Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/120/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111209734 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6111209734.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti povinným: 1) U. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: T. X, XXX XX X., 2) Y. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: T. X, XXX XX X., obaja zast. PhDr. Mgr. Peter Rosputinský, PhD., advokát, so sídlom Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, vedenej pod sp. zn. EX 52/11 súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom Exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 159 970,20 Eur s prísl., o odvolaní povinných proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/876/2011-93 zo dňa 08.04.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/876/2011-93 zo dňa 08.04.2013 vo výroku, ktorým návrh povinného 1/a 2/ na zastavenie exekúcie zamietol, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) prvou výrokovou vetou námietky povinného 1) a 2) proti exekúcii zamietol, druhou výrokovou vetou námietky povinného 1/ a 2) proti trovám exekúcie zamietol, treťou výrokovou vetou návrh povinného 1) a 2) na odklad exekúcie zamietol, v štvrtom výroku návrh povinného 1) a 2) na zastavenie exekúcie zamietol a štvrtou výrokovou vetou návrh povinného 1/ a 2/ na odklad exekúcie zamietol. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd okrem iného uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 159 970,20 Eur s príslušenstvom a trovy exekúcie, a to na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave č. k. II/2010-3135 zo dňa 26.10.2010. Podaním zo dňa 07.09.2012 postúpil súdny exekútor exekučnému súdu námietky povinného 1) s 2/ spolu s návrhom na zastavenie exekúcie a povolením odkladu exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“). Povinní 1/ a 2/ v podaní zo dňa 24. 08. 2012, označenom ako „Námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie, návrh na povolenie odkladu exekúcie a návrh na pokračovanie v súdnom konaní bez zaplatenia súdneho poplatku“, prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že v exekučnom konaní oprávnený vymáha pohľadávku proti povinným z titulu ručenia podľa rozhodcovského rozsudku, ktorým ručením bola zabezpečená pohľadávka oprávneného voči dlžníkovi - AGRO PRIECHOD, s.r.o. (ďalej len „dlžník“). Namietali, že oprávnený si však svoju pohľadávku voči dlžníkovi neprihlásil do reštrukturalizačného konania, čím došlo na základe ust. § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) k zániku práva oprávneného vymáhať jeho pohľadávku od dlžníka. Zániku svojho práva vymáhať pohľadávku od dlžníka si bol oprávnený vedomý, pretože už v konaní o vydanie exekučného titulu vzal svoj návrh voči dlžníkovi späť, preto sa toto exekučné konanie nevedie voči dlžníkovi, ale iba voči povinným ako ručiteľom dlžníka. V súlade s ust. § 306 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník. Poukázali aj na ust. § 155 ods. 2 ZoKR, podľa ktorého zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, preto podľa ich názoru aj pohľadávka oprávneného voči dlžníkovi sa stala nevymáhateľnou a aj keď nezanikla, zmenila sa na naturálnu obligáciu, ktorú nie je možné voči dlžníkovi uplatniť súdnou cestou. Uviedli, že na základe uvedeného má teda dlžník voči oprávnenému námietku nevymáhateľnosti pohľadávky z exekučného titulu, ktorú v zmysle ust. § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka v námietkach uplatňujú povinní 1/ a 2/ ako ručitelia. Povinní 1/ a 2/ vo svojich námietkach taktiež poukazujú na ust. § 155 ods. 1 ZoKR, podľa ktorého ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému, a na ust. § 155 ods. 4 ZoKR v znení účinnom do 31. 12. 