Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/400/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110217983 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110217983.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členiek senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Márie Podhorovej v právnej veci žalobcu 1/ ZAGYVA, s.r.o., so sídlom Lermontovova 914/9, Bratislava, IČO: 36 021 661, zastúpený opatrovníkom L. H., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, 2/ Q. P., nar. XX.X.XXXX, bytom T. T., D., F. J. XXXX/XX, občana SR, zastúpeného AKSK s.r.o., Nám SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 859 7011 proti žalovanému MPL TRADING spol. s.r.o., so sídlom Galvaniho 8, Bratislava, IČO: 31 388-639 zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Majling, s.r.o., Palárikova 14, Bratislava, IČO: 35 960 728, o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku a odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/157/2010-202 zo dňa 6.10.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými zrušil rozsudok stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. SR 032/2010 zo dňa 20.7.2010 z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. g Zákona č. 244/2002 Z.z., odložil vykonateľnosť vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku a že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým zamietol žalobu o zrušenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 psím. f/ Zákona č. 244/2000 Z.z. zostáva nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. SR 032/2010 zo dňa 20.7.2010 z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, lebo rozhodcovský súd rozhodol vo veci bez toho, aby žalovanej strane v spore umožnil oboznámiť sa s predkladanými dôkazmi žalujúcej procesnej strany. Za nedôvodný považoval návrh žalobcov na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil predpojatý rozhodca, alebo ktorého vylúčenie účastník pred vydaním rozhodcovského rozsudku nemohol dosiahnuť. Okresný súd konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, že žalobcovia boli riadne poučení o možnosti vzniesť námietku voči ustanovenému rozhodcovi a pretože procesný postup podania námietky nevyužili, nemôžu v súdnom konaní použiť tento dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Opačný výklad by bol obchádzaním zákona. Z týchto dôvodov potom súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Okresný súd konštatoval, že článok 22 ods. 2 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Banská Bystrica je v rozpore s ust. § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. a preto vyhovel žalobe v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom tomu, že v konaní boli účastníci čiastočne úspešní rozhodol, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Rozsudok okresného súdu okrem výroku, ktorým bol návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedenom v § 40 ods. 1 písm. f/ Zákona č. 244/2002 zamietnutý, napadol v ostatných výrokoch žalovaný. V odvolaní uviedol, že ručiteľský záväzok žalobcu 2/ v rámcovej kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobcom 1/ a žalovaným je platný, žalobca 2/ v čase podpisu zmluvy konal aj v postavení konateľa žalobcu 1/ i v postavení ručiteľa vo svojom mene. Žalovaný nedodával žalobcovi 2/ na základe rámcovej zmluvy žiadny tovar, nevznikol medzi nimi dodávateľský vzťah, ani žiadna spotrebiteľská zmluva. Žalobca 2/ uskutočnil len jednostranné ručiteľské vyhlásenie voči žalovanému a preto jeho argumentácia o neprijateľnosti akýchkoľvek podmienok v predmetnej zmluve resp. v ručiteľskom vyhlásení a v ich absolútnej neplatnosti je úplne neodôvodnená. Žalovaný má za to, že v rozhodcovskom konaní spoľahlivo preukázal prevzatie tovaru žalobcom 1/ ako aj skutočnosť, že žalobca 2/ za prevzatý tovar nezaplatil, okrem čiastočného plnenia v sume 542,86 Eur. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, lebo podľa neho rozhodcovský súd konal v súlade so zásadami, ktorými sa mal riadiť. Ustanovenie § 26 ods. 5 Zákona o rozhodcovskom konaní nemožno vykladať, ako absolútne právo účastníka rozhodcovského konania podávať vyjadrenia k vyjadreniu druhej strany. Pokiaľ má súd preukázané určité skutočnosti, potrebné pre spoľahlivé ustálenie správneho skutkového stavu a dôkazy o tom považuje za preukázané v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania je súd povinný vec rozhodnúť bez zbytočných prieťahov v konaní, v opačnom prípade by došlo k zneužívaniu povinnosti rozhodcovského súdu. Podľa žalovaného žalobcovia mali povinnosť v rozhodcovskom konaní navrhnúť všetky dôkazy za účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu veci. Pokiaľ tak neurobili, táto ich procesná nedisciplinovanosť nemôže ísť na vrub zásady hospodárnosti a rýchlosti konania. Keďže rozhodcovský súd považoval tvrdenia žalovaného za dostatočne preukázané, vydal rozsudok bez toho, aby posledné vyjadrenie žalovaného spolu s dodacími listami doručil žalobcom, o ktorých žalobca aj vedel a s nimi aj disponoval, pričom vedel aj o tom, kto, ak nie žalobca 1/ prebral tovar, za ktorý nezaplatil, čo žalobca 2/ aj priznal v žalobnej odpovedi zo dňa 31.5.2010. Žalobcovia disponovali všetkými dôkazmi, ktoré boli rozhodcovskému súdu preukázané. Napokon mali možnosť požiadať aj o ústne pojednávanie, prípadne aj o vypočutie informovaných osôb. Podľa odvolateľa rozhodcovský súd nemusel posledné jeho vyjadrenie ako aj dodacie listy doručovať žalobcovi 1/ lebo mohol podľa svojho uváženia na základe vykonaných dôkazov rozhodnúť, pretože rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi. Pokiaľ by odvolací súd došiel k záveru, že rozhodcovský súd mal doručiť vyjadrenie žalovaného v žalobnej odpovedi žalobcov, žalovaný poukázal na to, že jeho vyjadrenie s dodacími listami bolo spolu s rozsudkom doručené žalobcom 2.8.2010, pričom vyjadrenie k žalobnej odpovedi bolo spísané 9.7.2010 z čoho vyplýva, že svoju povinnosť doručiť uvedené vyjadrenie v rámci tohto konania rozhodcovský súd splnil. Dôvod, pre ktorý tak učinil len s doručovaním rozhodcovského rozsudku bol, že dôkazy zaslané súdu v tomto konaní považoval za dostatočné pre zistenie skutkového stavu veci a pre spoľahlivé rozhodnutie a nepovažoval za potrebné opätovné vyjadrenie žalobcov, ktoré sa rozhodcovskému súdu javilo z vyššie uvedeného dôvodu, t.j. z hľadiska preukazovania nároku v zmysle hmotného práva, ako procesne zbytočné. Zo žiadneho ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní nevyplýva, že rozhodcovský súd mal povinnosť vyčkať na vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného v žalobnej odpovedi. Skutočnosť, že žalobcovia sa nevyjadrili k predloženým dodacím listom, rozhodcovský súd nepovažoval za významnú, pretože dôvodne mal za to, že jedno vyhotovenie dodacích listov mal k dispozícii aj žalobca 1/, ktorý len účelovo tvrdil, že tovar neprevzal. Žalovaný namietal aj pochybenie procesného súdu, keď po doručení vyjadrenia žalobcu 2/ na pojednávaní 6.10.2011 nemal možnosť uvedené vyjadrenie preštudovať a týmto aj relevantne reagovať na tvrdenia žalobcov 2/, čím postupom súdu bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Kvôli tomu, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní pochybil spôsobom, ktorý bol vyššie uvedený, žalovaný považuje za nesprávny aj výrok o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, ako aj výrok o trovách konania. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zmenil tak, že žalobu, ako aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietne a žalobcov 1/,2/´zaviaže na náhradu trov konania, ktoré vyčísli v zákonnej lehote, v opačnom prípade navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V písomnom vyjadrení žalobca 2/ prostredníctvom právneho zástupcu navrhol prvostupňový rozsudok v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny s nariadením žalovanému uhradiť trovy odvolacieho konania (pozn: trovy odvolacieho konania v písomnom vyhotovení odvolania neboli vyčíslené). Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval žalobca 2/ za správne, lebo rozhodcovský súd nepostupoval v súlade so zásadou rovnosti účastníkov konania, ak vyjadrenie žalovaného v žalobnej odpovedi bolo doručené spolu s rozsudkom, čím mu bola odopretá možnosť poskytnúť adekvátne stanovisko k dodacím listom, ktoré žalobcovia predtým nemali k dispozícii a preto vyzvali žalovaného na ich predloženie. Žalobca 2/ zotrvával na tvrdení, že tovar nebol dodaný na žiadnu zo stavieb, ktoré zhotovoval žalobca 1/ ale na stavbu tretej osoby. V žalobnej odpovedi bolo dostatočne preukázané, že žalobcovia nemali vedomosť o žiadnom prebratom tovare, prípadne o osobách, ktoré by preberali za nich tovar. Za žalobcu 1/ bol oprávnený konať len žalobca 2/, ktorý poprel prebratie tovaru od žalovaného. Žalobcovia predpokladali, že ak by boli v rozhodcovskom konaní predložené dodacie listy, prípadne splnomocnenia osôb na preberanie tovaru, boli by to rozhodujúce dôkazy, ktoré mal rozhodcovský súd doručiť protistrane na vyjadrenie s prihliadnutím na to, keď z nich vyplýva, že tovar bol prebraný osobami, ktoré žalobcovia nikdy nesplnomocnili a ani neboli v pracovnom pomere so žalobcom 1/. Na základe uvedeného preto rozhodcovský súd nemal mať z čoho preukázané, že tovar prevzali žalobcovia. Podľa žalobcu 2/ v prípadne, ak by bolo vyjadrenie žalovaného mu hneď doručené a nie až s rozhodcovským rozsudkom, bola by daná možnosť žalobcom sa vyjadriť v predmetnej veci, čo by malo významný vplyv aj na rozhodnutie rozhodcovského súdu. Žalobca 2/ neuznal ani ďalší odvolací dôvod žalovaného, lebo žalovaný sa k jeho vyjadreniu, ktoré obdržal na pojednávaní konanom 6.10.2011 vyjadril, pričom nepožiadal o prerušenie pojednávania. Najviac po poučení prvostupňovým súdom v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. zástupca žalovaného nepredniesol návrhy na ďalšie dokazovanie. Krajský súd ako súd odvolací vec v medziach daných odvolaním žalovaného podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Pretože výrok rozsudku okresného súdu, ktorým zamietol žalobu o zrušenie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. SR 032/2010 zo dňa 20.7.2010 z dôvodu podľa § 40 ods. 1 psím. f/ Zákona č. 244/2002 Z.z. odvolaním napadnutý nebol, v tejto časti zostáva prvostupňový rozsudok s poukazom na ust. § 206 od. 2 O.s.p. nedotknutý. Predmetom preskúmavania odvolaním súdom bolo posúdenie právnej otázky a to konkrétne, či procesným postupom rozhodcovského súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania vyjadrenej v ust. § 17 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa § 17 citovaného zákona účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv na ich ochranu. Uvedené výslovné normatívne vyjadrenie v § 17 je premietnutím i Ústavou zabezpečeného práva na rovné postavenie pred zákonom, nevynímajúc tým ani zákony upravujúce procesný postup súdov a iných orgánov, ktorým bola zverená rozhodovacia právomoc. Rovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania tvorí základ špecifičnosti daného konania a prispieva k zákonnosti rozhodnutím v ňom vydaných. Uvedené ustanovenie rovnako korešponduje aj so zásadou rovnosti účastníkov v občianskom konaní pred všeobecným súdom. Uvedené zásady sú súladné s čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR zák. č. 460/1992 Zb.. K zisteniu, či postupom rozhodcovského súdu v konkrétnej veci došlo k porušeniu uvedenej zásady, okresný súd venoval náležitú pozornosť. Dôvody, pre ktoré okresný súd návrhu vyhovel správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. Na