Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/234/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110203330 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110203330.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v obchodnoprávnej veci navrhovateľa METALWELD FIPROM POLSKA Sp. z o.o., so sídlom ul. Mikolajczyka 57, 41/200 Sosnowiec, Poľská republika, IČO: 271 898 531, zast. advokátom JUDr. I. Piotr Giebel, Sladovnícka 22, 917 01 Trnava proti odporcovi TECHNOMOL WELD, s.r.o. so sídlom Veselé 47, 922 08, IČO: 44 127 308, zast. AK KAŠUBA spol. s r.o., Horná 41, P.O. Box 60, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 10.403,72 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 64Cb 92/2010-140, IČS: 6110203330 zo dňa 10. septembra 2010 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 64Cb 92/2010-140, IČS: 6110203330 zo dňa 10. septembra 2010 p o t v r d z u j e .
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 332,05 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 10.403,72 Eur bez úroku z omeškania, ktorý si navrhovateľ uplatnil spolu s istinou vo výške 9% ročne zo sumy 4.987,04 Eur od 06.11.2007 do zaplatenia a zo sumy 5.416,68 Eur od 12.09.2009 do zaplatenia z toho dôvodu, že nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie úroku z omeškania, ktorého výšku navrhovateľ upravil na 13% ročne z dlžných súm vylúčil uznesením č.k. 64Cb 92/2010-146 zo dňa 10.09.2010 na samostatné konanie.
Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že v konaní bolo preukázané, že medzi navrhovateľom ako zahraničnou právnickou osobou a odporcom ide o obchodno-záväzkový vzťah s medzinárodným prvkom, preto naň bolo potrebné aplikovať Viedenský dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 160/1991 Zb., ktorého ustanovenia majú podľa § 756 Obch. zák. prednosť pred úpravou kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka.
Okresný súd zistil, že účastníci konania vzájomne obchodovali už od septembra 2005, pričom ich vzťahy sa riadili režimom kúpnej zmluvy vzniknutej na základe objednávok odporcu. V prejednávanej veci dodal navrhovateľ odporcovi na základe jeho objednávky ním požadovaný tovar, ktorý bol špecifikovaný v medzinárodných nákladných listoch č. 5926530 a č. 3937977, pričom dopravu si odporca zabezpečoval sám a prevzatie tovaru na medzinárodných nákladných listoch potvrdil. Dňa 18.11.2009 došlo medzi účastníkmi k odsúhlaseniu dlhu a odporca potvrdil, že v tom čase existoval jeho dlh voči navrhovateľovi
v sume 13.403,72 Eur. Následne odporca poskytol navrhovateľovi plnenie v sume 3.000,-Eur, z ktorého časť v sume 2.986,80 Eur bola za účelom úhrady faktúry č. 0071/09/09 na túto započítaná, avšak zvyšok v sume 10.403,72 Eur odporca neuhradil. Odovzdaním a prevzatím tovaru došlo tak k uzavretiu kúpnych zmlúv a ku vzniku povinnosti odporcu zaplatiť kúpne ceny.
Okresný súd ohľadom námietok odporcu o tom, že preklady listinných dôkazov predložené navrhovateľom nezodpovedajú požiadavkám právneho poriadku Slovenskej republiky uviedol, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a ani Spravovacieho poriadku pre súdy nevyplýva povinnosť účastníka predkladať preklady listín urobené prekladateľmi zapísanými len v zozname prekladateľov Slovenskej republiky a odporca ani žiadnym spôsobom nekonkretizoval, v čom po obsahovej stránke navrhovateľom predložené preklady nie sú správne a v čom ich spochybňuje, v dôsledku čoho na jeho argumenty neprihliadol. Na náhradu trov konania zaviazal podľa § 142 ods.1 O.s.p. odporcu, pretože navrhovateľ bol v konaní plne úspešný.