2011, podľa ktorého ak plán neurčuje inak, Plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Pokiaľ súdom potvrdený reštrukturalizačný plán sa stáva účinným voči účastníkom plánu, teda veriteľom, ktorí si riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky a sú v pláne uvedení, voči ostatným veriteľom, ktorí si svoje pohľadávky voči dlžníkovi neprihlásili, je reštrukturalizačný plán neúčinný a týchto sa ani netýka; práva veriteľov s prihlásenými pohľadávkami voči dlžníkovi zostávajú potom podľa povinného 1/ a 2/ nedotknuté aj voči ručiteľom dlžníka. Výkladom argumentum a contrario povinný 1/ a 2/ dospeli k tomu, že práva veriteľov, ktorí nie sú účastníkmi reštrukturalizačného plánu potvrdeného súdom, nezostávajú nedotknuté, a že títo nemajú právo ďalej domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom a nemajú ani právo domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Oprávnenému teda malo zaniknúť jeho právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z majetku ktoréhokoľvek z povinných ako ručiteľov dlžníka, z čoho je nevyhnutne zrejmé, že táto exekúcia je vedená protiprávne a nezákonne. Exekučný súd vo svojom rozhodnutí poukázal na vyjadrenie oprávneného, ktorý vo vyjadrení k podaniu povinného uviedol, že nesúhlasí s názorom povinných 1/ a 2/, že neprihlásením pohľadávky do reštrukturalizačného konania dlžníka došlo k zániku práva oprávneného, pretože v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka neuplatnenie nároku oprávneného voči dlžníkovi v reštrukturalizačnom konaní neznamená zánik nároku oprávneného voči dlžníkovi, t. j. nezaniká nárok, ktorý má byť v rámci reštrukturalizácie uplatnený prihláškou, zaniká len právo vymáhať tento nárok od dlžníka za predpokladu, že súd potvrdí reštrukturalizačný plán, a teda ani ručiteľské záväzky povinných nie sú zaniknuté. Naopak rozhodcovský súd vyhodnotil záväzky povinných ako platné a účinné, keďže záväzok zabezpečený ručením nezanikol, len ho nie je možné vymáhať voči dlžníkovi po povolení reštrukturalizačného plánu súdom. Ručitelia mohli prihlásiť svoju pohľadávku z titulu prípadného budúceho plnenia ručiteľských záväzkov voči dlžníkovi do reštrukturalizačného konania vo forme podmienenej prihlášky. Námietka povinných o nevymáhateľnosti pohľadávky nemá opodstatnenie a tvrdenie o zániku práva oprávneného domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky z majetku ktoréhokoľvek z povinných ako ručiteľov dlžníka je svojvoľným výkladom a nemá nijakú oporu v zákone. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu z dôvodu, že povinní dobrovoľne nesplnili to, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu oprávnený navrhol, aby súd námietky povinného 1/ a 2/ proti exekúcii ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol. Exekučný súd ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka číslo: 8904/S zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1R/1/2010-13 zo dňa 04. 03. 2010, právoplatným dňa 25. 03. 2010, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka AGRO PRIECHOD, s.r.o., 976 11 Priechod, IČO: 36 623 211 a ustanovil správcu P.. Bc. Q. Q., so sídlom O. XX, XXX XX W. W.. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1R/1/2010-64 zo dňa 23. 08. 2010, právoplatným dňa 28. 08. 2010, súd potvrdil reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 10. 08. 2010 a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka AGRO PRIECHOD, s.r.o. "v reštrukturalizácii", 976 11 Priechod 282, IČO: 36 623 211. Exekučný súd z exekučného titulu zistil, že povinní 1/ a 2/ už v základnom konaní namietali skutočnosť, že spoločnosť AGRO PRIECHOD, s.r.o. vstúpila do reštrukturalizačného konania, v ktorom si mal oprávnený uplatniť svoju pohľadávku a keďže tak neurobil, je neprípustné domáhať sa určenia alebo plnenia zo záväzku dlžníka, ktorý vznikol pred povolením reštrukturalizácie, a taktiež namietali zánik ich ručiteľského záväzku z dôvodu zániku hlavného záväzku. S predmetnými námietkami povinných sa vysporiadal už v základnom konaní rozhodcovský súd, ktorý vyhodnotil ručiteľské záväzky povinných ako platné a účinné, na ktoré nie je možné aplikovať ust. § 311 Obchodného zákonníka, keďže záväzok zabezpečený ručením nezanikol, len ho nie je možné vymáhať voči dlžníkovi po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom. Exekučný súd zdôraznil, že v exekučnom konaní súd už nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Inštitút námietok nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie /exekučný titul/ alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Predmetom námietok povinného 1/ a 2/ proti exekúcii sú však v danom prípade skutočnosti, ktorých relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie. Obranu a tvrdenia, na ktoré poukazujú povinní 1/ a 2/ v podaných námietkach mohol uplatniť iba v rámci návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Po oboznámení sa s podaním povinného 1/ a 2/, vyjadrením oprávneného a obsahom spisu exekučný súd dospel k záveru, že námietky povinného 1/ a 2/ vznesené prostredníctvom právneho zástupcu proti exekúcii nie sú dôvodné. