Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/286/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111205352 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111205352.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, P.O.BOX 48, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti odporcom 1/ G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. E. XXXX/X, R. R., 2/ F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, G. L., o zaplatenie 5.542,13 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20C/96/2011-50, zo dňa 23.08.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 20C/96/2011-50, zo dňa 23.08.2011 uložil odporcom 1/, 2/ zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 5.542,13 eur s 9 % úrokom z omeškania odo dňa 01.03.2011 až do zaplatenia a trovy konania vo výške 332,50 eur, a to všetko v 30 eur mesačných splátkach, počnúc mesiacom október 2011 vždy do 25. dňa v mesiaci na účet navrhovateľa s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Navrhovateľ sa nároku domáhal na základe zmluvy o stavebnom sporení, kde dlžníčkou bola O. R., ktorá XX.XX.XXXX zomrela a kde dedičom prevodu nasporených a dlžných finančných prostriedkov sa stal odporca 1/. Odporkyňa 2/ ručením prevzala na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere navrhovateľ poskytol dlžníčke O. R. peňažné prostriedky v rámci mimoriadneho medziúveru 4.979,08 eur a stavebného úveru 2.987,45 eur. Dlžníčka O. R. sa zaviazala splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 8,19 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 33,99 eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné splátky vo výške 24,90 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníčka O. R. zomrela, pričom dňa 08.04.2010 došlo k prevodu nasporených a dlžných finančných prostriedkov na dediča odporcu 1/, ktorý si svoje povinnosti neplnil, navrhovateľ využil právo, odstúpil od zmluvy a v súdnom konaní sa domáhal zaplatenia celého dlhu. Vzťah medzi navrhovateľom a odporcami 1/, 2/ posúdil ako spotrebiteľský s poukazom na § 52 ods.l, § 53 ods.l, § 54 ods.l, 2 Obč. zákonníka. Návrhu v časti zaplatenia istiny v plnom rozsahu vyhovel, keďže odporcovia 1/, 2/ pohľadávku uznali. O úrokoch z omeškania rozhodol s poukazom na § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. a priznal navrhovateľovi len zákonný úrok, keďže výšku úroku vyplývajúcu zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere považoval súd za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zákonníka, pretože dohodnutý úrok je vyšší ako je stanovená výška občianskoprávneho úroku z omeškania. Dlh povolil odporcom 1/, 2/ uhrádzať v mesačných splátkach po 30 eur s poukazom na majetkové pomery na strane odporcov 1/, 2/, keďže nie je v ich možnosti uhradiť celý dlh naraz bez ohrozenia základných potrieb rodiny, resp. svojich potrieb. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.l O.s.p., pričom navrhovateľovi priznal náhradu trov konania zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 332,50 eur. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa zmeny rozsudku tak, aby odporcom 1/, 2/ bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 5.542,13 eur s 13,19 % úrokom z omeškania ročne od 01.03.2011 do zaplatenia, ako aj náhrada trov konania 332,50 eur v splátkach po 100 eur mesačne počnúc mesiacom október 2011 vždy do 25. dňa v mesiaci na účet navrhovateľa s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu. V odvolaní uviedol, že okresný súd rozsudkom priznal iba 9 % úrok z istiny 5.542,13 eur od 01.03.2011 do zaplatenia. Zmluva o úvere je podľa Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, navrhovateľ bol povinný uzatvoriť zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, preto všetky vzťahy s tým súvisiace sa riadia týmto režimom. Domnieva sa, že zo samotnej podstaty účelu úverovej zmluvy nemožno aplikovať na vzťah navrhovateľa a odporcov ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Pri určovaní úrokov z omeškania a výšky úrokovej sadzby od účinnosti odstúpenia navrhovateľ postupoval v zmysle