S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca a podal proti nemu včas odvolanie, ktoré doručil faxovým podaním dňa 18.11.2010 a potvrdil podaním zo dňa 28.03.2011. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie okresného súdu nepovažuje za vecne správne, preto ho navrhol zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť, pričom poukázal na svoje tvrdenia uvedené v konaní pred súdom prvého stupňa v písomnej aj ústnej forme a naďalej zotrval na svojej námietke o tom, že preklady listín, ktoré navrhovateľ predložil v cudzom jazyku ako dôkazy svojich tvrdení v tomto súdnom konaní nezodpovedajú požiadavkám vyplývajúcim z právneho poriadku Slovenskej republiky, pretože neboli urobené prekladateľmi zapísanými do zoznamu prekladateľov a tlmočníkov vedeným Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Poukázal tiež na to, že relevancia prekladov listín, ktoré slúžili súdu prvého stupňa ako dôkazy na tvrdenia navrhovateľa nebola preukázaná, pretože v spise sa nenachádzajú žiadne potvrdenia o tom, že zahraničný prekladateľ, ktorý preklady vyhotovil, je oprávnený tieto robiť pre súdne konanie. Konanie okresného súdu má preto inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý považoval odvolanie odporcu za účelové a bezdôvodné. Odporca podľa jeho názoru neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, na ktoré by nebol navrhovateľ už v rámci prvostupňového konania reagoval a ani také skutočnosti, s ktorými by sa nebol okresný súd v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Zotrval na svojom názore, že okresný súd rozhodol vecne správne, preto navrhol rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil v sume 332,05 Eur.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia napadnutého odvolaním, pričom na doplnenie k tvrdeniam odporcu obsiahnutým v odvolaní uvádza nasledovné:
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je právo navrhovateľa na zaplatenie kúpnej ceny tovaru dodaného odporcovi na základe jeho objednávok, ktorého hodnotu navrhovateľ vyfakturoval faktúrou č. FE 0078/10/09 zo dňa 06.10.2009 na sumu 4.987,04 Eur so splatnosťou 05.11.2009 a faktúra č. FE 0071/09/09 zo dňa 11.09.2009 na sumu 8.403,38 Eur so splatnosťou 11.10.2009, pričom odporca na faktúru v sume 8.403,38 Eur zaplatil sumu 2.986,70 Eur, čím zostal nezaplatený zvyšok vo výške 5.416,68 Eur. Tak, ako to vyplýva z medzinárodného nákladného listu pod č. SK 3937977 zo dňa 06.10.2009 odporca prevzal od navrhovateľa zásielku zabalenú v 4 drevených paletách o celkovej hmotnosti 4240 kg, prepravovanú vozidlom ev.č. F. XXX Z. spolu s návesom ev.č. F. XXX E. v sume 4.987,04 Eur, pričom prevzatie tovaru riadne potvrdil a v priebehu celého konania ani túto skutočnosť nenamietal.
Rovnako prevzal odporca aj tovar špecifikovaný v objednávke zo dňa 24.08.2009 č. BB 090545 dňa 14.09.2009 v 7 drevených paletách o váhe 7500 kg, čo potvrdil na medzinárodnom nákladnom liste č. SK 5926530. Tovar bol prepravovaný vozidlom ev.č. F. XXX Z. a prívesom ev.č. F. XXX E..
Dňa 18.11.2009 účastníci konania spísali záverečný finančný výkaz o tom, že do 31.10.2009 predstavoval dlh odporcu z faktúry FE 0071/09/09 sumu 8.403,48 Eur, na ktorú sa započítala platba odporcu 3.000,-Eur pod VS 700909 a 710909 uhradená dňa 10.11.2009 a z faktúry č. FE 0078/10/09 dlh v sume 4.987,04 Eur a z faktúry č. FE 0070/09/09 v sume 13,20 Eur.
