Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/101/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110203572 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110203572.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľa L. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. B., Z. Q. XX, zastúpeného JUDr. Alenou Babišovou, advokátkou, so sídlom Banská Bystrica, Pestovateľská 2682/18, proti odporkyni X. X., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. B., F. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Bejdovou, so sídlom Advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Skuteckého 30, za účasti maloletých detí L. X., nar. XX. XX. XXXX a maloletej F. X., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom B. B., Mlynská XX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/20/2010-222 z 02. 03. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd v poradí druhým rozsudkom uložil navrhovateľovi ako otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na výživu maloletej L. X., nar. XX. XX. XXXX, výživným v sume 190 Eur mesačne a na maloletú F. X., nar. XX. XX. XXXX, výživným v sume 210 Eur mesačne, počnúc dňom 28. 12. 2010, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky (odporkyne) X. X.. Za obdobie od 28. 12. 2010 do 02. 03. 2012, kedy vo veci rozhodol, vyčíslil dlžné výživné u maloletej L. na 980 Eur a u maloletej F. na 1.120 Eur. Otcovi uložil povinnosť uhradiť dlžné výživné k rukám matky v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. O zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky rozhodol v rozsudku, ktorým manželstvo účastníkov rozviedol. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 28. 12. 2010. Po opätovnom prejednaní veci a doplnení dokazovania v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/26/2011 z 30. 05. 2011 dospel k názoru, že zákonným kritériám, podľa ktorých sa určuje vyživovacia povinnosť rodičov, zodpovedá výživné v sume 190 Eur na maloletú L. a 210 Eur na maloletú F. vzhľadom na ich rozdielny, ale v oboch prípadoch dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý u oboch detí vyžaduje zvýšené finančné náklady nielen na ich výživu a bežné materiálne zabezpečenie, ale aj na lieky, liečivá, lekársku i ďalšiu odbornú starostlivosť. Matke detí bráni celodenná osobná starostlivosť o dcéru F. zabezpečiť si príjem výkonom vlastnej profesie. Je odkázaná len na sociálne dávky. Schopnosti otca platiť výživné v určenej výške posudzoval podľa § 75 ods. 1 druhej vety zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine"), majúc za to, že sa otec detí bez vážnych dôvodov vzdal výhodnejšieho zamestnania a majetkového prospechu, keď ako spoločník spoločnosti PRŠANEC s. r. o., Banská Bystrica túto spoločnosť predal a ako konateľ a zamestnanec spoločnosti PRŠANEC s. r. o., Banská Bystrica sa vzdal vyššieho príjmu, než ktorý dosahuje u aktuálneho zamestnávateľa B. T. Transport, s. r. o., Trenčín. Skutočný príjem otca v spoločnosti PRŠANEC s. r. o. sa zistiť nepodarilo. Za nedôveryhodné považoval tvrdenie otca a svedka X. C., že otec detí vykonáva funkciu konateľa v obchodnej spoločnosti RAT, s. r. o., Banská Bystrica len za jednorázovú odmenu 100 Eur, ktorá mu má byť vyplatená po podaní daňového priznania, najmä keď táto spoločnosť má sídlo v dome, v ktorom žije otec so svojou matkou. Ani výsluchom aktuálnej partnerky otca D.. A. K. sa súdu nepodarilo objasniť okolnosti predaja spoločnosti PRŠANEC s. r. o., spoločného podnikania otca a D.. A. K., ani prevodu nehnuteľnosti otca na D.. A. K.. S ohľadom na odbornú spôsobilosť otca prijal okresný súd záver, že otec nevyužíva svoju odbornosť, schopnosti a možnosti na zabezpečenie čo najlepšieho príjmu. Po zistení, že otec detí od mesiaca august 2011 prispieval na výživu dcér výživným len v sumách po 50 Eur mesačne, uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť k rukám matky detí dlžné výživné v zákonnej lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal z dôvodu, že ani jedna zo strán si právo na náhradu trov konania neuplatnila. Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním navrhovateľ. Prvostupňovému súdu vytkol, že vo svojom rozhodnutí sa napriek pokynu odvolacieho súdu opätovne nevyporiadal podrobne, ktoré matkou tvrdené náklady na výživu a výchovu detí považoval za odôvodnené a preukázané. Od matky ani nevyžadoval potvrdenia o nákupe liekov a liečiv pre maloleté deti napriek tomu, že z výpisov z účtu poistenca predložených súdu navrhovateľom bolo zistiteľné, že za obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 07. 2011 uhrádzala matka na liečbu a lieky maloletých detí oveľa nižšie sumy, ako v konaní uvádzala. Prvostupňový súd v rozhodnutí iba všeobecne konštatoval, že zdravotný stav maloletých detí vyžaduje zvýšené finančné náklady nielen na ich výživu a bežné materiálne zabezpečenie, ale aj na lieky, liečivá a lekársku a ďalšiu odbornú starostlivosť. Súd nevzal do úvahy námietky otca podložené výpoveďou svedkyne F.. V. V. vo vzťahu k údajnej liečbe maloletých detí metódou EEG feedback. Otec detí pozná zdravotný stav maloletých detí. Nespochybňuje, že maloletá F. je ťažko zdravotne postihnutá a pohybuje sa iba pomocou mechanického vozíka. Zdravotný stav maloletej F. sa nezlepšuje aj z dôvodu, že matka s maloletou F. necvičí, jej zdravotný stav zanedbáva, nevyužíva kúpeľnú liečbu v rehabilitačnom zariadení Kováčová, na ktorú má maloletá F. nárok. Namiesto tejto terapie vystavuje dieťa platenej doplnkovej liečbe, napr. metódou EEG feedback, ktorá by mala pre dieťa význam len, ak by na takúto liečbu bola zdravotne a psychicky spôsobilá. Matka dieťaťa nadhodnocuje výdavky nad osobnú a zdravotnú starostlivosť maloletej F.. Maloletá F. je od 02. 09. 2011 žiačkou Špeciálnej základnej školy na Ďumbierskej 15 v Banskej Bystrici, v školskej jedálni sa nestravuje a na začiatku roka platené príspevky do ZRPŠ uvádza matka vo vyššej sume než boli skutočne zaplatené. Pri škole je funkčný školský klub, v ktorom môže dieťa tráviť čas od 6.30 hod. ráno do 16.30 hod., čo umožňuje matke maloletej hľadať si zamestnanie, ktorému sa zámerne vyhýba, aby jej nebol odňatý opatrovateľský príspevok. V prípade preukázanej potreby celodennej starostlivosti o maloletú F. by opatrovateľský príspevok na ňu mohli poberať rodiča odporkyne, ktorí sú starobní dôchodcovia a v starostlivosti o deti matke pomáhajú. Maloletú F. do školy vozí otec odporkyne. Maloletá L. je zdravé dieťa, ktoré nevyžaduje žiadnu špeciálnu opateru. Navštevuje Základnú školu na Tajovského ulici v Banskej Bystrici a na jej výchovu a výživu nemôže vynakladať odporkyňa sumu 405,20 Eur ako tvrdila. Záver okresného súdu, že sa otec vzdal výhodnejšieho zamestnania a majetkového prospechu a z tohto dôvodu by súd mal posudzovať schopnosti a možnosti otca platiť výživné podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie je správny. Navrhovateľ bol živnostníkom od roku 2007 do 19. 03. 2011, ale aktívne ako fyzická osoba nepodnikal už od roku 2007. Spoločnosť PRŠANEC s. r. o. bola v strate už od roku 2008. Práve z dôvodov pretrvávajúcej straty previedol navrhovateľ celý svoj obchodný podiel odplatnou zmluvou o prevode obchodného podielu za cenu 9.559,85 Eur na nadobúdateľa. Z odplaty za prevod obchodného podielu vyplatil navrhovateľ ako zmenečný ručiteľ časť kontokorentného úveru poskytnutého bankou obchodnej spoločnosti PRŠANEC s. r. o. a ako spoludlžník uzavrel aj dohodu o pristúpení k záväzku z kontokorentného úveru, ktorý naďalej navrhovateľ spláca. Dôvody, pre ktoré navrhovateľ pristúpil k odpredaju obchodného podielu (nesplatený úver a i ďalšie pretrvávajúce záväzky spoločnosti a nepriaznivý vývoj neustále zhoršujúci stav spoločnosti v dôsledku hospodárskej krízy) navrhovateľ súdu preukázal. Pracovný pomer u spoločnosti PRŠANEC s. r. o. dohodou k 31. 