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinný 1/ ani povinný 2/ dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému 1/ a 2/ dôvodne. Na základe vyššie uvedených skutočností preto exekučný súd námietky povinného 1/ a 2/ vznesené proti exekúcii ako nedôvodné zamietol. Keďže exekučný súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že toto exekučné konanie bolo začaté dôvodne a námietky proti exekúcii odôvodnené rovnakými skutočnosťami ako námietky proti trovám exekúcie považoval za nedôvodné, preto exekučný súd o námietkach povinného 1/ a 2/ proti trovám exekúcie rozhodol tak, že ich zamietol. Exekučný súd zamietol návrh povinného 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie, pričom opätovne uviedol, že v exekučnom konaní súd už nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, exekučné konanie nenahrádza konanie o opravnom prostriedku, ktorým by sa napádalo rozhodnutie / exekučný titul/ alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Predmetom podania povinného 1/ a 2/, ktorým podali námietky proti exekúcii a domáhajú sa zastavenia a odkladu exekúcie, sú však v danom prípade skutočnosti, ktorých relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie. Nakoľko nebol splnený ani základný predpoklad odôvodňujúci povolenie odkladu exekúcie, a to že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, preto exekučný súd zamietol návrh povinného 1/ a 2/ na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Proti výrokom uznesenia exekučného súdu, o zamietnutí námietok povinných proti exekúcii, o zamietnutí námietok povinných proti trovám exekúcie, o zamietnutí návrhu povinných na zastavenie exekúcie, o zamietnutí návrhu povinných na odklad exekúcie podali prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinní. V odvolaní namietali, že uznesenie exekučného súdu v napadnutých výrokoch je nesprávne z dôvodu, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav a uznesenie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietali, že ak súd prvého stupňa zastával názor, že po vzniku exekučného titulu nenastali žiadne okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku alebo brániace jeho vymáhateľnosti, bol povinný skúmať aj to, či v tejto veci nie sú dané iné dôvody, pre ktoré je exekúcia proti povinným neprípustná. Poukázali na to, že pod dôvodmi neprípustnosti exekúcie rozumie právna doktrína i súdna prax okrem iného prípady tzv. nevymáhateľných práv, kedy právna úprava zabraňuje nútenému výkonu rozhodnutia- exekúcii, napr. § 155 ods. 2 ZKR, § 155 ods. 2 ZKR alebo iných ustanovení, „ kedy neprípustnosť exekúcie vymedzuje vo viacerých prípadoch insolvenčné právo.“ Nárok oprávneného vymáhaný v tejto exekúcii patrí medzi nevymáhateľné nároky, teda je tu iný dôvod, pre ktorý je táto exekúcia neprípustná. Ďalej uviedli, že podľa § 155 ods. 2 ZKR došlo k zániku práva oprávneného vymáhať jeho pohľadávku od dlžníka z dôvodu, že oprávnený si svoju pohľadávku voči Dlžníkovi neprihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka. Keďže oprávnený vymáha od oboch povinných pohľadávku z titulu ručenia podľa exekučného poriadku, majú obaja povinní právo uplatniť voči oprávnenému všetky námietky, na ktorých oprávnenie je oprávnený Dlžník. V súlade s § 155 ods. 2 ZRK sa riadne a včas neprihlásené pohľadávky stali v dôsledku zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku nevymáhateľnými, t.j. naďalej existujú a nezanikli, avšak menia sa na naturálne obligácie, ktoré nie je možné uplatniť voči dlžníkovi súdnou cestou, a