článku VII. bod 8 Úverovej zmluvy, t.j. úročil pohľadávku úrokom z omeškania vo výške 13,19 % (8,13 % + 5 %). Vychádzal pritom z ustanovenia § 351 ods.l Obchodného zákonníka. Pre výpočet úroku nevyužil ustanovenie § 369 Obchodného zákonníka, nakoľko ide o absolútny obchod. Namietal tiež, že súd sa nezaoberal ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odplata podstatne nesmie prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Navrhovateľ je toho názoru, že súd mal skúmať, či ide o podstatné prevýšenie odplaty, teda vrátane úrokov z omeškania požadovaných bankami za spotrebiteľské úvery v mieste bydliska spotrebiteľa. Zároveň sa odvolal aj voči určeniu splácania dlhu formou splátok, kedy splátka by nemala zohľadňovať iba finančné pomery odporcov, ale aj výšku žalovanej pohľadávky, aby splatenie dlhu bolo reálne, nakoľko úrok z omeškania je vyšší ako súdom povolená splátka, a teda aj pri dodržaní splátok žalovaná pohľadávka nebude nikdy splatená. Odporcovia 1/, 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods.l, 2 písm.b/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. zrušil a v súlade s § 221 ods.2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal rozsudok okresného súdu nielen v rozsahu a dôvodov odvolania podaného navrhovateľom, ale aj v rozsahu, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý. Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným na Okresný súd Banská Bystrica 14.03.2011 domáhal voči odporcom 1/, 2/ zaplatenia istiny vo výške 5.542,13 eur a úroku z omeškania vo výške 13,19 % z istiny 5.409,87 eur od 01.03.2011 do zaplatenia. Z návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia istiny 5.542,13 eur a osobitne úroku z omeškania zo sumy 5.409,87 eur. Napriek tomu, že zo strany navrhovateľa nedošlo k úprave návrhu, okresný súd rozsudkom priznal navrhovateľovi síce istinu vo výške 5.542,13 eur, ale zároveň nad návrh navrhovateľa priznal úrok z omeškania nie z požadovanej sumy 5.409,87 eur, ale zo sumy 5.542,13 eur. Takúto vadu konania odvolací súd nemohol prehliadnuť napriek tomu, že v tomto rozsahu účastníkmi konania odvolanie podané nebolo. Pokiaľ však okresný súd priznal úrok z omeškania z vyššej sumy, než bola požadovaná navrhovateľom, išiel nad rámec návrhu a v tomto rozsahu je jeho rozhodnutie nezákonné, odporujúce ustanoveniu § 153 ods. 2 O.s.p.. Navyše, tak ako to vyplýva zo špecifikácie pohľadávky navrhovateľom zo dňa 08.08.2011 (č.l. 45 spisu) v návrhu bola vyčíslená dlžná suma ku dňu 28.02.2011 vo výške 5.542,13 eur, ktorá pozostáva jednak z istiny 5.409,87 eur a zároveň z 13,9 % p. a. nezaplatených úrokov z omeškania od 08.12.2010 do 28.02.2011 vo výške 132,26 eur. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd tým, že priznal úrok z omeškania zo sumy 5.542,13 eur, priznal úrok z omeškania duplicitne, nakoľko v tejto sume je už zahrnutý 13,9 % úrok z omeškania zo sumy 5.409,87 eur vyčíslený za obdobie od 08.12.2010 do 28.02.2011 vo výške 132,26 eur. Na túto skutočnosť však nereflektoval ani navrhovateľ vo svojom odvolaní proti rozsudku okresného súdu, keď navrhol, aby rozsudok okresného súdu bol zmenený tak, že odporcovia 1/, 2/ budú povinní zaplatiť navrhovateľovi 5.542,13 eur s 13,9 % úrokom z omeškania ročne. Týmto odvolacím návrhom dochádza k podstatnej zmene návrhu na začatie konania, ktorá formálne spočívala v rozšírení návrhu, čo v odvolacom konaní je neprípustné. Z tohto hľadiska bolo preto potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť ako celok a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ v odvolaní namietal posúdenie vzťahov medzi navrhovateľom a odporcami 1/, 2/ okresným súdom ako spotrebiteľského vzťahu, pričom poukázal na to, že ide o produkty stavebného úveru, a to medziúveru na základe zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa riadi režimom Obchodného zákonníka aj s prihliadnutím na článok VIII. bod 1. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere medzi navrhovateľom a pôvodným dlžníkom XX.XX.XXXX. R. a ručiteľom F. K. bola uzavretá dňa 08.08.2007. V rámci novely Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 Z. z. účinného od 01.01.2008 došlo k implementácii smernice Rady č.93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kedy zároveň bolo zmenené ustanovenie § 52 ods.l Obč. zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Predchádzajúca právna úprava medzi spotrebiteľské zmluvy nezaradila napr. nepomenované zmluvy uzatvárané podľa § 51 Obč. zákonníka ako ani zmluvy uzavierané podľa iných zákonov. Šlo však o zúženú aplikáciu spomínanej smernice, nakoľko množstvo typických spotrebiteľských zmlúv sa uzavieralo podľa Obchodného zákonníka, resp. podľa iných osobitných zákonov. S prihliadnutím na § 879j Občianskeho zákonníka v rámci prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.01.2008, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na implementáciu smernice Rady č.93/13/EHS a aktuálne znenie § 52 ods.l Obč. zákonníka účinného od 01.01.2008, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008. Z týchto dôvodov vzťah vyplývajúci zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 08.08.2007 je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský vzťah medzi dodávateľom - navrhovateľom tak, ako to vymedzuje § 52 ods. 3 Obč. zákonníka a spotrebiteľom (dlžníkom) vymedzenom v § 52 ods. 4 Obč. zákonníka. Okresný súd preto správne posúdil vzťah medzi navrhovateľom a odporcami 1/, 2/ ako spotrebiteľský (i keď nesprávne poukázal na ustanovenie § 879 ods. 4 Obč. zákonníka majúc zrejme na mysli ustanovenie § 879f ods.4 Obč. zákonníka, čo sú však prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2004). Za spotrebiteľskú zmluvu je tak potrebné považovať aj úverové zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, prípadne iných zákonov, pokiaľ sú uzatvárané medzi dodávateľom, ktorým je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z tohto hľadiska je následne potrebné posudzovať aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania. Podľa § 53b ods.1 Obč. zákonníka ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v neskoršom znení. Omeškanie s plnením peňažného dlhu je upravené v § 3 citovaného nariadenia. Pokiaľ okresný súd posúdil Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ako spotrebiteľskú, pri rozhodovaní o úroku z omeškania v nadväznosti na § 517 ods. 2 a § 53b ods.1 Obč. zákonníka mal zároveň uvažovať nad použitím ustanovenia § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a posúdiť, či predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi a či uplatňovaný úrok z omeškania navrhovateľom prevyšuje alebo nie sankcie za omeškanie spotrebiteľa, resp. pre priznanie úrokov z omeškania je potrebné sa pridŕžať úpravy v § 3. Navrhovateľ v odvolaní vyčítal okresnému súdu aj určenie peňažného plnenia v splátkach, vzhľadom na výšku splátky, kedy len úrok z omeškania je vyšší ako súdom povolená splátka. V tomto rozsahu sa odvolací súd stotožňuje s názorom odvolateľa. Okresný súd uložil neprimerane nízku splátku splácania peňažného plnenia, kedy splátkou v rozsahu 30 eur nie je možné splatiť ani len priznaný 9 % úrok z omeškania zo sumy 5.542,13 eur, nie to ešte samotnú istinu. Pri jednoduchom prepočte len samotný 9 % úrok z omeškania zo sumy 5.542,13 eur predstavuje ročne sumu 498,78 eur, čo mesačne je 41,57 eur. Splátkou 30 eur mesačne nie je pokrytý ani len úrok z omeškania, nie to ešte istina, a teda správne navrhovateľ uvádza, že aj pri dodržaní splátok pohľadávka by nemohla byť nikdy splatená. Hľadiskom pre úvahu súdu, či odporcom, ktorým platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, musí byť najmä výška priznaného plnenia ako aj platobná schopnosť odporcov, ich snaha o plnenie záväzku, ako aj posúdenie, či prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok, by nebolo v riešenom prípade vzťahom na osobné pomery navrhovateľa ťaživé. Nakoľko okresný súd sa neriadil dôsledne posúdením výšky splátok aj z tohto hľadiska, jeho rozhodnutie ani v tomto rozsahu nie je možné považovať za správne. Rozhodnutie okresného súdu je zaťažené vadami, pre ktoré muselo byť odvolacím súdom zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.