07. 2011 ukončil navrhovateľ z dôvodu predaja svojho obchodného podielu a z dôvodu, že nadobúdateľ tohto obchodného podielu nemienil zamestnávať pôvodných zamestnancov spoločnosti. Ihneď od 01. 08. 2011 sa otec zamestnal v spoločnosti B.T. Transport s. r. o., Trenčín. Príjmy spoločnosti PRŠANEC s. r. o. aj B.T. Transport s. r. o., boli súdu doložené. S majiteľom spoločnosti RAT s. r. o., Banská Bystrica dohodnutá odmena za výkon funkcie konateľa 100 Eur ročne zodpovedá rozsahu vykonávanej činnosti navrhovateľom pre túto spoločnosť 15 až 20 minút týždenne. Dôvodom prevodu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území A. v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a O. X. bola potreba uchrániť rodinný dom s priľahlými nehnuteľnosťami pre rodinu po dedičskom konaní vedenom po nebohom F. X. - bratovi navrhovateľa. Dedičia zo zákona dedičstvo po F. X. odmietli a dedičstvo pripadlo štátu. Štát a veritelia nesúhlasili s uzavretím dohody o prenechaní predloženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov, preto bola uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 19. 02. 2010 nariadená likvidácia dedičstva. Poručiteľ F. X. bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností o veľkosti podielu 1/6. Matka poručiteľa vlastniaca podiel 4/6-iny nemala finančné prostriedky na odkúpenie podielu nebohého F. X.. Cenu podielu vyplatila D.. A. K.. Pri rozhodovaní o výške výživného prvostupňový súd nezohľadnil mesačné náklady navrhovateľa vo výške 372,22 Eur na rôzne poistky, splátku úveru, na rekonštrukciu rodinného domu, v ktorom bývajú matka s deťmi, príspevok na inkaso a bývanie, platby za komunálny odpad. Od marca 2012 prispieva otec na výživu maloletých detí výživným po 70 Eur mesačne a jeho snahou je prispievať na opodstatnené a matkou preukázané náklady vynaložené na maloleté deti aj vyššou sumou, pokiaľ to jeho zárobkové možnosti dovolia. Prvostupňovým súdom určená výška výživného je v rozpore so Zákonom o rodine aj z dôvodu, že nie je vymožiteľné; po jeho úhrade by navrhovateľovi nezostalo ani životné minimum. Navrhovateľ uznávajúc, že zdravotný stav maloletej F. vyžaduje určiť vyššie výživné navrhuje zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že na maloletú F. bude určené výživné sumou 80 Eur mesačne a na maloletú L. vo výške 60 Eur mesačne a zročné výživné sa povolí otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach určených vo výške zodpovedajúcej zárobkovým možnostiam navrhovateľa, eventuálne nech odvolací súd rozsudok okresného súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila len odporkyňa. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Zopakovala, že náklady na starostlivosť o maloleté deti vyjadrila v reálnej výške. Výživné sa určuje do budúcna tak, aby pokrylo nielen každodenné výdavky na bežné potreby detí, ale aj vyskytujúce sa len v určitých obdobiach a potreby náhodilé. Je pravda, že niektoré liečebné procedúry ako Pyramída alebo Biofeedback resp. EEG feedback deti v súčasnosti neabsolvujú, ale iba z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Ich prospešnosť pre deti potvrdila svedkyňa X.. F. Q. psychologička. Matkou vykázané výdavky nezahŕňajú ani napr. náklady na kúpeľnú liečbu, ktoré by pre svoj zdravotný stav mali maloleté deti absolvovať minimálne raz ročne. Medzi výdavky na deti odporkyňa nezahrnula ani klasickú obuv a ošatenie. Pre poruchy gastroenterologického charakteru je liečba alternatívnymi liečivami pre maloleté deti vhodná. S návštevou školy nie sú