Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/196/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111216403 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111216403.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Ul. Údernícka č.5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Ul. Údernícka č.5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni R. G. N. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. Z. Ul. X. M. č.X, prechodne bytom E. W., Ul. X. č.XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Ul. Važecká č.16, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom AK Stropkov, Nám. SNP č.7, o zaplatenie 112,84 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/209/2011-91, zo dňa 31.05.2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane odporkyne náhradu trov konania, m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania, predstavujúce trovy jeho právneho zastúpenia vo výške 77,01 Eur, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 19,12 Eur, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd po zrušení veci odvolacím súdom opätovne rozhodoval o trovách konania. O trovách odporkyne a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. s tým, že navrhovateľ, ktorý zobral návrh späť bez uvedenia dôvodu, zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, a preto je povinný nahradiť trovy odporkyne a trovy vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane odporkyne. Keďže odporkyňa si náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal. Súd s prihliadnutím na výšku uplatnenej pohľadávky považoval trovy konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne spočívajúce v odmene advokáta v celkovej sume 77,27 Eur v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. za neprimerané, predstavujúce až 69 % výšky pohľadávky. Preto súd ani vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznal. Proti rozhodnutiu sa odvolal vedľajší účastník na strane odporkyne, a to proti výroku, ktorým mu súd náhradu trov konania nepriznal. Uznesenie okresného súdu v tejto časti žiadal zmeniť tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania vo výške 96,38 Eur v zmysle jeho špecifikácie do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Uviedol, že v predmetnej veci nie je namieste aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p., lebo v zmysle dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, úmyslom zákonodarcu vo veciach s nízkom hodnotou sporu bolo pristúpiť k zníženiu trov, ak sú tieto voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané. Ide však o konania, kde trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Ani Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č.k. 15Co/57/2012-82 zo dňa 28. 3. 2012, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/209/2011-73 zo dňa 07. 02. 2012 vo výroku o trovách konania, nenariadil okresnému súdu aplikovať ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Poukázal na skutočnosť, že svojim vstupom vo viacerých súdnych sporoch spôsobil späťvzatie návrhu navrhovateľa, ktorý ignoruje premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka a porušuje práva spotrebiteľa. Podľa jeho názoru navrhovateľ svojím konaním, keď sa dá zastupovať advokátskou kanceláriou, ktorá si už v návrhu uplatňuje nezákonne trovy, sa snaží pri použití nekalých obchodných praktík „ešte viac sťažiť ťažké sociálne postavenie najchudobnejších vrstiev spoločenstva a čo najviac vyťažiť z úrokov z omeškania“. Správanie navrhovateľa v spore, najmä za okolností, za ktorých navrhovateľ uplatňuje pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok a premlčané pohľadávky nedávajú predpoklad pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. . Uviedol, že ak by súd nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, navrhovateľ „by mohol vykonávať svoju doterajšiu prax bez akejkoľvek ujmy“. Podľa jeho názoru, keď súd nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V týchto súvislostiach poukázal na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38, 47 Charty základných práv EÚ. Uviedol tiež, že ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov. Poukázal aj na viacerého rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a v Banskej Bystrici, ktoré k odvolaniu pripojil. O dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. § 137 O.s.p., ktoré od 1. 1. 2012 považuje za trovy konania aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. V zmysle dôvodovej správy k novele zákona č. 332/2011 Z.z., právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov aj vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Záver odvolania obsahuje návrh na prejudiciálne konanie v prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s právnou argumentáciou vedľajšieho účastníka. V tomto prípade potom žiada prerušiť konanie a požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, konkrétne či pod právom na súdnu ochranu je podľa č. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a pod právom na zabezpečenie hospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod podporou Združení na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa č. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie aj právo na náhradu trov súdneho konania. Či sa má čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie vykladať tak, že Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov patrí náhrada trov konania ako vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa za úspešné vedenie súdneho sporu, ak zmyslom a cieľom ochrany spotrebiteľa bolo zbaviť spotrebiteľa záväzku z neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo záväzku po použití nekalej obchodnej praktiky podľa Smernice EP a Rady 2005/29/ES z 11. 5. 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Ak je odpoveď na otázku podľa predchádzajúceho odseku taká, že Združeniu patrí náhrada trov v súdnom konaní, či možno toto právo nepriznať len z dôvodu, že z dôvodu hospodárnosti konania argumentovalo a následne aj rozhodlo na základe inštitútu premlčania, alebo sa rozhodlo o späťvzatí žaloby žalobcom po námietke premlčania vznesenej v konaní vedľajším účastníkom. Či je porušené základné právo spotrebiteľa a Združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ak súd neprizná právo na náhradu trov konania spotrebiteľovi alebo Združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov napriek ich úspechu v súdnom konaní a nevyporiada sa s odlišnými súdnymi rozhodnutiami v obdobných veciach, ktoré boli súdu predložené, a ktoré sú zjavne odlišne právne odôvodnené. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne navrhol uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Podľa jeho názoru trovy právneho zastupovania vedľajšieho účastníka v spore neboli vynaložené účelne. Právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony právnej služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Ak sa Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach právnu pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. Združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa, preto právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne. Podľa jeho názoru tým, že sa dá vedľajší účastník zastúpiť advokátom, dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania. Túto skutočnosť by mal súd zohľadniť a reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Poukázal aj na viacerého rozhodnutia okresných i krajských súdov, ktoré k odvolaniu pripojil. Tiež uviedol, že združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník a nie ako zástupca odporcu, preto nemožno aplikovať ani ustanovenie § 137 O.s.p.. Ohľadom návrhu vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej otázky uviedol, že tento návrh je nedôvodný a nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania. Platí totiž, že v každom prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených trov konania. Posúdenie priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi je výlučne v kompetencii vnútroštátneho súdu. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil v odvolaním napadnutej časti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne je v plnom rozsahu dôvodné. Podaným návrhom zo dňa 21. 07. 2011 navrhovateľ žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 112,84 Eur z titulu pohľadávky, ktorú mu postúpil Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Bratislava. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 17Ro/239/2011-28 dňa 28. 07. 2011. Proti platobnému rozkazu podala odporkyňa 22. 10. 2011 odpor, v ktorom uviedla, že navrhovateľ nepreukázal súdu, že odporkyňa je dlžníčkou. Medzi R.. G. N. a SPP, a.s., pre odberné miesto K. XX, B. nebol uzavretý zmluvný vzťah. Zároveň podala aj odvolanie pri výroku o náhrade trov konania. V dôsledku včas podaného odporu bola vec dňa 8. 11. 2011 prevedená do súdneho registra „C“ pod sp. zn. 13C/209/2011. Vedľajší účastník na strane odporkyne oznámil Okresnému súdu Banská Bystrica podaním zo dňa 30. 01. 2012 vstup do konania, v ktorom sa vyjadril k žalobe, vzniesol námietku premlčania, predložil plnomocenstvo na zastupovanie udelené advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi a vyčíslil doteraz vzniknuté trovy. Následne navrhovateľ oznámil konajúcemu súdu podaním zo dňa 03. 02. 2012, že návrh na začatie konania berie v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Dôvod späťvzatia návrhu neuviedol. O zastavení konania rozhodol okresný súd uznesením č.k. 13C/209/2011-73 zo dňa 07. 02. 2012, ktorého súčasťou bolo aj rozhodnutie o trovách konania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie vedľajší účastník na strane odporkyne, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 15Co/57/2012-82 zo dňa 28. 