teda ani ich vymáhať. Povinní ako ručitelia Dlžníka uplatňujú podľa § 306 ods.2 Obchodného zákonníka námietku nevymáhateľnosti pohľadávky uvedenej v exekučnom titule na základe § 155 ods.2 ZKR. Z § 155 ods.1,4 ZKR je nepochybné, že súdom potvrdený reštrukturalizačný plán sa stáva účinný voči účastníkom plánu (predovšetkým voči veriteľom, ktorí si riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky voči dlžníkovi a ktorí sú uvedení v reštrukturalizačnom pláne ako aj voči samotnému dlžníkovi). Voči ostatným veriteľom, ktorí si svoje pohľadávky voči dlžníkovi neprihlásili, je reštrukturalizačný plán neúčinný a týchto veriteľov sa reštrukturalizačný plán ani netýka. Na základe vyššie uvedeného zostávajú práva veriteľov s prihlásenými pohľadávkami voči dlžníkovi, t. j. práva veriteľov ako účastníkov plánu, podľa § 155 ods. 4 ZKR nedotknuté aj voči ručiteľom dlžníka. Práva veriteľov, ktorí nie sú účastníkmi reštrukturalizačného plánu (oprávnený nebol účastníkom reštrukturalizačného plánu Dlžníka, potvrdeného uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1R/1/2010 z 23.08.2010) nezostávajú nedotknuté a títo nemajú ďalej právo domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči ručiteľom dlžníka. Exekúcia v danej veci je vedená protiprávne a nezákonne, na základe čoho mal prvostupňový súd rozhodnúť o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a následne túto zastaviť. V závere odvolania navrhli, aby exekučný súd námietkam povinných proti exekúcii a námietkam povinných proti trovám exekúcie vyhovel a zaviazal oprávneného na náhradu trov právneho zastúpenia oboch povinných, alebo aby exekučný súd exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov právneho zastúpenia oboch povinných alebo aby exekučný súd povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods.2 Exekučného poriadku do času, kým nerozhodne o zastavení exekúcie a následne exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov právneho zastúpenia oboch povinných. K podanému odvolaniu sa vyjadril oprávnený v tom zmysle, že odvolanie povinných oproti ich námietkam z 24.08.2012 neobsahuje žiadne nové skutočnosti, preto zotrváva v plnom rozsahu na vyjadrení zo dňa 27.11.2012 a plne sa stotožňuje s napadnutým uznesením. Nesúhlasil s názorom povinných, že neprihlásením pohľadávky do reštrukturalizačného konania dlžníka došlo k zániku práva oprávneného pretože v zmysle §§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka neuplatnenie nároku oprávneného voči dlžníkovi v reštrukturalizačnom konaní povolenom súdom neznamená zánik nároku oprávneného voči dlžníkovi, t.j. nezaniká nárok, ktorý má byť v rámci reštrukturalizácie uplatnený prihláškou, zaniká len právo vymáhať tento nárok od dlžníka za predpokladu, že súd potvrdí reštrukturalizačný plán, a teda ani ručiteľské záväzky povinných nie sú zaniknuté. Rozhodcovský súd vyhodnotil ručiteľské záväzky povinných za platné a účinné, keďže záväzok zabezpečený ručením nezanikol, len ho nie je možné vymáhať voči dlžníkovi po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom. Záväzok ručiteľov je platný a v zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobca je oprávnený domáhať sa plnenia od povinných ako ručiteľov, keďže dlžník nesplnil svoj splatný záväzok voči oprávnenému. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu z dôvodu, že povinný dobrovoľne nesplnili to, čo im ukladalo vykonateľné súdne rozhodnutie. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie povinných ako nedôvodné zamietol. Napadnuté uzneseniu exekučného súdu bolo vydaného vyšším súdnym úradníkom, a preto Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/876/2011-114 zo dňa 23. mája 2014 sudca exekučného súdu rozhodol tak, že námietky povinného 1/ a 2/ proti exekúcii zamietol. Druhou výrokovou vetou námietky povinného 1/ a 2/ proti trovách exekúcie zamietol a treťou výrokovou vetou návrh povinného 1/ a 2/ na odklad exekúcie zamietol. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie, vo vzťahu k napadnutému výroku uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu povinných na zastavenie exekúcie, odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., nakoľko nemienil vyhovieť odvolaniu povinných proti výroku uznesenia okresného súdu o zamietnutí ich návrhu na zastavenie exekúcie. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a uznesenie exekučného súdu vo výroku, ktorým návrh povinného 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie zamietol, podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 05.05.2011 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi na vymoženie pohľadávky 159 970,20 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave č.k. II/2010-3135 zo dňa 26. 10. 2010, právoplatného dňa 01.12.2010 a vykonateľného dňa 04.12.2010. Uvedeným rozsudkom bola povinným 1) a 2) ako žalovaným v druhom a v treťom rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi ako oprávnenému spoločne a nerozdielne dlžnú sumu vo výške 159 970,20 Eur, bežný úrok vo výške 5,597 % p.a. z nesplatenej istiny úveru vo výške 135 925,14 Eur od 22. 05. 2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,00% p.a. z nesplatenej istiny úveru vo výške 135 925,14 Eur od 22. 05. 2010 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania 4816,60-Eur, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Plnením jedného zo žalovaných (povinní 1/ a 2/) zaniká povinnosť druhého žalovaného (povinného) v rozsahu poskytnutého plnenia. Rozhodcovské konanie voči žalovanému v 1 rade (AGRO PRIECHOD, s.r.o.) sa zastavuje. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že pohľadávka oprávneného vznikla z titulu ručenia oboch povinných (podľa príslušných ručiteľských listín), ktorým ručením bola zabezpečená pohľadávka oprávneného, vyplývajúca zo Zmluvy o splátkovom úvere EU AGROúver -Agroenvironment č. 4501/07/516, uzatvorenej medzi oprávneným a spoločnosťou AGRO PRIECHOD, s.r.o.. Rozhodcovský súd v odôvodnení rozsudku v reakcii na námietky povinných ako žalovaných v druhom a treťom rade uviedol aj to, že v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom, u veriteľov, ktorí si riadne a včas neuplatnili v reštrukturalizácii svoje nároky prihláškou, zaniká právo vymáhať tento nárok od dlžníka, ale nezaniká nárok, ktorý má byť v rámci reštrukturalizácie uplatnený prihláškou, teda záväzok zabezpečený ručením nezanikol, len ho nie je možné vymáhať voči dlžníkovi po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom, záväzok ručiteľov je platný, veriteľ bol oprávnený domáhať sa plnenia od ručiteľov, keďže dlžník nesplnil svoj splatný záväzok voči veriteľovi. Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.07.2012 poveril súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka vykonaním exekúcie v prospech oprávneného proti povinným 1) a 2) na vymoženie 159 970,20 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania 4816,60 Eur a trov exekúcie. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 1R 1/2010-64 zo dňa 23.08.2010, právoplatným dňa 28.08.2010, potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka (AGRO PRIECHOD, s.r.o.) a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka. Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (2) Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. (1) Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Podľa § 201 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (2) účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. Podľa § 57 ods.1, písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. (1) exekúciu súd zastaví, ak g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (2) aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). Z predloženého exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vyplýva, že povinní námietku nevymáhateľnosti pohľadávky voči dlžníkovi uplatnili už v priebehu rozhodcovského konania. V zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok. Medzi takéto účinky patrí aj to, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemožno juj prejednávať znova (§ 159 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb., ďalej len O.s.p.). Odvolatelia nenamietajú, že pohľadávka voči nim vymáhaná v tomto exekučnom konaní stratila vymáhateľnosť až po vydaní exekučného