výdavky len na začiatku (poistenie a príspevok na ZRPŠ), ale v priebehu celého roka. Maloletá F. má problémy s jemnou motorikou. Z toho dôvodu je odporkyňa nútená zaobstarávať pre ňu špeciálne písacie potreby, ktoré sú finančne náročnejšie. Nepravdivé je tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa bráni styku otca s dcérami. Maloleté deti sú vo veku 14 rokov, kedy vedia vyjadriť vlastný názor na styk s otcom. Navrhovateľ bezdôvodne vytýka odporkyni, že zanedbáva starostlivosť o maloleté deti. Kúpeľnú liečbu maloletej F. uhrádza zdravotná poisťovňa, ale vzhľadom na jej zdravotný stav je nutná aj účasť doprevádzajúcej osoby, ktorá si kúpeľnú liečbu hradí sama. Cena kúpeľnej liečby 330 Eur na 4 - 5 týždňov je pre odporkyňu položka, ktorú si nemôže dovoliť. Za bezočivú považuje výtku navrhovateľa, že spotreba plienok pre maloletú F. je vysoká, pretože je odporkyňa nevozí na toaletu. Odporkyňa sa o maloleté dcéry stará s vypätím všetkých fyzických aj psychických síl. Manipulácia so 14-ročným dieťaťom, ktoré nie je schopné sa samé pochybovať, je pre odporkyňu ako subtílnu ženu prinajmenšom vyčerpávajúca. Ochorenia, pre ktoré je maloletá L. od narodenia sledovaná odbornými lekármi, nie sú bežnými chorobami. Tvrdením, že maloletá L. je zdravé dieťa s bežnými chorobami a nevyžaduje žiadnu špeciálnu opateru, ani zvýšené náklady na výživu, navrhovateľ extranne zľahčuje jej zdravotný stav. Dôkazom o správnosti úvah prvostupňového súdu, že sa navrhovateľ vzdal výhodnejšieho zamestnania a majetkového prospechu, je jeho klesajúci príjem v spoločnosti PRŠANEC s. r. o. a mzda, ktorú dosahuje u súčasného zamestnávateľa B.T. Transport s. r. o.. Vysvetlenia podané navrhovateľom k prevodu nehnuteľností na D.. A. K. sa týkajú iba matky navrhovateľa O. X., ale nevysvetľujú, aké dôvody viedli navrhovateľa k prevodu svojho spoluvlastníckeho podielu na D.. A. K., ani skutočnosť, ako naložil navrhovateľ s finančnými prostriedkami získanými z predaja nehnuteľnosti. Odporkyňa je toho názoru, že príjem navrhovateľa je diametrálne odlišný od toho, aký v konaní prezentoval. Navrhovateľ podnikol všetky úkony smerujúce k umelému zníženiu svojho príjmu, majetku a majetkového prospechu za účelom určenia minimálneho výživného. Prvostupňový súd vyčerpávajúco zistil skutkový stav a posúdil všetky aspekty majúce vplyv na rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca. Aj v zmysle judikatúry súdov pre posúdenie schopností a možností povinného rodiča platiť výživné, nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové a majetkové pomery, ale jeho reálne zárobkové a majetkové možnosti dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí, pracovných skúseností a pod.. Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Výkon rodičovských práv a povinností upravoval súd prvého stupňa v konaní o rozvod manželstva. Po vzájomnej dohode rodičov boli obe maloleté deti F. a L. zverené do osobnej starostlivosti matky. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku. V § 28 ods. 2 Zákona o rodine je zakotvené, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Vo fungujúcej rodine zabezpečujú rodičovské práva a povinnosti dobrovoľne obaja rodičia. Spoločne vychovávajú deti, zabezpečujú zdravotnú starostlivosť a výživu detí v takom rozsahu, ako to záujem detí vyžaduje bez toho, aby jeden druhému vytýkali, že sa dieťaťu poskytuje nadštandardná starostlivosť na úkor niektorého z rodičov. Takto sa správali zrejme aj rodičia maloletej F. a L., až kým sa navrhovateľ nerozhodol podať návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že ako konateľ obchodnej spoločnosti PRŠANEC, s. r. o., v ktorej zároveň aj pracoval, sa zdržiaval v práci často do večerných hodín v záujme získania vysokého príjmu, ktorý si vyžadovali zvýšené náklady