Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/531/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111209734 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111209734.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti povinnému 1) U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX X., štátny občan SR a 2) Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX X., štátna občianka SR, pre vymoženie pohľadávky 159.970,20 Eur s príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. EX 52/11, súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom exekútorského úradu O. XX, XXX XX W. W., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 4Er/876/2011-19 zo dňa 25. mája 2011 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 4Er/876/2011-19 zo dňa 25. mája 2011 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Banskej Bystrici (ďalej len exekučný súd) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinným 1 a 2 na vymoženie pohľadávky vo výške 159.970,20 Eur s príslušenstvom, ktorá bola oprávnenému priznaná vykonateľným rozhodnutím Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, č.k. II/2010-3135 zo dňa 26. októbra 2010. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a žiadosť o vydanie poverenia preskúmal podľa § 36 ods. 2, § 44 ods. 2 a § 37 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a odmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len exekučný poriadok) a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť. Podľa exekučného súdu procesné spoločenstvo účastníkov exekučného konania je prípustné len u oprávnených, ktorí vychádzajú z toho istého exekučného titulu. Pri povinných so zreteľom na spôsoby vykonávania exekúcie, je spoločenstvo pojmovo vylúčené, a preto sa musí konať voči každému povinnému osobitne. Platí to aj pre oprávnených, ktorí nie sú uvedení v jednom exekučnom titule. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 7/2010 zo dňa 29.03.2011. Podľa exekučného súdu je právne vylúčené, aby bola súčasne daná pasívna legitimácia povinného 1 s pasívnou legitimáciou povinného 2, zaoberal sa otázkou pasívnej kumulácie povinných už pri udeľovaní poverenia súdnemu exekútorovi. Exekučný súd nález súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol preto, že oprávnený navrhuje exekúciu vykonať voči dvom povinným a procesné spoločenstvo povinných je pojmovo vylúčené. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Ako dôvod odvolania uviedol nesprávnosť právneho posúdenia veci a neúplné zistenie skutkového stavu, keď dospel k záveru, že sa exekučné konanie musí konať voči každému povinnému osobitne. Povinní boli zaviazaní na zaplatenie pohľadávky na základe ručenia. Ani z listín ani zo zákona nevyplýva povinnosť oprávneného domáhať sa plnenia voči každému z povinných osobitne. Ide o zabezpečenie tej istej úverovej pohľadávky, t.j. o veci, ktoré spolu skutkovo súvisia. V zmysle § 307 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb., ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník. Ak bolo vo veci rozhodnuté jedným rozsudkom, oprávnený sa má právo domáhať výkonu rozhodnutia jedným návrhom na výkon rozhodnutia. Je tomu tak z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania. Exekučný súd oprávnenému odoprel právo na súdnu ochranu a zmaril účel hospodárnosti a účelnosti konania, čo je v rozpore s článkom 46 Ústavy SR. Povinný 1 vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a aby oprávneného zaviazal nahradiť povinnému 1 trovy konania. Podľa názoru povinného 1 právny názor exekučného súdu o tom, že procesné spoločenstvo účastníkov exekučného konania je prípustné iba u oprávnených, ktorí vychádzajú z toho istého exekučného titulu je obsiahnutý nielen v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, ale je aj dlhodobo ustálený v právnej teórii. Poukázal pritom na text publikácie J. Mazáka komentár k Exekučnému poriadku 1995 „Pri pasívnej solidarite má oprávnený možnosť domáhať sa celého plnenia voči ktorémukoľvek povinnému. Ten povinný, ktorý splní celý dlh, má samozrejme právo voči ostatným povinným domáhať sa zaplatenia toho, čo splnil za nich z titulu bezdôvodného obohatenia. Ak podiel spoločne zaviazaných povinných nie je v exekučnom titule uvedený a nie je vyslovená solidárna zodpovednosť, aj v tomto prípade sa má za to, že dlh povinných je delený a oprávnený sa môže s úspechom domáhať na každom povinnom plnenia iba v rozsahu podielu pripadajúceho na povinného. Podľa názoru tohto povinného napadnuté rozhodnutie je správne, pretože inak by mohlo dôjsť k dvojnásobnému uspokojeniu oprávneného. Ak by chcel oprávnený viesť exekúciu proti obidvom povinným v jednom konaní, musel by uviesť presnú výšku súm, ktoré žiada zaplatiť od každého z povinných. Keďže to oprávnený neurobil, súd nemal inú možnosť ako žiadosti nevyhovieť. Povinná 2 vo svojom vyjadrení doručenom súdu k odvolaniu oprávneného navrhla potvrdiť napadnuté rozhodnutie ako vecne správne, pričom dôvodila zhodne ako povinný 1. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v tomto rozhodnutí len O.s.p.) na základe odvolania oprávneného vec preskúmal v medziach a v rozsahu danom odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh doručený súdnemu exekútorovi 5. mája 2011 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 159.970,20 Eur s príslušenstvom priznanej rozhodcovským rozsudkom, ktorý vydala JUDr. Jana Kováčiková, sudkyňa Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave dňa 26.10.2010 a ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 01.12.2010 a vykonateľnosti dňa 04.12.2010. Podľa výroku tohto rozhodnutia boli povinný 1 a povinný 2, ako žalovaný v druhom a žalovaný v treťom rade, zaviazaní zaplatiť spoločne a nerozdielne čiastku 159.970,20 Eur s príslušenstvom. Plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhého v rozsahu poskytnutého plnenia. Podľa odôvodnenia boli povinní 1 a 2 zaviazaní na zaplatenie predmetnej čiastky z titulu ručenia na základe ručiteľských listín. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorým im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že okruh účastníkov exekučného konania je daný okruhom účastníkov v exekučnom titule. Ten, komu exekučný titul priznáva právo, ktoré je možné v exekučnom konaní vykonať, má postavenie oprávneného a ten, komu exekučný titul ukladá povinnosť, ktorú je možné v exekučnom konaní vykonať, má postavenie povinného. V tomto prípade predložený exekučný titul netrpí žiadnou vadou (na rozdiel od toho, ktorý bol predložený v konaní, výsledkom ktorého bolo exekučným súdom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo 7/2010 zo dňa 29.3.2011). Povinný 1 ako aj povinný 2 majú exekučným titulom uloženú povinnosť zaplatiť konkrétnu čiastku s tým, že ide o solidárny záväzok, ktorý zanikne zaplatením už jedným z povinných. Záver exekučného súdu o tom, že je právne vylúčené, aby bola daná súčasne pasívna legitimácia povinného 1 s pasívnou legitimáciou povinného 2, je bez opory v zákone a preto je nesprávnym právnym posúdením. Oprávnený má právo domáhať sa núteného splnenia uloženej povinnosti podľa predloženého exekučného titulu voči každému z tam uvedených povinných a to až do zániku priznanej pohľadávky. Odvolací súd preto odvolaniu vyhovel a napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.