čas 19 hodín. Týždenný úväzok vyučovacej činnosti sa mení z 23 hodín na 11,5 hodín vyučovacej činnosti týždenne. Účinnosť tejto zmeny nastáva od 01. 09. 2009. Navrhovateľka ponúkanú dohodu o zmene pracovných podmienok neprijala. Túto skutočnosť oznámila zamestnávateľovi písomne dňa 10. 06. 2009. Odporca preto dňa 18. 06. 2009 vypracoval a následne navrhovateľke doručil výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. V tejto výpovedi sa okrem iného uvádza: „Rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 18. 05. 2009 evidenčné číslo 129/2009 boli prijaté iné organizačné zmeny, ktoré boli prerokované ZO OZ pri ZŠ, Trieda SNP 20, Banská Bystrica dňa 15. 05. 2009. Na základe toho Vám zamestnávateľ dňa 08. 06. 2009 predložil návrh na dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 08. 06. 2009, evidenčné číslo 150/2009, ktorý ste neprijali. Z uvedeného dôvodu ste sa stali nadbytočnou, a preto s Vami zamestnávateľ končí pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce“. Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iných organizačných zmenách. Hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa pri tomto výpovednom dôvode je, že dôvod musí existovať najneskôr v čase dania výpovede. Predpokladom výpovedného dôvodu nadbytočnosti je, že v dôsledku realizácie organizačnej zmeny v dohľadnom čase - spravidla vo výpovednej dobe - stratí zamestnávateľ možnosť zamestnanca zamestnávať. Uplatnenie výpovedného dôvodu nadbytočnosti je teda možné už vtedy, keď sa o organizačnej zmene rozhodne. Pri preskúmavaní existencie výpovedného dôvodu nadbytočnosti je potrebné zisťovať, či išlo o zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce, alebo iné organizačné zmeny. Je potrebné zistiť či sa zamestnanec stal skutočne nadbytočným. Zamestnávateľ však musí preukázať, že po skončení pracovného pomeru počas obdobia troch mesiacov znovu nevytvoril zrušené pracovné miesto a na toto miesto neprijal iného zamestnanca. Je potrebné zaoberať sa aj otázkou, či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. O výbere zamestnanca, ktorý sa má stať nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ. Výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce by nebol daný, ak by zamestnávateľ takto chcel skončiť pracovný pomer so zamestnancom zaradeným na pracovisku alebo vykonávajúcim práce, ktorých sa predmetná organizačná zmena netýka. Rovnako aj v prípade, keby nadbytočnosť zamestnanca bola dôsledkom uzatvorenia pracovných pomerov s novými zamestnancami. Navrhovateľka odmietla zmenu pracovnej náplne a inú vhodnú prácu zamestnávateľ pre navrhovateľku nemal. Bola tak splnená aj podmienka § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce. V konaní bolo preukázané, že k inej organizačnej zmene došlo. V dôsledku inej organizačnej zmeny došlo na druhom stupni ZŠ k zníženiu prepočítaného počtu pedagogických zamestnancov o 0,7. V priebehu dokazovania nebolo preukázané, že by v čase prijímania iných organizačných zmien a následne v školskom roku 2009/2010 neboli organizačné zmeny organizované. Na druhom stupni základnej školy odporcu teda vznikla nadbytočnosť o 0,7. Pri rozhodovaní o výbere zamestnanca, ktorý sa má stať nadbytočným, rozhodol zamestnávateľ, že pôjde o navrhovateľku. Navrhovateľke bola ponúknutá zmena pracovného zaradenia, čo neprijala. V priebehu troch mesiacov po skončení pracovného pomeru nebolo znovu vytvorené zrušené pracovné miesto navrhovateľky. To, že hodiny chémie, ktoré navrhovateľka mohla vyučovať v rámci svojej aprobácie, prevzala novoprijatá zamestnankyňa U.. F. bol dôsledok skutočnosti, že navrhovateľka odmietla dohodu o zmene pracovných podmienok a teda odmietla aj vyučovať chémiu, čo viedlo k tomu, že jej bola daná výpoveď. Odporca ako zamestnávateľ nemohol zostať bez pokrytia vyučovania chémie odborným pracovníkom a prijal novú zamestnankyňu. Táto však nebola prijatá na zrušené pracovné miesto navrhovateľky. U.. F. zabezpečovala vyučovanie chémie, ktoré mohla zabezpečovať navrhovateľka ak by bola pristúpila k zmene dojednaných podmienok pracovnej zmluvy. V tejto súvislosti aj odporca potvrdil, že nový zamestnanec na vyučovanie dvoch hodín chémie by bol musel byť prijatý v každom prípade. Postup zamestnávateľa nebol znovu vytvorením zrušeného pracovného miesta navrhovateľky. Argumentáciu navrhovateľky týkajúcu sa rôznych pracovných hodín, ktoré by bola mohla vyučovať v druhom stupni, nemožno prijať. Nie iba preto, že v tejto súvislosti je argumentácia navrhovateľky neprehľadná a nevychádza z organizácie práce odporcu, ale preto, že by nešlo o naplnenie požiadavky Zákonníka práce § 63 ods. 2 písm. b/. Toto ustanovenie výslovne uvádza: „Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, alebo sa podrobiť predchádzajúce j príprave na túto inú prácu“. Zo znenia zákona teda vyplýva, že zamestnávateľ musí mať pre zamestnanca v čase dania výpovede inú vhodnú prácu, ktorú mu môže ponúknuť. Ustanovenie zákona nevyžaduje, aby zamestnávateľ svoju činnosť organizačne prispôsobil požiadavkám zamestnanca a nové pracovné miesto pre nadbytočného pracovníka vytvoril. Úvahy navrhovateľky o tom, ktoré vyučovacie hodiny a v akom rozsahu by mohla vyučovať by možno mohli byť aj reálne, ale iba vtedy ak by odporca prispôsobil svoju organizačnú štruktúru požiadavkám navrhovateľky. Súd však v žiadnom prípade nemôže nariaďovať zamestnávateľovi akým spôsobom má svoje úlohy plniť alebo akým spôsobom má vystavať organizáciu práce. Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Nebola však v konaní úspešná a preto jej náhrada s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP s použitím ust. § 224 ods. 1 OSP nemohla byť priznaná. Úspešný odporca si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania a svoj nárok formuloval vetou, ktorou žiadal o trovách rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 1 OSP. Pri rozhodovaní o priznaní odvolacích trov, krajský súd použil ust. § 150 ods. 1 OSP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že navrhovateľka v dôsledku organizačných zmien prišla o prácu. Napriek žiadosti navrhovateľky odvolací súd nevyslovil vo výroku potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné. Odvolací súd si neosvojil názor navrhovateľky, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Otázka platnosti výpovede podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je v rozhodovacej praxi súdov často krát riešená. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.