na lieky, operácie a iné spoplatnené vyšetrenia nevyhnutné na zlepšenie zdravotného stavu ich postihnutej dcéry. Akonáhle sa navrhovateľ rozhodol osamostatniť, popiera matkou detí tvrdené zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť maloletých detí. Nie je ochotný podieľať sa zvýšenými finančnými čiastkami (oproti príspevku matky) na nákladoch na výchovu, výživu a zdravotnú starostlivosť maloletých detí s tvrdením že sám nemá dostatok finančných prostriedkov a maloleté deti už sústavnú starostlivosť matky nepotrebujú, preto by sa mohla matka zamestnať a zvýšiť príjem do rozpočtu rodiny. O zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti nemal záujem s odôvodnením, že je v najlepšom záujme pre obe deti, ak ich súd zverí do osobnej starostlivosti odporkyne. V návrhu na začatie konania ešte tvrdil, že jeho finančná situácia mu dovoľuje, aby na deti uhrádzal každej po 100 Eur napriek tomu, že už v čase začatia konania uvádzal, že spláca úver v Poštovej banke čerpaný na prestavbu rodinného domu za účelom zlepšenia životných podmienok maloletej F. a sám má vysoké a nevyhnutné výdavky. Počas konania otec svoje stanovisko zmenil a nielen osobnú starostlivosť a výchovu prenecháva na matku detí, ale snaží sa presunúť na ňu aj všetku starostlivosť o zabezpečenie výživy maloletých detí a úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť. Zákon o rodine v § 62 zakotvuje povinnosť rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov s tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a súdu sa ukladá pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadať na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V §-e 62 ods. 5 Zákon o rodine výslovne zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a že pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča nemá súd brať do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Zákon o rodine pamätá aj na situácie, kedy nie je možné reálny príjem povinného rodiča zistiť jednoduchým dopytom na zamestnávateľa, pretože má príjmy aj z inej než závislej činnosti, napr. z podnikania, kde si účtovníctvo vedie sám rodič. Práve pre tieto prípady ukladá Zákon o rodine v § 63 ods. 1 rodičovi, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu povinnosť preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič túto povinnosť nesplní, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima (životné minimum fyzickej osoby podľa § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime je aktuálne 194,58 Eur). U podnikateľov súd nevychádza iba z vykázaného zisku ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ale musí sa podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine zaoberať aj tým, či nie sú vykázané také výdavky, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť alebo ich nebolo nevyhnutné vynaložiť vo vykázanom rozsahu a možnosti a schopnosti povinného potom posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Týmito zákonnými ustanoveniami je vyjadrené, že prvoradá povinnosť rodičov je postarať sa o výživu maloletých detí, ktoré nie sú pre svoj vek a obmedzenú spôsobilosť na právne úkony schopné zabezpečiť pre seba finančné prostriedky na živobytie. Ak každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti je povinný platiť minimálne výživné v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, je bezvýznamná námietka navrhovateľa, že rozsudok okresného súdu o výške výživného určeného vo vyššom rozsahu než by bolo možné vykonať pri exekúcii zrážky z jeho príjmu, nie je vykonateľné. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča môže súd prihliadať len na odôvodnené potreby oprávneného z výživného a na schopnosti a možnosti povinnej osoby, neskúma, akým spôsobom oprávnená osoba od povinnej osoby dosiahne zaplatenie výživného. Je v záujme povinnej osoby, aby si súdom určenú povinnosť splnila a oprávnenej osoby, aby v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti zaplatenie výživného od povinnej osoby dosiahla. Oprávnená osoba na výživné je v prípade nesplnenia si povinnosti rodiča platiť výživné chránená ustanoveniami zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a povinná osoba postihnutá podľa ustanovení Trestného zákona. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odôvodnenými potrebami maloletých detí sú náklady spojené s ich výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím, tiež záujmami. Odôvodnené potreby oprávneného sú ohraničené schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného. Schopnosti povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej povinnej osoby, jeho zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Okresný súd po vrátení veci na opätovné prejednanie v dostatočnom rozsahu pre účely určenia vyživovacej povinnosti otca preskúmal odôvodnené potreby maloletých detí aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa ako povinnej osoby aj bez toho, aby skúmal, či každý konkrétny matkou uvádzaný liek alebo výživový doplnok, či kozmetický prípravok je v každom mesiaci nevyhnutný pre to-ktoré dieťa. Vyhodnotiť skutkové tvrdenia účastníkov o výške nákladov na zdravotnú starostlivosť neznamená, že súd bude posudzovať vplyv každého rodičmi uvádzaného lieku alebo doplnku výživy na zdravotný stav maloletých detí, pretože to nie je účelom konania o určenie výživného a súd nemá na zhodnotenie vplyvu konkrétnych liekov alebo zdravotných výkonov na zdravotný stav detí ani potrebné odborné vedomosti. Pre zistenie, či matka odôvodnene uvádza vyššie než je bežné náklady na zdravotnú starostlivosť maloletých detí, postačovali listiny predkladané účastníkmi o rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti maloletým deťom zdravotnou poisťovňou a výsluch odborníka lekára poznajúceho zdravotný stav maloletých detí. Z výpisov z účtu poistenca zdravotnej poisťovne je zistiteľné, že maloletá L. okrem všeobecného lekára navštevuje aj čelustnú ortopédiu a klinického psychológa. Lekárske správy založené v spise a prehľad výdavkov na poistenca vyhotovený Spoločnou zdravotnou poisťovňou, a. s., pobočka Banská Bystrica vyvracajú tvrdenie otca, že maloletá L. je absolútne zdravé dieťa s bežnými ochoreniami. U maloletej L. tiež bola diagnostikovaná detská mozgová obrna a boli jej predpisované ortopedické pomôcky. Výrazne horší zdravotný stav maloletej F. je preukázaný nielen zhodnými skutkovými tvrdeniami rodičov, ale aj výpisom z účtu poistenca a lekárskymi správami. Svedkyňa X.. F. Q., ktorá poskytuje maloletým deťom individuálnu psychoterapiu, potvrdila, že pre maloleté deti by bola prospešná aj iná liečba, než ktorú v súčasnosti absolvujú (napr. EEG feedback), ktorá nie je v celom rozsahu hradená zdravotnou poisťovňou. Z dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom považuje aj odvolací súd za preukázané, že zdravotná starostlivosť na obe deti vyžaduje zvýšené výdavky. Ak Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici priznal matke detí nárok na peňažný príspevok za opatrovanie, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, spolu s ďalšími dôkazmi o zdravotnom stave detí, považuje odvolací súd za preukázané, že matka detí odôvodnene nepracuje a v plnom rozsahu zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú F.. Osobná starostlivosť matky o deti čiastočne nahrádza jej vyživovaciu povinnosť. Otec detí vo vzťahu k maloletým deťom nevykonáva žiadne úkony osobnej starostlivosti, nie je s nimi v dennodennom kontakte, nevozí ich na vyšetrenia k lekárom, do školy (pomoc matke poskytujú jej rodičia, starobní dôchodcovia), výkon rodičovských povinností z jeho stany sa obmedzuje len na platenie výživného. Okresný súd dôvodne určil výživné podľa predpokladaných zárobkových schopností a majetkových možností otca v rozsahu 190 Eur na maloletú L. a 210 Eur na maloletú F.. Za rozhodné obdobie od dátumu právoplatnosti rozvodového rozsudku 28. 