V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné ani to, že títo navzájom obchodovali niekoľko rokov, a to už od septembra 2005, pričom vzťahy sa medzi nimi riadili režimom kúpnej zmluvy, ktoré vznikali na základe objednávok odporcu. Kúpne zmluvy sa vzhľadom k tomu, že navrhovateľ je zahraničná právnická osoba spravovali režimom kúpnej zmluvy podľa Dohovoru OSN, podľa ktorého nemusí byť zmluva uzatvorená v písomnej forme a stačí, ak prevzatie tovaru je potvrdené v nákladných listoch. Súd v konaní tiež zistil, že akákoľvek komunikácia medzi účastníkmi konania prebiehala v anglickom jazyku, odporca nikdy žiaden tovar nereklamoval a ani obrana odporcu nespočívala v námietkach proti základu a výške uplatnenej sumy, ale len v tom, že listinné dôkazy, ktorými navrhovateľ preukazoval svoje tvrdenie neboli preložené do slovenského jazyka prekladateľom, ktorý by bol zapísaný v zozname prekladateľov a tlmočníkov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ale prekladateľom z Poľskej republiky. Z tohto dôvodu potom odporca nepovažoval nárok navrhovateľa za preukázaný zákonným spôsobom pre účely konania v Slovenskej republike.
Podľa čl. 30 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 160/1991 Zb. je predávajúci povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa na ne vzťahujú a vlastnícke právo k tovaru ako vyžaduje zmluva a tento dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto dohovorom.
Podľa čl. 53 cit. dohovoru OSN je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto dohovorom.
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a okresný súd na základe riadne zisteného skutkového stavu dospel k správnemu právnemu záveru, keď odporcu zaviazal na úhradu kúpnej ceny tovaru, ktorý nesporne prevzal a hodnotu ktorého navrhovateľovi nezaplatil.
Jediné tvrdenie obsiahnuté v odvolaní, ktoré sa týkalo nevieryhodnosti listinných dôkazov preložených poľským prekladateľom do slovenského jazyka nie je podľa názoru odvolacieho súdu opodstatnené, pretože z medzinárodných nákladných listov, ktoré odporca riadne prevzal a potvrdil jednoznačne vyplýva prevzatie konkrétneho, riadne špecifikovaného tovaru odporcom, čo odporca ani v konaní pred prvostupňovým súdom, ako ani v odvolacom konaní nenamietal, preto je z nich aj keby neboli medzinárodné nákladné listy CMR č. 5926530 a č. 3937977 preložené, dostatočne jasné, aký tovar, v akom množstve a kedy odporca prevzal a akú cenu má za tento tovar zaplatiť. Špecifikácia tovaru tak, ako vyplýva z medzinárodných nákladných listov jednoznačne korešponduje s tovarom, ktorý si odporca u navrhovateľa objednal, v dôsledku čoho nie sú jeho argumenty týkajúce sa nepreukázania nároku navrhovateľa len z toho dôvodu, že listiny boli preložené poľským prekladateľom, a nie prekladateľom slovenským, dôvodné.
V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že spochybňovanie právnej relevancie prekladov vykonaných kompetentnou osobou - prekladateľom H. G., ktorý je oficiálne vedený ako prekladateľ z jazyka poľského do jazyka slovenského a ktorý svoj preklad riadne opatril pečiatkou a podpisom s tým, že na pečiatke je vytlačené jeho meno a priezvisko a rovnako boli predpísaným spôsobom preložené aj listiny z jazyka anglického do jazyka poľského prekladateľskou agentúrou, ktorá je riadne zapísaná
na Ministerstve spravodlivosti v Poľskej republike, nie je opodstatnené. Nejedná sa tak, ako to vyplýva z údajov obsiahnutých na prekladateľských listinách o nekvalifikované preklady, pretože ani Občiansky súdny poriadok a ani žiaden iný právny predpis nezakazuje predkladať účastníkom konania v občianskom súdnom konaní vedenom pred slovenskými súdmi listinné dôkazy, ktoré sú preložené oficiálne zapísaným, hoci aj zahraničným legálne evidovaným prekladateľom do slovenského jazyka.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, preto rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 a 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Odmena za zastupovanie predstavuje 1 úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu, doručené Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 05.05.2011 vo výške 270,54 Eur podľa § 10 a § 14 ods.1 písm.c/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, 1x režijný paušál v sume 7,41 Eur podľa § 16 ods.3 cit. vyhl. a 19% DPH vo výške 54,10 Eur, t. j. celkom 332,05 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.