Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/158/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111209321 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111209321.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX R. R., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Tomášom Kohútom, advokátom, Hurbanova 14A, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX R. R., štátny občan SR, vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Lujzou Michalovičovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Hurbanova 14A, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. EX 5/11 na vymoženie pohľadávky oprávneného- zmeškaného výživného vo výške 300,- Eur a bežného výživného vo výške 100,-Eur mesačne, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7Er/279/2011-30, IČS: 6111209321 zo dňa 02.03.2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7Er/279/2011-30, IČS: 6111209321 zo dňa 02.03.2012 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) uznesením č.k. 7Er/279/2011-30 zo dňa 02.03.2012 vyhlásil za neprípustnú a zastavil exekúciu, vykonávanú súdnou exekútorkou Mgr. Lujzou Michalovičovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica (ďalej len „súdny exekútor“). Povinného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,38 Eur. V odôvodnení uviedol, že exekúcia na vymoženie zmeškaného výživného vo výške 300,-Eur a bežného výživného vo výške 100,-Eur mesačne, začala na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/230/2009-40 zo dňa 01.10.2009. Návrhom na začatie exekúcie sa okrem vyššie uvedeného oprávnený domáhal aj vymoženia trov právneho zastúpenia vo výške 39,72 Eur. Ďalej uviedol, že dňa 11.08.2011 súdna exekútorka doručila súdu podanie povinného označené ako „Námietky proti exekúcii vedenej na Exekútorskom úrade Mgr. Lujza Michalovičová pod č. EX 5/11-24“, v ktorom as povinný domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Okresný súd mal z predložených dokladov za preukázané, že povinný uhradil oprávnenému dňa 21.04.2011 sumu 200,-Eur, dňa 27.05.2011 sumu 100,- Eur, dňa 24.06.2011 sumu 100,- Eur. Ďalej má súd preukázané, že na účet súdneho exekútora uhradil dňa 26.07.2011 sumu 300,- Eur a dňa 29.07.2011 sumu 59,58 Eur. Súdny exekútor potvrdil okresnému súdu, že do 20.02.2012 povinný plnil na jeho účet v prospech oprávneného celkove sumu 1.309,58 Eur. Okresný súd uviedol, že povinný mal do 29.02.2012 uhradiť oprávnenému celkové výživné vo výške 1.400,- Eur a uhradiť uplatnené trovy právneho zastúpenia vo výške 39,72 Eur. Z obsahu spisu okresný súd dospel k záveru, že povinný uhradil po začatí exekúcií oprávnenému 400,- Eur a na účet súdneho exekútora sumu 1.309,58 Eur, čo predstavuje spolu 1.709,58 Eur. S ohľadom na tieto skutočnosti okresný súd zistil, že nie sú splnené podmienky núteného vymáhania pohľadávky, preto s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. c) a g), § 57 ods. 4 a § 46 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavil ju, pretože zanikol dôvod, pre ktorý sa viedla exekúcia. O trovách exekúcie rozhodol okresný súd s poukazom na ust. § 196, § 197 ods. 1 a § 200 Exekučného poriadku ako aj na citované ustanovenia vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) tak, že súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie vo výške 49,38 Eur. Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že dôvodom podania návrhu na začatie exekučného konania je skutočnosť, že povinný si neplnil riadne a včas vyživovaciu povinnosť uloženú mu právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Poukázal na to, že upovedomenie o začatí exekúcie vydala súdna exekútorka dňa 22.06.2011 a povinnému bolo doručené dňa 25.07.2011 (ďalej len „Upovedomenie“). V upovedomení súdna exekútorka určil spôsoby vykonania exekúcie, a to prikázaním pohľadávky z účtu v banke, príkazom na zadržanie vodičského preukazu a zrážkami zo mzdy a z iných príjmov. Povinný na základe zabezpečovacích úkonov súdneho exekútora uhradil súdnej exekútorke dňa 25.07.2011 sumu 300,-Eur a dňa 29.07.2011 sumu 59,58 Eur. Namietol rozhodnutie okresného súdu v časti zastavenia exekúcie s odôvodnením, že zanikol dôvod, pre ktorý sa viedla exekúcia, nakoľko oprávnený a súdna exekútorka ostali pasívni. Odvolateľ poukázal na to, že splnenie vymáhanej pohľadávky po začatí exekúcie nie je dôvodom zastavenia exekúcie, pretože v zmysle ust. § 46 ods. 3 Exekučného poriadku splnením pohľadávky po začatí exekučného konania exekúcia končí zo zákona, teda bez vydania rozhodnutia o jej skončení. V tomto prípade rozhodnutím okresného súdu došlo k duplicitnému rozhodnutiu o zastavení exekúcie. Poukázal na ust. § 80 a § 