12. 2010 do rozhodnutia prvostupňového súdu mal otec detí príjem z výkonu závislej činnosti pre spoločnosť PRŠANEC s. r. o., Banská Bystrica, v ktorej zároveň vykonával funkciu konateľa spoločnosti, bol oprávnený podnikať aj na základe živnostenského oprávnenia, od 01. 08. 2011 je zamestnancom spoločnosti B.T. Transport s. r. o., Trenčín a od 30. 04. 2011 je konateľom spoločnosti RAT s. r. o., Banská Bystrica. Navrhovateľ v priebehu konania udával rôzne údaje o svojich príjmov v spoločnosti PRŠANEC s. r. o.. Dňa 27. 04. 2010 tvrdil, že jeho mesačný zárobok je 750 Eur, ale 23. 11. 2010 udával už iba sumu 560 Eur mesačne, ale žiadny z týchto údajov nekorešponduje so správami o zárobku, ktoré pre seba o sebe navrhovateľ ako konateľ obchodnej spoločnosti PRŠANEC s. r. o. vydával. Jeho čistá mzda za obdobie od januára do konca júla 2011 podľa mzdového listu v spoločnosti PRŠANEC s. r. o. bola len 462,75 Eur. Navrhovateľ nedokladoval, či a v akej výške poberal odmenu ako konateľ v spoločnosti PRŠANEC s. r. o.. Pri skúmaní, či sa skončením pracovného pomeru dohodou u spoločnosti PRŠANEC s. r. o. nevzdal navrhovateľ výhodnejšieho zamestnania, keď v spoločnosti B.T. Transport s. r. o., Trenčín mu bola priznaná základná hrubá mzda 380,40 Eur, nie je možné vychádzať z tvrdenia navrhovateľa, že pracovný pomer u spoločnosti PRŠANEC s. r. o. Banská Bystrica skončil dohodou z dôvodu, že nový majiteľ spoločnosti nemal záujem zamestnávať pôvodných zamestnancov. Dohoda o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu jednoznačne vyjadruje vôľu navrhovateľa skončiť pracovný pomer dobrovoľne. Ak za rok 2009 dosahoval navrhovateľ u spoločnosti PRŠANEC s. r. o. čistý mesačný príjem 538,30 Eur, za rok 2010 čistý mesačný príjem 529,12 Eur, za sedem mesiacov roku 2011 čistý mesačný príjem 462,75 Eur, jednoznačne u spoločnosti B.T. Transport s. r. o. Trenčín dosahuje nižší príjem vykázaný týmto zamestnávateľom v roku 2011 pri hrubej mzde 500 Eur na 407,09 Eur v čistom mesačne. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu a odporkyne, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť odpredaja obchodného podielu spoločnosti PRŠANEC s. r. o. a správne aj tento úkon navrhovateľa vyhodnotil okresný súd, že sa vzdal navrhovateľ bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu, ktorý z tejto spoločnosti mal alebo mohol mať. Navrhovateľ nevyužíva v dostatočnom rozsahu svoje schopnosti získané vzdelaním a skúsenosťami v podnikaní, keď výkon funkcie konateľa spoločnosti RAT s. r. o., Banská Bystrica vykonáva za odmenu 100 Eur ročne. Vysvetlenia podané navrhovateľom v odvolaní k odpredaju nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. A. D.. A. K. nemajú žiadnu logiku (záchrana rodinného domu postaveného matkou navrhovateľa a synmi F. a L., ktorý sa následne odpredáva D.. A. K., cudzej osobe nepatriacej do rodiny) a vôbec nevyvracajú názor okresného súdu, že sa odpredajom spoluvlastníckeho podielu na týchto nehnuteľnostiach vzdal navrhovateľ účelovo majetkového prospechu. Navrhovateľ netvrdí, že by pre nepriaznivý zdravotný stav bol obmedzený pri hľadaní si zamestnania adekvátneho svojmu vzdelaniu a svojim skúsenostiam alebo si nezabezpečuje adekvátny príjem vlastnou podnikateľskou činnosťou tak, aby si mohol vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v potrebnom rozsahu plniť. Ním deklarované výdavky na bývanie, stravu a osobný život sú bežnými výdavkami, ktoré vznikajú aj na strane odporkyne a