titulu. Ich námietky sú teda len vyjadrením nesúhlasu s týmto exekučným titulom. . Nesúhlas povinných s exekučným titulom, nemá žiadny právny význam, a preto odvolanie založené na takýchto odvolacích námietkach nemôže obstáť. Exekučný súd má v kompetencii skúmať exekučný titul v rozsahu podľa § 44 Exekučného poriadku a pokiaľ ide o rozhodcovský rozsudok aj v rozsahu podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd námietky povinných proti exekúcii, trovám exekúcie a návrhy povinných na zastavenie a odklad exekúcie založené na tvrdeniach o nesprávnosti exekučného titulu správne posúdil ako nedôvodné. Preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. z dôvodu jeho vecnej správnosti prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Exekučný súd rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil, na ktoré odôvodnenie odvolací súd poľa § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Odvolací súd uvádza, že argumentácia povinných neobstojí aj v prípade, že by vymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi zanikla v dôsledku súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu až potom, ako bol doručený predmetný rozhodcovský rozsudok, a teda až potom, ako sa stal exekučným titulom. Podľa § 155 ods. 1 ZKR (účinného do 31. 12. 2011) ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. Podľa § 155 ods. 2 ZKR, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Podľa § 155 ods. 4 ZKR, ak plán neurčuje inak, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Povinní svoje odvolanie založili na tvrdení, že „nárok oprávneného vymáhaný v tejto exekúcii patrí medzi nevymáhateľné nároky.“ Treba súhlasiť s tvrdením odvolateľov, že pohľadávka oprávneného voči dlžníkovi stratila vymáhateľnosť z dôvodu, že nebola včas prihlásená do reštrukturalizačného konania. Tiež nie je sporné, že povinnosť zaplatiť túto pohľadávku bola exekučným titulom uložená povinným z titulu ručenia. Námietka, že pohľadávka voči dlžníkovi stratila vymáhateľnosť v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom, nemá ale pri vymáhaní pohľadávky voči ručiteľovi žiadny právny význam. Odvolatelia argumentovali, že pohľadávka voči nim nie je vymáhateľná z dôvodu: 1. že pohľadávka je nevymáhateľná voči dlžníkovi, a preto povinní ako ručitelia môžu takúto námietku voči pohľadávke uplatniť, pretože ich na to oprávňuje § 306 ods. 2 Obchodného zákona a zároveň 2. reštrukturalizačným plánom nezostali nedotknuté práva oprávneného voči ručiteľom dlžníka, pretože nedotknuté práva voči ručiteľom zostanú len pre tých veriteľov, ktorí si do reštrukturalizácie pohľadávky prihlásili. K takémuto záveru odvolatelia dospeli, ako uvádzajú výkladom vyššie citovaného § 155 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. K tomu odvolací súd uvádza, že odvolatelia sa mýlia, keď tvrdia, že veriteľ pohľadávky nie je oprávnený túto vymáhať voči ručiteľom, pretože stratila vymáhateľnosť voči ručiteľom tým, že ručitelia namietali jej nevymáhateľnosť voči dlžníkovi, pretože takáto konštrukcia nemá oporu v právnom predpise. Z citovanej úpravy § 155 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je nepochybné, že pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nezanikla, ale stala sa voči tejto osobe nevymáhateľnou. To sú všetky právne účinky, s ktorými zákon spája neprihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie dlžníka vo vzťahu k tejto pohľadávke. Potom námietka ručiteľa, že pohľadávka stratila vymáhateľnosť voči dlžníkovi, nemá žiadny právny význam. Je tomu tak z dôvodu, že právna úprava s potvrdením reštrukturalizačného plánu nespája účinok zániku neprihlásenej pohľadávky alebo účinok zániku vymáhateľnosti neprihlásenej pohľadávky, ale len účinok zániku jej vymáhateľnosti voči dlžníkovi. Inak povedané Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nespojil so stratou vymáhateľnosti neprihlásenej pohľadávky voči dlžníkovi aj stratu jej vymáhateľnosti voči ručiteľovi. K tomu možno poznamenať, že bolo oprávnením ručiteľov reštrukturalizovaného dlžníka svoje budúce pohľadávky, ktoré im vzniknú z titulu, že zaplatia dlh za dlžníka z titulu ručenia