tieto dôvody v celom rozsahu odkazuje aj odvolací súd, osvojuje si ich a v podrobnostiach na ne odkazuje a s nimi sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Zo skutočností zistených v konaní pred okresným súdom a po oboznámení sa aj s pripojeným spisom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s.r.o., Horná 13, Banská Bystrica, sp. zn. SR 032/2010 vyvodil aj odvolací súd záver, že bolo porušené ustanovenie § 26 ods. 5 zák č. 244/2002 Z.z. v spojení s čl. VI. ods. 6 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici upravujúcich právo účastníka rozhodcovského konania oboznámiť sa so všetkými listinami, alebo inými informáciami predloženými rozhodcovskému súdu jedným účastníkom, čomu zodpovedá bezodkladná oznamovacia povinnosť rozhodcovského súdu. Aj keď v ust. § 27 ods. 1 citovaného zákona rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania, je mu daná právomoc z dôvodu možného prínosu k objasneniu sporu zvážiť výber a spôsob vykonania dôkazov. Ak v žalobnej odpovedi zo dňa 31.5.2010 žalobcovia uplatnený nárok žalovaného považovali za neoprávnený a vyzvali ho na predloženie dodacích listov a faktúr na preukázanie, že žalobcom 1/ bol prevzatý tovar, čo žalovaný aj vykonal a s písomným vyjadrením z 9.7.2010 požadované listinné dôkazy rozhodcovského súdu doručil, bolo povinnosťou rozhodcovského súdu umožniť žalobcom oboznámiť sa a vyjadriť sa k týmto listinným dôkazom. Ak rozhodcovský súd vo veci rozhodol len na základe jednostranného posúdenia dôkazov dodatočne predložených žalovaným, okresný súd správne rozhodol, keď z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. g/ Zákona č. 244/2002 Z.z. zrušil rozhodcovský rozsudok. V dôsledku zrušenia rozhodcovského rozsudku dôvodne okresný súd s poukazom na ust. § 40 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodol i o odklade vykonateľnosti zrušeného rozsudku rozhodcovského súdu a preto aj tejto časti jeho rozhodnutie bolo správne. Aj napriek tomu, že odvolateľ výrok prvostupňového rozsudku o trovách konania považoval za nesprávny s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. bez bližšieho skutkového vymedzenia, odvolací súd aj v tejto časti považoval rozsudok okresného súdu za vecne správny. V prvostupňovom konaní účastníci mali len čiastočný úspech preto dôvodne okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 146 ods. 2 O.s.p.. Za účelové a skutočnému stavu nezodpovedajúce bolo potrebné považovať odvolací dôvod s odkazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Na pojednávaní konanom 6.10.2011 krátkou cestou bolo odovzdané písomné vyjadrenie žalobcu 2/ zo dňa 8.7.2011 prítomnému zástupcovi žalovaného, ktorý vo výpovedi zažurnalizovanej na č.l. 196 spisu zaujal i stanovisko k uvedenému písomnému vyjadreniu. Ak prítomný zástupca žalovaného nežiadal o odročenie pojednávania za účelom oboznámenia žalovaného s písomným vyjadrením druhej strany nebola daná existencia odvolacieho dôvodu spočívajúceho v tom, že postupom prvostupňového súdu bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, naviac aj z dôvodu, že v písomnom vyjadrení žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu iné skutočnosti ako boli dovtedy produkované a známe neuvádzal a nenavrhol ani nové dôkazy. Rozhodcovský súd po vydaní žalobou napadnutého rozsudku sp. zn. SR 032/2010-9 zo dňa 20.7.2010 vydal dňa 20.10.2010 opravné uznesenie sp. zn. sro 032/2010-10, ktoré bolo doručené zástupcom účastníkov dňa 25.10.2010. V dôsledku chyby v počítaní bol opravený len výrok rozhodcovského rozsudku o náhrade trov konania, preto zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu sa priamo dotýka aj opravného uznesenia zo dňa 20.10.2010. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté postupom podľa §-u 214 ods. 5 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.