maloletých detí. Ostatné výdavky na splácanie úveru, platenie poistiek nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodiča. Ak by si navrhovateľ našiel zamestnanie, v ktorom by dosahoval príjem aspoň 750 Eur mesačne ako tvrdil v návrhu na začatie konania a ďalšou činnosťou napr. výkonom funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným alebo vlastnou podnikateľskou činnosťou by si doplnil príjem zhruba o 350 Eur mesačne, pri určení výživného v sume 400 Eur na obe deti by stále otcovi detí zostala na úhradu vlastných potrieb suma 600 Eur. Z predpokladaného príjmu otca 1.000 Eur mesačne v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri posúdení správnosti rozhodnutia okresného súdu o výške výživného vychádzal odvolací súd z dôvodu, že sa navrhovateľ vzdal výhodnejšieho zárobku skončením predchádzajúceho pracovného pomeru u PRŠANEC s. r. o. dohodou bez udania dôvodu. Na možné majetkové pomery ovplyvňujúce schopnosť navrhovateľa platiť výživné v súdom určenej výške prihliadol odvolací súd po zistení, že bez vážnych dôvodov odpredal navrhovateľ majetkový podiel v obchodnej spoločnosti PRŠANEC, aj nehnuteľnosť, ktorú v spoluvlastníckom podiele 1/6 vlastnil. U matky detí iný príjem než dávky poskytované úradom práce, sociálnych vecí a rodiny naposledy v sume 348 Eur zistený nebol. Prvostupňový súd správne vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca a na základe tohto zistenia odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Na pojednávaní dňa 02. 03. 2012 prvostupňový súd zistil, že navrhovateľ za obdobie od 28. 12. 2010 do júla 2011 vrátane platil výživné v prvostupňovým súdom určenej výške rozsudkom č. k. 10C/20/2010-80 z 23. 11. 2010 sumu 190 Eur mesačne na maloletú L. a 210 Eur mesačne na maloletú F.. Od 01. 08. 2011 neplatil výživné vo výške určenej rozvodovým rozsudkom, iba po 50 Eur mesačne. Prvostupňový súd opätovne určil výživné na maloleté deti vo výške 190 Eur na maloletú L. a 210 Eur na maloletú F., preto za obdobie od 28. 12. 2010 do 02. 03. 2012 (skutočne 01. 08. 2011 - 02. 03. 2012) vznikol navrhovateľovi dlh na výživnom u maloletej L. vo výške 980 Eur (7 mesiacov x 190 Eur = 1.330 Eur mínus zaplatených 7 x 50 Eur = 350 Eur, rozdiel 980 Eur) a u maloletej F. dlhuje na výživnom 1.120 Eur (210 Eur x 7 mesiacov = 1.470 Eur mínus zaplatených 7 x 50 Eur = 350 Eur, rozdiel 1.120 Eur). Odvolací súd nevyhovel návrhu navrhovateľa v odvolaní, aby mu súd povolil splácať zročné výživné pre maloleté deti v mesačných splátkach z dôvodu, že odpredajom obchodného podielu spoločnosti PRŠANEC s. r. o. získal navrhovateľ 9.559,85 Eur a odpredajom spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX kat. úz. A. D.. A. K. získal 16.596,96 Eur, je zamestnaný, zdravý, bez ďalšej vyživovacej povinnosti a maloleté deti sú na výživné od otca v plnom rozsahu odkázané. Odvolací súd nerozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 03. 03. 2012 naďalej, iba potvrdil prvostupňový rozsudok o povinnosti otca zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 28. 12. 2010 do 02. 03. 2012 z dôvodu, že rozsudok o povinnosti platiť výživné je v zmysle § 162 ods. 2 O. s. p. predbežne vykonateľný a je vecou výkonu rozhodnutia zistiť, či a v akej výške dlhuje otec na zročnom výživnom za obdobie od 02. 03. 2012 naďalej. Výrok o trovách konania zodpovedá § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva, aj ustanoveniu § 151 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého o náhrade trov konania rozhodujúce súd na návrh. Odvolanie navrhovateľa nebolo dôvodné ani čiastočne, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Podľa § 144 O. s. p. v konaní o rozvod manželstva účastníci právo na náhradu trov konania nemajú. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.