po začatí reštrukturalizácie, a teda v budúcnosti sa stanú veriteľmi dlžníka, prihlásiť do reštrukturalizácie ako pohľadávky podmienené. Inak povedané reštrukturalizačný plán schválený súdom nemá žiadne právne účinky vo vzťahu k ručiteľom neprihlásených pohľadávok preto, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii žiadne právne účinky pre takýto prípad neupravuje. Zánik vymáhateľnosti pohľadávky nastáva len vo vzťahu voči dlžníkovi. Avšak právo veriteľa vymáhať tieto pohľadávky voči spoludlžníkom a ručiteľom zostáva zachované, a to tak veriteľom, ktorí si pohľadávky v reštrukturalizácii prihlásili, ako aj pre veriteľov, ktorých pohľadávky sa v dôsledku účinkov plánu stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými. Plán nemá žiadne účinky na právo veriteľa vymáhať pôvodnú pohľadávku voči spoludlžníkom, ručiteľom. To isté platí aj pre vymožiteľnosť pohľadávok zabezpečených majetkom tretích osôb. Reštrukturalizačným plánom sa upravujú vzájomné vzťahy medzi do reštrukturalizácie prihlásenými veriteľmi dlžníka a dlžníkom tak, že tieto sa menia tým spôsobom, ktorý je uvedený v pláne. Plán má účinky len proti tým, ktorí sú jeho účastníkmi, výnimku z toho tvoria ustanovenia o novom úvere, ktoré sú účinné aj voči iným osobám ako účastníkom plánu, to znamená voči každému. Reštrukturalizačný plán v zmysle § 132 zákona č. 7/2005 Z.z. je listina oprávňujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len účastník plánu), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. Z uvedeného vyplýva, že plán nemôže obsahovať nič iné ako usporiadanie vzájomných vzťahov veriteľov dlžníka a dlžníka, resp. osôb, ktoré sa zúčastnia plánu so svojím vlastným súhlasom. Pokiaľ sa veriteľ do reštrukturalizácie neprihlási, nemôžu byť jeho pohľadávky v pláne nijakým spôsobom upravované, ani do tohto plánu zahrnuté, tým ani plánom dotknuté. Aby nemohlo dôjsť k zmareniu reštrukturalizácie tým, že veriteľ neprihlási pohľadávky a po skončení súdneho reštrukturalizačného konania, kedy nastal čas plnenia schváleného potvrdeného plánu, tieto bude nútene vymáhať, čím môže dôjsť k neschopnosti dlžníka splniť reštrukturalizačný plán, zákon stanovil účinok potvrdeného plánu aj na neprihlásené pohľadávky, ktoré sa menia tak, že strácajú vymáhateľnosť voči dlžníkovi. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 155 ods. 1 stanovil, že plán má účinky len voči jeho účastníkom. Vo vzťahu k tretím osobám nie, resp. len ak to zákon výslovne uvádza. To znamená, že ak sa podľa plánu pohľadávka transformuje, je to tak len vo vzťahu medzi účastníkmi plánu. Preto § 155 ods. 4 pravidlo uvedené v odseku 1, že plán má účinky len vo vzťahu k účastníkom plánu, ďalej konkretizuje, keď stanovuje, že pohľadávka zostáva bezo zmeny vo vzťahu k spoludlžníkom, ručiteľom, ale aj k zálohu, pokiaľ je ním majetok tretej osoby a veriteľ je oprávnený vymáhať ju voči týmto osobám v pôvodnej výške, resp. zostáva zabezpečená týmto majetkom tretej osoby v pôvodnej výške. Tvrdenie povinných, že plánom sú dotknuté aj práva veriteľov neprihlásených pohľadávok voči ich ručiteľom, spoludlžníkom nie je výkladom uvedeného ustanovenia, ale je doplnením, či rozšírením účinkov plánu o stratu vymáhateľnosti neprihlásených pohľadávok nielen voči dlžníkovi, ale aj voči každému. Pohľadávka neprihlásená do reštrukturalizácie nie je predmetom plánu, a preto logicky nemôže byť plánom dotknutá. Odvolatelia tvrdia ale, že výkladom z opaku § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii možno dospieť k tomu, že dotknutá plánom je, čo je právny nezmysel. Tvrdenie, že veritelia neprihlásených pohľadávok potvrdením plánu súdom stratili oprávnenie vymáhať ich voči ručiteľom nemá oporu v zákone. Takýto účinok plánu zákon nepozná. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii stanovil voči neprihlásenej pohľadávke jediný účinok súdom potvrdeného plánu, a to účinok uvedený v § 155 ods. 2, ktorým je strata vymáhateľnosti pohľadávky voči dlžníkovi. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka oprávneného je voči ručiteľom vymáhateľná. pomer hlasov: 3:0 Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.