101 Exekučného poriadku, z ktorých je zrejmý úmysel zákonodarcu viesť exekučné konanie aj po tom, čo povinný uhradil zmeškané výživné a exekučné konanie sa vedie už len na bežné výživné, pretože zákonodarca vymedzil spôsob, ako zabezpečiť, aby zásah do majetkových práv nebol neprimeraný. Odvolateľ zdôraznil, že pre prípad, že sa povinný po zastavení exekúcie opäť dostane do omeškania, oprávnený by musel iniciovať celý proces exekučného konania od začiatku. Naopak majetkové práva povinného neboli po plnení povinností nijako dotknuté, pretože dňa 29.07.2011 vydala súdna exekútorka príkazy na odblokovanie účtu v banke, čím mu bolo umožnené voľne nakladať s finančnými prostriedkami na účte a zároveň mu nebolo siahnuté ani na jeho mzdu, ktorú poberá u zamestnávateľa. V závere odvolateľ poukázal na to, že okresný súd nerozhodol o návrhu povinného označenom ako námietky a ani z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by okresný súd posúdil predmetné podanie ako návrh na zastavenie konania. S ohľadom na uvedené skutočnosti odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a jemu priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 20,08 Eur. Dňa 03.05.2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie súdnej exekútorky k podanému odvolaniu. Poukázala na svoje podanie zo dňa 24.10.2012, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 31.10.2011 a uviedla, že na svojom podaní trvá a keďže je obsahovo podobné s podaným odvolaním, stotožnila sa s ním. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie okresného súdu, ktorým vyhlásil za neprípustnú a zastavil exekúciu. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že návrhom zo dňa 19.04.2011, doručeným súdnej exekútorke dňa 19.04.2011, sa oprávnený domáhal vymoženia zmeškaného výživného vo výške 300,-Eur, bežného výživného vo výške 100,-Eur mesačne počnúc mesiacom mája 2011 a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 39,72 Eur a trov exekúcie. Dňa 02.05.2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia, na základe čoho okresný súd vydal dňa 04.05.2011 poverenie na vykonanie exekúcie voči povinnému tak, ako to navrhol oprávnený. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že dňa 31.05.2011 bol prostredníctvom účtárne okresného súdu súdnej exekútorke uhradený preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 80,-Eur. Dňa 11.08.2011 súdna exekútorka predložila okresnému súdu námietky povinného zo dňa 03.08.2011. V odôvodnení uviedol, že do 24.06.2011 zaplatil zákonnej zástupkyni oprávneného 400,- Eur na výživnom a dňa 25.07.2011 zaplatil súdnej exekútorke 300,-Eur a dňa 29.07.2011 59,58 Eur- trovy právneho zastúpenia a trovy exekúcie. Uvedené skutočnosti označil za okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, pre čo by mal okresný súd exekúciu zastaviť. K podaniu povinný predložil aj výpisy z účtu a príjmový doklad preukazujúce uhradenie platieb tak ako uviedol v námietkach. Dňa 17.08.2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie oprávneného k podaným námietkam, kde uviedol, že v časti, v ktorej bola pohľadávka uhradená sa exekúcia už nevykonáva, pretože v tejto časti zanikla plnením povinného, a preto navrhol, aby okresný súd námietkam povinného nevyhovel. Súdna exekútorka vo vyjadrení k podaným námietkam uviedla, že dňa 26.07.2011 jej bola uhradená suma 300,-Eur a dňa 29.07.2011 suma 59,58 Eur. Pre prípad, že by okresný súd zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku si uplatnila trovy exekúcie vo výške 92,26 Eur. V závere však uviedla, že nevidí dôvod na zastavenie exekučného konania, pretože okresný súd ju poveril na vymáhanie nielen zmeškaného výživného, ale aj bežného výživného, ktoré sa stáva splatným v budúcnosti. Ďalej odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 23.02.2012 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky- urgencia, na rozhodnutie o podaných námietkach, pretože aj napriek podaným námietkam si povinný plní svoju vyživovaciu povinnosť, ale exekúciu nie je možné vykonať, teda ani uhradené výživné poukázať oprávnenému, pretože tomu bráni prebiehajúce námietkové konanie. Takýmto stavom dochádza k výraznému porušovaniu majetkových práv oprávneného. Okresný súd však exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, o návrhu povinného, resp. o námietkach okresný súd nerozhodol nielen v zákonom stanovenej lehote, ale vôbec. Podľa ust. § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Aj keď ide len o poriadkovú lehotu, jej nedodržanie v tomto prípade má za následok výrazné porušenie vlastníckych práv oprávneného, a to aj s prihliadnutím na charakter vymáhanej pohľadávky. Zo samotného Exekučného poriadku, konkrétne ust. § 46 vyplýva, že návrhy na vykonanie exekúcie pre pohľadávky predstavujúce výživné sa vybavujú prednostne. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že okresný súd postupoval nesprávne, keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s odôvodnením, že vzhľadom na to, že povinný uhradil zmeškané výživné a v súčasnosti si riadne plní vyživovaciu povinnosť ako aj s poukázaním na pasivitu oprávneného a súdneho exekútora, nie sú splnené podmienky pre nútené vymáhanie pohľadávky. Tiež uviedol, že účelom exekučného konania je uspokojenie pohľadávky oprávneného za podmienok ochrany práv oprávneného, povinného aj tretích osôb pred neoprávnenými zásahmi prostredníctvom prostriedkov výkonu. Odvolací súd v tejto skutočnosti zdôrazňuje fakt, že k výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia oprávnený pristúpil z dôvodu, že povinný si neplnil svoje povinnosti riadne a včas. Akékoľvek plnenie uskutočnené po začatí exekučného konania nemožno považovať za dobrovoľné, preto vzhľadom na to, že oprávnený sa domáhal uhradenia nielen zmeškaného výživného, ale aj bežného výživného, ktoré sa stane splatným v budúcnosti, je otázna vymožiteľnosť tohto práva. Okresný súd neskúmal, či sú splnené podmienky na to, aby zastavil exekúciu aj na bežné výživné, a či nebudú takýmto rozhodnutím porušované ústavné práva oprávneného, ktorému bolo priznané nielen zmeškané výživné, ale aj bežné výživné, a to od mája 2009. Na druhej strane povinný si plnil vyživovaciu povinnosť riadne a včas od mája 2009 do februára 2011 a ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia okresného súdu bola uhradená celá suma zmeškaného výživného, ako aj bežného výživného, ktoré však zadržiava súdna exekútorka. S ohľadom na tieto skutočnosti a posúdenie okolností rozhodujúcich pre rozhodnutie o zastavení exekúcie mal okresný súd posudzovať dôvody, pre ktoré sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa povinný v rámci svojich možností postavil k splateniu zmeškaného výživného, jeho stále zamestnanie, ale prihliadnuť aj na vyjadrenie oprávneného a súdnej exekútorky, v zmysle ktorého v súčasnosti exekúcia neprebieha. Zohľadnením všetkých týchto okolností mohol okresný súd dospieť k záveru, či možno dôvodne predpokladať, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne (časť zmeškaného výživného povinný uhradil ešte pred podaním návrhu na začatie exekúcie, v súčasnosti riadne a včas platí bežné výživné, je riadne zamestnaný, predchádzanie dôvodu na opätovné omeškanie s platením výživného, a pod.). S ohľadom na uvedené skutočnosti je možné posúdiť, či existuje dôvod, aby súdna exekútorka pokračovala v exekúcii. Podľa § 101 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné. V zmysle citovaného ustanovenia Exekučného poriadku súd môže, ale nemusí zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, za predpokladu splnenia troch kumulatívnych podmienok, ktorými sú návrh povinného, skutočnosť, že exekúcia sa vykonáva len pre bežné výživné, to znamená, že všetky nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne alebo exekučne a treťou podmienkou sú skutočnosti opodstatňujúce záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. V tomto prípade bola splnená len podmienka uhradenia všetkých nedoplatkov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by okresný súd podanie povinného označené ako námietky posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 101 Exekučného poriadku. Rovnako sa okresný súd nezaoberal skúmaním, či je predpoklad, že povinný bude uložené povinnosti plniť riadne a včas. Odvolací súd tiež z exekučného spisu zistil, že súdna exekútorka poslala príkaz na odblokovanie účtu do všetkých bánk, do ktorých bol poslaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, už dňa 02.08.2011, teda pred doručením námietok povinného, teda nie je na mieste tvrdenie okresného súdu o nečinnosti oprávneného a súdnej exekútorky. Podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnej správe katastra, že upustil od vykonania exekúcie. Ak povinný dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, exekútor upustí od vykonania exekúcie. Súčasne vráti poverenie na jej vykonanie. Upustenie od vykonania exekúcie je osobitným prípadom skončenia exekučného konania, preto nie je zákonný dôvod na zastavenie exekúcie v časti, v ktorej súdna exekútorka od výkonu upustila. S ohľadom na tieto skutočnosti, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní musí okresný súd primárne posúdiť námietky povinného a rozhodnúť o nich a až potom posudzovať podmienky na zastavenie exekúcie. Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.