03. 2012, ktorý odvolaním napadnuté rozhodnutie vo výrokoch o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ zavinil, že došlo k zastaveniu konania, preto je namieste aplikácia ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého navrhovateľovi vznikla povinnosť uhradiť trovy konania odporkyni. Keďže na strane odporkyne vystupoval vedľajší účastník, ktorý podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má rovnaké práva a povinnosti ako účastník a vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní trovy v súvislosti s vykonávaním úkonov právnej služby právnym zástupcom, okresný súd mal uviesť v dôvodoch rozhodnutia, prečo náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Odvolací súd v rozhodnutí zdôraznil, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd na zreteli, že je možné priznať len účelne vynaložené trovy konania a prihliadať aj na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Vedľajší účastník na strane odporkyne v odvolaní predovšetkým prezentuje názor, že vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako účastník konania, má právo na náhradu trov konania. Odvolací súd súhlasí s podaným názorom v odvolaní, že nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi by bolo v rozpore s nielen s vnútroštátnou právnou úpravou ale aj v rozpore s legislatívou Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Je nepochybné, že vedľajší účastník je riadnym účastníkom konania podľa § 93 O.s.p. a v súlade s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, § 22 a nasl., § 25 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta. Potom v prípade splnenia zákonných podmienok (v danom prípade aplikujúc zásadu zavinenia navrhovateľa, ktorého procesný úkon mal na následok zastavenie konania) má právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že okresný súd v napadnutom odvolaní nepriznal náhradu trov konania aplikujúc ust. § 150 ods. 2 O.s.p., odvolací súd považoval za potrebné vyjadriť sa hlavne k odvolacej námietke vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, podľa ktorej okresný súd nesprávne právne vec posúdil, keď aplikoval cit. ustanovenie, v dôsledku ktorého vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 112,84 Eur, čiže ide o drobný spor v zmysle ustanovenia § 200ea O.s.p.. V § 150 ods. 2 O.s.p je zakotvené moderačné právo súdu, ktoré ho oprávňuje v prípade drobných sporov podľa § 200ea O.s.p. (v prípade, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500,- Eur) trovy konania u účastníka znížiť alebo mu ich vôbec nepriznať. Platí totiž, že v prípade drobných sporov často dochádza k situácii, že trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako sama pohľadávka, ktorá je predmetom sporu. Zákon hovorí, že v drobných sporoch nemusí súd priznať trovy vôbec alebo môže znížiť trovy konania prisudzované úspešnému účastníkovi, „ak sú neprimerané pohľadávke“. Aký pomer výšky trov k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný, zákon nestanovuje a ani judikačná prax nevygenerovala rozsah primeranosti. Záver, že ide o neprimeranosť trov konania voči pohľadávke, preto záleží iba od voľnej úvahy súdu ad hoc (§ 136 O.s.p). Tak isto je ponechané na voľnú úvahu súdu, či trovy zníži alebo ich vôbec neprizná. Odvolací súd považuje ako prvé a rozhodujúce kritérium pre rozhodnutie o náhrade trov konania účelnosť vynaložených trov konania. Až potom možno uvažovať o zohľadnení primeranosti trov. Inak by mohla nastať situácia, že sa účastníkovi ekonomicky neoplatí domáhať sa svojho práva súdnou cestou, pretože by na nevyhnutne vynaložených, ale súdom napokon nepriznaných trovách konania stratil viac, ako získal priznanou pohľadávkou. Nie je možné akceptovať riziko vzniku takéhoto stavu. Je preto relevantná odvolacia námietka vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, že okresný súd nesprávne aplikoval príslušnú právnu normu. Treba tiež uviesť, že nerozhodol ani v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. 3.2012, č.k. 15Co/57/2012-82, kde odvolací súd len akcentoval, že „pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd na zreteli, že je možné priznať len účelne vynaložené trovy konania a prihliadať aj na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., že ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť“. Navyše okresný súd v odôvodnení rozhodnutia, prečo vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal náhradu trov konania uviedol len, že považuje trovy konania vedľajšieho účastníka za neprimerané, lebo „predstavujú až 69 % výšky pohľadávky“. Rozhodnutie, ktoré po opätovnom prejednaní veci prvostupňový súd vydal, nie je v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. (v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p.), jeho rozhodnutie stručne, jasne a výstižne nevysvetľuje účastníkom zrozumiteľným spôsobom úvahy súdu predchádzajúce rozhodnutiu. V danej veci by bolo nesprávne nepriznať trovy konania vyplývajúce z poskytnutej služby klientovi, nakoľko právo na náhradu trov konania v prípade úspechu v spore je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (v týchto súvislostiach odvolací súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3923/2011, ktorým zjednotil rozhodovanie o náhrade trov konania v sporoch o tzv. bagateľnej veci v prípadoch „formulárových" žalôb, a konštatoval, že s ohľadom na potrebu dodržania princípu proporcionality medzi výškou vymáhanej čiastky a trov konania, je spravodlivé, aby výška odmeny za zastupovanie žalobcu advokátom, bola určená len ako ekvivalent jednonásobku vymáhanej istiny). Vedľajší účastník navrhol priznať ako náhradu trov konania, trovy, ktoré mu vznikli za právne zastúpenie a to v sume 57,89 Eur (č.l. 65 p.v. spisu). Táto suma pozostáva z odmeny za dva úkony právnej služby v sume 33,20 Eur (2 x 16,60 Eur), z režijného paušálu v sume 15,04 Eur (7,63 Eur + 7,41 Eur), z dane z pridanej hodnoty v sume 9,65 Eur (20% zo základu 48,24 Eur). Uplatnil si tiež aj náhradu trov konania za právny úkon - „podanie odvolania zo dňa 23. 2. 2012“ v sume 8,30 Eur + režijný paušál v sume 7,63 Eur + 20 % DPH zo základu 15,93 Eur, spolu 19,12 Eur (č.l. 76 p.v.,77 spisu). Odvolací súd v danom prípade zastáva iný názor pri výpočte odmeny za právne zastupovanie v odvolacom konaní v prípade, ak odvolanie bolo podané len do trov konania s prihliadnutím na principiálnu zásadu, že vo všetkých prípadoch súd rozhoduje rovnako. Túto úvahu odôvodňuje tým, že v súdnej praxi nastalo niekoľko prípadov, keď predmetom konania vo veci samej boli vysoké hodnoty, a predmetom odvolania sa stali len trovy konania vo vzťahu k nesprávnemu výpočtu, ktorý predstavoval rádovo sumy do 10 eur. V takomto prípade by mohla nastať situácia, kedy odmena za právne zastúpenie v prípade rozhodovania o trovách konania by bola nepomerne vysoká a neodôvodnená. Preto odvolací súd v takomto prípade vychádza zo skutočnosti, že tarifná odmena advokáta za zastupovanie v odvolacom konaní, pokiaľ predmetom je výška priznaných trov, vyplýva z tarifnej hodnoty, ktorá predstavuje výšku namietaných trov konania, pričom tento nárok posudzuje podľa § 10 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej „vyhláška“), pretože skutočným predmetom konania, v ktorom v danom prípade sa poskytujú právne úkony pomoci, v ktorých advokáti, či účastníci argumentujú, je len výška trov konania. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania zmenil tak, že navrhovateľa zaviazal k povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy prvostupňového konania, predstavujúce trovy jeho právneho zastúpenia vo výške 77,01 Eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za tri úkony právnej služby a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanie písomného vyjadrenia k návrhu vo výške 16,60 Eur za každý úkon (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu 112,84 Eur, podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 1 písm. a, b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedené úkony právnej služby v sume 15,04 Eur (7,63 Eur + 7,41 Eur) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, k tomu 20 % DPH vo výške 9,65 Eur zo základu 48,24 Eur, spolu potom 57,89 Eur. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania za právny úkon podanie odvolania zo dňa 23. 02. 2012, odvolací súd vychádzal z tarifnej hodnoty, ktorá predstavuje výšku namietaných trov konania - suma 57,89 Eur. V zmysle ustanovenia § 10 ods. l citovanej vyhlášky potom patrí odmena advokátovi vo výške 16,60 Eur + režijný paušál vo výške 7,63 Eur, spolu 24,23 Eur, k tomu odmena DPH 20 % 4,85 Eur, spolu by odmena predstavovala 29,08 Eur. Vzhľadom na to, že uplatnená suma v súlade s ustanovením § 151 O.s.p. je nižšia, súd priznal náhradu trov konania za právny úkon za podanie odvolanie v súlade s týmto návrhom, t.j. 19,12 Eur. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. l O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. l O.s.p., keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný vedľajší účastník, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktorá pozostáva z jedného úkonu právnej pomoci v zmysle cit. vyhlášky. Vzhľadom na už odvolacím súdom prezentovaný názor, odmena za jeden úkon právnej služby by predstavovala 16,60 Eur podľa § 10 vyhlášky a režijný paušál vo výške 7,63 Eur, spolu by to bolo 24,23 eur, k tomu 20 % DPH vo výške 4,85 Eur, spolu odmena by predstavovala 29,08 Eur. Právny zástupca však vyúčtoval jeden úkon právnej pomoci vo výške 8,30 Eur za podanie odvolania podľa § 14 ods. 3 písm. b/ advokátskej tarify + paušál 7,63 Eur, spolu 15,93 Eur, k tomu DPH 20 %, spolu 19,12 Eur. Súd preto trovy odvolacieho konania priznal v súlade s vyúčtovaním. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.